Spotreba energií nášho domu

dom architekta Veľa čitateľov nášho blogu sa ma hlavne v diskusii pod článkom o technológií v našom dome pýtalo po nasťahovaní do domu na reálne prevádzkové náklady. Do domu sme sa nasťahovali vo februári pred 2,5 rokmi, ale zámerne som prvé dve vykurovacie sezóny spotrebu domu neprezentoval. Dôvod je jednoduchý. Máme murovanú stavbu a od začiatku výstavby po nasťahovanie prešlo iba 15 mesiacov. Takže v dome bolo ešte dve vykurovacie sezóny zabudovanej veľa stavebnej vlhkosti, ktorú sme intenzívne vetrali a teda aj “kúrili do luftu”. Prvú zimu bola vo vnútri relatívna vlhkosť na začiatku zimy viac ako 70%, takže ventilátory vetrania bežali väčšinu času na plné obrátky. Treba zároveň dom nahriať do prevádzkových teplôt, takže aj vykurovanie šlapalo viac. Prvé dva roky jednoducho v murovaných stavbách sú prevádzkové náklady často vyššie. S tým sa musí počítať. Preto som počkal na tretiu vykurovaciu sezónu, ktorú máme tento rok za sebou.

Poďme teda na vyhodnotenie

Nižšie sú posledné 2 faktúry za skoro ročné obdobie (17.07.2018 – 10.07.2018) – bez pár dní to je celý rok a chýba zopár letných dní, ktoré majú zanedbateľný vplyv na celoročnú bilanciu. Beriem preto tieto dve faktúry ako ročnú spotrebu nášho domu:

Spolu za rok je to 1176 kWh + 10775 kWh = 11951 kWh
Zatiaľ máme ZSE sadzbu DD2 – jednotarif.
Pri cenách za dané roky 2018 a 2019 je to spolu 1600,80 EUR.

Mesačne je to 133,40 EUR

Zámerne som čakal na výsledky a podľa nich sa rozhodnem, či prejdem na dvojtarif. Moje prepočty hovoria, že pri dvojtarife ZSE DD5 je možné pri súčasných cenách ušetriť ročne niečo pod 200 EUR. Čo by znamenalo platbu (1600,80-200)/12 = cca. 117 EUR mesačne. Len treba zvážiť riziko určitého diskomfortu hlavne pri večernom ohreve teplej vody.

Môže to byť preto reálne do 120 EUR mesačne.

Poďme si to ale “rozpitvať” podrobnejšie. Pre stručnú sumarizáciu a analýzu nižšie budem brať, že zaokrúhlená spotreba nášho domu je 12000 kWh za rok. Orientačné prerozdelenie kilowatow som spravil na základe porovnania letných a zimných faktúr, krátkodobého používania merača spotreby na bojleri a zo skúseností z iných stavieb. Nemám v dome presné merania na kúrenie, bojler a ostatnú spotrebu. Pre vyhodnotenie to dostatočne postačuje.


Vykurovanie + Vetranie

5500 kWh za rok

Podlahové elektrické kúrenie pod poterom – infrafólie regulované po miestnostiach + doohrev stien pod nasávaním čerstvého vzduchu do domu. Riadené podtlakové vetranie.
(Podrobnosti riešenia v tomto článku >)

Regulácia teplôt nezávisle po miestnostiach – teploty máme nastavené nasledovne:

Obývačka + kuchyňa prízemie 21°C
Spálňa prízemie (aktuálne herňa) 21°C
Chodba prízemie 21°C
Kúpeľňa prízemie 22,5°C
Detské izby na poschodí 20,5°C
Pracovňa / šatník poschodie 20,5°C
Kúpeľňa poschodie 21,5°C
Chodba poschodie 20,5°C

Podtlakové vetranie je nastavené nasledovne:
Špajza vetrá nonstop na najnižších otáčkach (meraním to bolo cca. 10m3/hodina)
Ventilátory v kúpeľniach bežia nonstop, akurát sa im mení podľa časovačov výkon – zjednodušene nasledovne:
– Počas pracovného týždňa, keď sme v práci a deti v škole (medzi 8:00-17:00) je vetranie stiahnuté na minimum a dom je vetraný všetkými ventilátormi objemom spolu maximálne 45m3/hod.
– Počas víkendu, je vetranie počas dňa zvýšené oproti pracovnému týždňu na 75m3/hod a k tomu je často púšťaný digestor s minimálnym výkonom 300m3/hod, takže priemerná denná výmena vzduchu sa ťažko počíta, ale vyvetrané máme.
– V noci je počas celého týždňa nastavený rozsah vetrania v priemere na cca. 90 m3/hod
Zároveň vždy po sprche alebo WC sa tlačítkom na 30 minút zvýši výkon v kúpeľni na + ďalších 30m3/hod
Vo vykurovacom období veľmi zriedka otvárame okná.

Kombináciou konštrukcií domu, nastavených teplôt a objemov vetrania udržujeme vo vykurovacom období relatívnu vlhkosť vzduchu priemerne okolo 45%  (extrémy kolíšu v rozsahu 40%-55%)


Ohrev teplej vody

4000 kWh za rok

Máme v dome 160 litrový elektrický bojler Dražice.
(Pôvodne bolo plánovnané iné riešenie – je popísané v tomto článku. Ale nastala zmena a tú popisujem zase tu > )


Ostatné elektrické spotrebiče v dome

3000 kWh za rok

– indukčná varná doska
– samostatná chladnička 2m vysoká
– samostatná mraznička pod spodnými skrinkami
– elektrická rúra
– digestor
– malá kombinovaná elektrická sauna (infra + fínska) spúšťaná príležitostne
– práčka
– sušička prádla (používame skoro celoročne)
– osvetlenie obývačka, kuchyňa, kúpeľňa prízemie, šatník (najčastejšie vysvietené priestory) – LED svetlá
– osvetlenie v izbách (celé poschodie, chodba prízemie a herňa detí/spálňa) – halogénové žiarovky
– domáci server NAS v celodennej prevádzke
– 1xTV + DVD rádio
– často pracujem z domu – takže notebook + samostatný LCD monitor
– v lete beží 4 mesiace v noci piesková filtrácia nafukovacieho bazéna pre deti
– a potom také také klasické domové kadejaké drobnosti (mobily, vysávač, elektrická kosačka, fény….)

Zhodnotenie a možné optimalizácie

Môj osobný plán v čase projektovania a s uvažovaným konceptom technológie v našom dome bolo dostať sa na cenu za komplet elektrinu mesačne ideálne pod 80 EUR za mesiac. A určite som v tom čase chcel v krajnom prípade dostať maximálne na “magických” 100 EUR na mesiac.
Prešli odvtedy 4 roky a zmenili sa aj ceny. Hlavne od 1.1 2019 fakt poskočila cena elektriky celkom dosť. To s tým trochu zamávalo. Viac ale s tým zamával bod č.1 nižšie:

1/ Pôvodná optimalizácia, ktorá sa nepoužila
Vcelku zásadne ale so spotrebou zamávalo moje rozhodnutie vyhodiť bojler s tepelným čerpadlom (Prečo? Viac tu >) Ten bojler mal zohrievať vodu podstatne účinnejšie ako obyčajný elektrický bojler. Pokojne sa dalo uvažovať možno aj s COP 4 a viac, keďže tepelné čerpadlo berie teplo z odpadného vzduchu celoročne zo skoro konštantnej interiérovej teploty 20°C. Ak uvažujem ale s rezervou, tak nech to je COP 3,5. To znamená, že ak teraz máme na spotrebe ohrevu teplej vody 4000 kWh za rok, mali by sme iba cca. 1150kWh. A ušetrili by sme 2850kWh. Čo zjednodušene pri cene elektriky 0,13 EUR za 1 kWh je 0,13×2850 = 370 EUR

Ak si pamätáte čísla z vyššia, tak pri tom dvojtarife to môže byť cca. 117 EUR mesačne a cca. 31 EUR mesačne by robila úspora ohrevu “vyhodeným” tepelným čerpadlom. Takže by sme sa dostali pri súčasných cenách ma cca. 85 EUR mesačne. Pri našej aktuálnej spotrebe teplej vody (2 predpubertálne baby v dome) je návratnosť takého bojlera s tepelným čerpadlom oproti obyčajnému bojleru približne 4 roky.

2/ Možná optimalizácia pri iných domoch
Náš pozemok je komplikovaný a preto máme v dome okná orientované vpodstate voči svetovým stranám dosť zle. V podstate nemáme žiadne zmysluplné tepelné zisky zo Slnka v zime. Podľa prepočtov v PHPP sme v skutočnosti v zápornej bilancii s oknami. To znamená, že nám cez okná ujde viac tepla v zime, ako nimi do domu Slnko dodá. Táto strata je -1100 kWh za rok.

Naproti tomu, ak zoberieme ideálny tvar domu pre pasívny dom – kompaktná kocka – napríklad náš katalógový dom INARDEX 007-S, tak ten naopak podľa prepočtov má na oknách zisk +700kWh.

Rozdiel medzi našim domom a ideálnym pasívnym je potom 1100+700 = 1800kWh za rok. Čo je ďalšia úspora 0,13 EUR x 1800 = 234 EUR/za rok – takže zase dole na mesiac o cca. 19 EUR


Len tieto dve úpravy vyššie, ktoré sa pokojne dajú aplikovať na iné projekty vo výsledku dostávajú prevádzku domu na mesačnú platbu pod 70 EUR v komplet elektrifikovanom dome s ideálnym kompaktným tvarom. Ale pozor, pri nastavených teplotách, ako máme my doma.

Čo sa stane ak by sme chceli mať vyššiu teplotu v dome?

Predstavte si teraz, že my v našom dome chceme zdvihnúť teplotu v zime na 24°C
Teraz máme priemer povedzme 21°C.
V praxi je bežné, že zvýšenie teploty v dome o 1°C znamená nárast spotreby o 6-7%. Uvažujme preto 6%.

Spotreba na kúrenie za rok 5500 kWh/rok x 1,06 x 1,06 x 1,06 = 6550 kWh/rok. Nárast na spotrebe o 3° v našom dome by preto bol 1050kWh za rok, čo je cca. 150 EUR ročne.
Len pre doplnenie, tie teploty ktoré máme nastavené sú z dôvodu ani nie tak úspory energie, ale kvôli zdraviu. Vzduch pri vyšších teplotách začína byť suchší a agresívnejší a klesá relatívna vlhkosť vzduchu. Teploty čo máme nastavené považujem pre nás za optimálne pri spôsobe vykurovania a vetrania.

3/ Doplnenie fotovoltaiky
Možná optimalizácia systému bude doplnenie fotovoltaiky. Tá po vyhodení tepeleného čerpadla z domu môže mať naozaj zmysel. Z hľadiska ekonomicky to bude o ponúknutej cene realizácie a možnej úspore.


Porovnanie s predošlým rokom

Na začiatku som písal, že som zámerne počkal s prezentovaním spotreby na tretiu vykurovaciu sezónu. Pre porovanie nižšie, že prečo:

Spotreba 01.07.2017 – 25.06.2018 (takže rovnako bez pár dní za rok) pred mnou zhodnocovaným rokom bola nameraná 13580 kWh za rok

Spotreba za zhodnocované ročné obdobie 17.07.2018 – 10.07.2018 je cca. 11950 kWh za rok

Predpokladajme, že zima bola “rovnako tuhá”. Tu je preto ukážka, čo spraví vysušenie stavby a doladenie systémov:

Ak odpočítam spotreby ostatnej elektriny a ohrevu teplej vody na každý rok rovnako, tak iba na vykurovanie ostávajú takéto čísla:

1. vykurovacia sezóna
ťažko zhodnotiteľná – výstavba, sušenie poterov fóliami (sušenie odhad 5500kWh – cca. 700 EUR), zabývanie – do 01.07.2017 preto presne nemerané

2. vykurovacia sezóna
01.07.2017 – 25.06.2018 – iba vykurovanie a vetranie 6580 kWh za rok

3. vykurovacia sezóna
17.07.2018 – 10.07.2018 – iba vykurovanie a vetranie 4950 kWh za rok

Rozdiel medzi 2. a 3. vykurovacou sezónou je 1630 kWh za rok (t.j. 212 EUR)

V percentuálnom vyjadrení to je zníženie spotreby na kúrenie o viac ako 30%.


Dôležité upozornenie !!!
Finálna technológia v našom dome je už v súčastnosti legislatívne viac menej nepoužiteľná. Lebo sa musíte dostať s energetickým certifikátom do kategórie A1 a od roku 1.1.2021 do kategórie A0.


Ak máte doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie. Priebežne článok prípadne rozšírim o odpovede na zaujímavé postrehy a otázky.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


Tags:
43 comments on “Spotreba energií nášho domu
  1. Peter píše:

    Fakt je, ze elektricky bojler moze dohrievat prakticky non-stop, ale staci vam 160L? Na kolko stupnov zohrievate vodu? Lebo my sme tiez 4-clenna rodina a predbezne planujem az 300L…ale ohrev s TC len na 45 stupnov. Hoci tazko prepocitat, ci je lepsie ohrievat 200L na 50-55 s nizsim COP, alebo 300L na 45.

    • ferol píše:

      160l nam staci. Prvy rok sa par krat stalo, ze baby ho boli schopne za vecer vycerpat. Lebo jedna sa 10 minut vkuse sprchovala s hlavicou 9l/minuta a druha si paralelne napustila vanu…Mal som znizenu teplotu v bojleri, potom som ju dal na standard od vyrobcu a sice sa to obcas stane este stane, ale nech sa naucia setrit vodu a staci pockat vecer a voda sa dohreje.
      Pri ohreve teplenym cerpadlom by som urcite ale dal vacsi objem, lebo to ohrieva vodu pomalsie s nizsim vykonom.

  2. Pavel píše:

    Podľa mňa je to najhoršie možné riešenie kúrenia, s tepelným čerpadlom vzduch-voda ste na skutočnom COP okolo 2,6 a TÚV ohrievate za facku. Len treba riešiť vonkajšiu jednotku von z domu. U mňa 5 osôb, len sprcha, a spotreba okolo 70kW / mesiac a to mám čínsky Eliz. Pavel

    • ferol píše:

      Myslite najhorsie mozne riesenie kurenia alebo najhorsi mozny ohrev teplej vody? Lebo pozeram, ze Eliz robi tepelne cerpadla iba na ohrev vody. A take som tiez planoval, ale s vyssim COP ako pisete vy. A aj som zdvovodnil, preco som to konkretne dal prec. Ten Eliz mozem vpodsate tiez kedykolvek dat namontovat, ale v case riesenia sme jednoducho rychlo dali elektricky bojler, lebo sa bolo treba nastahovat.

    • ferol píše:

      Ozaj, ako dlho uz mate nainstalovany ten Eliz? Zaujimala by ma celkom zivotnost tychto cinskych znaciek

      • Pavel píše:

        Myslel som kúrenie, lebo s TC vonkajsou jednotkou by ste zabili dve muchy jednou ranou, aj kúrenie, aj TÚV, máme TS 2 , 128m2 ja s Elizom aj kúrim do podlahovky, aj ohrievam TÚV, fičí tretiu zimu, stál komplet aj so somarinami okolo aj s montážou 1500€, len má troška problém s odmrazovani, a je určený do -10, tak ide aj na špirálu, čiže ratams CoP 2, ale za tú cenu som spokojný

        • ferol píše:

          Aha, tak to je fajn, ze ste to pripojili aj na kurenie.
          Kolko mate rocne platbu za elektriku komplet cely rodinny dom?

          • Pavel píše:

            Kúrenie vychádza na +/- 250€ rocne a TÚV 6,50€ za mesiac s tým že nema úplne ideálne vyriešené odmrazovanie tak na kúrenie rátam COP 2, ale nechcel som veľa do TC investovať, pri tej TS a takto to bolo asi o 800€ viac ako elektrokotol + bojler a už sa mi investícia vrátila.

            • ferol píše:

              No ja by som asi nenabral odvahu pouzit cinske tepelne cerpadlo urcene na ohrev teplej vody a este s nim kurit cely dom. Je mi jasne, ze je to lacne, ale asi by ma na to nik neukecal.
              Mate moj obdiv za odvahu 🙂
              Tym ale nechcem povedat, ze to nebude fungovat, alebo sa to bude kazit… len mne tam to riziko poruch vadi

              • Pavel píše:

                Rád špekuluje m,Eliz skladajú v CZ, ale ako sa vraví všetko je Made in China, moja zásada je, že sa nebudem skladať na 75% zisk firmám značkových TC, poznám viac ľudí čo majú toto TC a pokazené je len jedno, aj to ešte v záruke

  3. Rado píše:

    Zdravim Fero,
    velmi ma zaujalo Vase posledne rozuctovanie, kedze sme dokoncili dom viac menej rovnako (a aj moj je Vasim dielom :)) a dva roky sme dom poctivo susili…
    Takze u mna: Nitrianske Hrnciarovce, 138m2 vykurovanej cistej plochy, prizemny dom, rovna strecha, ytong 30 + 20cm polystyren steny, 30cm strecha, 25cm podlaha. 3skla plastove, vsade externe zaluzie.
    nemam rekuperaciu, ani solar, ani tepelne cerpadlo, ziaden krb, ziadna klima ani ochladzovanie vodou, ale mam zavedeny plyn a ohrievam nim aj teplu vodu.
    4-clenna rodina, nonstop ide televizor, pocitac, konzola, cele leto bazenova filtracia, vela sa vari na indukcii a vela sa mina teplej vody.
    kurime na 23,5 stupna (viem, ale zeny…).
    V zime mam slnecne zisky, kvoli JZ orientacii a polohe pozemku bez tienenia.
    Rychle zhrnutie oproti Vasmu domu: mierne vacsi dom, viac kurim a som bez modernych “vymozenosti”, ale mam plyn a slnecne zisky v zime.

    Najnovsie predpisy: elektrika 46€/mes a plyn 36€/ mes.
    Davam to sem iba preto, aby si ludia naozaj prepocitali, ci sa im oplati investovat do zariadeni na usporu energii…
    Rado

    • Rado píše:

      Este ma napadlo pre uplnu info k spotrebam:
      – podlahove kurenie vsade, ziadne radiatory
      – ohrev TUV 120l, na 50stupnov + obehove cerpadlo na cca 8h denne
      – kazdodenny chod umyvacky, pracky a susicky

      Pre buducnost mozno dam klimatizaciu (predpripravu mam, zatial max teplota 27), na cca 2 tyzdne v roku, pri vyskyte kombinacie horucavy a vysokej vlhkosti vzduchu…
      Rado

      • ferol píše:

        Zdravim. Cize spolu to je 82 EUR za mesiac. Ak by som to nepobarbal s tym experimentom osadenia tepelneho cerpadla na teplu vodu do niky v zadveri, a nasledne som ho zrusil kvoli hlucnosti, by som bol na cca. 85 EUR mesiac. Mozno aj menej. Takze vpodsate podobne cislo, akurat ta technologia cela investicne bola porovnatelna s podlahovkou a plynovym kotlom a je v nej naviac riadene vetranie, ktore som v dome chcel. To riadene vetranie si neviem vynachvalit jednoducho. Tiez mi neslo vylucne o usporu energii, ale hlavne o komfort byvania. Ten sa dosiahol.
        Len ma mrzi teraz ta spotreba na vode. To sa bude musiet casom doriesit.
        Ale co uz, je to skusenost a treba o tom napisat, aby sa niekto dalsi na tom poucil 🙂

        Ale ako pisete, riesene s plynovym kotlom a podlahovkou je z hladiska ekonomiky stale vyhodne riesenie a ked sa doplni o riadene vetranie aj komfortne.

        • Rado píše:

          wau, to vazne vyjde tepelne cerpadlo + elektricke vykurovanie + TUV + riadene vetranie 5,5k€?
          lebo tolko som dal za buderus kotol + riadiaca jednotka + zasobnik TUV + komin + podlahovku – material, robota, spustenie, servis nakomplet.

          • ferol píše:

            Nie, nemyslim tepelne cerpadlo na kurenie celeho domu. Tie su samozrejme drahsie podstatne a to by som u nas nerobil urcite. Planovane bolo iba tepelne cerpadlo na ohrev teplej vody. Take stoja cca. 1500-1800 EUR.

    • Peter píše:

      Jedna vec je, co sa oplati, druha vec je, ako splnit o chvilu A0.
      S priamym el. kurenim velmi tazko aj sucasnu A1.

      • ferol píše:

        Presne tak. To co mam doma ja uz takto nie je projektovatelne. Dokonca je otazne, ci by bolo s fotovoltaikou a bude to zavisiet od domu k domu…

    • Eduard Čibik píše:

      Dobry den! Pre uplnost by ste este mohli napisat ako v zime vetrate, napr. v noci a celkovy komfort byvania, pretoze prave o tom su nove technologie. My sme si postavili pasivny dom s rekuperaciou a fotovoltaikou. Plyn nemame a mesacny predpis elektriky mame 36€ po zvyseni. Nikto tu nepise cenu vodneho-stocneho, ale kedze mame studnu, tak toto mi vychadza na 5€ mesacne. No a najvacsi bonus je stale cisty vzduch bez prachu a alergenov. Menej vysavania. Edo.

      • Fero Lehocky píše:

        Asi ste to v clanku prehliadol, ale popisal som, ako v zime vetrame.

        Dlhodobo som nespaval v dome s vetranim rekuperaciou tepla, ale tento sposob vetrania z hladiska komfortu bude porovnatelny. Len sa s tym treba viac pohrat s nastaveniami, lebo logika je vetrat potrebne minima v zime, aby bol komfort zachovany.

  4. Robo píše:

    Zdravim vospolok,
    pridam moje data pre porovnanie … byvam od jula minuleho roku. Okolie Senca, dvojpodlazny dom, zaklady na penovom skle, stavba velox, 30cm EPS, pultova strecha a v krove cca 40-80 cm drevovlakna podla sklonu. stavba ciastocne dodavatelsky, ciastocne svojpomocne … byvame 2 dospely +3 deti (3-6-11)

    vyuctovanie od minuleho leta do tohto leta:
    – kurenie a TUV :plyn od 2018/06 do 2019/06 436m3 (preddavkova platba 25e)
    – varenie a ostatne: elektrika od 2018/07 do 2019/06 1750kwh (preddavkova 32e)

    nemam dorobene tienenie, chladenie som zaexperimentoval s priemyselnym chladicom a okruhom v zemi … najvacsi problem zatial chladenie …

    TUV mam 120l zasobnik k kotlu a teplotu nastavenu na 35st. otvarame len teplu vodu na plno teda …

    buduca optimalizacia: lepsi zdroj chladu pre slucku (studna asi) a tienenie, mozno hodim jeden-dva fotovoltaniku panely priamo na spiralu na ohrev vody(podla spotreby plynu v lete)
    R.

    • ferol píše:

      To su spotreby pasivneho domu. Fajn spotreba, tiez by som taku bral 🙂

      Ja som bol od zaciatku kupy pozemku zmiereny s tym, ze na pozemku neviem za rozumnu ekonomiku spravit pasivny dom a ze to musim ponať teda globalne…ze na dome bude spotreba vyssia, lebo bol komplikovane riesitelny pozemok. Ale pozemok bol lacny a kusok od prace. Cize mame nizsie naklady na cestovanie ako vacsina ludi, co byva v satelitoch alebo dedinach po okoli Trencina. A to ked si clovek popocita, tak na benzine sa realne spali na dvoch autach viac, ako taky dom dokaze usetrit.
      Tu moju logiku, ako sa na byvanie pozeram som uz davnejsie spisal tu – cisla su uz stare, ale logika plati: https://inardex.sk/kedy_nema_pasivny_dom_zmysel/

      • Robert píše:

        Ano, mam kolegov co sa nepohnu z BA kvoli ceste do prace … je pravda ze je to asi najcastejsie absolvovana cesta a jej narocnost je klucova … u mna bolo tazsie kriterium povodny dedinsky pozemok, kusok dalej od cesty, nejaka rozumna vymera nech decka mozu kopnut i do lopty. nuz za tych 5-6 rokov ta vystavba a vsetko s nou suvysiace slo raketovym tempom a tusim ze ked to takto bude pokracovat o chvilu ta podstata dediny unikne …

        Mam 13x105m sklon S-SV takze som sa nevyhol terennej uprave. Okna a portal na juznej strane (dokopy asi 18m2) sli so solar+ sklom takze sa celkom tesim ked dosetrim do rekuperacie (okrem zimy neviem mat chladno doma) … dnes hlasili burky tak som chladenie nezapinal, namiesto toho je sparno, vonku 29 vo vnutri 27.5 … dan za solarne zisky kym nie je tienenie … na margo okien … dal som si plast a nejak som sa nechal zlakat do tmavej hlinikovej kapotaze … cele zle … portal pracuje akonahle na nho zasvieti slnko … atd atd …

        apropo tarify … podla ZSE faktury som moje zuctovanei preratal … mam DD1 a od nieco viac ako 1900kwh vychadza lacnejsie DD2 … mozno zaujimave pre ludi co kuria plynom …

        • Ľubo píše:

          Nic v zlom, ale takto postaveny, rozumej zatepleny dom a dat si tam plyn? Mame 120m2 bungalov, 30 cm sedy eps + termalica 24 a ktomu zodpovedajuce ostatne zateplenie, plyn na hranici pozemku, ale ani ma nenapadlo nim kurit. Kurime elektrokotlom a celkovo mame rocnu spotrebu 6700 kWh, je to aj s chladenim. Aj cez to naj peklo vonku nie je dnu viac ako 25 stupnov (aktivna rekuperacia) Mam pocit, ze ta investicia – pripojka, kotol, revizie kazdy rok atd. by sa nam ani nevratili.
          Spotreba kedy sa oplati dvojtarif je rozna podla krajov. Cize je rozdiel medzi ZSE a SSE napr….

          • Robert píše:

            uznavam … jeden argument bol ze som uvazoval nad akumulacnou nadobou kombinovanou so solarom, krbom vodnikom … mat zalozny zdroj tepla (vzhladom na spotrebu som nic z toho nerealizoval)
            druhe kriterium , rozhodlo … ze na pozemku vyrastie este jeden dom, nevychadzala kapacita elektrickej pripojky …
            inak aktivna rekuperacia … uvazoval som, bal som pripadu poruchy … ze je to all in one, ak by daco odislo v tom komplexnom rieseni… mozno len moja fobia …

        • ferol píše:

          Tie farby okien pri plaste vedia narobit sarapatu…to je pravda

  5. Daniel píše:

    Neviem, preco si nedate 2tarif DD5, kedze v nom su len 4 x 1hodinove okna s VT, to sa da prezit.
    U mna 180m2, okres TT, TC ohrieva aj TUV + chladenie v podlahovke, zena s malou na MD. Cize indukcia, TV, pracka, umyvacka.
    Rocna spotreba 3714 kWh / 546.22 eur = 46eur mesacne.
    Pri momentalnej spotrebe vychadza DD2 a DD5 +- rovnako (cca 1-2 eura rozdiel). Vo Vasom pripade by som siel do DD5

    • ferol píše:

      No len teraz som to vyhodnocoval cele, takze dvojtarif na 99 percent dam, akurat 2 hodiny su vyluka prave vecer, ked nam decka su schopne vytazit bojler a voda sa vecer dohrieva pre dalsie sprchovanie. Tak to mam zatial odsledovane a vychovne metody o spotrebe vody a ze tam robia parnu saunu zatial nezaberaju na tie predpubertalne baby 🙂

      • Daniel píše:

        ano, viem si predstavit. ani moja (vekom dospela) zena neberie moje instrukcie v uvahu 🙂
        Vo vasom pripade (ak su tam ozaj az 2h VT vkuse) by som teda len zvolil vacsi zasobnik – a ked parkrat sa napusti studena vana, tak sa mozno naucia inemu rezimu 🙂

        • ferol píše:

          Nie su to dve hodiny v kuse, ale je to hodina VT / hodina NT / hodina VT

          Tu sa daju pozriet tie casy prepinania definovane podla nastavenia kodu – pre ten dvojtarif su kody 158, 159, 190 a 259:

          https://www.zsdis.sk/Uvod/Online-sluzby/Casy-prepinania-nizkej-a-vysokej-tarify#Krok-2

          Takze o moznosti viem, je lahko zrealizovatelna, lebo pripravu na to mame spravenu. Uz sa len rozhodnut a modlit sa, aby rodina nenadavala 🙂

          A ano, spravna cesta je rodinu naucit…

          • Daniel píše:

            moje HDO je 159 – musite si zistit, aky HDO kod bude zvoleny u Vas.
            U mna konci 20.30 NT a nasledne uz nedohrievam TUV, cize sme sa naucili, ze po 20.30 to uz je na 2 sprchy. Nasledne bude tepla voda az rano 🙂
            Kedze zasobnik nie je (alebo len velmi slabo) zatepleny, ma dost vysoke straty. Tak som proste povedal rodine, ze nebudem v noci vykurovat zasobnik (hlavne v lete) zbytocne

  6. Peter Lukačko píše:

    Skvelý blog a článok v ňom ako vždy. Potešilo ma že ohrev s pomocou rohoží pod poterom nie je až tak nákladná položka. Aj preto som sa nechal inšpirovať Vašim riešením a tiež chcem elektrické vykurovanie. Ale presviedčajú ma, že je lepšie dať do poteru odporove kable a nie infrafólie. Ja som zašiel ešte ďalej a zvažujem infrafolie nad poter, len pod podlahove parkety. Keďže kúriť budeme aj s pieckou (5-8 kW) a s využitím 2cm hlinených omietok (akumulácia tepla) sa mi zdá zbytočné dávať elektrické kúrenie do poteru, kvôli pomalšiemu nábehu a dobehu (akumulácia v potere). Myslíte, že je lepšie predsa len dať káble do poteru?
    Keďže ohrev TÚV budem mať zároveň prepojený na FVE (zvažujem či Logitex alebo len Dražice a ohrievanie striedavým prúdom) s možnosťou najmä v lete dobíjať prebytky do batérie.
    Koľko budem schopný ušetriť na ohreve TÚV s FVE? zvažujem 3-4 kWp.
    Dom mám 2 podlažný, YQ 450 nezateplený, pultová strecha, A/V=0.74

    Ďakujem za akúkoľvek odpoveď

    • ferol píše:

      S tou fotovoltaikou ja osobne este nemam tolko nastudovane, zatial sme jej vela nerobili. Tiez si to teraz zhodnocujem ci to ma zmysel, lebo ja som zastanca “technologickej” blbuvzdornosti. Aj preto tie jednoduche systemy, hoci drahsia prevadzka. Idem casto na veci logikou, aby som v buducnosti mal co najmenej servisu, starosti a pod. Poviem blby priklad, staci ze sa pobabre necakane susicka pradla a mam pokojne s tym 2 dni starosti. Cize poprva ma to nase.. a podruhe 2 dni stracam cas tym, co robit nechcem, alebo mi stoji praca v praci..

      Uz sa mi viac krat stalo, ze snaha niekde usporit sa nakoniec obratila tak, ze som stratil tolko casu a energie inde s tym, ze vysledok vlastne bola energeticka a casova strata.

      Ja som si vybral tie folie pod poter aj z toho dovodu, ze su tlaky na ne rozlozene poterom. S foliami priamo pod laminatom sa zvyklo diat nieco take, ze sa lokalne pod navytkom viac prehriali, alebo lokalne na ne zatlacil tazsi nabytok a kazili sa. Ale mozno to uz je medzicasom vyladene. Podla mna je tam proste vacsie riziko tepelneho a mechanicko poskodenia folie.
      Argument monznej vymenu neberiem, alebo ak sa to mne poskodi pod poterom, stale to tiez viem dat nad poter pod podlahove vrstvy. V tej chvili musim spravit pri oprave presne to iste, akurat iba tie stare folie uz necham navzdy pod poterom.

      Ka by som mal dom aj kable a aj folie, tak viem najlepsie poradit. Co sa tyka spotreby energii, zvycajne sa udava, ze foliami je to cca. o 10% lacnejsie ako kablami (kvoli trohu inemu fyzikalnemu principu salania tepla). Ale fakt to nemam ako realne porovnat.

      Ja som to volil z ddovodu, ze folie povazujem za komfortnejsie podlahove kurenie ako kable (podla nastudovania roznych zdrojov). Lebo sa to viac ma spravat ako salave kurenie a menej ako “iba teply poter”. Realny individualny pocit ale takzo odprezentovat 🙂

  7. Martin píše:

    Tiež je možnosť pred nábehom VT naprogramovať ohrev teplej vody na vyššiu teplotu. Vydrží potom dlhšie 🙂

    Inak u mňa je to po dvoch zimách takto. Dom 142 m2 obytnej plochy, prízemný, obyčajná pálená tehla 30 cm + 24 cm sivý EPS, trojsklá, 42 cm vaty v strope, 24 cm EPS v podlahe. Rekuperácia Komfovent, tepelné čerpadlo Nibe 8 kW vzduch-voda. Južne od Prešova. Manželka s 2 deťmi nonstop doma, čiže ohrev TUV ide celý deň. Sušička a práčka niekoľkokrát denne.
    Posledné vyúčtovanie elektriny bolo na 7200 kWh/855€, čiže 72€/mesiac.

    Riadené vetranie s rekuperáciou je primárne o komforte, nie o úspore energie. V lete celú noc otvorené okná nenahradí vôbec nič. Ale v období október-marec je to absolútna pecka. Nonstop vyvetrané, žiadne smrady od fanúšikov kúrenia tuhým palivom (klasika dedina), žiadne ofukovanie detí studeným vzduchom, nemožnosť vyvetrania domu pri bezvetrí…

    • ferol píše:

      To su take “standardne” spotreby pre dany technologicky mix konstrukcii a technologie.

      Ak by som to mal pre ostatnych citatelov nahrubo “prelozit” vas dom do technolgie nasho domu, cize akoze mate vo vasom dome naistalovanu nasu technologiu, tak sa da povedat asi toto:

      Povedzme, ze na ostatnu elektriku mate rovnaku ako my 3000 kWh za rok

      Ostava vam na kurenie a vetranie 7200-3000 = 4200 kWh

      Tepelne cerpadlo NIBE (predpokladam vzduchove) co mate mozeme uvazovat cca. celorocne COP 2,5

      Cize pri “tvrdo elektrickom kureni” to znamena 4200 x 2,5= 10500kWh

      Spocitane 3000 (ostatna elektrina) + 10500 (kurenie + TUV) = 13500kWh za rok

      Co by ste mali podobnu spotrebu ako my. My mame 12000kWh za rok.

      • Martin píše:

        Ano. Presne tak, ako pisete. Z toho si mozu ludia urobit predstavu, ci sa oplatia take moderne vymozenosti ako tepelne cerpadlo, alebo nie. Resp jeho navratnost. Priemerne COP mam 2,8. V zime to bolo 2,5 a teraz je to tesne cez 3. Nibe je dost draha znacka, vacsina ludi voli podstatne lacnejsie japonske stroje (Daikin, Toshiba, Panasonic). Moje TC stalo po odratani statnej dotacie 5500€. Pri kureni cisto elektrinou by som mal rocne naklady o 750€ vyssie. Elektricky kotol/bojler su neporovnatelne lacnejsie zariadenia, ale tiez nie su zadarmo. Neviem, ake je porovnanie vstupnych nakladov pri teplovodnej podlahovke+el.kotli vs. infra rohoze. Ale mne vychadza, ze navratnost TC nie je 20 a viac rokov, ako niektori experti okolo mna tvrdia.
        Celkom fajn by bolo vediet este porovnanie s niekym, kto ma na kurenie/TUV iba plynovy kotol. Tam je to mesacne urcite lacnejsie ako cista elektrina, ale zase vstupne naklady nie su take nizke (projekt, pripojka, rozvody plynu po dome, komin, revizia, kotol).

        Este dodam, ze interierovu teplotu mam v zime nastavenu na 24°C.

  8. Marek píše:

    V prvom rade ďakujem za skvelé články, dali mi veľa keď som rekonštruoval dom.
    Z vášho pohľadu je tá spotreba vyšsia ako ste predpokladali, ale pre mňa je to povzbudzujúci údaj, keďze z toho vychádza že môj dom nie je ešte na odpis a vaše články naozaj vedia pomôcť keď ich človek správne aplikuje na svoju stavbu 🙂
    Mám starší tehlový zateplený dom z r 1969. 2 poschodia, rozloha spolu 140m2
    Všetko mám na elektrinu, vrátane kúrenia – fólie pod podlahovkou.
    Bojler na teplú vodu mám 80 litrový.
    Moja mesačná záloha za elektrinu je 90 eur a pri ročnom vyúčtovaní mi ešte vrátia do 80 eur preplatku.
    V zime ale dokurujem kachlami, kúpim paletu brikiet za 200 eur a to mi vystačí na celú zimu.
    Bojler mám umiestnený v pivnici a keďže nie je na očiach kúpil som pur penu, bojler zabalil do kartónu, a následne celý bojler pokryl pur penou.
    Na bojler som kúpil lacný časovač v tescu a nastavil som ohrev tak, že časovač zopne bojler ráno okolo 5:00 na 1 hodinu a potom ešte raz poobede okolo 15:00 na 2 hodiny. Teplú vodu mám po celý deň a na spotrebe to je poznať. Máme zatiaľ len malé deti(4 a 5 rokov), takže nepotrebujeme väčší.
    Mám normálne teraz chuť vyskúšať to bez brikiet akú spotrebu bude mať starý dom v porovnaní s vašim.

    • ferol píše:

      No tie stare domy z toho obdobia co pisete (60-70.te roky) boli casto riesene ako dvopodlazne kocky. Tie sa velmi dobre daju zrekonstruovat na sucasne poziadavky a velakrat prekonaju v spotrebach potom aj tvarovo komplikovane moderne domy do L-ka s velkymi preskleniami a pod… Proste fyzika platila aj vtedy a bude nadalej.

      Je tu viacero komentarov a mam aj mailove reakcie, ze ludi celkom prekvapili tie cisla, co mi vychadzaju – ze je to vela na novy dom.

      Ale treba si uvedomit, ze ten nas dom naozaj nema extra idealny tvar (clenitost, ciastocne poschodovy), hlavne okna mame na sever, okolita zastavba je husta.

      Vas stary dom po kvalitnej rekonstrucii je z tohoto pohladu na pokojne lepsie 🙂

  9. Peter píše:

    Veľmi pekne ďakujem za ďalší užitočný článok.
    V predchádzajúcich článkoch ste písali, že ste si do svojho domu dávali svetlovody (a aj ich využívate v projektoch). Zaujímalo by ma aké máte skúsenosti pri svetlovodoch z hľadiska tepelných strát v zime a naopak v lete či nedochádza k prehrievaniu interiéru (napríklad pri veľkých svetlovodoch aké ste použili u vás). Okná sa dajú zatieniť vonkajšími žalúziami/roletami čo zníži prehrievanie v lete, ale aj tepelné straty v zime v noci. Ako to funguje pri svetlovodoch, je potrebné ich nejako tieniť/izolovať, aby teplo veľmi neunikalo von alebo naopak dnu ak to nie je žiadúce?

    • ferol píše:

      So svetlovodmi som nadmieru spokojny. Nepocitujeme cez ne ziadne zasadne tepelne straty a ani prehrievanie v lete.

      • Peter píše:

        Využívate aj nejakú formu zatienenia, napríklad uzatvárateľné klapky vo svetlovode? Je to podľa vás skôr na ovplyvňovanie intenzity svetla alebo to podľa vás má aj nejaký významnejší vplyv na prenos tepla jedným alebo druhým smerom?
        Svetlovody sú zaujímavá téma, neuvažujete o osobitnom článku s vašimi skúsenosťami s nimi? (samozrejme keď čas dovolí 🙂

        Veľmi pekne ďakujem

        • ferol píše:

          Urcite planujem samostatne sa tym svetlovodom povenovat. Netienime ich nijako. Plan bol, ze ak by sa to zasadne prehrievalo, ze v lete na ne natiahnem trebars bielu plachu 🙂 Ale nebolo to nutne. Dovnutra sme neistalovali systemove riesenie zatemnovania, hoci existuje – cca. 500 EUR na to mi prisla zbytocnost v obyvacke. V spalni by som to zvazil :),

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*