Veľa čitateľov nášho blogu sa ma hlavne v diskusii pod článkom o technológií v našom dome pýtalo po nasťahovaní do domu na reálne prevádzkové náklady. Do domu sme sa nasťahovali vo februári pred 2,5 rokmi, ale zámerne som prvé dve vykurovacie sezóny spotrebu domu neprezentoval. Dôvod je jednoduchý. Máme murovanú stavbu a od začiatku výstavby po nasťahovanie prešlo iba 15 mesiacov. Takže v dome bolo ešte dve vykurovacie sezóny zabudovanej veľa stavebnej vlhkosti, ktorú sme intenzívne vetrali a teda aj “kúrili do luftu”. Prvú zimu bola vo vnútri relatívna vlhkosť na začiatku zimy viac ako 70%, takže ventilátory vetrania bežali väčšinu času na plné obrátky. Treba zároveň dom nahriať do prevádzkových teplôt, takže aj vykurovanie šlapalo viac. Prvé dva roky jednoducho v murovaných stavbách sú prevádzkové náklady často vyššie. S tým sa musí počítať. Preto som počkal na tretiu vykurovaciu sezónu, ktorú máme tento rok za sebou.
Poďme teda na vyhodnotenie
Nižšie sú posledné 2 faktúry za skoro ročné obdobie (17.07.2018 – 10.07.2019) – bez pár dní to je celý rok a chýba zopár letných dní, ktoré majú zanedbateľný vplyv na celoročnú bilanciu. Beriem preto tieto dve faktúry ako ročnú spotrebu nášho domu:
Spolu za rok je to 1176 kWh + 10775 kWh = 11951 kWh
Zatiaľ máme ZSE sadzbu DD2 – jednotarif.
Pri cenách za dané roky 2018 a 2019 je to spolu 1600,80 EUR.
Mesačne je to 133,40 EUR
Zámerne som čakal na výsledky a podľa nich sa rozhodnem, či prejdem na dvojtarif. Moje prepočty hovoria, že pri dvojtarife ZSE DD5 je možné pri súčasných cenách ušetriť ročne niečo pod 200 EUR. Čo by znamenalo platbu (1600,80-200)/12 = cca. 117 EUR mesačne. Len treba zvážiť riziko určitého diskomfortu hlavne pri večernom ohreve teplej vody.
Môže to byť preto reálne do 120 EUR mesačne.
Poďme si to ale “rozpitvať” podrobnejšie. Pre stručnú sumarizáciu a analýzu nižšie budem brať, že zaokrúhlená spotreba nášho domu je 12000 kWh za rok. Orientačné prerozdelenie kilowatow som spravil na základe porovnania letných a zimných faktúr, krátkodobého používania merača spotreby na bojleri a zo skúseností z iných stavieb. Nemám v dome presné merania na kúrenie, bojler a ostatnú spotrebu. Pre vyhodnotenie to dostatočne postačuje.
Vykurovanie + Vetranie
5500 kWh za rok
Podlahové elektrické kúrenie pod poterom – infrafólie regulované po miestnostiach + doohrev stien pod nasávaním čerstvého vzduchu do domu. Riadené podtlakové vetranie.
(Podrobnosti riešenia v tomto článku >)
Regulácia teplôt nezávisle po miestnostiach – teploty máme nastavené nasledovne:
| Obývačka + kuchyňa prízemie | 21°C |
| Spálňa prízemie (aktuálne herňa) | 21°C |
| Chodba prízemie | 21°C |
| Kúpeľňa prízemie | 22,5°C |
| Detské izby na poschodí | 20,5°C |
| Pracovňa / šatník poschodie | 20,5°C |
| Kúpeľňa poschodie | 21,5°C |
| Chodba poschodie | 20,5°C |
Podtlakové vetranie je nastavené nasledovne:
Špajza vetrá nonstop na najnižších otáčkach (meraním to bolo cca. 10m3/hodina)
Ventilátory v kúpeľniach bežia nonstop, akurát sa im mení podľa časovačov výkon – zjednodušene nasledovne:
– Počas pracovného týždňa, keď sme v práci a deti v škole (medzi 8:00-17:00) je vetranie stiahnuté na minimum a dom je vetraný všetkými ventilátormi objemom spolu maximálne 45m3/hod.
– Počas víkendu, je vetranie počas dňa zvýšené oproti pracovnému týždňu na 75m3/hod a k tomu je často púšťaný digestor s minimálnym výkonom 300m3/hod, takže priemerná denná výmena vzduchu sa ťažko počíta, ale vyvetrané máme.
– V noci je počas celého týždňa nastavený rozsah vetrania v priemere na cca. 90 m3/hod
Zároveň vždy po sprche alebo WC sa tlačítkom na 30 minút zvýši výkon v kúpeľni na + ďalších 30m3/hod
Vo vykurovacom období veľmi zriedka otvárame okná.
Kombináciou konštrukcií domu, nastavených teplôt a objemov vetrania udržujeme vo vykurovacom období relatívnu vlhkosť vzduchu priemerne okolo 45% (extrémy kolíšu v rozsahu 40%-55%)
Ohrev teplej vody
4000 kWh za rok
Máme v dome 160 litrový elektrický bojler Dražice.
(Pôvodne bolo plánovnané iné riešenie – je popísané v tomto článku. Ale nastala zmena a tú popisujem zase tu > )
Ostatné elektrické spotrebiče v dome
3000 kWh za rok
– indukčná varná doska
– samostatná chladnička 2m vysoká
– samostatná mraznička pod spodnými skrinkami
– elektrická rúra
– digestor
– malá kombinovaná elektrická sauna (infra + fínska) spúšťaná príležitostne
– práčka
– sušička prádla (používame skoro celoročne)
– osvetlenie obývačka, kuchyňa, kúpeľňa prízemie, šatník (najčastejšie vysvietené priestory) – LED svetlá
– osvetlenie v izbách (celé poschodie, chodba prízemie a herňa detí/spálňa) – halogénové žiarovky
– domáci server NAS v celodennej prevádzke
– 1xTV + DVD rádio
– často pracujem z domu – takže notebook + samostatný LCD monitor
– v lete beží 4 mesiace v noci piesková filtrácia nafukovacieho bazéna pre deti
– a potom také také klasické domové kadejaké drobnosti (mobily, vysávač, elektrická kosačka, fény….)
Zhodnotenie a možné optimalizácie
Môj osobný plán v čase projektovania a s uvažovaným konceptom technológie v našom dome bolo dostať sa na cenu za komplet elektrinu mesačne ideálne pod 80 EUR za mesiac. A určite som v tom čase chcel v krajnom prípade dostať maximálne na “magických” 100 EUR na mesiac.
Prešli odvtedy 4 roky a zmenili sa aj ceny. Hlavne od 1.1 2019 fakt poskočila cena elektriky celkom dosť. To s tým trochu zamávalo. Viac ale s tým zamával bod č.1 nižšie:
1/ Pôvodná optimalizácia, ktorá sa nepoužila
Vcelku zásadne ale so spotrebou zamávalo moje rozhodnutie vyhodiť bojler s tepelným čerpadlom (Prečo? Viac tu >) Ten bojler mal zohrievať vodu podstatne účinnejšie ako obyčajný elektrický bojler. Pokojne sa dalo uvažovať možno aj s COP 4 a viac, keďže tepelné čerpadlo berie teplo z odpadného vzduchu celoročne zo skoro konštantnej interiérovej teploty 20°C. Ak uvažujem ale s rezervou, tak nech to je COP 3,5. To znamená, že ak teraz máme na spotrebe ohrevu teplej vody 4000 kWh za rok, mali by sme iba cca. 1150kWh. A ušetrili by sme 2850kWh. Čo zjednodušene pri cene elektriky 0,13 EUR za 1 kWh je 0,13×2850 = 370 EUR
Ak si pamätáte čísla z vyššia, tak pri tom dvojtarife to môže byť cca. 117 EUR mesačne a cca. 31 EUR mesačne by robila úspora ohrevu “vyhodeným” tepelným čerpadlom. Takže by sme sa dostali pri súčasných cenách ma cca. 85 EUR mesačne. Pri našej aktuálnej spotrebe teplej vody (2 predpubertálne baby v dome) je návratnosť takého bojlera s tepelným čerpadlom oproti obyčajnému bojleru približne 4 roky.
2/ Možná optimalizácia pri iných domoch
Náš pozemok je komplikovaný a preto máme v dome okná orientované vpodstate voči svetovým stranám dosť zle. V podstate nemáme žiadne zmysluplné tepelné zisky zo Slnka v zime. Podľa prepočtov v PHPP sme v skutočnosti v zápornej bilancii s oknami. To znamená, že nám cez okná ujde viac tepla v zime, ako nimi do domu Slnko dodá. Táto strata je -1100 kWh za rok.
Naproti tomu, ak zoberieme ideálny tvar domu pre pasívny dom – kompaktná kocka – napríklad náš katalógový dom INARDEX 007-S, tak ten naopak podľa prepočtov má na oknách zisk +700kWh.
Rozdiel medzi našim domom a ideálnym pasívnym je potom 1100+700 = 1800kWh za rok. Čo je ďalšia úspora 0,13 EUR x 1800 = 234 EUR/za rok – takže zase dole na mesiac o cca. 19 EUR
Len tieto dve úpravy vyššie, ktoré sa pokojne dajú aplikovať na iné projekty vo výsledku dostávajú prevádzku domu na mesačnú platbu pod 70 EUR v komplet elektrifikovanom dome s ideálnym kompaktným tvarom. Ale pozor, pri nastavených teplotách, ako máme my doma.
Čo sa stane ak by sme chceli mať vyššiu teplotu v dome?
Predstavte si teraz, že my v našom dome chceme zdvihnúť teplotu v zime na 24°C
Teraz máme priemer povedzme 21°C.
V praxi je bežné, že zvýšenie teploty v dome o 1°C znamená nárast spotreby o 6-7%. Uvažujme preto 6%.
Spotreba na kúrenie za rok 5500 kWh/rok x 1,06 x 1,06 x 1,06 = 6550 kWh/rok. Nárast na spotrebe o 3° v našom dome by preto bol 1050kWh za rok, čo je cca. 150 EUR ročne.
Len pre doplnenie, tie teploty ktoré máme nastavené sú z dôvodu ani nie tak úspory energie, ale kvôli zdraviu. Vzduch pri vyšších teplotách začína byť suchší a agresívnejší a klesá relatívna vlhkosť vzduchu. Teploty čo máme nastavené považujem pre nás za optimálne pri spôsobe vykurovania a vetrania.
3/ Doplnenie fotovoltaiky
Možná optimalizácia systému bude doplnenie fotovoltaiky. Tá po vyhodení tepeleného čerpadla z domu môže mať naozaj zmysel. Z hľadiska ekonomicky to bude o ponúknutej cene realizácie a možnej úspore.
Porovnanie s predošlým rokom
Na začiatku som písal, že som zámerne počkal s prezentovaním spotreby na tretiu vykurovaciu sezónu. Pre porovanie nižšie, že prečo:
Spotreba 01.07.2017 – 25.06.2018 (takže rovnako bez pár dní za rok) pred mnou zhodnocovaným rokom bola nameraná 13580 kWh za rok
Spotreba za zhodnocované ročné obdobie 17.07.2018 – 10.07.2018 je cca. 11950 kWh za rok
Predpokladajme, že zima bola “rovnako tuhá”. Tu je preto ukážka, čo spraví vysušenie stavby a doladenie systémov:
Ak odpočítam spotreby ostatnej elektriny a ohrevu teplej vody na každý rok rovnako, tak iba na vykurovanie ostávajú takéto čísla:
1. vykurovacia sezóna
ťažko zhodnotiteľná – výstavba, sušenie poterov fóliami (sušenie odhad 5500kWh – cca. 700 EUR), zabývanie – do 01.07.2017 preto presne nemerané
2. vykurovacia sezóna
01.07.2017 – 25.06.2018 – iba vykurovanie a vetranie 6580 kWh za rok
3. vykurovacia sezóna
17.07.2018 – 10.07.2018 – iba vykurovanie a vetranie 4950 kWh za rok
Rozdiel medzi 2. a 3. vykurovacou sezónou je 1630 kWh za rok (t.j. 212 EUR)
V percentuálnom vyjadrení to je zníženie spotreby na kúrenie o viac ako 30%.
Dôležité upozornenie !!!
Finálna technológia v našom dome je už v súčastnosti legislatívne viac menej nepoužiteľná. Lebo sa musíte dostať s energetickým certifikátom do kategórie A1 a od roku 1.1.2021 do kategórie A0.
Ak máte doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie. Priebežne článok prípadne rozšírim o odpovede na zaujímavé postrehy a otázky.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Fakt je, ze elektricky bojler moze dohrievat prakticky non-stop, ale staci vam 160L? Na kolko stupnov zohrievate vodu? Lebo my sme tiez 4-clenna rodina a predbezne planujem az 300L…ale ohrev s TC len na 45 stupnov. Hoci tazko prepocitat, ci je lepsie ohrievat 200L na 50-55 s nizsim COP, alebo 300L na 45.
160l nam staci. Prvy rok sa par krat stalo, ze baby ho boli schopne za vecer vycerpat. Lebo jedna sa 10 minut vkuse sprchovala s hlavicou 9l/minuta a druha si paralelne napustila vanu…Mal som znizenu teplotu v bojleri, potom som ju dal na standard od vyrobcu a sice sa to obcas stane este stane, ale nech sa naucia setrit vodu a staci pockat vecer a voda sa dohreje.
Pri ohreve teplenym cerpadlom by som urcite ale dal vacsi objem, lebo to ohrieva vodu pomalsie s nizsim vykonom.
Podľa mňa je to najhoršie možné riešenie kúrenia, s tepelným čerpadlom vzduch-voda ste na skutočnom COP okolo 2,6 a TÚV ohrievate za facku. Len treba riešiť vonkajšiu jednotku von z domu. U mňa 5 osôb, len sprcha, a spotreba okolo 70kW / mesiac a to mám čínsky Eliz. Pavel
Myslite najhorsie mozne riesenie kurenia alebo najhorsi mozny ohrev teplej vody? Lebo pozeram, ze Eliz robi tepelne cerpadla iba na ohrev vody. A take som tiez planoval, ale s vyssim COP ako pisete vy. A aj som zdvovodnil, preco som to konkretne dal prec. Ten Eliz mozem vpodsate tiez kedykolvek dat namontovat, ale v case riesenia sme jednoducho rychlo dali elektricky bojler, lebo sa bolo treba nastahovat.
Ono si treba uvedomit ako funguje bojler s TC na ohrev TUV. Meral som spotrebu energie pri zohriati vody o 1 stupen. a ratal COP
Ked zohrieva vodu z 9 na 50 stupnov pri teplote vzduchu okolo 20 stupnov, ma COP povedme 3,6 – moj pripad.
Ale ked zohrieva vodu z 30 na 50 tak ma COP niekde okolo 2,1
A hadajte z akej teploty zohrievam vodu v drvivej vacsine?
Takze TC na bojler je super, pokial vzdy miniete vsetku teplu vodu.
Ale aspon to kusok ochladi dom cez leto, cez zimu vyfukujem studeny vzduch von.
Ozaj, ako dlho uz mate nainstalovany ten Eliz? Zaujimala by ma celkom zivotnost tychto cinskych znaciek
Myslel som kúrenie, lebo s TC vonkajsou jednotkou by ste zabili dve muchy jednou ranou, aj kúrenie, aj TÚV, máme TS 2 , 128m2 ja s Elizom aj kúrim do podlahovky, aj ohrievam TÚV, fičí tretiu zimu, stál komplet aj so somarinami okolo aj s montážou 1500€, len má troška problém s odmrazovani, a je určený do -10, tak ide aj na špirálu, čiže ratams CoP 2, ale za tú cenu som spokojný
Aha, tak to je fajn, ze ste to pripojili aj na kurenie.
Kolko mate rocne platbu za elektriku komplet cely rodinny dom?
Kúrenie vychádza na +/- 250€ rocne a TÚV 6,50€ za mesiac s tým že nema úplne ideálne vyriešené odmrazovanie tak na kúrenie rátam COP 2, ale nechcel som veľa do TC investovať, pri tej TS a takto to bolo asi o 800€ viac ako elektrokotol + bojler a už sa mi investícia vrátila.
No ja by som asi nenabral odvahu pouzit cinske tepelne cerpadlo urcene na ohrev teplej vody a este s nim kurit cely dom. Je mi jasne, ze je to lacne, ale asi by ma na to nik neukecal.
Mate moj obdiv za odvahu 🙂
Tym ale nechcem povedat, ze to nebude fungovat, alebo sa to bude kazit… len mne tam to riziko poruch vadi
Rád špekuluje m,Eliz skladajú v CZ, ale ako sa vraví všetko je Made in China, moja zásada je, že sa nebudem skladať na 75% zisk firmám značkových TC, poznám viac ľudí čo majú toto TC a pokazené je len jedno, aj to ešte v záruke
Tak nech vam vydrzi co najdlhsie 🙂
Dobrý deň, chcem sa opýtať v ktorej oblasti Slovenska bývate. Zaujal ma váš systém kúrenia a TUV. Ja však budem stavať pod Tatrami, kde sú zimu tuhšie a dlhšie ako inde na SR. Obytná plocha cca 150m2 (dvojpodlažný dom) myslíte že by mi ten ELIZ stačil?
kW je jednotka príkonu a výkonu
Zdravim Fero,
velmi ma zaujalo Vase posledne rozuctovanie, kedze sme dokoncili dom viac menej rovnako (a aj moj je Vasim dielom :)) a dva roky sme dom poctivo susili…
Takze u mna: Nitrianske Hrnciarovce, 138m2 vykurovanej cistej plochy, prizemny dom, rovna strecha, ytong 30 + 20cm polystyren steny, 30cm strecha, 25cm podlaha. 3skla plastove, vsade externe zaluzie.
nemam rekuperaciu, ani solar, ani tepelne cerpadlo, ziaden krb, ziadna klima ani ochladzovanie vodou, ale mam zavedeny plyn a ohrievam nim aj teplu vodu.
4-clenna rodina, nonstop ide televizor, pocitac, konzola, cele leto bazenova filtracia, vela sa vari na indukcii a vela sa mina teplej vody.
kurime na 23,5 stupna (viem, ale zeny…).
V zime mam slnecne zisky, kvoli JZ orientacii a polohe pozemku bez tienenia.
Rychle zhrnutie oproti Vasmu domu: mierne vacsi dom, viac kurim a som bez modernych “vymozenosti”, ale mam plyn a slnecne zisky v zime.
Najnovsie predpisy: elektrika 46€/mes a plyn 36€/ mes.
Davam to sem iba preto, aby si ludia naozaj prepocitali, ci sa im oplati investovat do zariadeni na usporu energii…
Rado
Este ma napadlo pre uplnu info k spotrebam:
– podlahove kurenie vsade, ziadne radiatory
– ohrev TUV 120l, na 50stupnov + obehove cerpadlo na cca 8h denne
– kazdodenny chod umyvacky, pracky a susicky
Pre buducnost mozno dam klimatizaciu (predpripravu mam, zatial max teplota 27), na cca 2 tyzdne v roku, pri vyskyte kombinacie horucavy a vysokej vlhkosti vzduchu…
Rado
Zdravim. Cize spolu to je 82 EUR za mesiac. Ak by som to nepobarbal s tym experimentom osadenia tepelneho cerpadla na teplu vodu do niky v zadveri, a nasledne som ho zrusil kvoli hlucnosti, by som bol na cca. 85 EUR mesiac. Mozno aj menej. Takze vpodsate podobne cislo, akurat ta technologia cela investicne bola porovnatelna s podlahovkou a plynovym kotlom a je v nej naviac riadene vetranie, ktore som v dome chcel. To riadene vetranie si neviem vynachvalit jednoducho. Tiez mi neslo vylucne o usporu energii, ale hlavne o komfort byvania. Ten sa dosiahol.
Len ma mrzi teraz ta spotreba na vode. To sa bude musiet casom doriesit.
Ale co uz, je to skusenost a treba o tom napisat, aby sa niekto dalsi na tom poucil 🙂
Ale ako pisete, riesene s plynovym kotlom a podlahovkou je z hladiska ekonomiky stale vyhodne riesenie a ked sa doplni o riadene vetranie aj komfortne.
wau, to vazne vyjde tepelne cerpadlo + elektricke vykurovanie + TUV + riadene vetranie 5,5k€?
lebo tolko som dal za buderus kotol + riadiaca jednotka + zasobnik TUV + komin + podlahovku – material, robota, spustenie, servis nakomplet.
Nie, nemyslim tepelne cerpadlo na kurenie celeho domu. Tie su samozrejme drahsie podstatne a to by som u nas nerobil urcite. Planovane bolo iba tepelne cerpadlo na ohrev teplej vody. Take stoja cca. 1500-1800 EUR.
Jedna vec je, co sa oplati, druha vec je, ako splnit o chvilu A0.
S priamym el. kurenim velmi tazko aj sucasnu A1.
Presne tak. To co mam doma ja uz takto nie je projektovatelne. Dokonca je otazne, ci by bolo s fotovoltaikou a bude to zavisiet od domu k domu…
Dobry den! Pre uplnost by ste este mohli napisat ako v zime vetrate, napr. v noci a celkovy komfort byvania, pretoze prave o tom su nove technologie. My sme si postavili pasivny dom s rekuperaciou a fotovoltaikou. Plyn nemame a mesacny predpis elektriky mame 36€ po zvyseni. Nikto tu nepise cenu vodneho-stocneho, ale kedze mame studnu, tak toto mi vychadza na 5€ mesacne. No a najvacsi bonus je stale cisty vzduch bez prachu a alergenov. Menej vysavania. Edo.
Asi ste to v clanku prehliadol, ale popisal som, ako v zime vetrame.
Dlhodobo som nespaval v dome s vetranim rekuperaciou tepla, ale tento sposob vetrania z hladiska komfortu bude porovnatelny. Len sa s tym treba viac pohrat s nastaveniami, lebo logika je vetrat potrebne minima v zime, aby bol komfort zachovany.
Nemyslel som Vas dom, ale dom Rada, lebo on pise, ze nema rekuperaciu a to znamena, ze v noci sa zobudit, vyvetrat otvorenim okna a potom si opat lahnut. Teda aspon takto som to robil ja v starom byte.
Jaj 🙂
kupil som co2/pm2.5/pm10/hcho/…. merac a 3 osoby v ~150m2 obytnej = ~450m3 vzduchu -> staci mi 2x denne po 5min vetrat jednoduchym oknom, ziaden prievan a sme na dlhodobych 1100-1400 co2 ppm. Nie je to take zle, ako som si myslel
No mna od 1200 rozbili hlava 🙂
Ale ste traja na dost velky objem vzduchu, takze moze to fungovat aj tak, ale v malych domoch a bytoch je to problem
Zdravim vospolok,
pridam moje data pre porovnanie … byvam od jula minuleho roku. Okolie Senca, dvojpodlazny dom, zaklady na penovom skle, stavba velox, 30cm EPS, pultova strecha a v krove cca 40-80 cm drevovlakna podla sklonu. stavba ciastocne dodavatelsky, ciastocne svojpomocne … byvame 2 dospely +3 deti (3-6-11)
vyuctovanie od minuleho leta do tohto leta:
– kurenie a TUV :plyn od 2018/06 do 2019/06 436m3 (preddavkova platba 25e)
– varenie a ostatne: elektrika od 2018/07 do 2019/06 1750kwh (preddavkova 32e)
nemam dorobene tienenie, chladenie som zaexperimentoval s priemyselnym chladicom a okruhom v zemi … najvacsi problem zatial chladenie …
TUV mam 120l zasobnik k kotlu a teplotu nastavenu na 35st. otvarame len teplu vodu na plno teda …
buduca optimalizacia: lepsi zdroj chladu pre slucku (studna asi) a tienenie, mozno hodim jeden-dva fotovoltaniku panely priamo na spiralu na ohrev vody(podla spotreby plynu v lete)
R.
To su spotreby pasivneho domu. Fajn spotreba, tiez by som taku bral 🙂
Ja som bol od zaciatku kupy pozemku zmiereny s tym, ze na pozemku neviem za rozumnu ekonomiku spravit pasivny dom a ze to musim ponať teda globalne…ze na dome bude spotreba vyssia, lebo bol komplikovane riesitelny pozemok. Ale pozemok bol lacny a kusok od prace. Cize mame nizsie naklady na cestovanie ako vacsina ludi, co byva v satelitoch alebo dedinach po okoli Trencina. A to ked si clovek popocita, tak na benzine sa realne spali na dvoch autach viac, ako taky dom dokaze usetrit.
Tu moju logiku, ako sa na byvanie pozeram som uz davnejsie spisal tu – cisla su uz stare, ale logika plati: https://inardex.sk/kedy_nema_pasivny_dom_zmysel/
Ano, mam kolegov co sa nepohnu z BA kvoli ceste do prace … je pravda ze je to asi najcastejsie absolvovana cesta a jej narocnost je klucova … u mna bolo tazsie kriterium povodny dedinsky pozemok, kusok dalej od cesty, nejaka rozumna vymera nech decka mozu kopnut i do lopty. nuz za tych 5-6 rokov ta vystavba a vsetko s nou suvysiace slo raketovym tempom a tusim ze ked to takto bude pokracovat o chvilu ta podstata dediny unikne …
Mam 13x105m sklon S-SV takze som sa nevyhol terennej uprave. Okna a portal na juznej strane (dokopy asi 18m2) sli so solar+ sklom takze sa celkom tesim ked dosetrim do rekuperacie (okrem zimy neviem mat chladno doma) … dnes hlasili burky tak som chladenie nezapinal, namiesto toho je sparno, vonku 29 vo vnutri 27.5 … dan za solarne zisky kym nie je tienenie … na margo okien … dal som si plast a nejak som sa nechal zlakat do tmavej hlinikovej kapotaze … cele zle … portal pracuje akonahle na nho zasvieti slnko … atd atd …
apropo tarify … podla ZSE faktury som moje zuctovanei preratal … mam DD1 a od nieco viac ako 1900kwh vychadza lacnejsie DD2 … mozno zaujimave pre ludi co kuria plynom …
Nic v zlom, ale takto postaveny, rozumej zatepleny dom a dat si tam plyn? Mame 120m2 bungalov, 30 cm sedy eps + termalica 24 a ktomu zodpovedajuce ostatne zateplenie, plyn na hranici pozemku, ale ani ma nenapadlo nim kurit. Kurime elektrokotlom a celkovo mame rocnu spotrebu 6700 kWh, je to aj s chladenim. Aj cez to naj peklo vonku nie je dnu viac ako 25 stupnov (aktivna rekuperacia) Mam pocit, ze ta investicia – pripojka, kotol, revizie kazdy rok atd. by sa nam ani nevratili.
Spotreba kedy sa oplati dvojtarif je rozna podla krajov. Cize je rozdiel medzi ZSE a SSE napr….
uznavam … jeden argument bol ze som uvazoval nad akumulacnou nadobou kombinovanou so solarom, krbom vodnikom … mat zalozny zdroj tepla (vzhladom na spotrebu som nic z toho nerealizoval)
druhe kriterium , rozhodlo … ze na pozemku vyrastie este jeden dom, nevychadzala kapacita elektrickej pripojky …
inak aktivna rekuperacia … uvazoval som, bal som pripadu poruchy … ze je to all in one, ak by daco odislo v tom komplexnom rieseni… mozno len moja fobia …
Dobrý deň.
Aký typ aktívnej rekuperácie máte ?
Ďakujem.
Dobrý, Nilan VP18K.
Ale uz je na odpoved asi trochu neskoro
Nikdy nie je neskoro 🙂
Tie farby okien pri plaste vedia narobit sarapatu…to je pravda
Neviem, preco si nedate 2tarif DD5, kedze v nom su len 4 x 1hodinove okna s VT, to sa da prezit.
U mna 180m2, okres TT, TC ohrieva aj TUV + chladenie v podlahovke, zena s malou na MD. Cize indukcia, TV, pracka, umyvacka.
Rocna spotreba 3714 kWh / 546.22 eur = 46eur mesacne.
Pri momentalnej spotrebe vychadza DD2 a DD5 +- rovnako (cca 1-2 eura rozdiel). Vo Vasom pripade by som siel do DD5
No len teraz som to vyhodnocoval cele, takze dvojtarif na 99 percent dam, akurat 2 hodiny su vyluka prave vecer, ked nam decka su schopne vytazit bojler a voda sa vecer dohrieva pre dalsie sprchovanie. Tak to mam zatial odsledovane a vychovne metody o spotrebe vody a ze tam robia parnu saunu zatial nezaberaju na tie predpubertalne baby 🙂
ano, viem si predstavit. ani moja (vekom dospela) zena neberie moje instrukcie v uvahu 🙂
Vo vasom pripade (ak su tam ozaj az 2h VT vkuse) by som teda len zvolil vacsi zasobnik – a ked parkrat sa napusti studena vana, tak sa mozno naucia inemu rezimu 🙂
Nie su to dve hodiny v kuse, ale je to hodina VT / hodina NT / hodina VT
Tu sa daju pozriet tie casy prepinania definovane podla nastavenia kodu – pre ten dvojtarif su kody 158, 159, 190 a 259:
https://www.zsdis.sk/Uvod/Online-sluzby/Casy-prepinania-nizkej-a-vysokej-tarify#Krok-2
Takze o moznosti viem, je lahko zrealizovatelna, lebo pripravu na to mame spravenu. Uz sa len rozhodnut a modlit sa, aby rodina nenadavala 🙂
A ano, spravna cesta je rodinu naucit…
moje HDO je 159 – musite si zistit, aky HDO kod bude zvoleny u Vas.
U mna konci 20.30 NT a nasledne uz nedohrievam TUV, cize sme sa naucili, ze po 20.30 to uz je na 2 sprchy. Nasledne bude tepla voda az rano 🙂
Kedze zasobnik nie je (alebo len velmi slabo) zatepleny, ma dost vysoke straty. Tak som proste povedal rodine, ze nebudem v noci vykurovat zasobnik (hlavne v lete) zbytocne
Aj to je riesenie. Odprezentujem “krku” rodiny a zistim, ci mi nepride obalka s navrhom na rozvod :))))
Skvelý blog a článok v ňom ako vždy. Potešilo ma že ohrev s pomocou rohoží pod poterom nie je až tak nákladná položka. Aj preto som sa nechal inšpirovať Vašim riešením a tiež chcem elektrické vykurovanie. Ale presviedčajú ma, že je lepšie dať do poteru odporove kable a nie infrafólie. Ja som zašiel ešte ďalej a zvažujem infrafolie nad poter, len pod podlahove parkety. Keďže kúriť budeme aj s pieckou (5-8 kW) a s využitím 2cm hlinených omietok (akumulácia tepla) sa mi zdá zbytočné dávať elektrické kúrenie do poteru, kvôli pomalšiemu nábehu a dobehu (akumulácia v potere). Myslíte, že je lepšie predsa len dať káble do poteru?
Keďže ohrev TÚV budem mať zároveň prepojený na FVE (zvažujem či Logitex alebo len Dražice a ohrievanie striedavým prúdom) s možnosťou najmä v lete dobíjať prebytky do batérie.
Koľko budem schopný ušetriť na ohreve TÚV s FVE? zvažujem 3-4 kWp.
Dom mám 2 podlažný, YQ 450 nezateplený, pultová strecha, A/V=0.74
Ďakujem za akúkoľvek odpoveď
S tou fotovoltaikou ja osobne este nemam tolko nastudovane, zatial sme jej vela nerobili. Tiez si to teraz zhodnocujem ci to ma zmysel, lebo ja som zastanca “technologickej” blbuvzdornosti. Aj preto tie jednoduche systemy, hoci drahsia prevadzka. Idem casto na veci logikou, aby som v buducnosti mal co najmenej servisu, starosti a pod. Poviem blby priklad, staci ze sa pobabre necakane susicka pradla a mam pokojne s tym 2 dni starosti. Cize poprva ma to nase.. a podruhe 2 dni stracam cas tym, co robit nechcem, alebo mi stoji praca v praci..
Uz sa mi viac krat stalo, ze snaha niekde usporit sa nakoniec obratila tak, ze som stratil tolko casu a energie inde s tym, ze vysledok vlastne bola energeticka a casova strata.
Ja som si vybral tie folie pod poter aj z toho dovodu, ze su tlaky na ne rozlozene poterom. S foliami priamo pod laminatom sa zvyklo diat nieco take, ze sa lokalne pod navytkom viac prehriali, alebo lokalne na ne zatlacil tazsi nabytok a kazili sa. Ale mozno to uz je medzicasom vyladene. Podla mna je tam proste vacsie riziko tepelneho a mechanicko poskodenia folie.
Argument monznej vymenu neberiem, alebo ak sa to mne poskodi pod poterom, stale to tiez viem dat nad poter pod podlahove vrstvy. V tej chvili musim spravit pri oprave presne to iste, akurat iba tie stare folie uz necham navzdy pod poterom.
Ka by som mal dom aj kable a aj folie, tak viem najlepsie poradit. Co sa tyka spotreby energii, zvycajne sa udava, ze foliami je to cca. o 10% lacnejsie ako kablami (kvoli trohu inemu fyzikalnemu principu salania tepla). Ale fakt to nemam ako realne porovnat.
Ja som to volil z ddovodu, ze folie povazujem za komfortnejsie podlahove kurenie ako kable (podla nastudovania roznych zdrojov). Lebo sa to viac ma spravat ako salave kurenie a menej ako “iba teply poter”. Realny individualny pocit ale takzo odprezentovat 🙂
Tiež je možnosť pred nábehom VT naprogramovať ohrev teplej vody na vyššiu teplotu. Vydrží potom dlhšie 🙂
Inak u mňa je to po dvoch zimách takto. Dom 142 m2 obytnej plochy, prízemný, obyčajná pálená tehla 30 cm + 24 cm sivý EPS, trojsklá, 42 cm vaty v strope, 24 cm EPS v podlahe. Rekuperácia Komfovent, tepelné čerpadlo Nibe 8 kW vzduch-voda. Južne od Prešova. Manželka s 2 deťmi nonstop doma, čiže ohrev TUV ide celý deň. Sušička a práčka niekoľkokrát denne.
Posledné vyúčtovanie elektriny bolo na 7200 kWh/855€, čiže 72€/mesiac.
Riadené vetranie s rekuperáciou je primárne o komforte, nie o úspore energie. V lete celú noc otvorené okná nenahradí vôbec nič. Ale v období október-marec je to absolútna pecka. Nonstop vyvetrané, žiadne smrady od fanúšikov kúrenia tuhým palivom (klasika dedina), žiadne ofukovanie detí studeným vzduchom, nemožnosť vyvetrania domu pri bezvetrí…
To su take “standardne” spotreby pre dany technologicky mix konstrukcii a technologie.
Ak by som to mal pre ostatnych citatelov nahrubo “prelozit” vas dom do technolgie nasho domu, cize akoze mate vo vasom dome naistalovanu nasu technologiu, tak sa da povedat asi toto:
Povedzme, ze na ostatnu elektriku mate rovnaku ako my 3000 kWh za rok
Ostava vam na kurenie a vetranie 7200-3000 = 4200 kWh
Tepelne cerpadlo NIBE (predpokladam vzduchove) co mate mozeme uvazovat cca. celorocne COP 2,5
Cize pri “tvrdo elektrickom kureni” to znamena 4200 x 2,5= 10500kWh
Spocitane 3000 (ostatna elektrina) + 10500 (kurenie + TUV) = 13500kWh za rok
Co by ste mali podobnu spotrebu ako my. My mame 12000kWh za rok.
Ano. Presne tak, ako pisete. Z toho si mozu ludia urobit predstavu, ci sa oplatia take moderne vymozenosti ako tepelne cerpadlo, alebo nie. Resp jeho navratnost. Priemerne COP mam 2,8. V zime to bolo 2,5 a teraz je to tesne cez 3. Nibe je dost draha znacka, vacsina ludi voli podstatne lacnejsie japonske stroje (Daikin, Toshiba, Panasonic). Moje TC stalo po odratani statnej dotacie 5500€. Pri kureni cisto elektrinou by som mal rocne naklady o 750€ vyssie. Elektricky kotol/bojler su neporovnatelne lacnejsie zariadenia, ale tiez nie su zadarmo. Neviem, ake je porovnanie vstupnych nakladov pri teplovodnej podlahovke+el.kotli vs. infra rohoze. Ale mne vychadza, ze navratnost TC nie je 20 a viac rokov, ako niektori experti okolo mna tvrdia.
Celkom fajn by bolo vediet este porovnanie s niekym, kto ma na kurenie/TUV iba plynovy kotol. Tam je to mesacne urcite lacnejsie ako cista elektrina, ale zase vstupne naklady nie su take nizke (projekt, pripojka, rozvody plynu po dome, komin, revizia, kotol).
Este dodam, ze interierovu teplotu mam v zime nastavenu na 24°C.
Dobrý deň.
Samozrejme, že tepelné čerpadlo je v dnešnej dobe nenávratná vec (novostavby).
Podľa údajov o izoláciách, musíte byť v A0. To je veľmi dôležitá vec pre zníženie prevádzkových nákladov v dome.
Ak máte celkovú spotrebu elektrickej energie 7,2MWh (varenie, spotrebiče, kúrenie a ohrev TUV) – asi áno – sú to veľmi dobre čísla, ale nie vo významnej miere vďaka TČ.
Spotrebu elektriky v nemalej miere vytvára aj samotné TČ + rekuperácia.
Spotreba na kúrenie netvorí majoritu z celkovej hodnoty. V takýchto domoch je skôr problém so spotrebou na ohrev vody, ktorá je mnohokrát väčšia.
Prepočty, ktoré uvádzate sú zlé, pokiaľ toho porovnávate čisto s elektrikou, viac menej sa to ani nedá v takomto poňatí.
V tej spotrebe 7200kWh su uz urcite zahrnute spotreby tepelneho cerpadla a rovnako repuperacie. Ak je to na fakture, je tam proste vsetko zahrnute. Preto sa pokojne da spravit taky zjednoduseny prepocet, ako som nahrubo a samozrejme orientacne som popisal vyssie.
Ak maju v dome tepelne cerpadlo a na fakture 7200kWh spotrebu celej elektriky a priemerne COP uvazujem 2,5, tak tepelne cerpadlo oproti cisto tvrdej elektrike v ich dome usetri cca. 6300kWh za rok. Takze zhruba uspori 750 EUR za rok.
Neviem co by malo byt na tych prepoctoch zle?
Je uvádzané, že sa kúri na 24 stupňov, čo je viac “ako treba” – tomu zodpovedá zvýšená spotreba oproti iným domom = nerovnaká štartovacia čiara.
Sušička a práčka beží nonstop niekoľkokrát denne.
Tieto spotrebiče tvoria jednu z najväčších spotrieb v rámci domu.
TČ sa nedá variť, nevieme ako často sa musí variť alebo sa varí.
Na kúrení nemôže mať respondent vysokú spotrebu z celkovej sumy podľa toho, čo písal ohľadne použitých izoláciách + rekuperácia. Predpokladám, že celkové straty sú na úrovni 2kW, ak nie menej.
Píše, že “zrejme” má dom orientovaný južne (solárne zisky).
Predpokladám, že okná a dvere + zateplenie základovej dosky…je vo väčšom ako štandardnom prevedení, opäť ideme so spotrebou nižšie…
Ohrev vody má zrejme najvyššiu spotrebu v takomto dome (spotreba je vyššia pri početnejšej rodine, resp. keď je manželka na materskej…).
Pokiaľ ale nezahrneme amortizáciu zariadenia, životnosť, pravidelný servis, dopĺňanie chladiva a iné veci pre TČ, straty pri teplovodnom kúrení, účinnosť…spomínané zateplenia, rekuperáciu, orientáciu domu, využívanie spotrebičov…to sa nedá porovnať ani zjednodušene.
TČ, rekuperácia, “vysoké” zateplenie = malé TS, prevádzkové náklady.
Ak vidíme jedno číslo na faktúre, nevieme, a akú spotrebu a čoho sa v dome jedná.
Celé je to len o tom, pokiaľ vložíme veľké investičné náklady do domu a spotrebičov, tak samozrejme, že spotreba ide dole. Otázka je, či to má rozumnú návratnosť, podľa mňa nemá,pretože je to o marketingu pre novostavby, po 2021 to bude masívnejšie.
V prípade väčšej plochy domu, pri väčšom počte ľudí, s bazénmi a inými vecami je TČ super vec.
PS: Respondent delí sumu za celý rok 12timi, predsa nekúri celý rok.
Sušička a práčka beží niekoľkokrát denne aj u nas doma. Preto zjednodusujem ostatnu spotrebu domu na podobnu.
Ano, ak varia cely tyzden doma, tak tam bude viac na vareni..
Tie zvysovanie zateplenia oproti standardom sucasnym velmi tomu uz nepomahaju. Takze podla popisu domu pokojne odhadujem, ze vypoctova hodnota na energetickom certifikate pri takto velkom dome je medzi 20-25 kWh/m2 za rok na kurenie. Zrealnenie na 24°C to bude povedzme v priemere okolo 28kWh/m2 za rok. To je pre plochu 142m2 – cize zhruba 3970kWh za rok kurenie. Tepla voda nech je trebars aj 4000 kWh za rok, ked su deti s manzelkou cely den doma. Cize spolu je to skoro 8000 kWh za rok tepla voda a kurenie cez pohlad na mozne parametre..
Ked sa teda na to pozrieme z predpokladanych parametrov na vykurovanie, tak ano, tie pomery ako som pisal vyssie budu ine a celkova spotreba domu plne elektrifikovaneho by potom bola nizsia ako 13500kWh za rok kludne o 2000-3000 kWh.
Mojou snahou bolo strucne ukazat, ako sa na to cele da rychlo pozriet. Urcite som tu nerobil podrobne prepocty.
A tato nasa diskusia zaroven moze este ukazat aj to, ze priemerne COP, ktore ukazuje zariadenie samotne 2,8 v realnej praxi moze byt este mensie, lebo sa to teplo vskutocnosti nevyuzuje tak efketivne ako pri priamovyhrevnych systemoch s lokalnou reguloacioiu teplot. Teplovodne systemy maju proste straty a niekedy kuria aj ked nemusia..
Tiez som nazoru, ze tepelne cerpadlo nema v dobre izolovanych domoch rozumnu ekononmicku navratnost, ale legislativa je nejako nastavena. To je ako s tymi dieslovymi autami….maju dobre spotreby, ale vraj nie su ekologicke, lebo niekto to vypocital, ak legislativa sa na to nastavuje 🙂
Mám už aj nejaké reálne čísla za posledných 12 mesiacov. Začal som si zapisovat údaje každý mesiac.
Vyrobené teplo na kúrenie: 2673 kWh, priemer 223 kWh/mes.
Vyrobené teplo na TÚV: 7005 kWh, priemer 584 kWh/mes.
Celková spotreba elektriny TČ: 3510 kWh, priemer 293 kWh/mes.
Celková spotreba el. domácnosti: 6472 kWh (1 mesiac chýba)
Z toho vyjde priemerné COP za celý rok: (3673+7005)/3510 = 2,76
Kúrenie a TÚV robia cca. 45% celkovej spotreby elektriny v dome.
Návratnosť tu proti priamemu elektrickému ohrevu je naozaj výrazne pod 10 rokov. Ale je to dosť aj o osobných preferenciách. Ja som chcel tepelné čerpadlo od začiatku, lebo je to jednoduché, komfortné, overené a efektívne riešenie.
Sú ľudia, ktorí aj dnes v novostavbe kúria drevom, lebo v tom vidia potenciál úspor. Ja im k tomuto rozhodnutiu úprimne gratulujem.
Môj odhad sedí.
Najväčšia spotreba je na ohrev vody. Priznám sa, že tá hodnota je veľmi vysoká v rámci roka pre 4roch ľudí, až neuveriteľná. Aký veľký máte bojler (objem) a na akú teplotu ohrievate vodu max, resp. čo ešte ohrievate, možno predohrev pre práčku?
Potom zrejme varenie a nakoniec spotrebiče.
3MWh je v pohode.
Tu si treba uvedomiť, že ste písal obytnú plochu 142m^2. Samo osebe je to veľká plocha,akú máte úžitkovú plochu?
Tak ta tepla voda je fakt nejaka brutalne velka spotreba. To by som neodhadoval nikdy taku velku pre 4 clennu rodinu… To je dvojnasobok nasej a to viem, ze na byte, ked sme este byvali a manzelka bola s dvomi detmi doma, tak sme mali este nizsie spotreby ako teraz na dome. Na byte sme sa drzali sme niekde na urovni 2200-2500kWh za rok na tpelu vodu…
Áno, spotreba energie za teplú vodu je extrémne vysoká. V minulosti bol priemer cca 350 kWh/mesiac. Vo februári sa nám narodil druhý syn a odvtedy je problém to stlačiť pod 700 kWh/mes. Je to predmetom môjho vyšetrovania.
Žiadne plné vane vody sa u nás nekonajú. Vačšinou rýchle sprchy. Práčka je napojená na studenú vodu. Na teplú mám pripojenú akurát umývačku, ale to je tak 15 litrov teplej vody denne. Podozrievam z toho hlavne to, že mám celý deň spustenú cirkuláciu teplej vody v dome. Bežné domácnosti majú jeden interval ráno a možno dva večer, lebo počas dňa sú všetci v práci/škole.
Plocha 142 m2 je celková podlahová plocha domu.
Nejako sa mi uz neda odpisat na posledny komentar, tak odpisem sem…
No ta cirkulacka moze byt problem…
Ale este ma napadlo, ci nemate problem s expanznou nadrzou a ze vam prepusta poistny ventil teplu vodu do kanalizacie. Mne sa to stalo, a dva dni mi intenzivne tiekla tepla voda do kanala. Zistil som to tak, ze som stale pocul v dome niekde tiect vodu.
Stava sa to vtedy, ked je expanzna nadoba nejako zle natlakovana alebo je pokazeny ten poistny ventil…
To by sa ale malo prejavit aj na spotrebe stuneje vody od vodarni.
Urcite je problem cirkulacka, ja som ju trvale vypol. Ked som videl tu spotrebu a minimalny prinos…
Ďakujem za rady.
Expanzná nádoba je v poriadku. Pred mesiacom bol sevisák na prehliadku celého systému. Sem-tam trocha kvapká z poistného ventilu pri nahrievaní vody. Odtok vody mám prístupný a dobre viditelný, takže to by som si všimol.
Od dnes testujem, že cirkulačné čerpadlo bude zapnuté len 3x za deň na 10 minút a uvidíme, či denná spotreba elektriny na ohrev TÚV klesne.
Bohužiaľ u mňa je cirkulačné čerpadlo naozaj potrebné. Od kotla do kuchyne je cca 15 m dlhá trubka a tam to chladne naozaj dosť.
tak to ano, 15m je dost. Ja mam cca 10metrov a je to uz velky problem. Denne s vypnutou cirkulackou mam spotrebu na TUV okolo 6kWh. Ak som mal cirkulacku na 5min kazdych 25minut a 14hodin – 28cyklov, takmi spotreba stupla na 55kWh za den!
To uz ti skor Martin odporucam nainstalovat pod umyvadlo prietokovy ohrievac, vyjde to lacnejsie, ako cely den vykurovat zakladovu dosku. Alebo si vyladit cirkulaciu ozaj len na casy, kedy je to potrebne. (viem, zena na materkej cely den doma ju potrebuje mat stale)
V prvom rade ďakujem za skvelé články, dali mi veľa keď som rekonštruoval dom.
Z vášho pohľadu je tá spotreba vyšsia ako ste predpokladali, ale pre mňa je to povzbudzujúci údaj, keďze z toho vychádza že môj dom nie je ešte na odpis a vaše články naozaj vedia pomôcť keď ich človek správne aplikuje na svoju stavbu 🙂
Mám starší tehlový zateplený dom z r 1969. 2 poschodia, rozloha spolu 140m2
Všetko mám na elektrinu, vrátane kúrenia – fólie pod podlahovkou.
Bojler na teplú vodu mám 80 litrový.
Moja mesačná záloha za elektrinu je 90 eur a pri ročnom vyúčtovaní mi ešte vrátia do 80 eur preplatku.
V zime ale dokurujem kachlami, kúpim paletu brikiet za 200 eur a to mi vystačí na celú zimu.
Bojler mám umiestnený v pivnici a keďže nie je na očiach kúpil som pur penu, bojler zabalil do kartónu, a následne celý bojler pokryl pur penou.
Na bojler som kúpil lacný časovač v tescu a nastavil som ohrev tak, že časovač zopne bojler ráno okolo 5:00 na 1 hodinu a potom ešte raz poobede okolo 15:00 na 2 hodiny. Teplú vodu mám po celý deň a na spotrebe to je poznať. Máme zatiaľ len malé deti(4 a 5 rokov), takže nepotrebujeme väčší.
Mám normálne teraz chuť vyskúšať to bez brikiet akú spotrebu bude mať starý dom v porovnaní s vašim.
No tie stare domy z toho obdobia co pisete (60-70.te roky) boli casto riesene ako dvopodlazne kocky. Tie sa velmi dobre daju zrekonstruovat na sucasne poziadavky a velakrat prekonaju v spotrebach potom aj tvarovo komplikovane moderne domy do L-ka s velkymi preskleniami a pod… Proste fyzika platila aj vtedy a bude nadalej.
Je tu viacero komentarov a mam aj mailove reakcie, ze ludi celkom prekvapili tie cisla, co mi vychadzaju – ze je to vela na novy dom.
Ale treba si uvedomit, ze ten nas dom naozaj nema extra idealny tvar (clenitost, ciastocne poschodovy), hlavne okna mame na sever, okolita zastavba je husta.
Vas stary dom po kvalitnej rekonstrucii je z tohoto pohladu na pokojne lepsie 🙂
Veľmi pekne ďakujem za ďalší užitočný článok.
V predchádzajúcich článkoch ste písali, že ste si do svojho domu dávali svetlovody (a aj ich využívate v projektoch). Zaujímalo by ma aké máte skúsenosti pri svetlovodoch z hľadiska tepelných strát v zime a naopak v lete či nedochádza k prehrievaniu interiéru (napríklad pri veľkých svetlovodoch aké ste použili u vás). Okná sa dajú zatieniť vonkajšími žalúziami/roletami čo zníži prehrievanie v lete, ale aj tepelné straty v zime v noci. Ako to funguje pri svetlovodoch, je potrebné ich nejako tieniť/izolovať, aby teplo veľmi neunikalo von alebo naopak dnu ak to nie je žiadúce?
So svetlovodmi som nadmieru spokojny. Nepocitujeme cez ne ziadne zasadne tepelne straty a ani prehrievanie v lete.
Využívate aj nejakú formu zatienenia, napríklad uzatvárateľné klapky vo svetlovode? Je to podľa vás skôr na ovplyvňovanie intenzity svetla alebo to podľa vás má aj nejaký významnejší vplyv na prenos tepla jedným alebo druhým smerom?
Svetlovody sú zaujímavá téma, neuvažujete o osobitnom článku s vašimi skúsenosťami s nimi? (samozrejme keď čas dovolí 🙂
Veľmi pekne ďakujem
Urcite planujem samostatne sa tym svetlovodom povenovat. Netienime ich nijako. Plan bol, ze ak by sa to zasadne prehrievalo, ze v lete na ne natiahnem trebars bielu plachu 🙂 Ale nebolo to nutne. Dovnutra sme neistalovali systemove riesenie zatemnovania, hoci existuje – cca. 500 EUR na to mi prisla zbytocnost v obyvacke. V spalni by som to zvazil :),
Dnes mi prislo vyuctovanie po prvom roku od nastahovania. Posielam udaje na porovnanie.
155 m2 pouzita tehla KMB (vapenopieskova) 175mm
zateplenie polystyrenom 260mm (z dovodu predsunutia okien a schovania zaluzii)
strop 400mm mineral
podlaha 200mm polystyren – podlahove vodne kurenie
tepelne cerpadlo StiebelEltron vzduch voda (boiler 200l)
rekuperacia Zehnder
velke presklenie na juznej strane (trojsklo VEKA Sofline 82), vonkajsie zaluzie
Denne pracka/susicka, 4 clenna rodina, okres NM.
rocne naklady 892,85 = 74,4€/mesiac (SPP D3).
Vdaka za prispevok. Pomoze dalsim citatelom si urobit predstavu 🙂
Daniel, Martin. Budem pokračovať v písaní sem (tam sa to diskusné vlákno nejako zahustilo..)
Cirkulacku mám v dome aj ja celkom dlhe trasy. Jedným smerom to je to takých 15 metrov (naspať dalsich 15) a este samostatnu vetvu na poschodie, kde to bude tiez takych 5 metrov dokopy hore… Mam ju spojenu na pohybove senzory zabezpeckovacky, casove plany a rozne teplotne podmienky na vtupe a vystupe cez inteligenciu. Spravim k tomu specialny clanok, tu sa to vysvetlit neda v diskusii.
Super, bude dobre vediet, ci sa da este nejako zabezpecit komfort na existujuce riesenie za rozumny peniaz 🙂 Tesim sa na clanok
Ahojte, tak aj mne prišlo akurát ročné vyúčtovanie a mali sme cca 200€ nedoplatok pri mesačných platbách 100€. Mali sme celkovú spotrebu 11700kw a máme sadzbu DD5 od SSD a dodávateľ ZSE. Vykurujeme plochu 135m2, elektrokotol Protherm Raja 16kw (obmedzený na 10kw), 200L bojler Drazice, teplovodné podlahové kúrenie riadené izbovymi termostatmi, externé žalúzie, 6kw krbová vložka (využívaná príležitostne), ponorné čerpadlo nakoľko vodu máme vlastnú zo studne. Máme 300 porfix, 160 vatu, 2×180 vata strop, 2×50 polystyrén podlaha, 3-sklá. Nemáme ani rekuperaciu, ani solar, ani fotovoltaiku a spĺňame kategóriu A1. Je možné, že takú vysokú spotrebu sme mali kvôli tomu, že dom je ešte vlhký, lebo to je ešte len prvý rok, čo bývame. Uvažoval som nad viacerými možnosťami vykurovania a keby máme plyn, tak idem jednoznačne do kondenzačného kotla, ale nemáme, tak som zvolil elektrokotol. Myslíte si, že by sa dala ešte nejako zoptimalizovat spotreba u nás? V zime máme nastavené teploty obývačka 22,5, izby 22, kúpeľňa 23, zádverie 19 a garáž 15 (tú máme v rámci domu). Ďakujem za rady.
Ta spotreba je +- OK, mal si nastavene velmi nizke mesacne platby. Radsej si nechat 150e mesacne a potom sa potesit z preplatku. Co s ami nezda, ze ti to vyslo na A1 v ECB
Tiez si myslim, ze ten posudok je otazny…..ale to je irelevante, v praxi je dolezita pre uzivatela spotreba. A spotreba je podla mna fajn…
Optimalizovanie by malo ísť vždy. Nejakých 120 eur mesačne za komplet všetko, nie je podľa mňa hrozné číslo. Podľa popisu máš štandardný dom, kde si nevymýšľaš s nejakými doplnkovými zdrojmi ako píšeš. Tam by si sa dostal možno pod 100 eur mesačne. Tak prvý rok, je prvý rok. Určite má stavba vlhkosť, takže to číslo bude pribúdajúcim časom klesať (ale zase nie dramaticky…). Zo sumárnej hodnoty spotreby ťažko určiť, čo tvorí majoritu, ale bude sa jednať s najväčšou pravdepodobnosťou o kúrenie alebo ohrev TUV. Skôr to vidím na to kúrenie. Osobne by som počkal na rok, dva čo sa zmení. Tá priemerná hodnota je ale ošemetná, pretože sú mesiace kedy sa nekúri, alebo netreba mať 55 stupňovú teplotu v bojleri. Prihlás sa na portál websservis a pozeraj si činnú spotrebu v 15min intervaloch, resp. históriu (ak máš IMS), ako sa to mení alebo nemení 🙂
Dobrý deň,
postrehol som v článku, že ste použili na vykurovanie elektrické termo rohože ako nástroj na úsporu energie. Na koľko staviame dom v teplej časti SR, kde naozaj tie leta už sú 30 C a viac mám v pláne riešiť aj chladenie domu. Klímu moc nepreferujem viac ma zaujalo chladenie cez podlahové kúrenie/chladenie a tepelné čerpadlo. Aký je váš názor na chladenie a prípadnú kombináciu termo kúrenia a chladenia?
Ja mam podlahove kurenie TC zvladne aj chladenie (bol tam priplatok asi 400e). Kedze na vychladenie domu by bol ideal stropne chladenie (studeny vzduch “pada dole” ), dom sa schladzuje veeelmi pomaly (cca 1C/24h), je to teda skor na udrzanie teploty. Ale pocitovo je to uz iny komfort, ak je v dome 26C a zapnem chladenie, do podlahy ide 20C voda a uz po hodinke to navodzuje prijemny pocit, aj ked v dome je stale 26C. SUma sumarum: odporucam taketo riesenie za minimalny priplatok
Presne tak. Toto vpodstate uz teraz projektujeme casto aj my
A aký typ vykurovania by ste odporučili do chalupy so sedlovou strechou s podlahovou plochou 180 m2 (1 PP a 2 NP), ktorá leží v nadmorskej výške 950 mnm a ktorá bude primárne určená na prenájom a to hlavne v zimných a v letných mesiacoch. Vzhľadom k nadmorskej výške chladenie v lete nebude potrebné, a v zime TČ nebude mať takú účinnosť preto mi TČ príde ako zbytočná investícia.
Skôr uvažujem o infrafóliach Heatflow a ešte poškuľujem to skombinovať s riadeným vetraním s rekuperáciou tepla.
Izoláciu som plánoval na strechu 30cm striekanej PUR peny, na steny z 30 cm YTONGu + 30 cm EPS a na podlahu 20 cm EPS.
Parametrovo to je OK.
Neviem, aké sú tepelné straty objektu.
Na druhej strane podlahová plocha je dosť vysoká.
Celkové vykurovanie záleží aj od kvality okien, svetelnej výšky izieb, komfort tepla pre užívateľov, typ podlahy, lokalite, uvažujete krb alebo nie, resp. komín…
Rekuperáciu určite áno. Tá zníži náklady na vykurovanie, resp. pri aktívnej aj mnoho viac.
Elektrika nie je zlá, dá sa využiť aj dvojtarif na spínanie.
Samozrejme, ale pri nejakej rozumnej podlahovej ploche + veci čo som písal vyššie musia byť zohľadnené…
Žiaľ má vysoký koeficient pri prepočte energetického certifikátu a s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahnete triedu A0 po novom…
Tepelné čerpadlo nemá podľa mňa v pasívnych domoch význam, pokiaľ nemáte vírivky a bazény + veľké plochy na vykurovanie a nekúrite na 24 stupňov a viac…
Každopádne s ním dosiahnete certifikát významne jednoduchšie…
Neviem, či tam máte plyn alebo nie…
Všetko sa odvíja na začiatku od projektu, nedá sa poradiť len na základe týchto údajov.
Zhruba ako odpovedal Marek1. Radit sposob kurenia cez internet je dost problematicke.