Dnes vás chcem upozorniť na jednu za mňa veľmi rizikovú skladbu plochej drevenej strechy. Na riziká používania tejto skladby už dlhé roky upozorňujú viaceré firmy a dodávatelia materiálov. Napriek tomu sa v praxi stále používa. Hlavný dôvod je, že je to jeden z najlacnejších spôsobov realizácie plochej strechy. A používajú ju “s obľubou” preto rôzne developerské a realizačné firmy pre domy, ktoré idú do predaja. Aby stlačili cenu čo najnižšie a samozrejme mali lepší zisk.
Preto tento článok nie je len pre ľudí, čo plánujú stavať dom. Ale aj ak plánujete kúpiť nejakú novostavbu s plochou strechou. Tak si dobre zistite, ako tam tú strechu realizovali.
Ide vlastne o skladbu, ktorú môžem nazvať takto:
“Difúzne uzavretá neprevetrávaná plochá strecha s drevenými prvkami”
Tak poďme postupne na to…
… a ešte pred tým “ľahká motivácia pre čítanie ďalej” – takto to môže dopadnúť (viac fotiek bude na konci článku):
Video č.1 – Vysoko riziková skladba plochej drevenej strechy
V prvom videu najprv popíšem skladbu a stručne prečo je riziková.
- štrková zaťažovacia vrstva
- geotextília
- fólia Fatrafol
- geotextília
- OSB doska
- drevené trámy a medzi nimi minerálna vlna
- minerálna vlna pod trámami
- CD profily pre sadrokartón
- parozábana na DC profiloch
- sadrokartón
- (hrúbky neuvádzam, lebo tie sa môžu meniť)
Na konci článku prikladám online model skladby s popisom.
Video č.2 – Výpočty vysoko rizikovej plochej drevenej strechy
Toto druhé video je o tom, ako som orientačne túto skladbu posudzoval a čo mi z rôznych kombinácií vychádza.
Berte video ako principiálne vysvetlenie posudzovania skladby strechy.
Video budem musieť nahrať nanovo, lebo po kontrole vidím, že tam mám chyby. Ale aktuálne už nemám čas to znova nahrávať celé a strihať. A už nechcem tento dôležitý článok odkladať zase pár mesiacov…
Mám pár krát zle zadané parametre:
- V jednom z výpočtov som si spätne všimol, že som mal neuloženú hodnotu parozábrany
- A hlavne všade mám celý čas z nejakého dôvodu dosť nižšiu hodnotu difúzneho odporu Fatrafolu.
To ale znamená, že ak by som tam dal vo videu správnu hodnotu pre Fatrafol , tak výsledky budú ešte horšie, ako mi tam vychádzali !!
(faktor difúzneho odporu MI u FATRAFOL nie je 2400 ale je to rádovo je to vyššie niekde okolo 15000 – 18000.)
Ale to nič to nemení na tom, čo vám videom chcem principiálne ukázať a zatiaľ ho sem nahrám aj s týmito chybami. A verím, že to z videa dobre pochopíte.
Na čo som ešte vo videu neupozornil?
Zameral som sa vo výsledkoch na tie hodnoty množstva skondenzovanej vodnej pary v litroch, lebo tie sa pre každú kombináciu menili a preto sa to dobre “laicky” vysvetľuje na číslach, ktorá kombinácia je teoreticky lepšia alebo horšia..
Ale ak si všimnete dobre vo videu, tak v každom posúdení svieti jedna podstatná informácia:
Hmotnostná vlhkosť dreva alebo materiálu na báze dreva prekročí 18%
Toto sa nesmie stať na dlhšie obdobie, lebo pri vyššej vlhkosti dreva zacínajú drevokazné procesy – plesne, hniloba, “ožíva” drevokazný hmyz…
Ak má zabudované drevo vlkosť pod týchto 18%, tak je to doslova ako sa hovorí “v suchu”.
V tejto rizikovej skladbe to ale jednoducho nie je…
Video č.3 – Bezpečná skladba drevenej plochej strechy
V tomto treťom videu vám ukážem spoľahlivé riešenie drevenej plochej strechy, ktoré v rôznych obmenách používame v ateliéri. Úplne prvý raz som osobne tento typ strechy použil v projekte z roku 2007! Si to spočítajte, koľko to je rokov… Preto nechápem, že keď už v tej dobe firma Dektrade robila v tomto smere osvetu medzi projektantami, prečo sa iné nebezpečné riešenia stále v súčasnosti používajú. Dom, na ktorom som prvý raz v živote použil drevenú plochú strechu (a rovno s týmto spoľahlivým riešením) je tento: 036 Rodinný dom, Opatová – Trenčín.
- štrková zaťažovacia vrstva (odporúčam zelenú strechu)
- geotextília
- mPVC fólia fólia – napríklad Fatrafol (alternatívne iná hydroizolácia)
- geotextília
- spádový polystyrén (alebo iný izolant)
- druhá vrstva polystyrénu (alebo iný izolant)
- prvá vrstva polystyrénu (alebo iný izolant)
- asfaltová parozábana s hliníkovou vložkou (ale môže byť napríklad aj LDPE fólia…)
- OSB dosky
- drevené trámy (žiadna tepelná izolácia medzi nimi)
- CD profily pre sadrokartón
- sadrokartón
- (hrúbky neuvádzam, lebo tie sa môžu meniť)
Na konci článku prikladám online model skladby s popisom.
Ukážkové fotky degradovaných striech.
Fotky nižšie mi poskytli technici firmy Fatrafol. Tieto fotky nafotili počas sanácií striech, ktoré riešili a používajú ich v prezentáciách a školeniach projektantov a architektov. Týmto im ďakujem za povolenie zverejniť v článku.
Rodinný dom č.1 – vek 8 rokov
Rodinný dom č.2 – vek 8 rokov
Rodinný dom č.3 – vek 2 roky
Nosná konštrukcia po odstránení podhľadu, parozábrany a zateplenia na báze minerálnej vlny:
Pohľad na degradáciu nosnej konštrukcie vplyvom vlhkosti a tvorba plesní:
Rodinný dom č.4 – vek 2 roky
Nosná konštrukcia po odstránení podhľadu a parozábrany zateplená striekanou PUR izoláciou:
Degradovaná nosná konštrukcia po odstránení podhľadu parozábrany a zateplenia striekanou PUR izoláciou. A na streche sa nachádzalo minimálne 15 ton záťažovej štrkovej vrstvy…
.
Ďalšie príklady od firmy Dektrade
Rôzne články z chýb a následných sanácií na svojej webovej stránke prezentuje firma Dektrade. Odporúčam sa tam prehrabať. Vybral som niekoľko článkov, kde tiež popisujú problémy s takýmito typmi drevených plochých striech:
ÚSKALIA JEDNOPLÁŠŤOVÝCH SKLADIEB PLOCHÝCH STRIECH S DREVENOU NOSNOU KONŠTRUKCIOU
EŠTE NEBÝVAJÚ A UŽ MAJÚ PLESNIVÚ STRECHU
(Ak by náhodou prestali tie linky fungovať, uložil som oba články do PDF a môžete si ich stiahnuť tu.)
Pomôže takzvaná “inteligentná parozábrana”?
Na trhu existujú parozábrany, ktoré menia svoje parametre podľa toho, aký je tlak vodných pár. V zime sa správajú ako silnejšie parozábrany a lete naopak dokážu pustiť vlhkosť z konštrukcie smerom do interiéru a takto ju presušiť.
Pravdupovediac, osobne v prípade takto uzavretých strešných konštrukcií, ako popisujem tú rizikovú skladbu, nemám dôveru. Tam sa jednoducho snažím radšej úplne minimalizovať akýkoľvek vstup pary do konštrukcie, aby som nemusel riešiť je vysušovanie v lete.
Ale určite narazíte na zástancov riešenia s inteligentnou parozábranou. Ja fakt z dlhodobého pohľadu neviem, či to funguje. Nechce sa mi to ale u klientov riskovať, keď máme bezpečné riešenie roky k dispozícii.
Nevykurované sklady a iné priestory
S touto kritickou skladbou by nemal byť problém v nevykurovaných priestoroch, kde nevzniká vlhkosť. Napríklad sklady pri dome, ktoré chcete mať tepelne zaizolované, aby tam nemrzlo, ale nekúrite tam.
Problém je jednoducho vždy kombinácia teploty a vyššej vlhkosti v interiéri. Napríklad takáto strecha nad bazénovou halou by dostala fakt riadne zabrať a problémy sa prejavia pravdepodobne veľmi rýchlo.
Online 3D modely skladieb
(Treba chvíľu počkať, kým sa 3D model načíta. Funguje aj na mobile, ale pohodlnejšie je to určite na počítači)
Vysoko riziková skladba:
Odporúčaná bezpečná skladba:
Tak dúfam, že tento článok je dostatočnou výstrahou. Nerád síce ľudí straším, ale v tomto prípade to očividne inak nejde, keď sa s týmto riešením stále stretávam.
Dodatočný update článku
Po napísaní článku sa mi ozvalo viac ľudí, ktorí majú alebo mali problémy s takouto rizikovou strechou. A pre predstavu, ozval sa mi aj pán z jednej realizačnej firmy a jeho mail potvrdil presne, čo som popísal vyššie. A to, že pri developerských projektoch sa často šetrí tam, kde sa šetriť fakt nesmie. Vyberám časť jeho mailu:
Podobný problém nám vznikol pri stavbe RD, kde sme po 2,5 roku museli vymeniť komplet zahnité trámy. Sme stavebná firma a je to presne o tom, že sa šetrilo (na pokyn developera) a betónové stropy sa nahrádzali drevenými trámami.
Keď sme tie strechy riešili, nikto s projektantov, ba dokonca ani zástupcovia výrobcu, neupozornili na tento problém. Dokonca mi bolo povedané, že sa to nemusí odvetrať. V skladbe je použitá kvalitná hliníková parozábrana.
Tento problém som mal na piatich RD, kde sme museli po jednom kuse meniť krov po 1ks. Celá oprava ma stála približne okolo 40 000 EUR.
Túto skladbu mám asi na ďalších 16 domoch, v radovej výstavbe….
Mail potom ešte pokračoval a vymenili sme si ďalšie informácie, ale to sem už písať nejdem.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Dobrý deň,
ak je namiesto OSB dosky plný záklop z dosiek, je to lepšie riešenie?
Ďakujem.
bude to urcite o nieco lepsie, ale to by sa tiez muselo prepocitat a podla mna to extra nepomoze. Lebo hlavny problem je, ze nad tou OSB doskou je hned hydroizolacia bez vetranej medzery, ktora je ovela silnejsou parozabranou, ako ta OSB doska pod nou. Takze trpiet bude aj obycajna drevena doska s medzerami, lebo para skondenzuje na tom Fatrafole…
Dobrý večer! Kde máte odvetranú vašu spoľahlivú konštrukciu? Máte tam 3 vrstvy polystyrénu, ale nikde nevidím vzduchovú medzeru s odvetraním. Kde je rosný bod a ako vlhkosť dostanete mimo skladbu strechy. Máme dom s mierne pultovou strechou (väzníkový krov). Skladba: “sadrokartón, paropriestupná fólia, fúkaná izolácia (sklené vlákno 60 cm), drevené celodebnenie 2,5cm, fatrafol, vzduchová medzera 5 cm, OSB doska, asfaltová lepenka, plechová krytina.” Píšem hlavne pre to, že neter stavala nedávno dom a presne toto ma v plánoch zarazilo. Nikde nemala odvetranie. Môže pomôcť rekuperácia? Ja viem, že niekto ju nemusí používať permanentne, ale vo všeobecnosti – rekuperácia výrazne znižuje vlhkosť v dome. Napríklad my musíme používať zvlhčovač a aj tak ju dokážeme ledva držať na hodnote 42%.
Ta overena skladba je neodvetrana. Je to difuzne uzavreta jednoplastova konstrukcia, ktora sa bezne dlhodobo pouziva na plochych betonovych strechach. Akurat tu je pouziva na dreveny podklad.
Je tam niekolko zasadnych rozdielov oproti tej neodporucanej skladbe:
1/ asfaltova parozabrana nie je nicim prepichovana (okrem miest, kde precahdza naprikald kanalizacia a tam sa to musi utesnit rovnako, ako by to bol vrch strechy) a funguje preto podsatne lepsie, ako parozabrana zo strany interieru poprepichovana. Cize pary do konstruckie ide dost menej… A realne sa daju preto dosiahnut skoro parametre udavane vyrobcom. Netreba tu parozabranu extra “degradovat” vo vypoctoch, lebo to funguje fakt lepsie.
2/ nie je tam tou pripadnou parou ohrozovana ziadna drevena konstrukcia a ziadna nosna konstrukcia.
3/ V ramci rocnych cyklov sa vlhkost nekumuluje a celorocna bilancia je aktivna (ak nieco skondezuje, vypari sa v teplych mesiacoch)
4/ Ak sa ako plny zaklop pouzije OSB doska, tak ta este pomaha tej parozabrane (nemusi sa pouzit OSB doska, mozu byt aj obycajne dosky)
Jednoducho, ak ste si pozreli to video s vypoctami, tak prvy “najlepsie realizovany stav” ukazuje, ze by to malo funfovat aj s tou neodporucanou skladbou, ak sa parozabrana spravi dobre..
V tejto odporucanej skladbe tu parozabranu jednoznacne dokazete spravit lepsie. A zaroven hore nie je OSB doska, ktora z hora zabranuje cez foliu odvetranie pary. Ta folia Fatrafol pusti tiez tie pary von, hoci sa to nezdá.. Nie je to uplny “igelit”.
Len informacne, hodil som narychlo do vypoctu simulaciu, kde som “nalial” do polystyrenu 1l vody na m2.
Za cca. 2 roky je to vnútri suché ak je hore na streche Fatrafol (pre EPDM a asflatove pasy to vychadza horsie..)
A rekuperacia urcite pomoze, lebo znizuje velku vlhkost v zime…
A samozrejme vypocty su na normu, kto ma v dome suchsie, bude na tom vlastne voci konstruckiam lepsie-
Predpokladam, ze v tej vasej skladbe na drevenom debneni nie je Fatrafol (ten, co sa dava hore na strechu), ale nejaka difuzne otvorena poistna folia.
Dobrý večer,
skladba s parozábranou na drevenej konštrukcii je 100% lepšia, ale ako sa potom rieši detail uloženia drevených trámov na obvodovom venci ak je stavba murovaná? Nevzniká riziko pre zmenu v týchto miestach?
Detail sa da najlepsie riesit vtedy, ked plocha strecha nema presahy (cize robime “kocku”) a zaroven je tento detail schovany nad podhladom. Vtedy je najjednoduchsie zboku drevenych tramov zarovno s vonkajsou hranou betonoveho venca doplnit OSB dosku a tu zo strany exterieru kvoli vzduchotesnosti:
1. bud popreliepat spoje s betonovym vencom a parozabanou na streche (pred montazou atiky)
2. alebo idealne to cele prelepit az cez veniec tou asfaltovou parozabranou.. cize zahnut ten asfalt zo strechy smerom cez betonovy veniec dole
Tymto sa dobre stavba vzduchotesne uzavrie a interierove omietky sa tahaju len po hornu hranu venca. Betonovy veniec berme za to, ze je homogenny a nepopraskany…
Niekto to dokonca robi aj tak, ze asfalt spod drevenych tramov prepoji zvonka s tym zo dtrechy po tych bocnych OSB doskach.
A na beton uz netreba nic domurovabat medzi tramy… Vonkajsie zateplenie to cele zvonku prekryje a komplet ceke drevene tramy su v teple..
Ostatne varianty, ako priznane tramy v interieri, presahy striech a pod .. uz su komplikovanejsie, ale je to samozrejme vyriesitelne.
Myslím, že aj zlá skladba strechy sa dá malou zmenou vylepšiť. Dať tam odvetrávanu medzeru medzi zateplenie a OSB zaklop.
Skúste to tak prepočítať.
To uz je ale “uplne ina skladba” a mohli by sme to variovat donekonecna. Cielom clanku je upozornit na takuto neodvetravanu skladbu, ktora je fakt rizikova.
Odvetranie plochej strechy s vetranou medzerou nebudem zverejnovat kombinacie a vypocty. Tam to velmi zavisi od vysky vetranej medzery, celkovej dlzky strechy (ako daleko su tie odvetrania od seba), realnej velkosti odvetravacich otvorov a lokality (veternost). Daju sa doplnat vetracie kominiky na takuto strechy a pod…
Jednoznacne lepsia skladba, ale takt teraz nejdem z toho vyrabat katalog skladieb, lebo aj takato plocha strecha sa musi zvazit pre konkretny ucel pouzitia.
Je ine napisat “pouzite tehlu 300mm a polystyren 200mm” na obvodovu stenu, ked viem ze na celom Slovensku to bude funkcna skladba steny domu.
Pri tejto rizikovej streche riskuje kazdy na Slovensku a v Cechach.
Pri tej s odvetranou rovinou, co popisujete to bude stavba o stavby rozdielne a to musi zhodnotit projektant individualne.
Hlavny problem vetranych plochych medzier je ten, ze tam chyba “komínovy efekt” ako pri sikmych strechach a napriek tej vzduchovej medzere to nemusi byt vetrane dostatocne…
OSB doska nie je vhodná v žiadnej skladne strechy, keď sa nachádza nad tepelnou izoláciu, lebo má dosť vysoký difúzni odpor… je to ako taká slabšia parozábrana. Tak ako píše p. Michal ak by sa nad tepelnú izoláciu dala difúzne otvorená fólia na to kontralaty a tento priestor by sa odvetral cez mriežky na fasáde, tak skladba strechy je bezpečná ale bez odvetrania pod OSB doskou tam časom isto vznikne problém.
suhlas. v ziadnej skladbe rovno nad tepelnou izolaciou
Dobrý deň,
Váš článok ma zaujal, ďakujem.
Mám otázku k Vašej variante: ako riešite akustiku v interiéry, keďže SDK neutlmíte napríklad minerálnou vlnou. Riešenie, ktoré navrhujete vytvára ozvučnicu, v ktorej rezonujú (najmä nízke) frekvencie. Máte na to nejaké riešenie?
No zatial som sa nestretol s tym, ze by tam bol takyto akustiky problem. Rovnake riesenie podhladov sa pouziva aj pri betonovych stropoch.
Ono, ked to chce niekto akusticky vylepsit, tak pokojne moze ist mala hrubka mineralnej vlny nad podhlad kvoli akustike – napr. 40-60mm. Pri takejto hrubnke sa este rosne body nepresunu na vnutornu stranu OSB dosky nad podhladom, lebo bude stale dostatocne tepla. A niekedy sa to tam aj dava, ak poziarny vypocet povie, ze ten podhlad musi splnit urcite poziarne kriteria, ktore uz nezabezpeci iba samotny protipoziany sadrokarton..
My máme druhý typ strechy, čiže medzi SDK a OSB nie je nič. Lenže steny sú vymurované len do výšky trámov, je tam cca 30cm vzduchoprázdno nad priečkami. Čiže zvuky sa šíria v dome aj cez 2 miestnosti stropom. V projekte sme nemali nič navrhnuté takže podla toho sa to aj zrealizovalo, lenže ani vy tam neriešite tento problémm, že SDK nie je dostatočný zvukový izolant. Ako to teda ideálne riešiť aby sa nezvýšilo riziko kondenzu a splnilo to účel ? Dať ako píšete nad SDK 4-6cm minerálnej vlny ?
No lenze my tie priecky domurovavame az po OSB dosku. To je logicke, ze je to akustický problem, ked ich mate len po tramy..
Dobrý deň, ďakujem za zaujímavý článok. Chcel by som sa spýtať, do akej miery by ovplyvnil Vaše výpočty spádový polystyrén v hrúbke 10-30cm medzi záklopom a Fatrafolom. Vo Vašom videu s takouto vrstvou nepočítate.
Ak myslite v centimetroch, urcite by sa to zmenilo cely vypocet.
S takou vstvou nepocitam vo videu preto, lebo cielom je upozornit prave na skladbu, kde nic nad OSB doskou uz hore nie je. Petoze sa casto v praxi objavuje
V tom co sa pytate ale stale drevene prvky budu priamo v tej skladbe vlozene a na vrhu je stale Fatrafol, ktorý to zhora cele uzatvara… bez vypoctu neviem presne odpovedat, ale obavam sa, ze si extra takto nepomozete…
Urcite by sa to cele zmenilo, ak by medzi OSB dosku a polystyren pribudla parozabrana… potom by to bolo o tom, v akom pomere sa pouzite hrubka mineralnej vlny medzi tramy a aka bude hrubka polystyrenu nad parozabranou
Cize akoby kombinacia neodporucanej a odporucanej skladby. To sa zmysluplne poskladat dá..
My ale jednoducho taketo skladby nepozivame a ani ich preto nemame vsetky kombinacie popocitane.
Dobry den.
Mna by zaujimala aku hodnotu Sd ma ta u Vas uvedena kvalitna parozabrana.
priepustnosť vodnej pary
– faktor difúzneho odporu μ – cca. 370 000
– ekvivalentná difúzna hrúbka sd cca. 1500m
Napríklad tieto výrobky:
Icopal Foalbit AL S 40 hr. 4mm
Detrade GLASTEK AL 40 MINERAL hr. 4mm
Všetko to maju popisane v technickych listoch
Pozdravujem, skvelý článok.
Ja mám aktuálne rovnaký problém. Zhnili osb dosky.Zloženie strechy:železobetónova doska, asvaltova parozábrana,drevená konštrukcia, minerálna vata,osb dosky geo. text, fatrafol, geotex, kamenivo a aj tak mi osb dosky zhnili.
EXISTUJE nejaký možný spôsob opravy nad železobetonovou doskou?
Ďakujem
A z akeho dovodu ste to takto mali spravene vlastne, ked tam bola zelezobetonova doska?
ta drevena konstrukcia predpokladam, ze bola kotvena cez tu asfaltovu parozabranu do zelezobetou?
Drevená konštrukcia je kotvená v žel.bet. doske cez parozabranu. Drevená konštrukcia je vysunutá mimo obvodový múr a prekrýva balkón. Podľa Vášho návrhu, ak vymením osb a nad tieto osb dám zloženie ako odporúčate ,bude to v poriadku? Ja mám možnosť uložiť polystyrén nad osb, pretože mám vytiahnutú atiku cca 1 m nad strechu.
Alebo, čo by ste mi poradili?
Ďakujem
napisal som do mailu
Dobry den
Mam problem na streche
Ako pisete o problemovej streche
Prosim o radu
Z vrchu
1-kamen
2-geo
3-fatra
4-geo
5-osb (uz zhnile)
6-vata medzi krovama
7-dalsia vata
8-paroska
9- sdk
Prosim vas,teraz musim odrezat fatru,vybrat vatu a dat novy zaklop
Mozem dat parozabranu na osb tu igelitovu? A 2 vrstvy dam eps 150mm
Ano, moze tam by aj parozabrana FATRAPAR, zvolil by som tu hrubsiu 0,20 mm. Len treba spravne poprelepovat spoje a povrch OSB musi byt bez triesok, aby sa ta folia nepoprepichovala.
Inak, kolko rokov má ta vasa strecha?
Dobrý deň pán Lehocký. Ďakujem vám za podnetný materiál a čas, ktorý ste danej problematike venovali.
Zaujímalo by ma, či by vami popisované konštrukčné riešenie bolo vhodné aj v prípade, ak by sme OSB dosku nahradili železom, konkrétne plechom.
Kludne tam moze byt plech. Take skladby sa pouzivaju hlavne na priemyselne stavby. Casto davaju trapezovy plech.
Plech je tiez silna parozabnana. Ale to uz musi zvazit projektant, ako tan mad plech doplni parozabranu.
My sme taku skladby s plechom zatial nepotrebovali riesit
Ďakujem vám za odpoveď pán Lehocký a prajem vám pekný víkend.