V tomto článku popisujem finálny systém riadeného vetrania a kúrenie v našom nízkoenergetickom dome. Chystám sa na to už riadne dlho. Viacerí z vás sa už neviete dočkať. O technológii sa dá písať celé dni a týždne a aj tak to úplne nepopíšem. Oveľa lepšie ako písanie sú názorné videá. Preto som tento článok spravil ako kombináciu stručnejšieho textu a viacerých doplnkových videí.
Ak ste prihlásený do seriálu článkov, ktoré píšem, určite ste zistili, že som zástanca riadeného vetrania s rekuperáciou tepla v dome. Hlavne kvôli vysokému komfortu. Na byte mi nevyvetraný vzduch vadí osobne asi najviac zo všetkých ostatných vecí bývania v bytovke. Tak sa roky teším, ako si v dome spravím riadené vetranie.
No ale čo človek mieni, manželka mení 🙂 Doteraz sa mi nepodarilo manželku presvedčiť, že riadené vetranie je OK. Jednoducho stále má obavy z “tých rúr po dome”, prachu, plesní…
Aby problémy v potrubiach riadeného vetrania nenastali, vyžaduje to samozrejme údržbu systému. O tom som písal v samostatnom článku “Riziká riadeného vetrania s rekuperáciou tepla”. Dobre viem, že to vyžaduje údržbu a robil by som ju. Ale aj tak som ju nepresvedčil. No čo už.
Mal som teda na výber …
… výmena manželky alebo iný systém vetrania.
Ako rátam, tak rátam, matematika jednoducho nepustí. Výmena manželky po 12 rokoch je príliš luxusná záležitosť. A k manželke sú samozrejme započítané ešte dve deti 🙂
… a tak ako vždy víťazí manželka 🙂
Riadené vetranie v dome ale určite chcem. Tak sme dali dokopy komplexný systém kúrenia a vetrania tak, aby aj bez použitia potrubí po dome bol z hľadiska komfortu čo najlepší, jednoducho udržiavateľný a vyhoval aj “štandardným ženským obavám”.
Kúrenie nízkoenergetického domu – infra fólie
Náš dom je plne elektrifikovaný. Hlavný vykurovací zdroj tepla sú vykurovacie elektrické infra fólie Heatflow pod poterom, ktorým som meral na elektrosmog. Inštaláciou pod poter sa vytvorí poloakumulačné podlahové kúrenie nízkoenergetického domu.
V tomto videu ukazujem, ako som navrhol infra fólie do nášho nízkoenergetického domu:
Zopár obrázkov realizácie fólií je nižšie.
Pripravené fólie Heatflow pred montážou:
Rozložené fólie Heatflow:
Uzemnená sieťovina nad fóliou:
Detial na termostat pod poterom:
Finálna úprava – vylepená fólia pred nalievaním anhydridu:
Riadené vetranie nízkoenergetického domu
Vetranie je riešené ako podtlakové. Funguje to tak, že v dome je centrálny odťah z kúpelní, a špajze. Tento odpadný vzduch je vyfukovaný von z domu, takže manželku už netrápi, či v týchto potrubiach je nejaký prach, lebo tento vzduch nie je už dýchaný v dome. Tento odpadný vzduch má samozrejme interiérovú teplotu a aby sa toto teplo zužitkovalo, pred vypustením z domu z neho ventilačné tepelné čerpadlo odoberie teplo a zohrieva s ním lacno teplú vodu v bojleri. Čo je dôležité, tak tepelné čerpadlo funguje celoročne s rovnakým výkonom, keďže interiérová teplota v dome sa mení počas roka minimálne.
Keďže z domu je vzduch odsávaný, vzniká tak podtlak a treba do domu niekade vzduch pustiť. Preto sú v izbách pri oknách vložené “rúry” cez stenu, kadiaľ do domu vstupuje riadene priamo čerstvý vzduch. Tieto prestupy majú vonkajšiu potidažďovú krytku, prachový filter a filter proti hmyzu. Rovnako majú aj akustický útlm z exteriéru, takže cez ne z vonku počuť podstatne menej ako cez otvorené ventilačky okien. Útlm hluku je porovnateľný s útlmom zavretého okna s trojsklom.
Nevýhoda tohoto systému nasávania je, že do izieb vchádza takto vzduch o takej teplote, aká je práve vonku. V zime teda pokojne aj -15°C a v lete zase horúci aj cez +35°C. Zimný diskomfort preto riešime tak, že pod omietku pod nasávacie prestupy v stene sme nainštalovali elektrické vykurovacie rohože. Tieto udržujú teplotu steny tak, aby sa postupne neochladzovala prichádzajúcim vzduchom. Zároveň takto mierne prichádzajúci vzduch rovno predohrejú.
V letnom období ale tento systém nechladí, preto systém bude nastavený tak, aby vetral potrebné hygienické minimá a dom sa prílišným vetraním neprehrial.
Každý priestor má svoj vlastný termostat a preto sa dá ľahko regulovať teplota každej miestnosti samostatne.
Pre riadenie potrebných objemov vzduchu a presnejšie odvetrávania kúpeľní a komory budú v dome inštalované vždy 3 ventilátory priamo v týchto priestoroch podobne ako sa to robí v bytoch. Ak sa v niektorej kúpeľni zvýši vlhkosť, je tam tlačítko na rýchlejšie odvetranie s časovým dobehom. Alebo si možete nechať namontovať aj vlhkostné čidlo, ktoré podľa potreby zvýši otáčky a odvetrá tento priestor intenzívnejšie. Tieto ventilátory bežia na malých otáčkach celý čas. Svoj výkon zvyšujú riadene podľa nadefinovaných situácií v inteligentnej elektroinštalácii. Ide o tiché ventilátory, tichšie ako v bežných panelákoch. Na nízkych otáčkach ich nevnímame, pri plnom výkone ich už ale počuť a nezvynutého to môže rušiť.
Digestor je možné v tomto systéme napojiť priamo na centrálny odťah, a dosiahnuť efekt tichého digestora v kychyni, lebo motor “hučí” mimo digestora mimo kuchyne. Ale toto sme v našom dome nakoniec neurobili, lebo by som sa potreboval dostať cez prízemie potrubím a mám tam nízky strop. Okrem toho som chcel minimalizovať zanášanie výmenníka tepelného čerpadla mastnotami, aby som to nemusel čistiť. Preto som zvolil riešenie, kde digestor bude odťahovať priamo von z domu s externým motorom v komore.
Pre lepšie pochopenie vetrania je tu druhé video:
A video, v ktorom ukazujem jednoduchosť rozobratia a čistenia prieduchu pre čerstvý vzduch:
Zopár obrázkov z realizácie nasávacích prestupov cez fasádu je nižšie.
Zamurovanie polystyrénovej kocky pre prestup vo fáze hrubej stavby:
Pohľad na prestupy s osadeným potrubím 160mm pred zateplením:
Pohľad na prestupy s osadeným potrubím 160mm pred zateplením:
Pohľad na prestup z vnútra s nainštalovanou vykurovacou fóliou pred finálnymi interiérovými omietkami:
Pohľad na prestup z vnútra po interiérových omietkach:
Ukážka finálneho riešenia krytky na stene z domu dodávateľa systému. My to ešte v takomto stave nemáme:
TapHome – inteligentné riadenie pre vetranie a kúrenie nízkoenergetického domu
Celý systém je riadený inteligentnou elektroinštaláciou TapHome. Na TapHome sú zároveň napojené aj exteriérové žalúzie a v prípade, že by hrozilo prehriatie niektorej miestnosti v lete kvôli slnku, tak sa tieto žalúzie zatiahnu automaticky samé. Ešte uvidím, či ma toto nebude iritovať. Ak áno, vypnem to a budem si žalúzie zaťahovať sám 🙂
Vďaka Taphome cez internet podľa potreby môžem na systéme robiť úpravy. Využívame to aj teraz počas stavby, keď sme sušili potery kúrením, tak som si z domu postupne dvíhal teploty. Rovnako dodávateľ systému má zatiaľ servisný prístup a systém postupne nahadzuje tak, ako pridávame zariadenia.
Zopár obrázkov realizácie TapHome je nižšie.
TapHome systém je priamo v elektrickom rozvádzači. Nepotrebujeme preto žiadne ďalšie krabice pre systém vetrania a pre kúrenie nízkoenergetického domu. Akurát sa spravil väčší elektrický rozvádzač. Fotka ukazuje stav, kde je len časť elektroinštalácie a komplet kúrenie:
Detial na systém TapHome:
Dom som už dočasne napojil na mobilný internet, a to ešte ani nesvietime 🙂
Vo vypínačoch budú schované malé termostaty pre každý priestor v dome samostatne:
Takto to aktuálne vyzerá v aplikácii na mojom mobile. Nedajte sa zmiasť tými vysokými teplotami. Aktuálne sušíme potery a tie teploty sú z termostatov priamo pod potermi na fóliách. Skutočná teplota v interiéri je cca. 21 stupňov. Dom ešte nie je zvonku zateplený:
Stručné zhodnotenie systému
Výhody systému:
– riadené vetranie celého domu
– celoročný lacný ohrev vody tepelným čerpadlom s veľkým zásobníkom na vodu
– flexibilná regulácia teplôt po miestnostiach
– komfortné podlahové kúrenie nízkoenergetického domu
– digestor riešený priamo von z domu
– možná výhodnejšia tarifa od elektrární na vykurovanie pre celý dom, teda aj pre ostatné elektrické spotrebiče
Nevýhody systému:
– nemožnosť chladenia domu, preto sa počíta sa s reguláciou vetrania tak, aby sa minimalizovalo prehrievanie a dôkladné tienenie okien
– bojler s tepelným čerpadlom má kompresor, čiže vydáva zvuk podobný hlasnejšej chladničke, preto treba umiesniť do technickej miestnosti
– 3 ventilátory v kúpelniach a komore sú síce tiché, ale citlivejším ľuďom na zvuky to môže vadiť. Reálne ich ja cez zavreté dvere nepočujem.
– systém podlakového vetrania treba správne použiť s krbmi a pieckami – pri zlom nastavení sa môže stať, že pri otvorení vtiahne do interiéru podtlakom dym. Alebo čo je rizikovejšie, ak nemá krb externý prívod vzduchu na horenie, vtiahne do inteiéru cez vnútorný prívod CO a to už môže byť životu nebezpečné. My v našom dome krb nemáme. Ako to treba správne riešiť s krbom je popísané na stránke dodávateľa systému Lunos.
Dôležité upozornenie:
– Plánované tepelné čerpadlo Nibe, ktoré budeme mať v systéme nie je riadené integrovaným systémom, ktoré je v ňom zabudované. Preto je od môjho dodávateľa označované ako Bloomeco2029. Riadenie je v komplexnom systéme nastavené inak. Preto neodporúčam to, aby ste si niektorú časť systému iba kúpili a len použijete v kombinácii s niečim iným.Bude sa to jednoducho správať celé inak ako u nás a výsledky vás môžu sklamať. Celý systém vetrania, kúrenia a ovládania žalúzií je jednoducho komplexný balíček od jedného dodávateľa, ktorý to ma vyladené ako celok. Ide o systémove riešenie Bloomeco – pokojne sa ozvite aj priamo pánovi Grolmusovi a odvolajte sa na mňa. Povysvetľuje aj veci, ktoré už ja možno neviem zodpovedať 🙂
Dôležitý update 2019
Systém popísaný vyššie je už podľa platnej legislatívy už dosť ťažko použiteľný kvôli platnej energetickej certifikácii. Preto ho bezhlavo nekopírujte a preverte si u svojho projektanta, či je pre váš dom použiteľný, aby ste dom vôbec dokázali skolaudovať !
Článok bol napísaný v čase pred samotnou realizáciou systému v dome. Tu si prečítajte, čo sme zmenili a prečo:
Chyba č.1 – nevhodné miesto pre bojler s tepelným čerpadlom v našom dome
.
.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
zdravim Vas,
tiez akurat riesim kurenie v dome, ale pomocou elektrickych folii a rohozi pod laminatom resp. dlazbou, chcel by som sa opytat aky vykon na m2 mate nainstalovany v izbach a aky v kupelni a aky odporucate pri pasivnych domoch pri tomto systeme vykurovania, resp. je lepsie vykon mierne predimenzovat – skor sa nahreje a vypne a dalo by sa to tiez lepsie kombinovat s nocnym prudom napr. dakujem za odpoved.
@peter: Dali sme take folie, ake boli v case instalacie dostupne od Heatflow, hoci by stacili aj nizsie vykony. Ale termostaty si s tym poradia, takze je to jedno v zaasade, ci je to predimenzovane, alebo nie. Ked to elektricka pripojka stiha.
Do izieb sme dali 100 W/m2 (lebo nizsie vykony neboli) a do kupelni a pod velke okna 130 W/m2. Hlavne pri tych oknach som zvedavy, ci bude rozdiel vykonu stacit, alebo by som do buducna zvazoval este vacsi vykonovy rozdiel (maju aj 220W/m2)
Nocny prud nevyuzivame. Vypocitali sme, ze ideme natvrdo na jednotarif v jednej sadzbe a vyjde to vo vysledku lepsie. Zavisi od ktoreho dodavatela sa berie elektrika. Sadzby ZSE a SSE su napriklad rozdielne.
Dobrý večer,
potrebujeme poradiť.
Ideme dávať fólie na poter a potom pôjdem laminátová podlaha. Premýšľali sme, že dáme vo všetkých izbách výkon fólií 80W/M2. Bude to stačiť?
Do kúpeľne, wc a technickej miestnosti vy išli odporové káble. Tie mám aj kúpené a už som sa s nimi troška hral a majú odpor 36,4ohm/m takže mi vyšlo na 9m kábla 180w. Do kúpeľne by mi vyšlo (aj v sprchovom kúte) urobiť 7 takých rohoží po 8m.
Bude ti v poriadku?
Ešte pre info, na platni je lepenka, potom 150mm polystyrénu (3x50mm) a potom 65mm betónový poter. Múry sú Ytong 300mm a pôjde 200mm zateplenie. Strop je nastriekaná pena 320mm.
Ak dám fólie 80w/m2 do izieb a kúpeľňa, XC a technická bude 180w/m2, tak bud to stačiť?
Nechcem zbytočne dávať silnejšie, aby som nemusel dávať väčší istič. Teraz budem mať 25A a toto konkrétne kúrenie dokopy bude mať v dome 150m2 16A a ešte nepočítam iné spotrebiče.
A hlavne nám ide o to, aby po zabyvani v prvej zime nezmrzneme.
Ďakujeme za odpovede ?
Toto nikto rozumny cez internet podla popisu nebude radit. Na to sa robi vypocet tepelnych strat po miestnostiach. A mal by to spravit projektant, aleboniekto, kto to vie zratat.
Tieto riadiace systémy su celkom zaujímave vecičky ale jednu nevýhodu by som tam doplnil. ASpoň teda to platí o mojom švagrovi. Úplne každý deň niečo preveruje, skúma, sleduje či je všetko OK či sa niečo nevychylilo od normálu a mne to pripadá dosť zväzujúce. Podľa mňa s tym zabije tak 30 min denne. Keď už nič iné tak termostaty kontroluje podla klasickeho termostatu a podobne.
Okrem toho raz nemal asi dva dni prud lebo burka strhla vedenie a bol z toho cely chorí že nema kamery funkčné a v praci si nevie pozrieť prazdny dom v mobile a že nema wifi a BT a čo ja viem.
ha ha,
@Robo: Ale to nie je chyba tej vecicky 🙂 To je rovnaka zavislost ako cumenie na Facebook a to tiez nie je chyba Facebooku. Ja napriklad na tie teploty pozeram len vtedy, ked som susil poter. A vcera ked som fotil fotku do clanku 🙂 Praveze ja sa na nechcem pozerat ako su tri roky dlhe 🙂
@fero lehocky: ano, technologia za to nemôže. Napríklad včera som pristihol švagra ako stojí v tme pri kuríne. Že čaká či sa zavrú dvierka (ešte aj kurín máme elektrifikovaný, aj čas zatvarania si posúva podľa východu a zäpadu)… Celé mesiace sa zatvarajú bez problemov a on minimalne 2-3 krát stojí pri dvierkach a kontroluje. No, keď ho to baví, že?
Sorry za spam
Je zaujímavé, že ste vybrali elektrické rohoze. Vykurovanie elektrinou som aj z osobnej skúsenosti považoval za relatívne nakladovejsie než plynom. Je to teda už ináč aktuálne a elektrina je na tom lepšie alebo ste inú možnost nemali, tj plyn nie je v danej lokalite k dispozícii?
Ďakujem za odpoved
@Richard: plyn je na ulici dostupny. Ale nechcem ho. Prevazdkovo v takomto dome to bude v elektrike minimalne porovnatelne, a zo skusenosti aj ekonomickejsie. A hlavne jednoduchsie. Ved uvidime z realnej prevazdky.
Na základe čoho by to malo byť nákladovo porovnateľné? Mne vypočítali ročné náklady pri podlahovke na plyn na 460 eur a na elektrinu až na 1100 eur. Ide o novostavbu, Ytong 30 cm + 15 cm zateplenie, trojsklo, poschodový, cca 120 m2 obytnej plochy. Nechcel som kúriť plynom, ale ten rozdiel je obrovský.
@Rado: No teoreticke vypocty casto nezohladnuje rozne dalsie faktory. Uzivatelke vysledky sa nasledne roznia od teoretickeho vypoctu. Pri porovnavani sa casto zabuda aj na to, ze v dome su na elektrinu dalsie zariadenia, pri pouziti plynu uz nedostanete inu sadzu na elektriku a pod. Je rozdiel medzi elektrokotlom, infrapanelmi a infrafoliami v spotrebach a pod..
Kolega ma dom 140m2 s infrapenelmi, obycajnym elektrickym kotlom, tehla 30cm zateplena 15cm. Robil to ako standardny dom z pred cca 8 rokov a mezasnu zalohovu platbu ma komplet dom 114 EUR.
Dalsi kolega ma maly dom cca. 100m2 – staru rekonstrukciu, kde mu slusne “prefukuje”, ma plynovy kotol + podlahove kurenie, bez riadeneho vetrania. On dokopy za plyn a elektriku plati cca. 120 EUR mesacne.
Roznych prikladov je vela, ale ako som napisal vyssie, vytrhol som len par informacii o dome a na zaklade toho sa tazko potom robia prepocty.
Dovolim si zjednodusene tvrdit, ze dom na urovni 120m2 v sucasnosti sa bez ohladu na pouzitu technologiu pomesti zhruba do 100 EUR mesacne, ci tak bude plyn, “tvrda elektrika” tepelne cerpadlo alebo cokolvek ine na kurenie..
Presne cisla vam poviem pocas prevadzky domu.
A vzdy je aj otazne, kto to pocita. Ci predajca systemu, ci konkurencia, ci projektant, ci laik… s tymi cislammi sa da neskutocne hybat 🙂
@Fero Lehocký: Velmi pekny blog. aj clanky …nerad sa zapajam do diskusii na webe lebo skor ci neskor prechadzaju do neefektivneho flamu…no mna zaujala, oi, formula, ze 100€ za energie za mesiac je de facto okej a do tohto stavu treba zrejme technologiu,tj investicie spominane dalej…vzhladom na moje skusenosti, musim povedat, ze zo 100€, kt platime som trochu sklamany. Ocakaval som lepsi vysledok…dom ma 200sqm vykurovanej plochy… z toho mimo kurenia a tuv (sme plynofikovani) ide ZSE 60€…
@Jan: A co vsetko mate v cene tej elektriky 60 EUR za mesiac zahrnute? Napiste vsetko (TV, pracka, susicka, praca z doma na pocitaci? ake svetla a co? pripadne nejake nestadardne veci – sauna…varenie na com…) Cirkulacia teplej vody…zahrada?, co v zahrade?
@Fero Lehocký: Nic zavazne…ziadny bazen, ani klimatizacia, mozno cerpadlo na zavlahu, ktore posledne 2 roky nejak zasadne nejazdi vzhladom na to ake su leta…preco? je problem v spotrebe uzivatelov?…ake budu potom naklady na zivot v dome mimo kurenia a TUV vo Vasom dome z tych 100EUR…mimochodom u nas od nov2015 do nov2016 bola spotreba na TUV 3203,2kWh,
na Kurenie 5712,1kWh, teplota v izbach je 21,5stC v spalnach 20. Ale mame velmi aktivne vetranie – pani domacu, ktora bez otvoreneho okna (na vetracku) nemoze zit (velmi jasne mi povedala, ze riadene vetranie ani som nemusel davat, lebo by ho sabotovala)…ak by som siel do prazvlastnych prepoctov, pouzitie TC by posunulo dom do cisel pasivneho standardu (aj take kalkulacie som videl)..no vysledna cena by bola napokon podobna (sezonny COP mozno 3, pomer kWh elektrina/plyn cca 3,5 plus navyse poplatok za odberne miesto plynarnam)
@jan: Lenze ak kurite plynom, tak ta spotreba elektriky velmi nesuvisi s tym, kolko “neriadene” vetra pani domaca 🙂 Lebo ta spotreba je uz v tom plyne zahrnuta.
My napriklad mame v byte 55m2 mesacne spotrebu elektriky 27 EUR. Varime na plyne. Kurenie je zahrnute v mesacnom predpise do bytovky. Nieco u vas “zozerie” obehove cerpadlo, ak mate cirkulaciu teplej vody, aj tam je cerpadlo…nieco zahrada.. vacsia plocha domu a viac svietenia po dome. Este je otazka, aky mate fixny poplatok za istic na mesiac od ZSE. Inak ono sa to nezda, ale celkom dost dokazu na eletrike naskrabat rozne stand by rezimy na zariadeniach…domace servre a pod.
Ale fakt ma nenapada, kde by sa dala hladat v elektrike zasadnejsia uspora. Cisla okolo 100 EUR mesacne su naozaj v sucasnosti dost bezne v memsich domoch, ako mate vy. Mozno ste len mal ine ocakavania.
Berte to pozitivne v provnani s tym tak, ze my teraz platime v bytovke v novostavbe 10 rocnej, ktora je zateplena a ma solarne kolektory na streche mesacne cca. 190 EUR za byt o ploche 55m2. V tom su samozrejme aj spolocne priestory, spravcovska spolocnost a pod.
Ja mám tiež len elektrinu. Vykurovacie fólie pod laminátovou podlahou. Platím za elektrinu 90 eur mesačne a niečo mi ešte aj vracajú. Mám tarifu ZSE DD2 neriešim inú tarifu. Podľa mňa sa to neoplatí. V zime ešte spálim v krbových kachlach asi 1500kg brikiet. Mám dom s konca 60tych rokov. Stena je tehla 45cm. Dal som trojsklo znížil stropy a zateplil 14cm grafitovým polystyrénom. Ešte riešim izoláciu strechy a základov. Uvidim čo to potom spraví. Chcel by som kachle využívať čo najmenej. Ak niekedy budem stavať nový dom určite to bude opäť elektrika a žiadny komín tam nebude 🙂
@Marek: Tak nejak uvazujem aj ja, ze sa budeme cca prevadzkovo hybat.
Výborne skomentované, ľahko pochopiteľné pre laikov. Stručne, jasne, výstižne, lepšie raz vidieť, ako 100x počuť. Klobúk dole, že sa dokážete podeliť s ľuďmi – s informáciami o nových technológiách a to ešte pri takom zhone. Želám všetko dobré.
@Alica: Dakujem 🙂
Zdravím celkom zaujímavý článok. Mám ale zopár pripomienok. Tiež staviam a venujem sa týmto prepočtom.
Takže škoda, že ste nepoužil miesto tých rúr lokálnu rekuperáciu. V tomto prípade ste vyriešil to že bude stena vykurovaná a nebude tam podtlak ale platíte viac kôli tomu, že kúrite stenu a odchádza vám zároveň z izieb teplo z domu. Nie som predajca ani nikoho nepreferujem ale firma went má takéto veci v sume 250 až 300 eur záleží na predajcovi a účinnosť 90 %. Ja som konzervatívny tak uvažujem so 70 % účinnosťou. V takom prípade je úspora na kúrení 30 % podľa prepočtov.
To či sa oplatí kúriť elektrikou je samozrejme individuálne. Tiež idem dávať infra fólie od calea pod poter s wifi termostatom. Dom je z 30 brúsenej tehly a 20 cm polystyrén, okná trojsklo geneo, 40 vata strop a 20 cm podlaha polystyrén. Všetky časti majú tepelný odpor 6,5 a viac čo je kritérium na pasívny dom. Pritom to hrubšie zateplenie oproti štandardu ( len izolant ) vyšlo naviac o 1700 eur. Keby som riešil plyn, ktorý na pozemku mám tak zaplatím pripojovací poplatok 1800 eur plus podlahové kúrenie, kondenzačný kotom stredná trieda minimálne 1500 eur a v pohode som na 10000 za kúrenie. Rohože ma stoja 3800 eur ( 137 metrov štvorcových bungalov ). Takže pri lokálnych rekuperáciách sa dostávam na približne podobnú cenu ako plyn a rozdiel je tu 6000 eur. Neberiem do úvahy že fólie sú bez údržbové, nemusím volať raz do roka plynára 20 – 30 eur a nemám tam obehové čerpadlo. Kotol bežne výdrží 10 rokov a potom zase nový ( samozrejme v priemere niekomu možno vydrží aj 20 rokov ). Takže ten rozdiel by som nikdy neprekúril. Rád by som reagoval na pána čo má zateplený dom zo 60 rokov. Tepelné straty strechou sú 30% a podlahou 10 %. Dajte ak sa dá do strechy 35 cm vaty a viac (minimálne lamdu 39 a menej ) a verím, že o 30 % znížite náklady na kúrenie. Poprosím aké máte ventilačné tepelné čerpadlo na teplú vodu monoblok ( priamo bojler ) alebo eliz 150, ktorý má ako jediný na trhu vonkajšiu jednotku?
Inak som Váš veľký fanúšik a poprosím nikto neberte môj príspevok ako kritiku. Len chcem pomôcť ostatným sa zamyslieť.
Oskar
Páni, a čo životnosť fólii? To ste neuvažovali? Čo ked sa vám za 10, 15 alebo 20 rokov pokazia? čo stým budete robiť? Vyrúbete podlahu? Je to raz v podlahe a neni možné to opraviť. Klasické podlahové vykurovanie vydrží tak dlho ako celý dom. Ale toto je el. výrobok, ktorý sa môže pokaziť.
@Robert: uvazoval som samozrejme. Vo videu o tom hovorim, ako to je zapojene, aby to aj postupnych kazenim folii fungovalo dalej.
@Robert: To že životnosť vodnej podlahovky je na veky je nezmysel (reči kurenárov), koniec koncov väčšina vodných podlahoviek nemá viac ako 20 rokov,správne zvolená a urobená elektrická podlahovka (čo vypadá aj na tento prípad) má cca rovnakú životnosť ako vodná.Okrem toho prípadná oprava elektrickej je kvôli decentralizovanému riešeniu o moc jednoduchšia, pretože častokrát stačí riešiť len časť miestnosti.
@Robert: Este jedna vec k teme, ci dat folie pod poter alebo priamo pod laminat/parkety.
Uvazujme spolu. Ak teraz dam hocikde tu foliu a bude fungovatm je to jedno a je to OK. Ak sa pokazi folia pod poterom, kaslem na nu, necham ju tam pokazenu a neriesim tu jednu pokazenu foliu. Vykon ostatnych folii si s tym poradi. Ak sa ale pokazi viac folii a system uz dom nevykuri, tak treba dat nove (pripadne ine kurenie). Tie nove folie mozem stale doplnit priamo pod drevo/laminat predsa. Nepotrebujem ich za kazdu cenu davat pod poter.
Cize z hladiska vymeny folii po poruche je na zaciatku jedno, ci budu pod alebo nad poterom.
A pre ” vaznych paranoikov” je tu este tip na vylepsenie 🙂 Ak by slo iba o poruchu spoja kabla a folie, tak stale sa viete lokalne cez anhydrid presekat len na samotny spoj kabla s foliou. Staci mat pomerane pred zaliatim poteru presne polohy, kde su folie ulozene a pripojene. Pripadne si rovno na tie spoje dajte male polystyrenove kocky, zalejte to a mate pripraveny pristup k spojom 🙂
Rozdiel medzi vodnou podlahovkou a elektrickou v mojom sposobe zapojenia folii je prave v tom, ze ak sa pokazi jeden okruh vodnej podlahovky – povedzme jedna izba, tak cela izba nekuri. Ak sa u mna pokazi jedna folia v izbe, stale je tam dalsich minimalne 4-5 kusov, ktore si hravo vykonom poradia. A problem zacnem riesit ak ked vypadnu aj dalsie folie a bude tam chladnejsie. Ak ten problem nastane v jednej izbe, mozem si jednoducho pomoct lacnym malym elektrickym radiatorom, ktory pichnem do zasuvky. Vybral by som si napriklad elegantny radiator ADAX NEO. Pripadne dam do izby maly infrapanel.
Jednoducho tento system je vlastne decentralne kurenie a minimalizuje sa moznost vypadku celeho domu naraz. Jedine, ze sa pokazi riadenie systemu, ale to je rovnaky pripad, ako ked sa pokazi riadenie vodneho systemu.
@Robert: Zdravím, Róbert. Nič nie je na veky. Ale, že sa “pokazia” káble zaliate vo fólii, to mi doteraz vážne nenapadlo. Tam nie je nijaká elektronika a spoje sú zaliatím chránené. Jedine, že by sa poškodili na rozhraní fólií… Ale ako by sa to mohlo stať, keď nie sú vystavené takmer žiadnym silám?
@Ing. Oskar Vančo: Tepelne cerpadlo zatial uvazujem toto: http://www.nibe.sk/ventilacne-tepelne-cerpadla/nibe-mt-wh2029
Este som ho neobjednal, vo vyhlade je este jedna alternativa.
@Fero Lehocký: Pre istotu som ale na koniec clanku doplnil dolezite upozornenie je celemu systemu a komponentom v nom pouzitych.
@Fero Lehocký: U těhle čerpadel je jedna z podstatných vlastností minimální provozní teplota. COP při 7 nebo 10°C jsou dost zavádějící. COP klesá téměř exponenciálně při poklesu teploty sání. Konkurence se pohybuje s minimálními provozními teplotami kolem -10 až -15°C a mnohem lepším COP až 3,4 dle EN16147.
@Tomáš Puchold: Ale to zapojenie, co mame v dome je take, ze tepelne cerpadlo celorocne vyuziva teploty nad 20 stupnov. Necerpame vzduch z exterieru, ale odpadny vzduch z interieru a ten ma vzdy nad 20 stupnov, a viac, kedze sa cerpa z kupelni, dokonca je tam vyssia vlhkost a teplo obsiahnute v tejto vlhosti. A pri teplote 7 stpunov ma povedzme COP 2,7…nepamatam si presne.
Co myslite, ake ma teda priemerne COP z 20 stupnov celorocne? Ja toto sice neviem, ale tipujem, ze to bude pokojne aj COP 4-5 ?? Mozno aj viac?
Klasicke vzduchove TČ s vonkajsou jednotkou (inventer) ma, ako pisete priemerne rocne COP povedzme 3,5. Cize technologicky je to urcite kvalitne a realne by mozno malo pri konstatnej teplote vonku 20 stupnov pokojne aj COP 6-7… ale zapaja sa tak, ako sa zapaja…
@Fero Lehocký:Nemluvil jsem o klasických tepelných čerpadlech. Mám na mysli stejná ventilační tepelná čerpadla bez venkovní jednotky. Nechci dělat někomu reklamu, ale existují lepší výrobci a lepší produkty, než máte v hledáčku. Stačí hledat a porovnávat objektivní technické parametry.
@Tomáš Puchold: Dakujem. Nie je to finalny vyber. Zvazuje sa este jeden vyrobca z Polska…
@Tomáš Puchold: usetrite mi hladanie, mozete prosim napisat alternativne modely cerpadiel? dakujem
Poprosim o ref na taketo vent tep cerpadlo.
Nezaškodilo by to kombinovať i s Trombeho stenou a fotovoltaikou (na pohon ventilátora) pre nútený obeh vzduchu. Dosiahne sa tým ďaleko účinnejšie chladenie domu. Toto riešenie považujem za ešte elegantnejšie, než je to Vaše…
Najelegantnejšie je však moje riešenie, kde sa využíva 2kW vlastný zdroj, ktorý pri inteligentne riadenom hospodárení domu plne nahradí všetku spotrebovanú elektriku!! Získa sa tak úplná nezávislosť od externých dodávateľov. Toto by mal byť de facto záverečný cieľ všetkých rodinných domov u nás. A nielen rodinných domov a nielen u nás…
@Linda: Prepáč, ale osobne milujem tieto “prezeleňané” bludy, ale aby som to vysvetlil, tak poďme na tie tvoje 2kW (kúrenie a ohrev vody teda nepočítam):
– indukčná varná doska: 7,5kW
– rúra na pečenie: 2,0kW
– vysávač: 0,6kW
– práčka pri ohreve: 1,0kW
– bežné spotrebiče (TV, PC, …)+ osvetlenie: 1,0kW
Ak berieme do úvahy súčinnosť zariadení, čo i len 0,2 tak dosahujeme výkon 2,42kW čo je už viac. Nie že by bolo na nejakom “zelenom” zdroji niečo zlé, no netreba to preceňovať, a bez slušnej dotácie je návratnosť ďaleko za životnosťou.
@Linda: Prezradím RTomanovi, že elektrická energia sa dá aj uskladniť; a to hneď niekoľkými spôsobmi, preto sú 2kW/hod. pre rodinný dom postačujúce, samozrejme za istých podmienok. Teda nejde o “prezeleňalé bludy”, ale o blízku budúcnosť pre všetkých. A k dotáciam asi toľko: nič nezaplatíme viac, ako každú dotáciu, pretože ide o úprferozdeľovanie peňazí tým najprimitívnejším spôsobom…
@Linda: To linda so Roman a nie RToman (neviem či ide o preklep, alebo to je schválne), áno elektrina sa dá uskladniť, no pre plnohodnotné použitie to nie je vždy lacná záležitosť, taktiež by bolo dobré vedieť o aký 2kW zdroj ti ide, lebo tie najčastejšie zelené zdroje teda slnko a elektrina jednoducho pri slovenských podmienkach pri 2kW nedokážu nabiť do batérií toľko energie aby to potiahlo priemernú domácnosť. Z toho dôvodu majú sebestačné domy väčšinou 2 až 6 fotovoltarických panelov, aby vedeli poskytnúť momentálny výkon od 4 lepšie od 6kW inak sa batérie proste nenabijú dosť na to utiahli aj nejaký slušný čas bez slnka.
@Linda: A to pocas 2-3 mesiacov dec az feb z nominalneho spickoveho vykonu pri fotovoltaike dostanes tak 15%. A tak treba bud elektricku pripojku alebo elektrogenerator.
A to riadenie spotreby musi byt super inteligentne – nesmies varit, prat, zehlit sucasne. Obavam sa ze na to este nase pani domace nedorastli …
@Linda: mozete ten vas system cely popisat blizsie prosim aj s konkretnymi vyrobkami? dakujem!
@stavitel1:
– Nasavacie prvky pri oknach Lunos
– vykurovacie kable pod omietkami Fenix
– Ventilatory v kupelniach s spajzi Lunos
– infrafolie Heatflow
– digestor Faber + externy box Faber na prelozenie motora z digestora do boxu
– ventilacne tepelne cerpadlo Nibe s upraveným spôsobom regulácie – preto označované ako Bloomeco2029 (toto mozno este nahradime po dohode s dodavatelom, este nie je kupene)
– riadenie TapHome
@Fero Lehocký: dakujem! este by ma zaujimalo, aku velku akumulacnu nadrz na TUV budete mat. pri planovanom ohreve vody pocas noci (hlavne v lete, ako ste to popisovali), by asi mala mat vacsi objem, aby voda vydrzala do nasledujucej noci
@stavitel1: cca 300l. Vo vybere co mame su okolo tohto objemu
@fero lehocky: tak to by malo snad pre 4 dospelych stacit. keby ste mali moznost vymenit infrapanely a inteligenciu za tepelne cerpadlo (mitsubishi zubadan) a vodnu podlahovku + radiatory s tym, ze vysledna suma by bola rovnaka, isli by ste do toho? samozrejme su tu mozno trochu zbytocne dve tepelne cerpadla, jednoduchsie by bolo potom mat jedno a jednu spolocnu akumulacnu nadrz pre TUV aj vykurovanie, ale pisem to takto pre zjednodusenie
@stavitel1: Asi spravim doplnkovy clanok,, sa tu nakopilo dost roznych otazok 🙂
Je to teoreticka otazka, lebo to proste nie je za rovnaku cenu 🙂
@Fero Lehocký: dalsi clanok by bol fajn 🙂 ale ta otazka nie je teoreticka, lebo ja to napriklad momentalne riesim: TC Mitsubishi Zubadan 7kW + elektrospirala 6kW pre pripad potreby narazoveho vacsieho odberu teplej vody, multivalentna akumulacna nadoba ANE 350 (spolocna pre vykurovanie aj TUV), vodna podlahovka na prizemi, radiatory na poschodi (spalne), centralna rekuperacna jednotka RIS 400 3.0 s rozvodmi, priprava na solar a klimu… tak este raz skusim, keby ste mali volnu ruku od manzelky vybrat si co chcete, zvolili by ste pri rovnakej cene vas system alebo tento? 🙂
@stavitel1: Ak odpoviem nie, nedate si to Vy do domu?
Lebo ja Vas projekt nepoznam, nepoznam vsetky vase poziadavky….
Neberte preto to, co Vam niekto povie na internete, ze to mate urobit. Ja tu prezentujem moje rozhodnutia a zdvodenia pre moj dom a moju rodinu.
Ja by som si to do mojho domu tak nedal, ako to popisujete. Uz som si predsa vybral 🙂
Ked by som mal volnu ruku od manzelky, tak si dam centralnu vetraciu jednotku + infrafolie (alebo infrapanely) + musel by som si doriesit ohrev vody…ale kedze tato kombinacia mi padla pred dvomi rokmi, nezaoberal som sa pri mojom dome viac alternativou a ohrev vody som nedoriesoval.
@Fero Lehocký: tak to ani neberiem, ale zaujima vas nazor, preto sledujem vas blog. ale skor ako to, co si kto da, ma zaujima preco (z technickeho hladiska)
Zaujímavé riešenie vetrania, len ako chcete ošetriť susedov s kúrením do krbu, ktorých dym od jesene do jari zamoruje pri rozkurovaní vzduch na uliciach miest a dedín a nechcete sa cítiť ako v udiarni. U Vás na dedine kúria všetci iba plynom a elektrikou? Čo s óderom z poľnohospodárstva (močovka, siláž)?
@Vladimír: Ten problem je rovnaky ako pri centralnych rekuperaciach. AK to nastane, osadim miesto standardnych filtrov filtre s aktivnym uhlim. Ale zatial com som si aspon ja zistoval, tym ze je to nasavanie rozlozene na male objemy po fasade, nesaje to dovnutra tak intenzivne ako ked taha z lokalneho miesta centralna jednotka. Aspon uzivatelska skusenost s lokality, kde sused kuri krbom je, ze dym v dome nasaty nie je. Uvidime, ako to bude u nas 🙂 Dam potom vediet.
@Fero Lehocký: Na toto si naozaj dajte pozor. Napriklad u nas sa ani cez leto neda velakrat vyvetrat. Cez leto ked vecer chcem vyvetrat po zapade slnka nech sa dom prechladi tak sused zacne ohrievat vodu. Ohrieva tuhym palivom, velakrat tam urcite pali aj plasty. Takze som nuteny doslova vyckavat na vhodnu dobu a iba krutim hlavou preco 21. storoci este niekto takto ohrieva vodu. Musel som aj kupit susicku pradla lebo uz ma nebavilo sprintovat von a zhadzavat pradlo zo snury ked som zbadal ze sused zase dymi 🙂
@Marek: Nechápete prečo ľudia kúria tuhými palivami? V Bratislave je to divné, v hornetej oblasti bežné. Elektrina a plyn nie sú dokonalé. Ste závislí na neustálej dodávke energie, elektrina je drahá a škodlivá, plyn používa zložité a drahé zariadenia.
Dobrý deň,
pekný clanok, ale mam par pripomienok / komentárov
1.píšete že “Čo je dôležité, tak tepelné čerpadlo funguje celoročne s rovnakým výkonom, keďže interiérová teplota v dome sa mení počas roka minimálne”
> predpokladám že sa jedná o tepelné čerpadlo vzduch/voda? Ak áno, tak moderné tepelné čerpadlá “prefúkajú” 6000 litrov vzduchu denne.. toľko teplého vzduchu sa z interiéru predsa nemože priamo na vonkajšiu jednotku dostať. Jedine čo ma napadá je Nibe, ktoré využíva podtlakové vetranie (asi nie Váš systém) a pripojeným zariadeným do vnútornej jednotky používa teplo odpadového vzduchu na ohrev vody.
2. vetranie… TYP, možno by ste presvedčil manželku na riadené decentrálnej vetranie s rekuperáciou a výmenou vlhkosti – pozor rovnotlaké…jedna 50 cm rúra v stene, max. prietok 60 l/min, 2 ventilátory pre súčasný prívod aj odvod vzduchu.
Takého top decentrálne systémy robi Zehnder (comfospot 50 a comfoair 70) alebo Helios (KWL EC 60 Pro)
> ziadne rozvody, maximalna a lahka udrzba, vypnutie systému aj na dlhsie nieje problem
3. Rozmýšľame o inteligentom riadení exteriérovych zaluzii pre velké presklenne plochy na juh a zapad. Podľa čoho ste si vybral systém TAP HOME? a nie iný? porovnanie systémov by sa hodilo
S pozdravom
Filip
@Filip:
1/ Ano , zatial uvazujem s NIBE, kedze mame podtlakove vetranie. http://www.nibe.sk/ventilacne-tepelne-cerpadla/nibe-mt-wh2029
2/ Ano, to by mozno preslo cez manzelku ale nie cezo mna 🙂 Chcel som sa vyhnut ventilatorom priamo v izbach kvoli hlucnosti. Aj ked su parametre hlucnosti male, stale je to proste pocut. Kvoli tomu som vylucil aj ine decentralne systemy.
3/inteligenciu som do domu nechcel. TapHome je sucast dodavky celeho systemu od jedneho dodavatela, ktory mi to cele sklada. Takze toto som vobec neriesil, ci tam bude nieco ine, alebo nie. Jednoducho to ma dodavatel overene a poskladane dokopy.
Ďakujem za odpoveď.
Alternatíva , ktorú spomínate MT-WH2029 a podobným zariadeniam pracujúcim ako monoblok, by som sa ja vyhol. Tiež som uvažoval o podobnom zariadení presne nuos 200, ale keď sa kúri elektrikou tak v skutočnosti nič nešetríme ale vezmeme teplo z domu, ktorý sme vykúrili a tešíme sa ako nám to fajn funguje. Viem, že nasávanie máte odpadový vzduch ale keď ho nebude dosť tak Vám to podtlakom bude sať viac vzduchu z priestorov, ktoré sú vykurované fóliami. Ja preto idem asi do eliz 150, ktoré má vonkajšiu jednotku stojí 1100 eur ( slovenský výrobca servis v každom mestečku ). Myslím, že MT-WH2029 je o dosť drahšie. Tu sa ja zameriavam na návratnosť a ak ušetrím na teplej vode len 50 % nerátam tam cenu samotnej vody tak je to 360 eur ročne. Návratnosť cca 3 roky a to tu myslím ide. Záruka týchto zariadení je väčšinou na 5 rokov a ak to odíde tak mám istotu, že som neprerobil ale za 2 roky uštril 720 eur ( 3 rokz robí na cenu zariadenia ) a všetko nad to už len poteší
PS poznámka ak by sa aj tepelná rohož pokazila čo si nemyslím ( iste aj to sa niekedy môže stať ale aj trubka v podlahe by terotickz mohla rupnúť ak to pritiahneme do extrému ) nakoľko tam nie sú žiadne mechanické namáhania tak sa dá hodiť pod plávajúcu podlahu keďže má hrúbku len 0,38 mm. A je tam aj výhoda oproti vykurovaniu káblom, že ak ju aj navŕtate tak neprestane fungovať ale nekúri len tá malá prevŕtaná časť fólie.
Proste všetci chceme bývať a ja hľadám len to aby mňa a bežných ľudí stavba finančne nezničila, nedával som tam drahé zbytočné technológie u ktorých je návratnosť diskutabilná.
Čím viac sa to prekombinuje tým viac to stojí peňazí a aj sa to kazí a treba údržbu.
Držím tiež palce nech vám to ide.
Oskar
@Oskar: Dakujem za tip. Zvazim 🙂
V tom nasom systeme je stale moznost spravit jedno nasavanie pre ohrev vody z exterieru a riadit do klapkou. Videl som aj take riesenia. Cize Pre ohrev vody si to taa vzduch podla potreby. V prechodnych obdobiach a v letev noci z interieru. Vtedy je vacsie vetranie vyhodou. A v zime potrebne minima na vetranie s interieru a v pripade ptreby ohrevu vody a vyssich tokov vzduchu si potiahne cast vzduchu z exterieru.
Velka skoda ze Vam takto manzelka dokafrala cely koncept nizkoenergetickeho domu,, to vetranie sa uplne vymyka z principov NED a EPD, tie tepelne cerpadla potrebuju ine mnozstva vzduchu bol som v takych domoch a bola tam citelna tepelna nepohoda kvoli prievanu a suchy vzduch.
@miro: Ja som tiez bol v takych domoch a je to cele o spravnom naregulovani a nastaveni. V jednom bol prievan, v inom nebol. V jednom zbytocne tocili velke otacky, lebo tam bolo len to tepelne cerpadlo s vlastnym ventilatorom. V inom to bolo s regulaciou podobne ako u nas a tam prievan nebol a pocitovo to bolo pre mna prijemnejsie ako v domoch s centralnou rekuperaciou. Vzdy je to o spravnom nastaveni systemu ako takeho. Poznam domy s centralnou rekuperaciou, kde boli malo vetrane priestory, lebo to bolo zle navrhnute a realizovane. Rovnako domy s centralnou, kde som sa necitil dobre, lebo to cele bezalo vo velmi nizkych otackach.
Ono z principu samotny system nie je nikdy zaruka spokojnosti. Vzdu je to zlozka zlozena zo spraveho navrhu, spravneho zrealizovania a spravneho pouzivania 🙂
Tiez som bol dlho skepticky voci podtlakovym vetraniam. A realne skusenosti z nasho domu budu ale samozrejme az po case.
@Fero Lehocký: podtlakove vetranie nieje podla mna najstastnejsi system vetrania pretoze smrad napr. z kuchyne sa siri okolo izieb cez chodbu az do technickej miestnosti (po celom dome)..
A navyse nestaviame nizkoenergeticke a pasivne domy s dobrou izolaciou, oknami a detailne prevedenymi vnutornymi omietkami aby sme si prevrtali stenu v kazdej miestnosti 200mm rurou…
Ale tot moj nazor
@Filip: No ja som stale zastanaca centralnej vetracej jednotky, ale ako som napisal, proti vlastnej manzelke nepojdem. Lebo na pohodu byvania najviac vo vysledku vplyva psychika. Ak ju na to natvrdo “ukecam”, viem, ze jej to podvedome bude navzdy vrtat v hlave…a to fakt nie je prijemne byvanie. To by som jej proste neurobil.
Inak s tym smradom s kuchyne je dost otazne. Vzdy to zavisi od toho, kto co a ako vari. My mame teraz maly byt, kde mame vsetko spolu otvorene a to ci sa v kuchyni vari nikomu z nas nevadi. Nezvykene vyprazat mastne jedla a ak z casu za cas nieco prihori, ziadna tragedia sa nekona. Aj ten nas digestor nebude bezat stale, ale skor ho mame na to, ze casto robime v parnom hrnci a sluzit bude na rychle odsatie vypustanej pary napriklad. Ale pri beznom vareni pusteny asi velmi nebude.
Dobrý deň.
Zaujímal by ma polystyrénovej kocky na prieduchy. Kde ich nájdem ?
@Attila: Sucast systemu pre LUNOS
Dobrý den, pane Lehocký. Chápu argumentaci výměnou manželky, dovolím si však doplnit Nevýhody systému.
V první řadě je to podtlakový systém. Je potřeba upozornit stavebníky, že tím je vyloučená instalace krbu nebo jiných topných spotřebičů otevřených. Krby i se samostatným přívodem vzduchu jsou pořád spotřebiče otevřené. Občas zkrátka potřebujeme přiložit. Samozřejmě můžeme diskutovat, zda do pasivních domů krb patří. Já považuji posezení u krbu se sklenkou vína za velmi příjemný relax a v domě se mi musí především dobře bydlet.
Další nevýhodou a paradoxem je stavět úsporný dům a větrat bez rekuperace, tedy jinak řečeno plýtvat energií.
@Karel Markvart: Ano to je pravda. Podtlakove vetranie ma toto obmedzenie s krbmi. My krb nemame a ani neplanujeme. Pouzil by som osobne ho par krat do roka, co je preto zbytocny luxus. Okrem toho nema ekonomicku navratnost v podstate z domoch s malou spotrebou. Radsej si uzijem krb niekde na chate, kde som na to vyslovene naladeny 🙂
Toto je ale uz individualna preferencia kazdeho uzivatela domu a prevahuje pocet ludi, co krb v dome chcu, hoci nase skusenosti su take, ze casom ho proste prestanu pouzivat.
To ci vetrame uplne bez rekuperacie je tiez “vecna polemika” v diskusiach. Ten odpadny vzduch sa z casti vyuziva tepelnym cerpadlom a ohrev teplej vody. Je to rekuperacia tepla, alebo nie je?
Dalsia vec o ktorej mozeme polemizovat je rozdiel v regulaciach. Zvycajne centralne vetracie jednotky aj ked bezia v minimalnych objemoch bezia stale. To je podla mna ideal, aby sa nevypinali. A vetraju dom aj v tedy, ked to vyslovene nie je potrebne. A hoci maju urcitu ucinnost, toto vetranie naviac sposobuje kurenie naviac…
Pri systeme, ktory riesime v nasom dome to vieme nadefinovat rozne a vetranie sa da zasadne redukovat alebo az vypnut napriklad v casoch, ked sme v praci podla vlhkostnych cidiel v kupelniach. Ohrev vody moze bezat v noci, ked spime a vtedy su ziaduce vacsie vetracie objemy.
Ked by toto niekto poratal poriadne do poslednej “wattowej skrutky” pokojne mozno prideme na to, ze spravna regulacia moze aj pri podlakovom systeme vo vysledku dosiahnut uspornejsiu prevadzku ako dom s centralnou vetracou jednotkou.
Sam som samozrejme zvedavy, ako to cele doregulujeme, lebo sa s tym planujem v case hrat a sledovat, co sa deje a aky to ma vplyv na spotrebu. Urcite to spisem 🙂
V kazdom pripade dakujem za dolezite upozornenie o tych krboch. Na to som v clanku pozabudol, kedze ho tam ja nemam 🙂
@Fero Lehocký: Ono podtlakové větrání není jenom o krbu. Problém je u všech spotřebičů otevřených, což jsou i atmosferické plynové kotle, různé karmy na ohřev vody a tak dále.
K posouzení rekuperace.Záleží na tom, jaký vzduch “opouští” dům. Pokud je ochlazený a zejména odvlhčený, pak by se o rekuperaci jednalo. Většina známých rekuperací je pomocí deskových výměníků tzv. pasivní rekuperace, tímto prinicpem se skutečně navrátí jen malá část energetického potenciálu odpadního vzduchu. Opravdu tedy záleží na tom, jaké vlastnosti má reálně vyfukovaný vzduch.
S čím nesouhlasím, je ta regulovatelnost systému. Každou slušnou větrací jednotku můžete naprogramovat a větrat podle potřeby. Rozdíl mezi vaším systémem a centrálním systémem nevidím. Pustím jen tehdy,kdy potřebuji. Já také nevětrám,když jsem v práci. Co se ale stane,když vy vypnete ventilátor? Jak zamezíte samovolnému úniku tepla skrz větrací otvory ven?
@Karel Markvart: No len ide o to, ze pri centralnych rekuperaciach je kvoli “hygiene rozvodov” vhodnejsie system nevypinat a vzdy ho nechat bezat aspon v minimalnych otackach. To ze dodavatelia to tak nerobia je uz ina stranka veci… Na to som davnejsie upozornoval tu: http://blog.zdravydom.sk/rizika-riadeneho-vetrania-s-rekuperaciou-tepla/
S tym samovolny unikanim tepla. To uz zachadzame do roznych teoretickych rovin, ci je to az take kriticke alebo nie. Ja som sice projektant pasivnych domov s certifikatom a venujem sa tomu roky, ale za tie roky som sa aj naucil jednu zasadnu vec, ze vo vysledku vsetko preveri cas a papier a diskusne fora toho znesu naozaj vela.
Navrhujem preto, nenatahujme sa tu v diskusii, budeme aj tak v tom len tapat a predpokladat, co sa moze a nemoze stat.
Nastahujeme sa pekne do nasho domu, budeme tam byvat a budem to sledovat. Po zhruba 1-2 rokoch po zastabilizovani a aj celkovom dosuseni Ytongu by to malo uz fungovat cele dlhodobo stabilne a uz budu jasne aj bezne zalohove platby od elektrarni. Teraz este staviame, susime potery, spotreba je ina, ako ked sa bude byvat, takze predpokladam, ze musime prebehnut neake 2 zuctovacie obdobia.
Potom cely system zhodnotim s presnymi fakturami. A takto verejne slubujem, ze nebudem nikomu klamat, ak moje rozhodnutie pre system vypali zle 🙂
Teraz viem akurat povedat, ze poznam viacero domov z podtlakovym vetranim s podobnym principom ako u nas, kde maju mesacne zalohove platby okolo 80-100 EUR komplet cely dom v elektrike (kurenie, vetranie, varenie, svietenie..)
A poznam domy, kde je cetralna rekuperacia a ich cisla za mesacne faktury su vyssie. Alebo aj nizsie.
Rovnako sme par rokov dozadu v dobre mienenom nadseni projektovali potrubia v zemi na predchladenie vzduchu. Cas ukazal, ze to nie je zrovna dobry napat…a to uz nerobime – vid clanok: http://blog.zdravydom.sk/vzduchovy_zemny_vymennik_tepla/
Tak sa nechajme vsetci prekvapit a teoretizovanie nechajme na tzb-info.cz, modrustrechu alebo airforum.cz :)))
Ja som chcel v prvom rade popisat nas system a ze preco ho mame takto. Neskor pridam realitu z prevadzky.
@Fero Lehocký:Už jen krátce. Mám rekuperaci 9 let, provozuji jen v době,kdy jsem doma a jakékoliv strašení se špínou v rozvodech považuji za naprostý blábol a nesmysl. Kdyby sem šla dávat videa nebo fotky, ukázal bych vám,jak to uvnitř potrubí vypadá. Jezdí ke mně pravidelně na servis jednotky a mají s sebou i potrubní kameru,kterou mi kontrolují stav rozvodů. Ani po devíti letech v potrubí není nic! Zašpiní se maximálně trochu venkovní ventily a ty manželka jednoduše umyje. Stejně se vám budou špinit odtahové ventily u vás.Když by se někdo podíval za lednici nebo sporák, najde tam víc nepořádku než v potrubí. Tohle je fakt nesmysl. To byste nesměl mít doma odvětrání WC, digestoř nebo potrubí od centrálního vysavače.
————-
Ještě k rekuperaci. Plánujete použít tepelné čerpadlo pro ohřev vody. Budiž. Co ale po ohřátí vody? Já mám doma také podobný systém, jen je centrální. Voda pro celou rodinu se odpadním vzduchem ohřeje i v zimě za pár hodin a pak se dohřívá vzduch. Tzn. že se rekuperuje dál. Kdybyste měl teplovodní rozvod, šlo by zpětně získané teplo použít na topení, takto po pár hodinách končíte a rekuperace žádná.
——————
Jasně, vyzkoušíme a uvidíme. Jenže jste certifikovaný odborník a lidé mají tendence kopírovat autority. Odpovědnějším přístupem bych viděl testovat, zkoušet a zveřejňovat až s reálnými výsledky a zkušenostmi.
——————
Děkuji, že jste doplnil mezi nevýhody podtlakových systémů problematiku krbů a obecně spotřebičů otevřených. Tyto experimenty by nebyly už jen o promrhaných prostředcích, zde by šlo už o zdraví a život.
@Karel Markvart: Dakujem za Vas komentar. Ja tvrdim presne to iste co Vy. Ze pri pravidelnom servise, je to OK a ziadna spina tam nie je. Sam by som si to vetranie dal. Ale viete kolko ludi sa mi po clanku, kde som “strasil” so spinou v potrubi ozvalo, ze si ani nevymenili len filtre za posledne 2-3 roky? Ze na to proste “ser…”. To moje strasenie jednoducho ma svoje opodstatnenie. A ak som len jednemu cloveku pripomenul, ze si to ma dat doporiadku a nebude mat neskor problemy, tak to zmysel podla mna ma.
Dalsia stranka veci je, ze ludia sme rozni. Mame za sebou kvantum projektov a diskusii s klientami a aj neklientami. Nemam sice statistiku, ale aj ti klienti, co nas oslovuju, hoci sa prezentujeme ako projektanti nizkoenegetickych a pasivnych domov nie su casto presvedceni o centralnej vetracej jendotke. Odhadom polovica ludi to proste nechce, ma obavy, a podobne. Niektori si nechaju poradit a vysvetlit.
Ale osobne zastavam nazor, ze mojou ulohou architekta nie je ludom “nadiktovat” ako ma ich dom vyzerat a co si do neho maju namontovat. Ja som v prvom rade “sprievodca”, ktory vysvetluje moznosti, vyhody nevyhodi, spolu prehodnocujeme.
Vy a ja sme pravdepodobne technicke tipy. Ale vela zien jednoducho funguje na zaklade intuicie. A to treba akceptovat. Ta intuicia ma svoj zmysel.
A hoci som certikovany projektant, v prvom rade musim ludi pocuvat a nie diktovat a strikte sa drzat len vlastneho presvedcenia. Naucil som sa preto, ze tych moznosti je jednoducho viac, ako trebars propaguje trend z Nemecka – czíze pasivnych domov. Nie je to jednoducho jedina cesta 🙂
S tym zodpovednym pristupom, najprv otestovat a potom prezentovat. OK. Beriem, je to Vas nazor.
Ale co myslite, ako to robili propagatori pasivnych domov? Rovnako za pochodu. Narobili tiez kopec “kravin”, ako trebars ta rura pod zemou a namotali aj mna. Cas ukazal, ze to zrovna nie je idealne riesenie, ale aj tak to ma v domoch u kvantum ludi.
V Rakusku plno ludi do pasivnych domov domontovavali doplkove kurenia, lebo im bola zima. Vypocet sedel, ale ludia realne chceli vyssiu teplotu. To zase ukazala iba prax.
Je to takto prirodzene, ze sa veci takto robia. Rovnako to robi Microsoft a jeho “beta verzia” Windows 10 :)))
K tym podtlakovym vetraniam asi doplnim este dodatok, lebo som si este pozistoval dalsie veci a nie je to uplne tak, ako sa to prezentuje. Nie je to zakazane, len to musi byt spravne osetrene. A to je zase podstatny rozdiel.
@Fero Lehocký: Neznám normy pro Slovensko, ale v Česku je podtlakové větrání objektů s instalovaným spotřebičem otevřeným provedení B nebo i uzavíratelné podle (ČSN 734201)m což jsou právě krby, pokojová kamna, kotle ústředního vytápění, ale i plynové průtokové ohřívače NESMÍ BÝT VĚTRÁNY PODTLAKOVĚ. Je to citace z EN 15665 (najdete na str. 4 vlevo dole, odstavec NA.3.4). Zkrátka zákaz a bez diskuze o nějakých opatření. To se vždycky najde nějaký dodavatel, co se snaží obcházet zákony a vykládá o opatřeních. Ne, žádná opatření norma nepovoluje, nezmiňuje. Možná je to na Slovensku jinak, ale fyzika by měla platit všude stejně a rizika jsou také stejná.
@Karel Markvart: Dal som to kolegom pobrobne vsetko okolo toho podtlaku a krbov nastudovat a pohrnat maximu nazorov a protinazorov. Lebo tie nase normy a zakony su casto interpretovane rozne.
Len tak na zamyslenie, co vlastne tie normy hovoria a aka je realita. Predtavte si bezny dom s krbom. Bez akehokolvek riadeneho vetrania, co je stale vacsina domov. A mam digestor v kuchyni s vyfukom von… to je vlastne podtlak.
Alebo mam v takom dome WC bez okna, kde mam ventilator na podtlakove odvetranie…
Nechcem ist tym do polemiky, ci to je OK, alebo nie voci normam. Ale sedliacky rozum mi hovori, ze tie dva vyssie uvedene priklady v dome tiez vytvoria podtlak.
@Fero Lehocký: mozno relativny alebo velm kratkodoby podtlak, ktory je ihned automaticky vyrovnavany “prisatim” vzduchu cez otvorene okna. ale v dome s riadenym vetranim su okna zatvorene a tam pokial je nastaveny rovnaky prisun vzduchu ako odtah (akoze rovnotlaky system) sa navyse vzniknuty alebo vytvoreny podtlak nema ako vyrovnat. tolko moja sedliacka predstava 😉
@stavitel1: tiež si myslím že stále podtlakové vetranie sa nedá úplne zrovnať s krátkodobým podtlakom pri spomínaných príkladoch.
@Karel Markvart: Ja musím povedať, že už ani neviem o čo vám tu stále ide, veď daný návrh dané predpisy rešpektuje, pretože v dome krb ani sporák nie je. A mimochodom po vašom prvom upozornení autor článok doplnil práve o túto nevýhodu podtlakového vetrania.
@Fero Lehocký: Komín funguje aj ako vetrací systém. Pri pálenia dreva dochádza k rekuperácii.
@Karel Markvart: existuju krbove vlozky prip kachle s hermeticky uzavretym ohniskom ale su drahsie ako standard – edilkamin,dovre.
Zdravicko,
tiez som rozmyslal nad NIBE, ale nakoniec vyhral Nilan, kedze sme chceli vodnu podlahovku a Nilan to ma all in one aj s elektrokotlom. Podstatne je jedna regulacia…
Tap Home bude ovladat aj nas dom, elektorinstalacia je uz natahana, len mam pocit, ze pri domacom vratnikovi nie je mozne spojit obraz cez mobil alebo tablet, co je celkom nevyhoda 🙁
Dobrý deň prajem, mne osobne vyhovujú texty spolu s videami.
Par otazok 🙂
1) Je potrebne pri tomto vetrani nejak extra “prezivat” vzduchotesnost, robit BD testy, atd…? Asi nevadi, ked si potiahne trochu vzduchu aj cez netesnosti.
2) Neviete o systeme, kde by sa vstupne prieduchy elektronicky regulovali/uzatvarali. Idealny (trochu pretechnizovany) system si predstavujem tak, ze v kazdej izbe by bolo cidlo vlhkosti + CO2 a prieduchy by sa automaticky otvarali len tam, kde naozaj treba vetrat. Napr. naco si v zime vetrat/chladit spalnu, kde cely den nie som?
3) Na digestore mate kvalitnu spatnu klapku, aby to netahalo cez neho opacne?
Vdaka.
@Ondrej:
1/ Dobry postreh 🙂 Vzduchotennost vpodstate nie je tak velmi dolezita, ako pri pasivnych domoch s centralnou rekuperaciou. Lebo je v zasade jedno, kade vzduch dovnutra natecie. Ale zase nie je to tak uplne. Lebo potom by sa zle regulovalo, kolko do ktorej izby ide vzduchu a mohlo by sa stat, ze do niektorej si to potiahne cez prieduch malo vzduchu..lebo trebars si to taha cez zasuvku v chodbe..
Ale nie je vyslovene nutne dosahovat dokonalu vzduchotenost.
Osobne meranie ale spravim aj kvoli tomu, aby som prekontroloval, co sa nam vlastne podarilo dosiahnut s beznou partiou stavbarov.
A test skontroluje aj kvalitu prevedenia takto.
2/ No moznosti je viac. Elektronicke zatvaranie prieduchov sa urcite spravit da, ale ked si zacnete ratat vsetky tie polozky a cidla, tak vas to rychlo prejde, lebo to jednoducho nema ekonomicku navratnost a kazda taka “sranda” je potencionalne kazivy element.
Ak uz by ste chcel predsa len vetrat podla cidiel po priestoroch, tak ja som tiez chvilu zvazoval system Renson: http://www.renson.us/mechanical-ventilation-system-mechanical-extract-ventilation-unit-healthbox-ii.html
Tam je centralny odtah, kde sa odtah taha do uplne kazdeho priestoru, interierove dvere by mali byt principialne tesne bez skar a odtahova jednotka ma na kazdom odtahovom potrubi elektornicky riadenu klapku. Podla cidiel v izbach si otvara a zatvara jednotlive klapky. Ak napriklad v detskej ibe niekto psi, cidlo nameria CO2, tak otvori klapku a vetra tuto izbu. Ak sa oprechujete, cidlo v kupelni nameria zvysenu vlhkost a zase odtahuje kupelnu. Ten system je fakt zaujimavy, lebo sa dobre zminimaluje vetranie v dome len na tie priestory, ktore fakt je potrebne vetrat. To je inak celkovo logika, ktoru preferuju Belgicania v opozicii voci Nemcom. Nemci razia Pasivne domy s rekuperaciou tepla z vetrania. Belgicania naopak idu cestou minimalnych potrebnych mnozstiev vzduchu bez rekuperacie a prieduchmi na fasade. V globale je to energeticky pri beznom RD zajedno. Ja som ten system vylucil kvoli cene a kvoli tomu, ze by som musel po dome roztahvat podstatne viac odtahovych potrubi, a nechcel som ziadne sadrokartony a kastliky robit. To tiez nabaluje cenu.
Dodavatel, co mi robi system v dome mi ponukol ako moznost prave ten Renson…
Teoreticky je aj moznost pouzit elektronicky riadeny ventil – napr tento, ktory je ale prioritne robeny prave pre digestory v pasivnych domoch pre ludi, co chcu odtah z digestora priamo von. Pri pusteni digestora sa otvori tento ventil a digestor sa “nebije” s rekuperaciou. Tu je link na ten ventil: http://www.berbel.de/dunstabzugshauben/zubehoer/abluft-zubehoer/mauerkasten/
Ale asi by to bolo cele zbytocne predrazene riesenie
3/ na digestore este nemam ziadnu klapku 🙂
Ale urcite bude musiet byt kvalitna, aby to cez neho netahalo naspat, ked bude vypnuty.
@Fero Lehocký:
Vdaka za tipy. Renson vyzera slubne, ale cena to moze zabit. Berbel pre digestor mam uz dlhsie vyhliadnuty, aspon v tomto uz nespekulujem :).
Mali ste aj nejake zarucene referencie na Lunos pri rozhodovani? Konkretne ci nie nekomfortny vo velkych mrazoch, hlavne bez dohrievania steny a zavesu? Myslim take konstantne “tahanie” chladu na nohy.
@Ondrej: Pri podtlakovom vetrani je v podstate jedno, ci je to Lunos, alebo nieco ine. Nezohrieva to vzduch a objem vzduchu vchadza do interieru cez ktorukolvek vetracku za predpokadu rovnakeho naregulovania rovnaky. Ten dooohrev v stene sa da pridat k comukolvek. Vsetkyu kompponenty v systeme mam takto preto, lebo som to daval dokopy s clovekom, ktory mi to cele zastresuje a dane kompopnenty aj dodava. Ak by mal prestup inej znacky a mal by to odskusane a funkcne, nebralnil by som sa mu. Ale podmienka bola hlavne folie znacky Heatflow. Cize islo o to, ze ja sa nemusim trapit skladanim roznych komponentov a spekulovat, ako sa to bude spravat, ked to moj dodavatel ma overene a sam to ma doma, kde som si to mohol ist popozerat.
A vlastne dalsia vec je ze tie odtahove ventilatory su Lunos a su naozaj tichsie ako ine bezne kupelnove ventilatory.
Ako tak dumám o tom vašom vetrani tak som si spomenul na Coneco 2016 a napadla mi otazka… a prečo ste nepoužili lokálnu rekuperáciu ( pre každu miestnosť individualne)? Tá by predsa zabezpečila chcený čerstvý vzduch bez straty tepla, pritom tepelné čerpadlo môže fungovať tiež.
Tie folie na stenách nemôžu predsa zohriať prudiacu kosu -15C do miestnosti? Alebo ano?
Nerozumiem ani tomu podtlaku, to bude prievan popod dvere? Virenie prachu a ten charakteristicky zvuk prievnu vam nebude vadiť?
@Robo: Decentralne som zvazoval, ale vzdy mi tam vadi zvuk ventilatorov, nech si tvrdi kazdy predajca co chce, pocut ich.
Samozrejme, ze tie vykurovacie kable nezohreju kosu -15 uplne, pomozu tomu len ciastocne. Ale mam to teraz odskusane na byte, kde vetrame ventilackami bez nejakeho predohrevu. A je to sice diskomfort, ale zijeme. Cize ked tam bude ten doohrem, bude to podstatne lepsie, ako s ventilackami. Zaroven realne u nas -15 byva dost dni malo v roku.
Ziadny prievan popod dveresa nekona. Vyska spar medzi podlahou a dverami sa da presne spocitat, dava sa mierne vyssia ako ked nie je riadene vetranie. Je to presne taky isty princip prudenia vzduchu ako pri centralnej rekuperacii. Tam sa tiez do izibe privadza cerstvy vzduch a z kupelni odpadny odvadza. Ked su prietoky vzduchu v rovnakych objemoch v tomto nie je ziadny rozdiel.
Virenie prachu pri takych malych prudeniach ani nerieste. Otvorene okno dokoran vam prach rozviri podstatne viac a tym sa nik netrapi v beznych domoch.
Dobrý večer,
ako sa správa to NIBE v lete? Je to takto?:
Vonku je teplo, napr. 35°C a tento vzduch sa podtlakom nasaje do izieb, kde je ešte povedzme ako-tak príjemných 25°C. Vzduch sa premieša, teplota v izbe nepatrne vzrastie a po prechode domom je odsatý niekde v technickej miestnosti. Tam sa odpadný vzduch o teplote 25°C ešte dostane do tepelného čerpadla, ktoré výparníkom opäť ohrieva okolitý vzduch a z odpadného vzduchu odoberie časť tepla, ktoré vloží do TÚV. Ochladený vzduch, povedzme na 20°C, sa následne vyfúkne mimo dom.
Kde sa mýlim? Lebo takto by to teda nebolo príliš dobre…
@Tomáš: Zmodifikoval som Vas text na pravu mieru 🙂
Vonku je teplo, napr. 35°C a tento vzduch sa podtlakom nasaje do izieb, kde je v takých horúčavách stále príjemných 25°C, lebo aj tak väčší rozdiel teplôt je už nezdravý… Vzduch sa premieša, teplota v izbe nepatrne vzrastie a po prechode domom je odsatý v technickej miestnosti. Tam sa odpadný vzduch o povedzme už o teplote 26°C dostane do tepelného čerpadla, ktoré z odpadného vzduchu odoberie časť tepla a to vloží do TÚV (nie je tu bežný výparník). Vzniknutý ochladený vzduch, povedzme na 10°C, sa následne vyfúkne mimo dom.
Niektorí ľudia ešte robia špekulácie, že v lete si tento schladený vzduch šupnú naspať do domu kvôli chladu. Osobne to ale považujem za hygienické riziko a neodporúčam to robiť. Odťahujeme to predsa z WC a na zariadení vzniká kondenz.
@Fero Lehocký: Ďakujem za rýchle upresnenie pán Lehocký.
S teplotou odsávaného vzduchu by som si Tipol opak: že bude o čosi nižšia než je priemer v dome, a najvyššia bude práve v izbe s nasávacím otvorom.
Výparník toho NIBE nepoznám. Vymyká sa mojej bežnej predstave o TČ, že na cca. každé 3 presunuté Jouly tepla spáli/zohreje miestnosť o ďalší jeden Joule?
Ak sa v TČ veľmi nemýlim, predstavujem si celkovú letnú tepelnú bilanciu vetrania nasledovne:
Nech X je vetraný prietok vzduchu v m3. Potom pri násávaní sa otepľuje dom o (35-25)*X*K, kde K je súčin hustoty a merného tepla. Pri vyfukovaní sa dom zbavuje chladu (25-10)*X*K. A nakoniec samotné TČ zohrieva dom o tretinu z toho, t.j. 5*X*K.
Dohromady je teda zohriatie domu o 15°C za každý m3 vetraného vzduchu a zároveň sa nevyužije ďalších 15°C vyfúknutím. Poľahčujúcou okolnosťou je TÚV zohriata o 15*X*K Joulov.
Pre porovnanie, vetranie krížom oknami by ohrievalo dom len o 10°C, ale el.ohrievač s rovnakou spotrebou ako TČ by vyrobil TÚV len za 5*X*K.
Mýlim sa niekde?
Zimná prevádzka už samozrejme vyzerá o čosi lepšie…
@Tomáš:
Mam dojem, ze to co ste napisal je celkom dopletene a tie odpocty a prepocty nemaju logiku…
1/ Tepelne cerpadlo nezohrieva ziadny priestor v dome. Maximalne ohrieva priestor domu samotna tepelna strata z teplej vody bojlera. To iste robi ale akykolvek iny bojler, ci plynovy, ci elektricky,alebo solarny…
Takze zabudnite na prehrievanie domu z toho, ze v dome je toto tepelne cerpadlo postavene.
2/ Uvazujete len s oteplovanim teplym letnym vzduchom povedzme 35 stupnov. Ale neuvazujete zaroven s nocnym ochladzovanim chladnym nocnym vzduchom. Ohrev vody sa da nastavit prave tak, ze bude prebiehat v lete prioritne v nocnych hodinach a vtedy si tepelne cerpadlo potiahne do domu potrebne mnozstvo vzduchu.
Pocas dna nebude tahat nic pre ohreov vody. Bude dom iba zlahka prevetravat, ak to bude treba…
Z praktickych skusenosti vieme, ze pri tychto tepelnych cerpadlach na ohrev vody kompresor TČ nejde 24 hodin v kuse, ale len zopar hodin denne…
—————
Skusim preto prepisat ten vas text, dufam, ze spravne 🙂
Ak sa v TČ veľmi nemýlim, predstavujem si celkovú letnú tepelnú bilanciu vetrania nasledovne:
Nech X je vetraný prietok vzduchu v m3. Potom pri násávaní sa otepľuje dom o (35-25)*X*K, kde K je súčin hustoty a merného tepla. Pri vyfukovaní sa dom zbavuje vzduchu o teplote 25*X*K (to ze tam je tepelne cerpadlo na vyfuku nezohrava ziadnu rolu. Pre samotny dom je jedno, ci vyfukneme von 25 alebo 10 stupnovy vzduch, lebo my touto zmenou neovplyvnujeme tepolotu domu, ale teplotu vody v bojleri). Jednoducho samotné TČ nemeni teplotu v dome.
Dohromady je teda zohriatie domu o 10°C za každý m3 vetraného vzduchu.
Zároveň sa využije 15°C na ohrev teplej vody počas vyfúknutia.
Pre porovnanie, vetranie krížom oknami by ohrievalo dom presne rovnako. Akurat to neviete nijako regulovat a vetranim oknami tam mozete nechtiac nahnat podstatne viac tepleho vzduchu ako je potrebne a dom znacne prehriat…
@Fero Lehocký: Opäť ďakujem za opravenie pán Lehocký.
Dobre som to pochopil, že aj ten jeden Joule, ktorý NIBE spáli pri presune troch Joulov do TÚV, čerpadlo tiež uloží do TÚV?
Potom by bolo zohriatie domu, tak ako píšete – len o 10*X*K. A do TÚV by teda išlo až 20*X*K.
Stále sa neviem vyrovnať s tým vyfúknutím príjemného 10°C vzduchu len tak von. 🙂
Dať to tak niekam do steny…
@Tomáš: S tym vyrovnanim sa Vam nepomozem. Ja som s tym vyrovnany 🙂
Su ludia, co si to pustia naspat do domu. Ja v tom vidim hygienicke riziko, nestoji mi to za to.
@Fero Lehocký: zbrucha, nedala by sa tym ochladzovat fasada ale take nieco?
@ultrarecall: tak to neviem, to nebude mat ziadny efekt asi
@Fero Lehocký: Nechcem mudrovat, ale nasaty 35 stupňový vzduch sa zmieša z chladnejšim vzduchom a začne ho oteplovať ale neprestane keď bude 26 ako píšete. teplota sa vyrovnána 35 a potom to už doma prijemne nebude ( pokiaľ ho nebudete chladiť). Preto sa okna v lete zavierajú a zaťahujú žaluzie.
Možno tomu nerozumiem, neviem, nejak mi to pripada zbytočné. Proste otvorim okno a vpustim čerstvý vzduch, načo diera v stene…
@Robo: Ja som to s tou teplotou znejdodusil. Teraz vetrane oknami a nemame doma na byte 35 stupnov… Uvazuje sa predsa s nocnym vetranim nizsimi teplotami.
S tym otvorenim okna to jednoducho nefunguje tak isto. Tam neviete regulovat nijako mnonzstvo vzduchu. Len cisto pocitovo, ale mozete pri tom nahnat dovnutra prilis vela tepla v lete, rovnako v zime, lebo to neodhadnete. Viac som o tom pisal tu: http://blog.zdravydom.sk/riadene-vetranie/
mozem sa spytat aspon na orientacnu cenu vetrania a vykurovania? dakujem!
@stavitel1: Komplet cely system, t.j. vetranie, kurenie, ohrev vody, digestor s externym motorom a inteligentne riadenie, dodavka a montaz (v tom je aj riadenie pre exterierove zaluzie) cca. 13500 EUR s DPH. Cenu ale prosim berte fakt ako orientacnu, nemam to este celkom poratane, lebo sme este vsetko nenakupili a nejake polozky ma mozu este prekvapit, co som si povymyslal za pochodu 🙂
@Fero Lehocký: ups pozeram, ze som sa v tej rychlosti preklepol…nie s DPH ale bez DPH…
Ešte k tomu odvetrávaniu WC by som doporučoval priame odsávanie WC misy, napr. http://www.asb.sk/architektura/interier/geberit-duofresh-odsavanie-zapachu-priamo-z-toaletnej-misy alebo do existujúceho stavu http://www.wcklima.cz/.
Čo sa týka uhlíkových filtrov pri nasávacích prestupoch, urobte si test na obyčajnom digestore s vnútornou recirkuláciou a uhlíkovým filtrom, ako je to v skutočnosti funkčné.
@Vladimír: Odvetravane WC som nechcel. Zvazoaval som, ale je to citit, ked clovek na tom sedi…
Nemozete porovnavat digestorove filtre s tymto. Digestor pretoci cez ten lacny filter, ktory v sebe ma pokojne 300-500m3 za hodinu. Ten filter fakt nema sancu nieco realne zachytit…
Cez nas preduch v stene ide max.25m3 za hodinu, co je 10-20x pomalsie. A urcite by som tam riesil system skladaneho filtra s vacsou absorpcnou plochou. Filter tohoto typu: http://www.klimatizacia-vetranie.sk/public/media/NEW_ERA/ks_wa_a.jpg
Akurat do tohoto prieduchu sa musi vyrobit na mieru ta vlozka na skladany filter. Pripadne ak to skladane vyjde draho, tak by som to spravil ako sadu kruhovych filtrov za sebou medzi jednotlive kusy molitanovych vloziek namiesto posledneho protiprachoveho standardneho filtra. Ale urcite by to nebola ta ista filtracna tkanina ako sa dava do digestorov cirkulacnych.
Ten filter co som dal link mame v jednej realizacii pred centralnou vetracou jednotkou zaradeny, kedze v danej lokalite ludia dost vela palia bordel a travu. A zatial sa do domu nedostal ziadny zapach.
Dobry den p. Lehotsky, chcem sa opytat, ci ste sa pouzitim infrafolii ‘vosli’ do energetickej triedy A1 predpisanej od 1.1.2016 Bruselom. Predpokladam, ze sa tato nova norma tykala aj vasej stavby a ‘elektrika’ ako zdroj sa do tejto normy velmi ‘nehodi’. Nerozmyslali ste o tepelnom cerpadlo ako zdroji vykurovania resp. ohrevu teplej vody? Dakujem.
@Marek: Stavebne povolenie som ziskal este pred datumom 1.1.2016. Takze som svoj dom este neriesil na poziadavku primarnej energie A1. Dosiahnutie Ai v tejto kombinacii co mam je realizovatelne doplenim napriklad fotovoltaiky. Na fotovoltaiku mam spravenu zatial len pripravu vo forme chraniciek na plochu strechu nad 2NP. A casom uvidim, ci ju tam dam alebo nie. Zas ukaze ekonomika.
Cize tento system, ako ho realizujem ja uz od 1.1.2016 nemozeme projektovat presne tak, ako som ho popisal v clanku v kazdom projektovanom dome. Vo vacsich domoch to stale dokaze splnit limit A1. V mensich domoch to tento limit splnit zvacsa nedokaze… Je potrebna preto modifikacia systemu. Moznosti su uz spomenute doplnenie fotovoltaiky, alebo pouzitie trebars malej piecky ako doplnkoveho zdroja tepla.
Tepelne cerpadlo ako zdroj tepla na kurenie je pri mojej velkosti domu a napocitanych spotrebach energii investicia, ktora sa mi nikdy nevrati. Tepelne cerpadlo sa jednoducho pokazi skor, ako sa vrati investicia do neho. Zmysel by malo iba vtedy, ak by som mal poziadavku na chladenie domu vodnym systemom. Ale taku poziadavku nemam, lebo zo skusenosti z nasich stavieb viem, ze takto naprojektovany dom sa jednoducho neprehreje standardne cez 26 stupnov ani pri teplotach 35-36 stupnov. A ak budu trvat horucavy dlhsie, tak to maximalne skoci na 27 stupnov na par dni v roku. A to je presne teplota, ktoru ja osobne v lete mam ako horny limit. Manzelka ma limit este vyssie 🙂 To sa potom trebars pojdem radsej schladit do hotela s manzelkou na par dni dovolenky:)
Ak sa klima bude z roka na rok zhorsovat a tie teploty by zacinali byt v lete neznesitelne, spravil som vo vsetkych izbach pripravny kabel na obvodovej stene. A v krajnom pripade tam osadim lacnu splitovu jednotku. Zatial som ale presvedceny o tom, ze to nebude nutne.
Dobrý večer chcel by som sa opytať či budetete davať aj drevené podlahy, a či by nebolo lepsie pri takejto podlahe dať infrafolie na strop.Ďakujem
@Ľuboš Gavlák: Budeme davat drevene podlahy. Nie je tam ziadny problem. Ak je v dome sadrokartonovy strop, davame to aj do neho. Ale ja mam omietky a sadrokarton neoblubujem a vyhybam sa mu. Ci je to lepsie alebo nie, na to su rozne nazory. Moj dodavatel to radsej dava prave na stropy. Hlavne z dovodu, ze tam je to lacnejsie, lebo staci menej folii, kedze po nich nechodime na strope nam nevadia teplotne rozdiely sadrokartonu. V podlahe ide o komfort rovnomernej teploty, takze tam ide folia celoplosne, co je drahsie riesenie. Mozete dat aj do podlahy redsie, ale bude citit rozdiel teplot. Z hladiska pocitu z kurenia tam nebude zasadny rozdiel, lebo je to salave kurenie.
@Fero Lehocký: Dobrý deň, pán Lehocký. Vždy dobre poradíte, tak dovoľte poradiť aj Vám. Máme infrafólie zabudované v stropoch na poschodí. Vzduch má požadovanú teplotu, ale podlaha je na pocit chladná. Hlavne ženy sú na to citlivé. Osobne by som si už infrafólie fo stropov nedal.
@Yco: pridam jeden postreh. Mne to tvrdi realizator stavby, pan Lehocky ho pozna, ze pri takychto domoch s malou tepelnou stratou nebudeme citit teple podlahy pri podlahovom vykurovani, ako pozname z klasickych podlahoviek v beznych domoch. Tie povrchove teploty nebudu take vysoke, aby sme pocitovali prehrievanie od noh, tie podlahy budu mat teplotu mozno 25-27 stupnov.
Na vykurenie miestnosti to bude postacovat.
@Juraj: Zdravím, Juraj,
dokonca je to tak, že pokiaľ máte nejaké “plávajúce” podlahy, ich výrobcovia vyžadujú maximálnu teplotu niekde na tejto úrovni alebo nižšiu. (Z hlavy neviem.) Ale to stačí na príjemný pocit. Ak ale máte fólie v strope, tak bude mať podlaha v najlepšom prípade teplotu vzduchu, teda ešte nižšiu a to už príjemné nie je.
@Yco: Ano, tento rozdiel tam bude. Podlaha bude takto teplejsia ako pri stropnom salani.
Dobry den,
moj nazor na riadene vetranie a rekuperaciu je taky,ze ono to vyzera na 1.pohlad dobre…
Samozrejme,ze je to opat biznis…Clovek kupi vsetku tu techniku za urcite peniaze. Moze tom fungovat nejaku dobu dobre. Ale co potom? Treba to precistit,zdemontovat…alebo kupit novy system? Som trochu priemerny technik….
@Jan: A čo ste tým chcel naznačiť, alebo priamo povedať? Nové domy, ak sú dobre postavené, tak sú tak strašne utesnené, že otázka riadeného/núteného vetrania je na mieste. Dobre utesnený a zle vetraný nový dom som videl nedávno a je to vážny problém. Samozrejme o možnej realizácii (aj od Vás) sa nechám rád poučiť.
– Ako sa bude vetrat v zime pri -15C? Tymto chladnym vzduchom priamo do izieb? 🙂
– Preco drahe infrafolie pod poter? Vyhoda infra folii je prave v ich rychlom nabehu pri ulozeni pod podlahovou krytinou. Ak uz mala byt regulovana kazda izba a lacnejsi system – teplovodna podlahovka nebol pouzity preco sa neosadili lacnejsie vykurovacie kable?
– Bude splnena poziadavka na primarnu energiu a potrebu tepla na vykurovanie? Obavam sa, ze nie.
– Tymto riesenim BD test uplne straca vyznam.
@Dominik Boksansky: Chladnym vzduchom do izieb aktualne vetra mozno 99,99 percent vsetkych rodinnych domov na svete 🙂 Takze zasadne obavy nemam. Ale predsa len trochu mam, tak sme tam dali ten elektricky doohrev vzduchu na stene.
K infrafoliam – o odpoved som poziadal priamo mojho dodavatela, s ktorym riesenie mam prekonzultovane. Citujem z mailu:
Infrafólie menia elektrický prúd na tepelné žiarenie. Samotné fólie sa zohrievajú iba cca 5% výkonu fólie, čo fólie nedokážu samé vyžiariť + to čo sa nahreje cez izolačnú podložku, ktorá je pod fóliou a inak by vyhrievalo základový betón. To isté sa deje pri anhydridovom potere. Poter sa zohrieva iba výkonom, ktorý nedokáže vyžiariť. Emisivita anhydritu je cca 0,93, čiže iba 7% výkonu sa mení na teplo poteru… A tak ďalej cez všetky vrstvy. Takýto spôsob inštalácie má viacero výhod (oproti pokládke pod lamino) – vyššia životnosť fólií – prípadné prehrievanie ak je na podlahe lokálne položený izolant (koberec, skrina alebo nábytok bez nožičiek)je odvádzané kondukciou po miestnosti. Vyššia akumulačná schopnosť, rovnomernejšie teploty povrchov, nižší až prakticky žiaden elektrosmog, lepšie hodnoty magnetickej záťaže. Konkurenciou je preferovaná montáž pod lamino, nakoľko kvalita ich fólie neumožňuje ich montáž pod poter.
Priznam sa, ze sam nie som uplne “fyzikalne” este stotozneny s ty popisom, ale odpoved som sem takto dal 🙂
Uz moja poznamka ku Blowerdoor test:
Blowerdoor test je rovnako dôležitý ako pri iných stavbách. Pri návrhu vetrania sme uvažovali s N50 maximálne 0,6. Jediný rozdiel, ktorý je pri podtlakovom vetraní a prípadnej netesnosti obvodového plášťa je, že sa nezvyšujú tepelné straty domu ako pri rovnotlakom vetraní. Pri pri rovnotlakom vetraní kde je dôležité “prehnať” čo najviac vzduchu cez vetraciu jednotku, aby prebehla rekuperácia tepla. Z hľadiska tepelných strát preto naozaj BD test nemá veľký význam.
Má ale význam z toho dôvodu, že chceme na konkrétne miesta dostať konkrétne objemy vzduchu. A tá netesnosť to proste kazí. Lebo ak bude netesnosť hneď v zádverí, tak do izieb sa nič nenasaje, ak si to potiahne väčšinu vzduchu cez tú netesnosť.
Takže vo výsledku, čím lepšia hodnota BD testu, tým je väčšia istota, že vzduch sa nasaje do domu presne tam, kde chceme.
Okrem toho má BD test význam aj z hľadiska degradácií konštrukcií. Ak dlhodobo budete do nejakej netesnosti ťahať vzduch, to miesto bude jednoducho degradovať. Ide aj o ochranu konštrukcie jednoducho.
Prepocty kurenia aktualizujeme a zverejnim v samostatnom clanku. Urobil som este pocas stavby zmeny v izolaciach nejake, takze aktualny stav dame vo firme dokopy a uvidite, ako to vychadza 🙂
p. Lehocky, chcel som sa spytat trosku “odveci”… z akeho materialu mate okna na dome.. Dakujem.
@Zachi: Drevohlinikove Makrowin
Možno som to len prehliadol respektíve prepočul a znova sa mi to pozerať nechce, takže sa rovno spýtam aká hrúbka poteru či anhydridu na tých fóliách bude.
@Roman: realna vychadzala medzi 42-47mm
@Fero Lehocký: ďakujem za odpoveď, v postate som predpokladal 40 až 50mm, v súvislosti s tím ma zaujímajú dve otázky:
1. máte odskúšaný aký rýchly je nábeh podlahovky
2. aké rozostupy medzi fóliami ste dávali, alebo ste ich ukladali hneď vedľa seba, predsa len samotný poter dokáže vyrovnať určitý rozdiel teplôt, takže by mohlo biť možné ukladanie fólií tak 20cm od seba čo by na šírke miestnosti mohlo ušetriť tak jednu rolku.
@Roman:
1/ rychlost nabehu som nemeral, ked sme susili potery tak sme sli po jednom stupni denne hore.
2/ davali sme tesne vedla seba – max 50mm. Poter to dokaze vyrovnat sice, ale robil som merania a spravim z toho vystup. Aj tak sa teplota trochu meni medzi stredom a krajom folie. Toto meranie som robil ale v case susenia potreru, kde som dole valil 35 stupnov pod poterom a hore boli teploty 27 a viac na poteri. V realnej prevadzke budu tie teploty nizsie, lebo este nemame zatepleny dom a hlavnu uz bude vysuseny.
@Fero Lehocký: kolko po vyliati poterov ste spustili vykurovanie a ako rychlo sa vam tamto sposobom podarilo vysusit potery?
@stavitel1: Spustili sme to myslim po 3-4 tyzdnoch. Co bolo skor, ako sa odporuca. Vysusilo sa to za cca. 3 tyzdne…uz presne neviem, lebo som si to nepisal a stale sa tam kuri, cize uz to je dost skresleny udaj
Mám jednu otázku, možno upozornenie.
Termostaty v niektorých izbách máte umiestnené priamo za dverami. Ja s tým mám na dvoch miestach “nedobré skúsenosti”. Nemáte strach z ovlyvnovania teplôt z chodieb?
Dvere určite nebude neustále zatvárať, takže sa môže stať že v izbe kúrite ale termostat je ovplyvnovaný malým presahom vzduchu z chodby.
Osobne by som si dal ešte rezervne teplomery do napríklad do zásuviek niekam dalej od dverí.
@Marian L.: Uvidim. Zatial z toho strach nemam 🙂
@fero lehocky: Aspon tie sieťove pripojenia z TapHome by som do niektorych zásuviek naťahal 😉
To sa tažko dorába …
ako vysiel dom po prepocte v PHPP, alebo podla “nasej” normy? Strata vetranim zostava celkom velka, ci? Primarna energia bude napriek el. vykurovaniu vdaka ohrevu vody asi ok, ale mam pocit ze takato kombinacia vetrania a vykurovania nie je uplne ideal.
@lite: Uz som dal spravit kolegom aktualizovany stav PHPP, lebo som este pocas stavby porobil nejake korekcie v izolaciach a aj oknach. Tak pripravim na to specialny clanok, kde to cele ukazem a povysvetlujem.
Zaujimalo by ma aku ma dom teplenu stratu, aku mate predpokladanu potrebu tepla na vykurovanie (rocne)? Vdaka.
@Michal: Vid komentar vyssie. Spravim na to clanok, tu sa to v diskusii strati..
@Fero Lehocký:
Toto bude veľmi zaujímať aj mňa. Neviem neviem, či bolo správne nechať vo veciach stavebnej fyziky rozhodovať manželku. Bojím sa, že to priame vetranie bez výmenníka so spotrebou energie na vykurovanie riadne zamáva. Ale budem rád, ak sa moje obavy nenaplnia. Páčilo by sa mi, ak by ste v tomto samostatnom článku porovnal svoj súčasný návrh s rovnakým riešením ale s riadeným vetraním s výmenníkom. Ďakujem Vám za to, že sa svojimi myšlienkami delíte s nami ostatnými. Veľa zdaru.
@pedro: Uvidime 🙂
Ja mam na dome (montovany, elektricke podlahove kurenie) rozvody rekuperacie, ale kedze rodinny rozpocet cerstvo po stavbe nedovoluje dokupit kvalitnu jednotku, riesim vetranie nasledovne. ventilatorom je odtahovany vzduch z WC, kupelna, obyvackokuchyna priamo von z domu (bez toho aby sa teplo niekam odovzdalo). na technickej miestnosti je ciastocne pootvorena ventilacka a na strope miestnosti je dalsi ventilator, ktory tlaci vzduch cez rozvody do 2x detska, spalna, obyvakokuchyna. vdaka podtlaku sa cez ventilacku dostava studeny vzduch do technickej. kedze sa v technickej nachadza viac spotrebicov, vratane servera, cerstvy vzduch sa ciastocne ohrieva a cez ventilator sa nasledne dostane do potrubia. oba ventilatory su pripojene na 2x relatko (cca 2×5€), ktore sa da nastavit na casovac, alebo manualne spustat odkialkolvek, kde je internet (aj mimo domu), kedze relatka su pripojene na cloud. viem, ze je to velmi spartanske riesenie a hlavne zatial bez filtrov, islo mi vsak hlavne o to, aby sa mi v noci do spalne dostaval cestvy vzduch (co funguje). mam to takto zapojene par dni, ci to je uplna blbost mi mozete napisat vy, kazdopadne nejaku funkciu vetrania to plni.
@riki:
Kvalitná jednotka nemusí byť drahá. Ja mám DOMEO 210, stála menej ako 1000€ a plní všetky očakávania.
http://www.elektrodesign.sk/web/sk/product/domeo-210-fl-rekuperacna-jednotka
Dobry den
Citam Vase clanky mate specifikovane a vybrane firmy ako napr pre Okna, Svetlovody, Rekuperacia. Chcem sa opytat na kurenie vseobecne je firma kt navrhuje individualne pre klienta celkovo kurenie, a rekuperacia a zohladnuje (voda, kolektory, krb digestor, svetove strany … ) ? Poznate taku ? Dakujem velmi pekne s pozdravom J.Klizan
@Juraj: Ja taku firmu nepoznam osobne
Zdravim Fero, super clanok.
Idea bytovej rekuperacie sa mi tiez pozdava a moja polovicka k nej zatial nezaujala zamietave stanovisko 🙂
Takze vyzera, ze sa da vyhnut montazi siahodlhej vzduchotechniky a nainstalovat rekuperacku len napr. do kuchyno-obyvacky. Prave zvazujem rekuperacie od firmy Zehnder, dve najmensie jednotky ComfoSpot 50 a ComfoAir 70 su prave na taketo mini riesenia.
http://www.rekuperacia-zehnder.sk/index.php?page=comfospot_50
Dajte vediet, ak s nimi mate nejaku skusenost, nazor…
Dakujem.
@Roman: nemam s tymi jednotkami skusenost
Ďakujem za inšpiráciu, bolo to dobre podané, ešte by ma zaujímalo akú to má max. spotrebu /kW/ -zima pri (-15) resp. jar, jeseň (-5)
A koľko to stálo v tej zostave ako to máte spravené
a) kúrenie
b) vetranie
ďakujem s pozdravom Jozef Sivcak
Ps: Prajem krásne Vianoce
@sivcak jozef:
Cenu som uz spoemnul v diskusii komplet za system cca. 13500 EUR bez DPH. Ciastkovo to rozkuskovane nemam zatial, riesil som to ako balikove riesenie.
Pri -15 som to neratal, lebo pre Trencin mame vypoctovu teplotu -12 stupnov. Aktualne mam aktualizovane PHPP, kde pre klimadata Piestany (cca. Trencin) vychadza tepelna strata 3,1kWh pre interierovu teplotu v dome 20 stupnov v celom dome. Pri interierovej teplote 22 stupnov to skoci vo vypoctoch na 3,3kWh.
V čom sú lepšie elektrické podlahové panely ako elektrický radiátor? Panely sú drahé, zložité, škodlivé.
@sused: V com su lepsie? Jednoducho nie kazdy chce radiatory. Niekto chce napriklad teplejsiu podlahu-cize podlahove kurenie, ktore ma rovnomernejsie rozlozenie teplot v priestore. Naopak pre ineho su lepsie radiatory. Ludia sme rozni a kazdemu vyhovuje nieco ine. A v com su skodlive tie folie podla vas?
@fero lehocky: Teplejšiu podlahu nechcem, radiátory mi nevadia. Dobre zaizolovaný dom má rozdiel teplôt medzi stropom a podlahou možno 1 °C. Elektický radiátor zapnutý na malý výkon vykuruje nižšou teplotou. Cena elektrického radiátora je 20 eur. Nestačí o škodlivosti vedieť http://blog.zdravydom.sk/infrafolie-elektrosmog/ , treba poznať lepšiu alternatívu.
@sused: Elektricky radiator rovnakeho vykonu ako elektricka podlahovka ma rovnaky elektrosmog. Je to jednoducho dane vykonom a samotnym elektrickym zariadenim. Preto som sa pytal, ze v com je skodlivejsia ako radiator.
@fero lehocky: Meral ste to alebo je to ľudová fyzika? 🙂
@sused: nemeral som to, ale merania roznych elektrickych zariadeni najdete na webe dost. Cez radiatory, varne dosky, nocne lampy… elektrosmog jednoducho vznika pri kazdom elektrickom zariadeni, cez ktore ide prud. Cim vyssi vykon, tym vyssi elektrosmog. Elektricky radiator principialne funguje ako folia. Prechazda nim prud a odpor zohrieva dane zariadenie… ine spotrebice su popisane napriklad tu: http://www.voxo.eu/elektrosmog/spotrebice-v-domacnosti
@fero lehocky: Píše sa tam, že od radiátora treba mať odstup pol metra, čo nie je problém. Ale vznášať sa pol metra nad elektrickou podlahovkou asi je problém. 🙂
Elektrické kúrenie je vhodné pre domy s veľmi dobrou izoláciou a so slnečnými ziskami (pasívne). Ak pri ročnej spotrebe povedzme 3.000 kWh zaplatíme za kúrenie 450€ ročne alebo 37€ mesačne, nemá ekonomický zmysel investovať 10.000 € do inej vykurovacej sústavy. Najviac sa mi páči zostava s elektricky vyhrievaným zásobníkom na teplú vodu, ktorou sa cez zabudovaný výmenník ohrieva vodným rozvodom stropná doska. A pridať k tomu fotovoltiku s jednosmernou vykurovacou špirálou v zásobníku (napr. slovenský Logitex) má ekonomický zmysel aj bez súčasných štedrých dotácií štátu. Nebude to lacnejšie ako elektrické vykurovacie káble priamo v žb doske alebo elektrické radiátory, ale netreba riešiť elektromagnetický smog, a rozvod možno v lete použiť aj na chladenie.
@PeDro: Vykurovacie zariadenie za 10.000 € je predražené. Za tie peniaze možno elektrickými radiátormi pokryť stratu 10 MWh za rok. Plynové kúrenie je ekvivalent 5 MWh za rok. Uvažované pre návratnosť 15 rokov.
@sused:
Aj ja som očakával, že podlahové kúrenie s plynovým kotlom bude za nejakých 5.000. Môj dom má 115 m2. Žiaľ skutočnosť sa ukázala byť iná. Prvé ponuky boli na 12.000. Po riadnom výberovom konaní a tlačení na cenu sme skončili na 10.000. Ono sa to napočíta: kotol, komín, zásobník, rozvody plynu, montáž, zaregulovanie, revízie plus DPH. A to mám plyn na pozemku, teda bez ceny budovania prípojky. Robil už niekto tabuľku Excel, ktorá by pomohla investorovi porovnať, aký druh vykurovacej zostavy sa mu ekonomicky vyplatí?
@PeDro: Takúto tabuľku chceš? https://file.io/tn5EGY
Ročné náklady na vykurovanie = platby za teplo + amortizácia vykurovacieho zariadenia.
Dobrý plynový kotol stojí asi 1500 eur, k tomu radiátory, plastové rúry a ventily za ďalších 1500 eur. Plynová prípojka od hranice pozemku do 2.000 eur. Všetko čo sa dá si treba robiť svojpomocne, niektoré firmy nevedia čo pýtať.
Prečo nemôžem reagovať priamo na teba?
@PeDro: https://filetea.me/default/#t1sbpZDxj8lT3iJrthfeCqxNw
@sused: mozem este raz poprosit ten odkaz s tabulkou na porovnanie, ziadny z tych dvoch linkov ju neobsahuje:( a len doplnim k tvojej kalkulacii teda plynovy kotol 1500 + pripojka 2000 + komin 1000 = 4500. kvalitne tepelne cerpadlo s vykonom 13kW s COP vyse 4 dnes kupis do 3000 a nemas starosti s plynom (povedzme, ze prevadzka by bola cca podobne nakladna – cena elektriny v.s. plynu cca 3:1 nech by zodpovedalo celorocnemu celkovemu COP 3, servis a kontroly treba priobidvoch, hoci o nieco narocnejsie su pri plyne), tak co sa viac oplati?
@PeDro: pisem ku komentu nizsie, na ktory sa mi uz neda reagovat – porovnaval som si naklady na vykurovanie (investicne aj prevadzkove) pri nepodpivnicenom poschodovom dome, podlahova plocha 140m2, zakladova doska na 30cm penovom skle, obvodove steny porotherm 25cm + 20cm mineralnej vlny, na streche 34cm mineralnej vlny, vykurovanie na asi 80m2 teplovodna podlahovka (+ 2 rebrikove radiatory v kupelniach), v izbach o celkovej ploche 45m2 radiatory, ostatne priestory technicke, nevykurovane. nalacnejsia alternativa z hladiska investicii bola samozrejme elektricka podlahovka, avsak kvoli prevadzkovym nakladom ju uz po cca 6 rokoch vyvazila alternativa plynoveho kotla s vyssie spominanou kombinaciou podlahovky a radiatorov. ked som vsak do investicii zaratal aj realizaciu pripojky, komina, montaze, regulacii a revizii, vychadzalo to investicne velmi podobne tepelnemu cerpadlu vzduch-voda, co bola z tohto pohladu podla mna lepsia alternativa.
@stavitel1: povedzme ze prevadzka plynoveho kotla a tepelneho cerpadla je priblizne rovnako nakladna
@stavitel1: dobry den.
Mozete uviest kde sa da kupit kvalitne TC do 3000eur? Mal by som zaujem
@stavitel1: @jan: napr. fujitsu high power alebo ak chcete top tak napr. mitsubishi zubadan (do 4000 eur), vykon u obidvoch 11,2 kW – a tie ceny idu neustale dole…
@stavitel1: Skusil som hladat,ale (nizsiu) cenu som nenasiel.
Nechcem vyvolavat flamewar. Moja skusenost nie je, zial, ako Vasa. Ked som sa zaujimal o TC pred 4 rokmi, cenova ponuka bola vyrazne nizsia ake dostava teraz moj brat. Takmer presne o vysku podpory “Zelena domácnostiam”…Zial, aj tito predajcovia velmi lahko deformovali trh…Cize ceny, neklesaju 🙁
@sused: samozrejme vznasat sa pol metra nebudeme, ale spat pol metra nad tym urcite budeme, rovnako lezat na gauci. Okrem toho vykon podlahovky a rovako elektrosmog je rozlozeny do plochy pokojne 10-15x vacsej ako je samotny radiator, ktory rovnaky vykon koncentruje do jedneho bodu. Ak by som to videl ako problem, nedal by som si to do domu. Ak v tom problem vidite vy, nik vas nenuti si do domu folie davat 🙂
Osobne nemam nic proti radiatorom, projektujeme aj take domy. Ako som uz napisal, kazdy ma ine preferencie a ak by existoval jediny dokonaly system, ziadne dalsie by sa nepouzivali.
@fero lehocky: Posteľ a gauč bývajú 30 cm nad podlahou. Na výpočet elektrosmogu nestačí poznať výkon a plochu.
@sused: Nebyva iba 30cm. Ako som pisal, veci nie su cierno-biele, ako popisujete. Nasa postel ma hornu vysku madraca od podlahy presne 500mm. Postele deti maju 540mm (maju pod nimi supliky) a gauc budeme vyrabany na mieru a bude mat presne 400mm. Nam v rodine vyhovuje vyssie spanie a sedenie. Folie mame umiestnene pod vrchnou hranou podlahy 60-70mm podla toho, ako to vyrovnal cele poter. Samozrejme, ked si clovek na madrace lahne, mierne sa to este pod nim posunie dole, ale stale je to na posteliach priblizne pol metra ako som pisal.
Nikde som nenapisal, ze na vypocet elektrosmogu staci poznat vykon a plochu. Tato diskusia nikam nevedie, iba zmatie nezainteresovanych. Ked budem mat cas po nastahovani, spravim presne meranie elektrosmogu celej nasej instalacie v dome specializovanym pristrojom. Potom mozeme v diskusii pokracovat. Pekny Novy rok zelam 🙂
@sused: Dobrý den, děkuji za Vaše stránky, které jsou pro mne, jakožto budoucího stavebníka, k nezaplacení :-).
Chtěl bych se zeptat, zda jste už měl čas změřit elektrosmog ve Vašem novém domě (přímo na Vaši odpověd v diskusi se už nedá reagovat).
A zda folie Heatflow na tom bude podobně jako jiné uhlíkové folie – např. Heatmax (www.uhlikovefolie.cz – i zde výrobce uvádí, že jsou bez elektrosmogu).
Děkuji a přeji vše dobré.
Dobry den
velmi pekne sa nato pozera 🙂
mam dve otazky:
1) mate spatnu klapku medzi zachodom a satnikom?
2) ako taketo riesenie napasovat do bytu?
@Michal Lichvar:
1/ nemam, vzduch je z kupelne stale odsavany, nie je dovod, aby sa tlacil do satnika
2/ No to am nepoviem, kedze nepoznam byt :), Ale urcite by sa to dalo spravit aj na byte, ked je moznost dat do kupelne a WC ventilatory, ktore maju kam odsavat vzduch.
@Fero Lehocký:
1) ja len, ze ci Vam nenastane spatny tah, ak pustite digestor a otvorite dvere na satniku
2) byt ma vstrede stupacky, ventilatory som si uz nejake pozeral 🙂 netusim aky zvolit vykon pre byt rozlohy 90m2 (vyska 2,5m). A tiez ako vyriesit prieduchy, rury do betonu sekat nemozem. Ja len, ci ste k tomu nahodou nemali clanok.
@Michal Lichvar:
1/ Nie je velmi dovod, lebo ani v satniku a ani v kupelni nie je ziadny privod vzduchu, takze to by musel ten vzduch nejako nelogicky zacat cirkulovat medzi tymi dvomi priestormi. Ked pustim digestor, tak ten nasava vzduch prioritne cez vsetky moznosti vo fasade. Z kupelne a zo satnika sa vzduch nepohne, lebo tadial sa nic do domu nenasava.
2/ 90×2,5 – to mate cca 225m3 objem vzduchu. Ak to vezmeme cislo matematicky a pre vetranie sa vo vypoctoch tepelnych stratu uvazuje za hygienicku vymenu 0,5x objem vzduchu za hodinu, tak by mali ventilatory zvladnut cca. 120m3/hod.
Zaroven uvazujte na jednu osobu cca. 25m3 za hodinu. Cize trebars 4 osoby 100m3/hod. Ja by som preto asi volil 2 ventilatory z maximalnym vykonom po 60m3 s moznostou regulacie od nejakych 15m3 na ventilatore na minimanych otackach.
Prieduchy by sa dali riesit napriklad aj ako mriezky do okien alebo priamo do skla v oknach. Moznosti je viacero. Priklad: http://www.renson.eu (aktualne im nejde web)
@Fero Lehocký:
2) presiel som produkty na tom webe a nenasiel som ziaden, co by siel “priamo do skla” … co ste mali na mysli?
Lebo neviem si predstavit ako riesit, pri existujucich plastovych oknach, osadenie.
@Michal Lichvar: Myslel som nieco taketo, ale nikdy som sa tym podrobnejsie nezaoberal, ako sa to montuje a kam. Poznam len z obrazkov: http://www.hasta.sk/nasa-ponuka/okenne-vetracie-mriezky/do-slepeho-ramu-a-napojene-na-sklo/renson-thm-90-evo/p216/i153/c102/s103
Dobrý deň,ked ste mi v decembri odpovedali na moju otazku spotreby vašej podlahovky / kWh/, ste mi odpovedali skôr v teoretickej rovine pre Trencin mam vypoctovu teplotu -12 stupnov, zaujímalo by ma ako to vychádzalo so spotrebou podlahovky REALNE pri interierovej teplote 22 stupnov v mesiaci:január – február 2017. Ak to už máte odsledovane a aké – sú ročné náklady na vykurovanie Ďakujem Vám za to, že sa s nami delite o svoje poznatky a postrehy s pozdravom Jozef Sivcak
@jozef Sivcak: neviem aktualne spotreby. Este nebyvame, mrazoch som naplno vetral…lebo sme este susili stavbu. Tie cisla preto budu aj tak nerealne. Nebudem to tak rychlo zverejnovat. Realne cisla sa ukazu po zabyvani a po nejakom roku.
@fero lehocky: vetrali ste naplno nonstop pri naplno zapnutom kureni a nezateplenom dome? alebo narazovo raz-dvakrat za den? a kurenie ste zabiehali podla nejakeho protokolu (napr. ako byva pre nabeh podlahovky pred pokladkou parkiet) alebo podla vlastneho uvazenia ste postupne pridavali?
@stavitel: Vetral som permanentne na 150m3 za hodinu vzduchu z domu prec cez odtahove ventilatory a kurenie bolo pustene v celom dome na 21 stupnov. Zateplenie sa dokoncilo v polovici decembra tesne pred mrazmi.
Samotne kurenie bolo spustene asi zaciatkom oktobra, este nebolo zateplene a pridaval som denne po jednom stupni, kym na foliach nebolo dole pod poterom namerane cez 30 stupnov. To sme susili potery. Potom sme to uz nasledne prehodili na izbove termostaty, a litity na max povrchovu teplotu tak, aby povrchova teplota po namontovani drevenej podlahy nestupla cez 27 stunov.
@jozef Sivcak:
Pasívny dom v Bratislave sme dostavali v lete a túto zimu už bývam. Hrúbka zateplenia šedým polystyrénom je 300 mm a podlahová plocha 123 m2. Teplotu v obývačke držím na 23 °C, zvyšok domu na 20 °C. Potreba tepla na vykurovanie pri 22 °C podľa PHPP vyšla na 2850 kWh/rok. Vetracia jednotka s výmenníkom je pustená nepretržite. Na elektrickom kúrení mám samostatný elektromer, takže spotreby sú vyjadrené presne: November 222 kWh, December 440 a Január 473. Môžem takmer s istotou odhadnúť, že spotreba túto zimu sa zmestí pod 2.000 kWh. Za elektrinu na vykurovanie teda budem platiť mesačne preddavky 25 €. To nie je tak zlé, čo poviete?
Jeeeeej, tak tento clanok ma potesil, nejako podobne som si predstavoval vetranie aj ja, nutene s podtlakom, Lunos alebo nieco podobne v oknach/pri oknach, len este tie ventilatory som pocital ze by boli “rekuperacne”. A co sa tyka kurenia, tak som skor uvazoval nad infrapanelmi (lahsia montaz, zmena vykonu ak by bolo potrebne) ako eletro-rohozami, ale to je detail. Takze tuto stranku si bookmarkujem a ked ma nabuduce budu presviedcat aka je to blbost, len ich sem nasmerujem 🙂
Výborne opísaný problém vetrania a manželstva…
pre Marek:
Este som nemeral elektrosmog v dome.
Nevidim ziadny dovod, preco by iny vyrobca infrafolii mal byt na tom vyrazne inak ako Heatflov. Cize moj nazor je, ze by sa nameralo to iste….
Dobry den pan Lehocky. Bohuzial sa nam nepodarilo pozhovarat sa s Vami na Conecu, stale ste boli zaneprazdneny, preto sa opytam tu v tomto fore. Budeme mat bungalov, 127 m2, podlahovka vodna, tepelne straty 4 kw (juh slovenska). Centralna rekuperacia je planovana. V projekte sme ratali s TC vzduch voda cca 7-8 max. do 10 kw so zabudovanym zasobnikom na vodu (aj ked je plyn pred domom, nie sme jeho zastancovia). V uzsom vybere boli Daikin, Wolf, Nibe. Ked sme sa ale zastavili v stanku Nibe, predajca nam ponukol ventilacne TC ktore poskytuje aj rekuperaciu, cize vsetko by bolo v jednom (vykurovanie, ohrev teplej vody aj vymena vzduchu – montuju jednotky tusim helios). Ak je na to Vas nazor? Zabezpeci taketo multi zariadenie vsetko poriadne? Jedine co sa nam na tom zatial pozdava je ze vzduch sa nasava z interieru a nie je potrebna externa jednotka, ktora je pri TC vzduch – voda hlucnejsia. Sme zastavanej oblasti, neradi by sme obtazovali hlukom susedov, aj ked viaceri tvrdia, ze kvalitne TC vzduch – voda ani v zime nie su az take hlucne. Dakujem za Vas nazor.
@Kreola: Nibe multifunkcne zariadenie, ked sa zmestite do vykonu (tepelnej straty) zabezpeci vsetko, co treba. To je jeho vyhoda, ze je to kompakt.
Akurat ale tu hlucnost si vnasate z exterieru do interieru. Cize si to chodte niekam nazivo pozriev v plnej prevadzke. Hlucnost je vnimana vzdy individualne. Co mne vadi, vam mozno nebude a naopak.
Zdravim Vas,
taktiez zvazujem vykurovanie infra foliami. Prakticky som nasiel 3 vyrobcov: Heatflow, Heatmax a Fenix – Ecofilm.
Zaujimalo by ma, podla coho ste sa rozhodol pre Heatflow. Predsa len pouzivate vykurovacie kable pod omietkami Fenix, preco ste sa rozhodli uprednostit Heatflow pred podobnym riesenim od Fenixu?
Skumal som pre a proti jednotlivych folii, porovnanie tu: http://www.fenixgroup.cz/cs/aktuality/proc-topne-folie-ecofilm.
A zaujali ma tam body:
1. “”slepení” měděného a stříbrného pásku polymerem – i při použití velmi kvalitních polymerů (tzv. dopované polymery) není dosaženo vodivosti srovnatelné s galvanickým postříbřením (technologie ECOFILM)”
2. “celoplošné folie nemají střižné hrany – při krácení folie je topný prvek otevřen v celé šíři, zvyšuje se tak nebezpečí možné poruchy nebo úrazu (provozní napětí 230V)”
Co si o tom myslite?
Dakujem.
@Juraj: V case som som vyberal som na zaklade roznych zdrojov usudil, ze Heatflow je najlepsi. Nerobil som si ziadne testy v zmysle, ci vydrzi vysoky prud, ci nezhori a podobne. Proste som sa rozhodoval na zaklade skusenosti ludi z diskusii, zo zahranicnych videi a pod.
K tym dvom bodom. P revemu sa vyjadrit neviem. Nie som technolog a neviem posudit, co je lepsie.
Druhy bod je podla mna osobne hlupost. Nestriha sa pod napatim a koniec sa aj tak prelepuje vodeodolnou paskou. Okrem toho aj pri ostatnych foliach sa prestrihuju krajne medene pasiky, ktore su takto tiez na koncoch obnazene a treba ich prelepit.
Fenix nie su urcene pod poter podla mojich informacii a podla viacerych zdrojov som zistil, ze ked su folie priamo pod laminatom, si namahanejsie aj mechanicky a znizuje sa im zivnostnost. Ale tuto info mam len sprostredkovanu.
Prosim vas kde sa daju zohnat také polystyrénové kocky pre prestupy???
@peter: http://grolmus.sk/
Dobrý deň, ďakujem za zaujímavý článok. Mám k nemu dve otázky:
1. infrakurenie – našiel som niekoľko článkov, v ktorých porovnávali rôzne druhy kúrenia a infra vychádzalo porovnateľné alebo dokonca lacnejšie ako plyn, čo sa mi na elektriku nezdá. Je to naozaj také účinné a celkovo ekonomické ( myslím celkové naklady na povedzme 20 rokov) alebo je to len marketing?
2. Vetranie – systém vetrania ako ho popisujete sa mi celkom páči ale nedozvedel som sa čím je riadené to vetranie. Spomínate len vlhkostne čidlo v kúpeľni ale čo hovorí o kvalite vzduchu a potrebe vetrať?
Zatiaľ o dome iba snívame tak som zvedavý na vaše reálne zhodnotenie prevadzky.
@Michal Maťovčík:
1/ to sa neda takto zovseobecnit, lebo to zavisi od vela dalsich parametrov domu. Velkost, kolko ludi v nom byva, ako je izolovany a pod. Ide tam o to, ze plynovy kotol, komin, pripojka je fixny naklad a kotol sa musi vymienat. Ten prepocet sa potom musi spravit tak, aby zohladnil realne naklady. A kludne vychadza, ze infra je vyhodnejsie ako plyn. Ale ucite to nemoze ziadny predajca zovseobecnit, ze v kazdom dome.
2/ Vetranie bezi v urcitom standardne stale, cize je to napocitane na pocet osob v dome a pri danej vymene je to vyvetrane. To vlhkost cidlo moze ale nemusi byt. Noznosti riadenia su zase presne o to, ako velmi ma zmysel to riadit. Napriklad senzor CO2 do jednej izby stoji cca 150-200 EUR, takze je otazna potom navratnost toho, ci budeme radsej stale mierne viac vetrat a “prekurime” viac, alebo to budeme presne riadit podla potreby vydychaneho vzduchu.
Ja to mam bez tych senzorov CO2 napriklad, ale daju sa neskor doplnit, ak nastane taka potreba.
@Michal Maťovčík: Elektrické kúrenie, trebárs konvektormi, je lacnejšie vtedy, ak je dom dobre zaizolovaný a množstvo potrebného tepla je tak nízke, že sa už neoplatí zavádzať plynové kúrenie. Podmienkou je vetrací systém s rekuperáciou s vysokou účinnosťou. Môže byť nastavené na neustále vetranie, nejakých 100 m3/h, odťah popod dvere, čiže jednoduchý a spoľahlivý.
Dobrý deň,
zaujalo ma, ako ste hovorili že plánujete plno elektrifikovanú domácnosť, takže na plyn nebude dom napojený vôbec. Plánujete aj nejaký záložný zdroj? nejaké batérie alebo podobne? Keď vypadne elektrika na isté denné obdobie, aby ste vedeli reálne zopár hodín fungovať?
Viete nejaké riešenie odporúčiť o ktorom máte známosť existencie?
Ďakujem
@Mário: Neplanujem ziadny zalozny zdroj.
Ak vypadne eletktrika na par hodin, nic sa nedeje..ak vypadne na par dni, pokazia sa veci v chladnicke. Ak nevypadne v celom meste, zanesieme veci k babke do chladnicky…a pojdeme na par dni na vylet, alebo prespime u babky, alebo v hoteli…
Ak vypadne elektrika na viac ako niekolko dni, to je pravdepodobne tretia svetova vojna a asi nam bude zaloha uplne ukradnuta, lebo v pripade situacie, ze nas dom funguje a nikto okolo nefunguje, tak na okolie pride zlyncovat 🙂
Nepamatam si za 40 rokov, ze by bol vypadok elektriky tak dlhy, ze by sa to nedalo vpohode prezit v dome….
A preto neplanujem sa zabezpecovat na takuto situaciu. Ak nastane, budem to riesit potom. Moznosti je vzdy dost vela. Netreba vopred podla mna minat peniaze na nieco, co sa mozno vzivote nestane
Dobry den pan Lehocky, snad je to ok ak znovu osviezim trochu tuto temu. Mam nastaveny projekt podobne ako vy, no s malymi rozdielmi:
– elekticke podlahove kurenie Fenix
– centralna rekuperacia Atrea
– elektricky kotol na ohrev vody
– krb kingfire parrat so samostatnym privodom vzduchu cez komin
Dverostavba, 140m2, zateplenie 15cm obvodovy mur, dodatocne zateplena strecha, okna drevene trojsklo, zatial nemam presne vyratanu tepelnu stratu.
Premyslam nad uplnym zrusenim podlahoveho kurenia a nahradou TC + rekuperacia, pripadne ventilacne tepelne cerpadlo (tu predpokladam, ze uz obsahuje rekuperacnu jednotku cize je to to iste, len ako kinderko 2 v 1).
Ventilacne TC by v tomto setupe plnilo funkciu hlavneho kurica 🙂
Moja predstava bola, ze rekuperacna jednotka predohrieva vzduch nasavany z exterieru a TC ho dohrieva na pozadovanu teplotu. Nasledne odpadovy vzduch po odovzdani casti tepla rekuperacii, je dalej vyuzity v systeme TC na ohrev vody. Predpokladam, ze pri nedostatku odpadoveho vzduchu si cerpadlo potiahne exterierovy vzduch. Je to asi len o klapkach a regulacii systemu. Navyse v ciastocnej kombinacii s krbom (uvazujem iba o vikendoch) je teplo krbom produkovane, efektivne vyuzivane TC a distribuovane rekuperaciou do zvysnych izieb.
V lete by nasledne siel inverzny rezim a TC+rekuperacia by dom ochladzovali.
Idealne potom uvazujem o fotovoltaickych paneloch ktore by pohanali ako cerpadlo tak aj rekuperaciu (ale to az ked Tesla vymysli vysokokapacitne baterie, ktore dokazu dlhodobo udrzat akumulovanu el. energiu).
Kedze niesom odbornik ani architekt, chcel som sa Vas spytat, ci by takyto setup bol mozny a hlavne ci by to vobec dokazalo fungovat ako jeden celok (chapem, ze bude nutne cely system vyladit). Zaujima ma Vas nazor na funkcnost systemu ako takeho.
Navratnost takejto investicie by som pocital, ked uz budem vediet presne tepelnu stratu domu, plus lokalita (Bratislava) a priemerne teploty v zime.
Vopred dakujem za reakciu.
@Adrian: No tazko sa vyjadruje k rieseniu,ked nie je vypocitana tepelna strata. Ale ako uz podomnou napisal Peter. Pridal by som na izolaciach tiez…pri elektrifikovanom dome. Druha vec je, ze projektant vam to musi aj prepocitat, ci to viete skolaudovat. Nie je to len o tom, ci mate dobru spotrebu, ale aj o tom, ci splnite energeticku certifikaciu.
Zdravím Vás Adrian
Zostava, ktorú máte navrhnutú, sa mi páči a zmenil by som na nej iba dve veci. Namiesto do čerpadla, by som investoval do hrubšieho zateplenia stien a strechy +20cm na 35cm, čo by mohlo byť v cene materiálu odhadujem +2500 € a znížilo by potrebu tepla na polovicu. Na ohrev teplej vody by som doplnil fotovoltiku (napr. Logitex) s dotáciou +2200€. Ak máte okná obytných miestností otočené na slnečné strany a ak sa Vám podarí dosiahnuť dobrú vzduchotesnosť, náklady na elektrinu bez kúrenia drevom by sa mohli pohybovať okolo 300€ ročne a s drevom oveľa menej. Výsledkom by bola menšia celková investícia, lacnejšia prevádzka, a to nehovorím pri čerpadle o hluku, údržbe a jeho obmedzenej životnosti.
Folie pod poter? A este ze infra folie? to je co za blbost, ze infra folia. Viete vobec co to je infra zlozka vykurovania a pri akej teplote infra zlozka tepla vznika? Je rozdiel infra a salave vykurovania. Ak niekto hovori o infra vykurovani a mysli tym priemyselne na cerveno zeravene ohrievace ok beriem. Ale ak niekto hovori o infrapaneloch ktore maju povrchovu teplotu 90st. tak klame. Su to nanajvys tak salave panely.
Asi ste naleteli na reklamu.
Nieco ako foliu pod poter by som nikdy nedaval, bude sranda akoto zacne casom praskat. Akoby ste naliali beton na igelit….
@Martin: Viem co je infra ziarenie (trebars definicia tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Infra%C4%8Derven%C3%A9_%C5%BEiarenie) Cize ziarenie vacsie ako viditelna zlozka… a menej ako mikrovlnne
Kolko to vydrzi pod poterom zhodnotime jedine po rokoch. System sa pouziva a funguje. Pod poterom je to v stabilejsej pozicii ako priamo pod finalnou podlahou.
Infakurenie je len marketingovy pojem, tak ho pouzivaju vsetci. Nebudem to nazyvat inak, ked to pod tym ludia poznaju…
Samozrejme, ze sa realne jedna o nizkoeteplotne salave kurenie na urovni salania z poteru do 27 stupnov a folia nam dole kuri maximalne na 32 stupnov, co je regulovane teplotnym senzorom. Vsetky materialy nad poterom maju vysoku emisivitu, takze to co do seba “pojmu” vyziaria nasledne dalej cca s 90-95% ucinnostou.
Oficialne sa infrakurenie moze povazovat vsetko, co ma zlozku tepelneho salana (infrazlozku) vacsiu ako zlozku odovzdavania tepla vzduchu. Cize aj bezny radiator teroreticky moze byt nazvany infrazdrojom, ak by bol konstruovany tak, ze najprv nezohrieva vzduch. Ked si date ruku pred horuci radiator, citite aj salanie, ale ten podiel je velmi maly. Pri infrapaneloch je zlozka salania pokojne na urovni cez 80%, preto sa mozu nazyvat infra kurenim. V zasade aj klasicka vodna podlahovka je infrazdroj, lebo z velkej plchy sala nizkou teplotou. Ale nepoziva sa pri to marketingovy pojem infra…
A porovnavat ten material vykurovacej folie s igelitom je trochu prehnane. Okrem toho igelit sa rozpadava hlavne na slnku kvoli UV, co pod poterom urcite ziadne UV nezasvieti.
@Fero Lehocký: “folia nam dole kuri maximalne na 32 stupnov” – My máme nastavené maximum na 27 stupňov, lebo výrobcovia plávajúcich podláh viac neakceptujú. Aj keď už sú po záruke, myslíte, že by som to mohol zdvihnúť na 32? (Prečo 32?) Vďaka.
@Yco: No nastavenie pod poterom je 32 max (dole je myslene pod poterom)…lebo som to meral a testoval a pri tomto nastaveni a mojej hrubke poteru je potom na povrchu dreva maximalne 26-27 stupnov, kedze to priebezne chladne na vzduchu.
Ak mate foliu hned pod plavackou, nechal by som to na 27 stupnov nastavene.
Zdravim p.Lehocky, som takmer rozhodnuty v podstate pre rovnake kurenie ako mate vy. Skladbu podlahy budem mat podobnu, ale ide mi o vhodnost drevenej podlahy… Planujem 15mm 3vrstvovu drevenu dubovu podlahou, lepenu.
Vase video mi naozaj pomohlo v rozhodovani, no chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie ako ste spokojny s fungovanim podlahoveho kurenia, s rychlostou jeho nabehu a ucinnostou (spotrebou), kedze ma niektori strasia, ze to s drevenou podlahou nebude dobre fungovat… (hrubka Vasej drevenej podlahy je kolko, pripadne znacka a ci je niecim specialna?)
Vopred velmi pekne dakujem za odpoved.
Funguje to dobre, som s tym spokojny. Spotreby nerad takto zverejnujem, lebo to ludi matie a davaju si to do zlych suvislosti (napriklad na kolko sa kde kuri). Prve dve sezony sa dom este riadne susil, mali sme este vysoke hodnoty relativnej vlhkosti. Tepelne cerpadlo na ohrev vody ako je v popise clanku sme nahradili tvrdym ohrevom elektrickym bojlerom (kvoli zle vypalenej akustike s mojim experimentom jeho osadenia v zadveri v nike…v technickej by to bolo ok..v ten nike som to nebol ochotny povuvat) a planujem tuto zmenu casom kompenzovat fotovoltaikou. Cize aktualne mame teraz plne elektrifikovany dom bez rekuperacie tepla. Pocitam, ze realna zalohovka mesacna od elektrani bude od tejto sezony cca. 120 eur mesiac cely dom (kurenie, vetranie, varenie, zahrada, svietenie…proste vsetko.) Teraz je zalohovka vyssia, ale dom sa susil a este nie sme prehodeny na dvojtarif…
Drevena podlaha bola myslim hrubky 12mm? Nepamatam presne. Ale ci je 11 alebo 14 je to maly rozdiel. Mame ju lepenu, kvoli lepsiemu prestupu tepla a vyssej stabilite dreva
Dobrý deň pán Lehocký,
tento rok chcem stavať bungalov a tiež plánujem mať rovnaký systém vykurovania (infrafólie podlahové pod akumulačnou vrstvou). Obvodové múry budú z Ytongu zateplené 20 cm asi vatou. Na vnútorné nosné aj nenosné priečky rozmýšľam nad vápenno pieskovými tehlami. Kvôli ich akustickým aj tepelno-akumulačným vlastnostiam. Obávam sa však ťažšej práce pri rozvodoch vodo-elektroinštalácií. Aké sú prosím vaše skúsenosti? Oplatí sa ísť do VPC pre akustiku a akumuláciu tepla?
Ďakujem Vám veľmi pekne
Zvycajne davame VPC priecky medzi izby a chodby – cize tam su len elektroinstalacie. Tam kde su kupelne to pripadne kombinujeme kvoli vzcsiemu mnozstvu rozvodov s Ytongom, alebo predsadenymi stenami so sadrokartonu pred VPC. Cim sa este viac vylepsi akustika, kde sa nedrazkuje hlavne voda do stien. Ale je to pracnejsie, to je pravda. Ale zase je to zvladnutelne, ked sa chce 🙂
Len upozornim, ze si dajte pozor ako budete mat cely dom navrhnuty, lebo to co mam doma ja uz nie je legislativne kolautovatelne. Nesplna to sucacne parametre na energeticke certifikaty… To sa poradte dobre s projektantom, lebo uz zacina doba, ze niektore urady zamietaju davat kolaudacie pre domy, ktore tieto parametre nesplnaju spravne.
Ďakujem.
Dúfam, že energeticky bude náš dom vyhovujúci. Hlavné vykurovanie infra fóliami v podlahe, alternatíva akumulačný krb. Premýšľam aj nad centrálne riadeným vetraním od COMAIR.
Comair je fakt dobry system. Ak by som nerobil to vetranie ako som robil, bol by Comair prvy na rane, o ktorom by som uvazoval…tichucke riesenie hlavne
Prečítal som článok aj diskusiu no na to hlavné som odpoveď nenašiel..
V čom je vlastne výhoda elektro fólií oproti vodnej podlahovke?
Je cena takejto realizácie nižšia?
Pre mna su nasledovne vyhody:
– kazda miestnost nezavisle regulovana termostatom, co pri vode je komplikovanejsie, aj ked sa to da…
– chcel som sa vyhnut vodnym systemom kvoli moznej poruchovosti (tecenie spojov)
– nie je nutna revizia kotlov alebo tepelnych cerpadiel
– cena realizacie je casto podobna cene iba samotnych rozvodov v podlahe, cize k tomu treba este dat zdoj tepla naviac
Nevyhoda:
– nemoznost v case menit zdroj tepla (napr teraz je lacny plyn, tak kurim plynom, neskor to budu povedzme pelety, potom trebars nieco ine…)
Ale zase na druhej strane ten zdroj tepla pri infrafoliach ani netreba vymienat, lebo teoreticky dany system by mal fungovat pocas celej zivnotnosti stavby, ,kdezto pri vodnych sytemoch je to otazka vymeny napriklad plynoveho kotla po povedzme kazdych 10 rokov…tepelne cerpadla podla znaciek sa kazia medzi podla hlaseni uzivatelov v rozmedzi 5-18 rokov (pofiderne znacny vs. spickove znacky)
– system je uz dost tazko kvoli platnym energetickym normam pouzitelny 🙁
k poslednemu bodu:
bohuzial….stale mi vychadza, ze pre bezny rodinny dom, je vsetko okrem elektriny ekonomicky nezmysel.
No co uz. Vela veci sa neriadi iba cistou ekonomikou…
Dobrý deň pán Lehocký,
chcem sa opýtat akú drevennú podlahu máte resp. či viete poradiť výrobcov/predajcov, ktorý reálne vedia poradiť s vhodným výberom pre elektrické fólie. Dnes som pozeral v jednej predajni aj “korkovú zn. Egger” ale nenašiel som k nej žiadnu lambdu.
Prajem pekný večer,
Dávid
Korkovu radsej nie na elektriku. Pri foliach sa moze znacne prehrievat – korok je izolant. Toto by som neriskoval a nemame to odskusane… Drevene sa davaju rovnake ako pre vodne podlahovky.
Ďakujem za rýchlu odpoveď!
Ahojte,
má niekto reálne skúsenosti s RJ od comair?
Aké sú výhody oproti Atrea jednotkám. Ja mám v projekte narhnutú Atrea DUPLEX 380 ECV5 RD5 (sám som si vybral) ale nechám si poradiť ak je comair v niečom lepšia 🙂
Ďakujem
Mame skusenosti 🙂 Pre mna velka vyhoda Comair je jej tichost. Pri vykone na 90m3 za hodinu som pri nej stal a ani som nepocul, ze ide… Ludia, co ju maju su s Comair fakt spokojny
Dobry den,
chcela by som sa spytat na odporové káble. Tie by ste neodporúčali ako kúrenie do nízkoenergetického-pasívneho domu?
Pocula som, ze, ze infrafolie maju o tretinu nizsie náklady na kúrenie ako odporové káble. Je to pravda? A ak ano, ako to vysvetlit ak predajcovia tvrdia, ze ucinnost oboch je vyssia ako 90%. Je cena prevázdkových nákladov jediný argument prečo si dať folie a nie káble?
Dakujem
Dobry den, zaujala ma jedna “nepodstatna” info z tohto clanku – a sice ze smart house riesenie mate od TapHome – na tohtorocnom Connecu som sa v ich stanku zdrzal vyse 1h, pristup pana bol naozaj profesionalny a zrozumitelny a zo vsetkych tam ponukanych rieseni ma asi najviac zaujali. Chcem sa preto spytat na Vase skusenosti “po rokoch”, ci system funguje tak ako ma, ako ste s nim spokojny a v neposlednej rade, ako ste riesili predpripravu / rozvody? Mne bolo povedane, ze su dost flexibilny (nakolko napriek pozitivnemu dojmu chcem mat dom pripraveny aj na ine moznosti) a uplne im staci hocijaky nizkonapatovy rozvod v stene, oni sa prisposobia (napr. obycajny ethernet kabel).
Vopred dakujem
P.
Ja som s tym spokojny.
Stacil im UTP kabel tahany od rozvadzaca a dalej od krabicky ku krabicke….a spat do rozvadzaca. Cize zokruhovane zapojenie. A uz iba davali zariadenia do krabiciek pod vypinace, alebo pod zasuvky… A samozrejme, vsetko, co ma byt silovo spinane (napr zaluzie, svetla, zasuvky), musia byt zapojene z rozvadzaca zo hviezdy silovymi kablami. A nasledne to uz iba v rozvadzaci spajate. Ale takto to teraz robi vacsina inteligencii, cize teoreticky kabelaz je pri kazdej rovnaka.
Dobrý deň.
Chcem sa len spýtať či náhodou nemáte nejaký článok o tepelných čerpadlách a prečo ich preferujete.
Zatial čo som počul, tak že vraj to ešte stále nieje výhodnejšie ako plynový kotol.
(Oveľa väčšie počiatočné náklady a životnosť iba 10 rokov)
Ďakujem za odpoveď.
Specialne clanok tepelne cerpadlo verzus plynove kotle nemam napisany. Tepelne cerpadlo davame do projektov vtedy, ak je zaroven poziadavka na chladenie (napriklad chladene stropy a pod). Ak to ma byt iba na kurenie a ohrev vody a je pri pozemku plyn, tak som tiez nazoru, ze tepelne cerpadlo nema z hladiska ekonomiky zmysel pri tych cenach, ake su teraz nastavene vseobecne. Moze iba konktretna zaujimav acenova ponuka tuto uvahu zmenit. Ale pocul ste vpodstate spravne.
Chcem sa prosim spytat ako sa vam osvedcilo podlahove infra vykurovanie v spojitosti s drevenou podlahou. Osvedcilo sa toto riesenie? Stacilo v pohode na vykurenie domu? Tiez rozmyslam nad rovnakou kombinaciou, len mam obavy ze drevo je velky izolant.
Dakujem
Osvedcilo sa zatial. Funguje a nie je problem ziadny, ze by to nevykurilo.
Dobrý deň,
chcem sa spýtať na:
1. Vlhkosť- Keď máte v zime alebo počas dažďa pred prívodom vzduchu záves, nevzniká vlhký kút, prípadne kondenz?
2. Pocit ža “ťahá”- Keď je človek v miestnosti pri aktívnom systéme, ako je pocitovo vnímaný prietok vzduchu?
3. Forma riešenia- dal by sa systém podtlakováho vetrania spraviť aj jednoducho, napríklad na časový spínač? Povedzme 3x/deň po hodine + počas sprchovania s čidlom vlhkosti na vyššie otáčky?
4. Keby ste si mali vybrať znova, išli by ste do podtlakového vetrania?
Ďakujem, Juraj
1. Ziadna vlhost, ziadny vlhky kut. V zime je to vykurovane, v lete ani po dazdivych dnoch ziadny problem.
2. Tym, ze je to vyhrievane, tak velmi zriedka sa stane, ze nieco citit. Maximalne do metra od vyustky. Cize ked pri nej rovno clovek nestoji, bez problemov. Ale musi byt vyhrievanie. Ked sme to vyhrievanie nemali spustene, bolo to dost nekomfortne a boli citit chladny tok vzduchu.
3. Spravit sa da cokolvek. My to mame na casovace. Pocas pracovnych dni to je cez den medzi 8 – 15 znizene a v zime az vypnute. A su tam tlacitka na zvysenie vykonu po sprche a pod..
Tak ako pisete (3x za den) to bude nedostatocne vyvetranie domu nech by sme mal akykolvek vykon v tej chvili. Viete vyvetrat maximalne objem vzduchu domu a potom dlho nevetrate…. Pisal som o tom tu: https://inardex.sk/riadene-vetranie/
4. Znova uz pravdepodobne aj kebyze chcem ist nebudem moct. Kvoli uz prisnejsej legislative a energetickym certifikatom A0. Nas dom je teraz kategoria B. V case ziskania stavebneho povolenia to este bolo mozne.
Ale ak by ta moznost bola, urcite by som ju znova zvazoval, ale riesil by som nejako to, ze by sa tie otvory zatvarali podla CO2 senzorov. Napr som si vyrobil do obyvacky jednoduchu manualnu klapku a v zime ju vecer zavrem a rano otvorim. Cim som znizil vetranie v noci v priestore, kde nie sme celu noc..
Nieco na ten sposob moznosti riadenia cez ktory otvor ide do kgtorej miestnosti kolko vzduchu..
Dobrý deň, narazil som na lokálnu rekuperáciu Prana, https://www.prana-eu.sk/
Zvažovali ste podobnú možnosť, prípadne máte s niečím podobným skúsenosti?
Ďakujem
Uz som to davnejsie studoval, ale zatial sme to nikde nepouzili a ani nikoho nepoznam, co by to mal. Jedine, co som sa dopatral vtedy je, ze to podla vsetkeho vyraba niekto na Ukrajine.
Ako tak hladam, na trhu je dost produktov lokalnej rekuperacie. Napriklad ja zaujimavy aj Valliant, recoVAIR VAR 60. Len je skoda ze moje okolie vnima rekuperaciu skor ako vyhodene peniaze. Tazko sa s niekym radit…
Pri lokálnych si treba osobne ísť niekam overiť hlučnosť. Na mna osobne su cisla recoVAIR VAR 60 podla specifikacie 33,8 – 45,9 dB(A) vela. Ale najlepsie, ak si to niekam zbehnete pozriet, aby ste nebol sklamany. Ja som lokalne z tohoto dovodu vylucoval…
Napríklad ja som si bol osobne vypočuť Lunos, ktorý mal v tej dobe taketo cisla:
1. stupen vetrania
13,6m³/h
19dB
2. stupen vetrania
20 m³/h
30 dB
3. stupen vetrania
29m³/h
41dB
Na tretom stupni by som to nechcel pocuvat, druhy bol polemicky a prvy mi prisiel objemovo malo na kubiky vzduchu..
Dobry den,
chcel by som sa vas opytat na vase skusenosti s digestorom, ci nenarusa nejako to vetranie. Totiz, napr. cirkulacne digestory mavaju pri najnizsom vykone (ako tu aj spominate niekde v komentaroch) okolo 300m3 za hod. Mate tam aj vy taky silny ventilator? Vyrovnava sa to nejako, ze napr. ked ide digestor, vypne sa ine odsavanie?
My pocitame do nasho domu s rekuperaciou, ale nechcem hlucny cirkulacny digestor, chcel by som odsavat vzduch von. Co som zatial zistil je, ze existuju specialne diegestory bez motora, ktore len vyslu signal rekuperacnej jednotke na odsavanie a vzduch len filtruju, ale potom to u nas vychadza na 85m3 (rezim narazoveho vetrania, cast pripadajuca na kuchynu). Tu sa trochu obavam, ci to bude vlastne stacit?
Vdaka za info!
Pekny den
My mame podtlakove vetranie a z tych otvorov som povyberal tie bezpecnostne klapky proti vetru. Cizez tie diery nam pri silnom podtlaku digestora (mame 300-460 m3 motor) dokazu do domu nasat potrebny objem vzduchu bez problemov.
V pripade domov s rekupreraciou a rovnotlakom je to uz problem…tam to takto nefunguje. Pri takychto objemoch je najjednoduchsie otvorit pri pustenom digestore okno, aby prisiel chybajuci vzduch. Alebo to riesit niecim takymto: https://www.berbel.de/dunstabzugshauben/zubehoer/abluft-zubehoer/mauerkasten/
Ale mame vo viacerych domoch ten digestor priamo von a hoci sa to standardne neodporuca, funguje to… Len treba fakt vediet, ze ten chybajuci vzduch do domu musi prist.
Zaujímalo by ma či je elektrické podlahové kúrenie ekonomické ? Podľa mojich informácií je relatívne vysoká spotreba oproti štandardnému podlahovému kúreniu. Alebo Alebo je štandardné podlahové kúrenie drahšie kôli kúpe kotla?
Čo sa týka vetrania, čo si myslíte o lokálnych rekuperačnýcj jednotkách do jednej izby ? Oplatí sa to? O koľko menej je to účinné oproti centrálnej rekuperačnej jednotke? Ďakujem
Ci je elektricke podlahove kurenie ekonomicke zavisi vzdy od samotneho domu – hlavne aku ma celkovu tepelnu stratu (na to ma vplyv, tvar, vetranie, konstruckie, lokalita atď. Neda sa preto zovseobecnit, ze je alebo nie je ekonomicke. Na to mame v atelieri pripravene kalkulacny ekonomickej navratnosti, kde sa pocitaju predpokaldane spotreby, vstupne investicne naklady a prevadzkove naklady na servis, revizie a pod a predpokladane vymeny zariadeni v case.
Ked to do toho nahadzeme, tak napriklad plosne male domy na elektriku casto vyjdu lepsie, lebo maju tak male spotreby, ze sa neoplati budovat zlozity vykurovaci system.
Co sa tyka decentralnych jednotiek – ak myslite takyto princip, viac menej plati stale moj nazor na ne:
https://inardex.sk/inventer/
Ďakujem za odpoveď,
čo sa týka elektrických roštov, dávajú sa na celú plochu podlahy alebo len na časti, ktoré nie sú zakryté nábytkom?
Lepsie je nabytku sa vyhnut, hlavne tomu, ktory bude stale zabudovany. A ostatny treba na nozicky, inak sa to pod nim bude prehrievat.
Zdravím, chcela by som sa spýtať, čo vyjde takýto spôsob vetrania ? Máte aj konkrétnu firmu, ktorá to robí ?
Dakujem
ps. perfektný blog 🙂
To uz je skoro 6 rokov, co sa to realizovalo, takze ta cena uz je uplne irelevantna a presne ju ani neviem vycislit, lebo sa to robilo ako kompletny system s kurenim. V sucasnosti to uz takto ani nemozeme projektovat, lebo by sme nesplnili energeticke poziadavky na domy A0, takze aktualnu cenu neviem. Robila firma lunos.sk
Zdravím, zaujímalo by ma či Vám vykurovacie fólie fungujú správne aj po rokoch od inštalácie? Taktiež zvažujeme ich použitie do novostavby a rozhodujeme sa pre konkrétny výrobok. Keby ste sa mali rozhodnúť v súčasnosti, zvolili by ste opäť Heatflow, alebo fólie od nejakého iného výrobcu? V súčasnosti sú už na trhu tzv. samoregulačné fólie napr. Nanoheat, ktoré by mali eliminovať prehrievanie pod nábytkom. Ďakujem vopred za odpoveď.
Funguju ako treba. Vpodstate po tych 6 rokoch uz neriesim prehrievanie pod nabytkom. Zidny problem sa kvoli tomu nestal.
Kludne znova Heatflow
Mate odporucanie na firmu ktora montuje Heatflow? Na konzultacii u vas som sa to zabudol opytat. Momentalne mam jednu ponuku, avsak cena sa tam priblizuje k TC s vodnou podlahovkou.
poslal som vam na mail
Ahoj Feri
chcem sa opýtať prečo priestorový termostat pod vypínač veď bude zatienený a nebude správne reagovať alebo sa mýlim ?
Tak to mal vymyslené a overene realizator. Je to nenapadne a na stene nie je ziadna ina skatula.
Funguje to, nie je s tym ziadny problem.
A ako sa potom nastavuje teplota v miestnosti, keď je to za vypínačom, neviem si to ani predstaviť. To znamená že nemáš klasický izbový termostat a ako sa potom nastavuje teplota prípadne sa vypína kúrenie.
pomocou aplikacie inteligentnej instalacie Taphome.
Z mobilu si nastavim co chcem kludne aj z dovolenky.
Nie si tam ziadne ovladacie prvky po stenach