Pri každej stavbe domu, aj keď si myslíte, že máte všetko dokonale vopred premyslené, sa objavujú nečakané veci. A vznikajú počas stavby rôzne chyby, ktoré treba vyriešiť. Neminulo to ani mňa a náš dom. Hoci som architekt s praxou, skúsenosti naberáme všetci jednoducho celý život. A po viacerých takýchto “skúškach nervov” som si už začal robiť srandu, že sa mi tie veci na dome dejú preto, aby som mal o čom písať a ostatných pred takýmito chybami varovať. Je toho celkom dosť, čo mi počas stavby domu pekne potrápilo nervovú sústavu. Takže postupne v sérii o našom dome rozpíšem aj to, čo sa nepodarilo tak, ako sa malo. A aj čo by som už robil inak.
Dnes vám poviem, prečo sa ukázala nika v zádverí ako nevhodné miesto pre bojler s tepelným čerpadlom.
V článku Riadené vetranie a kúrenie nášho domu som popísal celkovo systémy na kúrenie, vetranie a ohrev teplej vody v našom dome ešte v čase, keď sa dom iba staval. Reálne to je nakoniec v “ostrej prevádzke” inak. Ale poďme pekne po poriadku.
Všetko sme postupne realizovali podľa plánu popísaného v tom spomenutom článku. Pred plánovaným nasťahovaním sa do domu už iba stačilo namontovať ventilačné tepelné čerpadlo pre ohrev vody. Čiže doviesť, pripojiť, spustiť a hotovo. (Pre zjednodušenie budem ďalej písať iba bojler s tepelným čerpadlom – Nejde o bežne používané tepelné čerpadlo pre kúrenie, kde vnútri je jedna škatuľa a na fasáde druhá. Tu je všetko vo vnútri priamo v zariadení nad zásobníkom na vodu a pre predstavu pár tipov na podobné výrobky: Nibe MT-WH21, Stiebel EltronSHP-F 300 Premium)
Čiže taký bol plán. Bojler s tepelným čerpadlom prišiel, takže som sa dohodol s vodármi, aby ho pripojili. Tu je fotka s pripájania:
Pre lepšiu predstavu, kam sme ten bojler s tepelným čerpadlom potrebovali dostať:
Pri návrhu domu som sa snažil minimalizovať, čo sa dalo, takže tá nika v zádverí bola fakt pripravená s minimálnymi rezervami pre zmysluplnú montáž a údržbu. Bolo to síce tesnejšie, ale montáž sa pekne podarila a ja som bol rád, že to celé podľa plánu sadlo. Tu už je bojler s tepelným čerpadlom na svojom mieste v nike:
Pár dní na to prišiel pán, s ktorým sme celý náš systém kúrenia a vetrania dávali dokopy. Prišiel pripojiť aj s kolegom bojler s tepelným čerpadlom na rozvody vetrania. (Tu teraz nebudem rozoberať ako to funguje – podrobnejšie v tom staršom článku).
Všetky rozvody vetrania podľa plánu pripojili. Paráda. Bojler s tepelným čerpadlom máme komplet namontovaný. Všetko klaplo, ako malo. Stačí to už iba pustiť a vetráme a ohrievame vodu.
Tak sme to spustili…
A vtedy začala “sranda”. Vetráme, ohrievame vodu, akurát, že je to nejaké hlučné… Pýtam sa:
” To bude takto hučať, či treba ešte niečo nastaviť? ”
Chvíľu sa s tým hrali, nastavovali, ale fakt to všetkých vcelku prekvapilo, ako to v tej nike silno počuť.
Ten nápad s nikou v zádverí som mal ja. Dodávateľ takúto montáž v nike v zádverí pred tým nerobil, takže tiež nemal skúsenosť. My máme viacero realizácií, kde sa takto v zádverí v roldoroch alebo nikách namontovali v domoch vetracie jednotky s rekuperáciou alebo kompaktné jednotky s tepelným čerpadlom Nilan. Zároveň som si bol takýto bojler s tepelným čerpadlom pozrieť v iných domoch práve kvôli hlučnosti. Všade to bolo v pohode. Preto som si to na svoj dom naprojektoval. Ale je pravda, že ventilačné tepelné čerpadlá takéhoto typu sme do niky ešte okrem môjho domu nikde neprojektovali, vždy boli v technických miestnostiach.
A tu nastal ten problém. Nebol problém s ventilátorom vetrania. Hlučnosť spôsoboval samotný kompresor tepelného čerpadla v kombinácii s malým priestorom. Ten zvuk sa v tej nike začal odrážať na krátkych vzdialenostiach stien medzi sebou a “násobiť”. To, čo vzniklo z tej kombinácie tvaru priestoru (malej niky v otvorenom zádverí, ktoré je úzkou dlhšou chodbou spojené s obývačkou) a kompresoru tepelného čerpadla prekvapilo mňa a aj dodávateľa nášho systému. No čo už teraz. Zaplatené, namontované, vymyslel som si to takto ja…
Čo s tým?
Niekoľko dní som riešil, ako tú niku odhlučniť. Kúpil som špeciálne akustické peny, aby som utlmil v nike tie zvukové odrazy. Nepomohlo. Prelúskal som technické listy rôznych ďalších materiálov. Lenže problém bol v tom, že tá hlučnosť od kompresora bola už v hlbokých tónoch, takzvané “basy”. A tam najlepšie funguje niečo veľmi ťažké na pohltenie týchto basov. To nie je reálne, aby som na nábytkové dvierka, ktoré uzavrú niku v zádverí, namontoval niečo, čo by pohltilo tieto basy.
Prišli Vianoce. Štedrý deň som bezducho sedel na gauči a netušil som, čo s tým ďalej… Našťastie môj dodávateľ technológie je seriózny a navrhol mi, že ak chcem, zoberú si to tepelné čerpadlo naspať. Že si to mám premyslieť.
Ťažké rozhodovanie, ale dohodli sme sa na demontáži. Po sviatkoch som dal teda vodárom znova bojler s tepelným čerpadlom odpojiť a odviesť preč. A namiesto neho som z eshopu narýchlo objednal elektrický bojler, aby sme sa mohli normálne nasťahovať.
Tu ale “bojlerová story” nekončí… Znova som si teda dohodol na ďalšiu montáž elektrického bojlera vodárov. Bojler deň pred montážou z e-shopu prišiel, s dopravákom sme ho šupli do domu. Odbalil som ho a čakalo ma v krabici toto:
Kompletne rozbitý kryt ovládacieho panela na novom elektrickom bojleri. Táááákže som hneď volal zase vodárom, že zajtra sa nič montovať nebude, že musím riešiť reklamáciu. Snažil som sa to vybaviť tak, aby prišlo jedno auto, ktoré zoberie poškodený bojler a rovno dovezie nový. Logisticky to e-shop takto ale riešiť nevie.
Výsledkom bolo, že aby sme mali doma funkčný bojler, bola u nás 5x doprava. Prvý raz doviezli bojler s tepelným čerpadlom. Druhú raz ho odviezli. Potom prišiel kuriér s poškodeným elektrickým bojlerom a o pár dní ho zase kuriér prišiel odviesť. Na piaty pokus to konečne vyšlo. Prišiel elektrický bojler v poriadku a ten sme namontovali a používame doteraz. Týmto som “príbeh bojlera” na nejaké obdobie uzavrel, ale kvôli úsporám energie to bude nutné riešiť, keď budem mať “preliečenejšie nervy” 🙂
Čo vlastne táto zmena v praxi znamená?
Vetranie funguje presne tak isto, ako keby tam bojler s tepelným čerpadlom bol. Rozdiel je v tom, že z odpadného teplého vzduchu teraz lacno pomocou tepelného čerpadla lacno nevyrábame teplú vodu, čiže teplý vzduch vyfukujeme z domu priamo von. Riešenie je super tiché, lebo elektrický bojler nevydáva v podstate žiadne zvuky. Ale zvýšila sa spotreba elektriky oproti pôvodnému plánu. Prešli sme tri vykurovacie sezóny, dom sa už dostal do bežného prevádzkového režimu, takže vyúčtovanie za tento rok bude prvé, ktoré bude ukazovať reálne čísla o prevádzke domu. Potom to zosumarizujem v samostatnom článku.
Ako znížiť spotrebu po tejto úprave?
Je mi jasné, že touto zmenou sa nám značne zvýšila spotreba elektriky. Hlavne pri našich dvoch dcérach, čo idú do puberty a vedia si v sprche celkom dlho pospevovať 🙂
Riešením je na strechu namontovať fotovoltaické panely, ktoré v prechodných obdobiach a v lete budú skoro zadarmo ohrievať vodu. Prípravu na fotovoltaiku máme spravenú. Na strechu sú privedené z rozvádzača chráničky pre elektrické káble a plochú strechu som projektoval aj z dôvodu možnej montáže panelov. Akurát iba ako rezervu, lebo v kombinácii s bojlerom s tepelným čerpadlom to nemalo zmysel. Teraz to už zmysel mať môže. Ale počkám si na vyúčtovania elektriky.
Táto kombinácia bola v úvahách aj v projekte, ale je to vo výsledku drahšia kombinácia, ako ak by zostal bojler s tepelným čerpadlom. Preto som ju neriešil hneď na začiatku.
Záver
Akustika ma na mojom dome slušne vycvičila. Tak ako veľké priestory s ozvenou vedia narobiť problém, aj malé priestory vedia skomplikovať život. Na vlastnej skúsenosti som si užil to, že “papierovo” rovnako hlučné zariadenie sa správa v realite v rôznych priestoroch inak. Tepelné čerpadlá dávajte preto jedine do technických uzavretých miestností. Sú priestorovo väčšie a zvuk sa tam odrazmi “nenásobí” a je tam zvyčajne viac rôznych vecí namontovaných, na ktorých sa zvuky “rozbijú”.
Dodatočné riešenie akustiky je problematické a často nedostatočne účinné.
Preto, ak by som projektoval znovu na náš pozemok dom, tak kvôli rozmerom pozemku a priestorovým možnostiam by som sa rovno priklonil k riešeniu s fotovoltaikou. Tú neskôr pravdepodobne aj tak asi doplním. Lebo samostatná technická miestnosť by brala priestor a tej by som sa aj tak chcel vyhnúť.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
vždy ma udivujú projekty v ktorých chýba technická miestnosť. každý chce mať teplo v dome,teplú vodu. Ale dať ba tieto veci cca 4m2 (aj kvôli údržbe) tak to už nie.to už naozaj nie je poriadny projektant , ktorý myslí aj na ,,srdce” domu?
Mne ta technicka miestnost fakt nechyba a to byvame viac ako 2 roky. Pracka a susicka su priamo v kupelni, co nam vyhovuje, lebo rovno po sprche hodim spinave pradlo do kosa. Bojler je v zadveri a cele kurenie je riadene z elektrickeho rozvadzaca. K bojleru sa vojde vysavac a aj vrecia na plasty, nejaka ta metla a pod. A mame velky satnik, kde sa da ulozit co potrebujeme. Fakt vyslovene technicka miestnost mi ani nahodou nechyba.
Vlastne ani neviem, co by som v nej okrem toho bojlera mal pri našom systéme technológie.
1) boiler
2) elektro + domotika + NAS/iny servery
3) vetranie s rekuperacia
4) manipulacny priestor
1) nika v zadveri
2) elektro+intelgencia na chodbe
LAN rozvadzac+NAS v satniku
3) mame iny sposob vetrania, bez potreby vlastneho priestoru
4) jedine pre bojler, ale ako v clanku popisujem, v tej nike boli uz namontovane 2 rozne zariadenia, expanzna nadrz, obehove cerpadlo cirkulacie teplej vody a manipulacne to vsetko chlapi zvladli
Popisujem konkretne nas dom s nasou technologiou. V inych technologiach technicka miestnost je samozrejmostou.
Technicka miestnost je zaroven komora hned pri kuchyni. Je tam len rekuperacia a bojler. Potom policky so zavaraninami. 🙂
Ja viem velmi dobre o com pises. Mali sme dtto problem s volnestojacou chladnickou umiestnenou v nike. Tie zvukove rany, ktore odtial vychadzali sme uz chceli riesit reklamaciou. Pomohla az nahoda, ked sme pri malovani premiestnili chladnicku, ktora bola na nepoznanie :-). A este poznamka ku fotovoltaike … Nezabudni v zime, ze ked bude zasnezeny co i len 1 panel, tak ucinnost je takmer nulova…tak pri umiestnovani si vopred poriadne premysli udrzbu od snehu… Pisem z vlastnej 2r. skusenosti.
Zimnu prevadzku pri fotovoltaike by som osobne uplne ignoroval. Ta ucinnost v zime je aj tak taka slaba, ze tych niekolko dni so snehom v trencine by som proste ozelel 🙂
Dobry den. Mam na dome 10 fotovoltaickych panelov. Tie polovodice idu pri minusovych teplotach neskutocne dobre. Aj ked je slnko ktratsie na oblohe, tak stihnu vyrobit 10 az 15 kWh za den! Je dolezite spravne nastavit sklon panelov. Pri bojleri mam digitalnu zasuvku, ktora spusti ohrev na predpoludnie, ked je najvacsi prisun slnecnej energie. Sneh som bol odhrnat len raz, inak sa vacsinou sam rychlo stopi dole z panelov. To co “nezozerie” voda a ine beziace spotrebice, ide do podlahy (betonovy poter s vykurovacim drotom). Mame pasivny dom len na elektriku a mesacne platby 34€. V zimnom obdobi si kurime v akumulacnych kachliach s malym ohniskom. Asi 50 balikov brikiet za zimu cca 100€. Pri fotovoltaike sme vyuzili statnu dotaciu. Navratnost je asi 3,5 roka.
Presne na to som myslel, ze osobne by som sneh nesiel odhrnat, lebo sa na paneloch zdrzi maximalne par dni v roku. A drzi sa tam hlavne vtedy, ked snezi. A ked snezi, tak slnko nesvieti. Vidim to podobne na kupolach svetlovodov. Tam sa sneh tiez dlho neudrzi, takze som zatial nemal potrebu ich chodit odhrabavat. Max 2 dni bolo trochu viac pritmie v zime v roku.
Mam rovnaku situaciu, elektricke vykurovacie folie, pasivny dom, oslovujem prave spolocnosti a instalaciu fotovoltaiky s menicom – 10 panelov, vykon 3MWh rok, mate odporucanie na realizacnu firmu?
Dobrý deň.
Aký máte inštalovaný výkon FVE panelov ?
Koľko Vás vyšiel celý systém ?
Zaujímalo by ma, aký typ AKU kachlí máte.
Máte spravené prieduchy po dome ?
V zime vám dá 10 panelov 10-15 kWh za deň? Prosím aké máte panely a pod akým sklonom a v akej lokalite ste? Prípadne čím presne to meriate? Sa mi to zdá nereálne.
Ja mám síce len 8ks (spolu 2kWp) ale pod uhlom 60° (teda skoro ideál na zimu), ale 10 KWh v zime nedajú ani keď je úplne bezoblačný slnečný deň (a tie sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky). A tak to vychádza aj z grafov predpovedí na PVGIS. Ak je zamračené, tak to dodá priemerne tak do 1 kWh/deň.
Velmi dobre to robis. Ako si toto vymyslel, obnazenie myslienkovych rozhodovacich pochodov. Je to fakt dobra cesta… Sledujem s napatim zasadenie a rast Tvojho domu? Som sa neodvazil komentovat, az teraz…
Som absolvoval stavbu firemnej budovy posledne 3 roky. Tak zhruba viem, o com hovoris. (Som strojar.. ?)
Ludo Kovacik
BA
Dakujem 🙂
Komentovanie je vzdy vitane, lebo clanky to rozsiruje o dalsie skusenosti ludi, a tym to ziska este lepsiu informacnu hodnotu pre citatelov. A aj ked su nazory rozne a nemusia s mojim pohladom sediet. A velakrat aj mne komentare v praxi ukazali nove moznosti 🙂
Zdravím, zaujímalo by ma prečo Ste sa rozhodol pre bojler s TC pre výrobu TUV? Logika hovorí ,že odoberá teplo z okolia a to teplo sa musí niekde vyprodukovať. Čiže mám pekné účty za výrobu TUV ,ale zvýšené za kúrenie v chladných mesiacoch. Alebo sa niekde mýlim a niečo mi ušlu pri tejto technológii?
pretoze kedze mi manzelka zatrhla centralne riadene vetranie s rekuperaciou tepla a mne zase akusticky v tej dobe vadili decentralne stenove regeneratory tepla tak vysva volba na podtlakove vetranie. Kde teply vzduch sa logicky vsetok vyfukne bez rekuperacie tepla von. Zaradenie tepelneho cerpadla na ohrev vody pred tymto vyfuknutim von vlastne riesi tu rekuperaciu tepla z vyfukovaneho vzduchu cez ohrev teplej vody. Okrem toho to funguje aj mimo vykurovacej sezony, ked je ohrev vody tiez ucinny..
Zdravím Fero, ad technická miestnosť – my to máme doma podobne v nike na 0,8 x 0,6 metra dole bojler podobný ako máš ty len je napojený na plynový kotlík 2-12 kW, ktorý je nad ním. Nezaberá to miesto, je k tomu dostatočný prístup a nemusel som stavať miestnosť určenú len pre vykurovaciu techniku. S riešením som max. spokojný. ad zverejnenie skúseností – sledujem všetky články od začiatku, som ti za nich naozaj vďačný a hlavne aj za takéto informácie, najťažšie je keď sa človek musí učiť na vlastných chybách. Najmä keď nás v tejto rýchlej dobe rôzna “odborná” legislatíva a “úsporné” trendy ťahajú nejakým smerom. Tie “” sú samozrejme môj názor 🙂 PS: Dúfal som, že v tejto dobe už budeš zverejňovať údaje o spotrebe 🙂 Držím palce.
No niekedy v juli chodi rocne vyuctovanie z elekrarni, tak musim na neho pockat. Lebo mi vymenili niekedy v zime bez upozornenia elektromer, a dovtedy som si zapisoval spotrebu po mesiacoch v KWh, ale na tom novom uz netusim, co tie cisla a ako od kedy nastavili…
Prečo si proste interierový bojler s TC nevymenil za to iste akurát s externou jednotkou nasavania ,nieco ako SWH-35ERA2 + SWH-200IRA ? Myslím ,ze je to efektivnejsie ako voltalika kedze to dokaze v eko mode s COP 3 pracovat az do -5?
Z praktickych dovodov – nepredpokladal som, ze to tepelne cerpadlo budem z domu vyhadovat a uz sme sa potrebovali prestahovat. Objednanie elektrickeho bojleru z eshopu a montaz bola najrychlejsia moznost a zarucene bola ticha. Okrem toho som sa chcel vyhnut dalsiemu tepelnemu cerpadlu, hoci by bolo vonku. A zatial som s rozhonutim stale spokojny a v principe ma to extra teraz netrapi, ze je to takto 🙂 Ak ma zacne trapit, tak to budem velmi pravdepodobne riesit tou fotovolaikou, lebo je to tiche riesenie a vzhladom na kurenie infrafoliami pod potremi tu elektriku viem cez akumulaciu vyuzit vdaka riadeniu inteligenciou celkom dobre. Taketo tepelne cerpadlo na ohrev vody urcite do domu zatial neplanujem.
Dobrý deň. Článok ako napísaný pre nás. Máme navrhnutú technickú miestnosť, ale nie je v stredovej časti domu. Preto zvažujeme presunúť Nilan Compact do zádveria do niky, čím by sme posunuli túto rekuperáciu s bojlerom do stredu domu. A zrazu čítam Váš článok 🙂 Odporučili by ste Nilan do 1 m2 priestoru?
No práve Nilan zariadenia som takto videl bežne namontované a nemal som žiadnu informáciu o probléme s hlučnosťou. Ale po mojej skúsenosti by som bol už v tomto smere opatrný. Takže “požehnanie” odo mna necakajte 🙂
Fuuu, tak to je pekny priekak.
1) Mozno by som aspon jednou vetou v texte spomenul ze to tepelne cerpadlo nie je splitove, nemusi to byt zrejme pre bezneho citatela
2) Zaujimalo by ma, ci bol problem s hlukom aj ked boli otvorene dvere na nike? Dizajnovo ten bojler vyzera celkom dobre, mozno sa to dalo nejako poriesit?
Ocenujem ze idete s kozou na trh a verejne tu popisujete vlastne “chyby”.
Tie nabytkove dvere to mierne stlmili. Pri otvorenych uplne zle to bolo.
Doplnim tam par podrobnejsich info o danom type cerpadiel. Vdaka za pripomienku.
No s kozou na trh…v tomto mam jasno. Nikomu nepomoze, ked sa budeme hrat na dokonalych a ukazovat len to, co sa podari. Prave naopak. Ten clanok, kde som popisal myslienku, ako to ideme cele zrealizovat moze bez takychto spatnych skusenosti akurat niekomu narobit problemy,ak by sa rozhodol princip zopakovat. A cielom mojho pisania je ludom, co chcu stavat dom pomoct. Nie sa tu hrat na najmudrejsieho na svete 🙂
Ked sme pri tom, zabudol som do toho stareho dat upozornenie na tuto chybu… doplnim
Čo tak stojaté vlnenie rozbiť pomocou ihlanov a tlmiaceho materiálu (akustická záležitosť)?
Uvaha bola aj to, ze pouzijem akusticke obklady. Ale ich specifikacie boli iba bmna stredne a vysoke tony. Basy sa tlmia speci pohlcovacmi, to by som tam nedostal.
Dobry den,
Dovolim si poznamenat, ze ohrev vody elektrinou z fotovoltaickych panelov je technicky a ekonomicky nevhodne, ucinnost fotovoltaickeho panela je cca 18%, ohrev vody elektrickou spiralou zaznamena z takto neefektivne vyrobenej elektriny este svoju stratu 10%. Na zohriatie 200 litrov vody z 12 na 60 stupnov celzia potrebujete cca 10kWh energie. Ak ma jeden FV panel vykon 250W a priemerna doba osvitu panela je 6 hodin denne, budete potrebovat na ohrev 200 lit vody cca 7 FV panelov o ploche 2m2 kazdy. Takze Vas caka na streche FV plocha cca 14 m2. A ked je pod mrakom, alebo pod snehom alebo pod namrazou, tak FV neprodukuje skoro nic.
No ja by som to zjednodusil asi takto:
Solarne kolektory (vodné) maju ucinnost cca. 80%. Bezne sa montuju na ohrev vody 2 panely povedzme 2m2.
Fotovoltaicky panel ma ucinnost cca. tych 18% – kvoli lahkemu pocitaniu povedzme 20%. Preto ak chcem mat teoreticky rovnaku ucinnost ako pri 2 “vodnych paneloch”, tak musim pouzit 4x vacsiu plochu. Cize 8ks fotovoltaickych panelov po 2m2.
Vysledok pre samotny ohrev teplej vody by mal byt problizne rovnaky (na oba svieti to Slnko rovnako).
Rozdiel je v tom, ze ak je vody dost, tak tu vyrobenu elektriku mozem zuzitkovat este na kurenie v prechodnych obdobiach a celorocne aj na ostatnu spotrebu domu.
To do tohoto zjednodusenia samozrejme este neuvazujem faktory, ako zivnost, poruchovost, mechanicke casti a pod… dalsie faktory o ucinnosti
Vysledne rozhodnutie teda je vzdy o tom, kolko mozem realne usporit s navrhnutym riesenim pre konkretny dom. V nasom pripade plne elektrifikovaneho domu tie fotovoltaicke panely zmysel mat naozaj mozu a aj navratnost riesenia moze vyjst zaujimava.
V obidvoch systemoch a ich navrhovani sa musi uvazovat s celorocnym zhodnotenim (letne prebytky – co s nimi a zimne nedostatky – ako nahradit)
Presne ako pise Eduard nizsie. Ucinnost je iba pomocne cislo pre navrh riesenia. Vo vysledku sa treba pozriet na kompletne finalne riesenie, ci nieco prinesie alebo nie.
Kedže byvame na strednom slovensku, tak vsetku vyrobenu el. energiu, musime umoriť doma. (Na zapadnom a vychodnom mozete davat do siete a potom si to zase od nich zobrat tzv. virtualna bateria). Jeseň, zima, jar je jasná volba – všetka nespotrebovana el. energia ide do podlahoveho kurenia. Betonovy poter s vykurovacim, odporovym vodičom. V lete nespotrebovanu energiu smerujeme do bazena tym istym sposobom.
“Virtuálna batéria” je marketingový produkt, ktorý s nejakým rozumným využitím nemá nič spoločného (teda myslím s využitím majiteľa fotovoltiky, nie distribučnej spoločnosti…). Naviac je na západe virtuálna batéria viazaná iba na inštalácie od jednej nemenovanej spoločnosti. Viem o čom hovorím – mám 2 kWp inštaláciu a používam ju len na ohrev vody. Letné prebytky neriešim – sú relatívne zanebdateľné. Z teoretických maximálnych 2400 kWh za rok miniem na ohrev teplej vody z fotovoltiky cca 1800 kWh (mám jednosmerný elektromer na fotovoltike) a aj keby som mal virtuálnu batériu (čo nemám) tak by sa mi tých cca 600 kWh nikdy nevrátilo finančne…
Nasa fotovoltaika (10 panelov) “vyrobi” 3MWh za rok!
Dobry den! Ucinnost panelov je taka aka je a je nepodstatna. Jadrova elektraren ma ucinnost len 13% a tiez ju ludia stavaju a pouzivaju. Mna zaujima kolko elektrickej enrgie usetrim a usetrim jej naozaj dost. Ak svieti slnko, tak okamzity vykon je 2000W a viac. Spirala v bojleri ma prikon tiez 2000W. Takze zo siete nic netaham. Stiha mi to napajat fotovoltaika. Okrem toho existuje bojler, ktory ma dve spiraly. Jednu na jednosmerny prud a druhu na striedavy. Ta prva je pre fotovoltaicke panely priamo bez menica a s tymto bojlerom dosahuju este lepsiu ucinnost a usporu.
Veľmi sympatická sebakritika, určite pomôže každému, kto sa chce učiť na cudzích chybách.
Ak chcete tepelné čerpadlo na ohrev TÚV, prečo nedáte splitovú jednotku ?
Pretoze pri tom zapojeni, ako sme to planovali by bola vyrazne vyssia ucinnost ohrevu oprot splitovej jednote vonku, kedze by cely cas cerpadlo “tazilo teplo” z odpadneho vzduchu interierovej teploty. Popisoval som to tu: https://inardex.sk/dom-architekta-06-kurenie-nizkoenergetickeho-domu-a-riadene-vetranie/
Zaujíma ma váš názor na použitia bojlera s tepelným čerpadlom v spojitosti s centrálnou rekuperáciou, kedy by bolo napojené do okruhu.
Kedže už samotná rekuperácia má vymenník tepla, ak by predtým ešte bojler odobral teplo zo vzduchu, nevstupoval by do vymenníka rekuperácie chladnejší vzduch a tým pádom by tak nedokázal ohriať nasávaný vzduch zvonku rekuperáciou?
Zamýšlam sa nad tým, či v tomto prípade je to stále efektívne riešenie, alebo mať dva výmenníky tepla na trase vnútorného vzduchu von už nie je kontraproduktívne a nemá to moc prínos.
Aký je prosím váš názor?
Ďakujem
Ako pisete, tepelne cerpadlo schladi ten vdzuch riadne, vymennik v rekuperacii nema potom vpodstate zmysel.
Takuto kombinaciu by som urcite neriesil. Ked davame na ohrev vody bojler s tepelnym cerpadlom a zaroven j ev dome rekuperacia, tak bojler ma nasavanie vzduchu z exterieru a vyfuk do exterieru, aby nezasahoval do rezimu vetrania nijako.
Alebo je osadeny vo vacsej pivnici alebo garazi, ak dom take priestory ma.
A v pripade ze sa to napoji na exterier, ma stale toto tepelne cerpadlo taky efekt ako by malo mat? Ci v zimnych mesiacoch to bude fungovat ako standardny bojler a ked bude vzduch teplejsi, tak sa pripoji aj tepelne cerpadlo? Otazka je potom ci je tam navratnost tejto investicie.
Nerobili ste niekedy nahodou takyto prepocet?
Dakujem
Prepocet na to presne tazko spravit, lebo iba realna prevadzak ukaze ako to sa to sprava. Aj pri bezom tepelnom cerpadle vyrobca pise COP napriklad 3,5 a realne merania zo stavieb na ovladacoch na nasich domoch ukazuju priemerne rocne COP 2,5 a niekde aj menej… Tepelne cerpadla navratnost sa proste exaktne rataju zle.
Ale navratnost bojlera s TČ kludne uvazujte pri zapojeni na exterier tak 10 rokov… a zase zavisi aj od toho, kolko vody miniete…cim viac tym navratnost vyssia. Ak sa budete sprchovat vsetci v studenej, netreba vam ani bojler 🙂 Cize to sa fakt neda presne povedat..
Myslim, ze s tym TC sa vam len dobre stalo, co sa stalo. Realna navratnost je diskutabilna, ako pisete realne COP je uplne inde ako uvadzaju technicke udaje… To, co vam v 300L bojleri spravi 2kW el.spirala za 2-3 hodiny, TC v rovnakom objeme robi pri 300W min.7-8 hod.
“Cim viac vody miniete, tym je navratnost rychlejsia” by som trosku v pripade TC poopravil: “Cim-viac teplej vody vam TC za svoju zivotnost STIHNE VYROBIT, tym skor sa vam investicia vrati”. Pre vas je asi najdolezitejsia otazka: “Stihne mi moje TC, ktore zohrieva 300L vody 6-8hod zabezpecit dostatok vody napr. taku peknu sobotu vecer, ked cely den sa pralo, upratovalo, zena sa tesi do sprchy, ja som prisiel z celodennej akcie s kamaratmi, chcem sa osprchovat a obidve pubertalne dcery sa chystaju na vecer do mesta…?” Podotazka – kto pocka na teplu vodu do rana? 🙂
Dobrý deň, rada by som poprosila o radu. u nás v dome nepočítame s tepelným čerpadlom a na vás spôsob riešenia tepla v dome sme zvolili aj my heatflow , my však plánujeme mať aj krb v strede domu blízko schodov kde dúfam že bude teplo stúpať do vrchného poschodia. Zaujala ma však možnosť o ktorej som zatiaľ nevedela a to ,,boiler s TČ” páči sa mi.moznost využitia nadmerného tepla z krbu len neviem či by bolo možné odsávať vzduch priamo z chodby ktorá je otvorená a prepojená s obývacou izbou. Či nehrozí zníženy obsah vzduchu v miestnosti. A naše pridusenie pretože s rekuperáciou sme nepočítali hlavne z finančných dôvodov a zároveň kôli rozvodom po dome.je možné následne studený vzduch nejako vyústiť na vrchné poschodie na chodbu a odtiaľ možno chladit v lete podkrovne 3 izby? V zimných mesiacoch je nutné mať nejako vyústenie daného vzduchu mimo domu? Dá sa vôbec to takto nejako riešiť že v lete do domu studený vzduch a v zime mimo? Keď rozmýšľam ešte nad rekuperáciou tak s lokálnou len do obývacej izby aby sme sa neohrozovali pridusením.ake máte skúsenosti s týmto riešením? Vopred ďakujem za odpoveď.
Ak by ste chceli to teplene cerpadlo na ohrev vzduchu s vyfukovanim z domu, musite nasledne do domu niekde vzduch pustat. Nemozete len tak tahat z ponad krbu a pritom do domu nepoustat vzduch. To by ste vytvorili v dome podtlak.
Existuju aj take tepelne cerpadla na ohrev vzduchu, ktore iba postavite do priestoru (musi mat urcity vyrobcom definovoany priestor a a berie vzduch z daneho priestoru a rovno v tom priestore aj vyfukue)
Cize teoreticky by ste vedeli spravit taky sposob, ze odsavate z priestoru nad krbom teplo, to pojde do tepelneho cerpadla a nasledn to nevyfuknete von z domu, ale trebars priamo v technickej miestnosti…
Too by ale mal poriesti projektant
Pozdravujem.
Čo tak niku zo strany zádveria zamurovať (proti hluku z ťažkých tehál napr. SILKA či niečo podobné)a urobiť prístup do “niky” cez obvodovú stenu – prístup cez dvere – a hluk by vychádzal do okolia… Isto ideálnejšie by bolo to takto riešiť už v projekte….
No to by mohla byt moznost, ale pri projekte nikto necakal, ze to spravi az taky hluk…
Dobrý deň,riesime podobny problem so vstavanou chladničkou umiestnenou v rohu kuchyne pri tehlovej priecke. Napriek papierovo nizkej hlucnosti nam od chladničky z kuchyne do spojenej obyvacky ide neprijemny hluk od kompresora(niZsie frekvencie). Ake moznosti akustickej izolacie ste vyskúšali? Rozmyslal som nad vlozenim nejakej zvukovej izolácie do medzery medzi chladničkou a vedlajsou prieckou,pripadne za nu,ale jedna sa o priestor do 30mm takze skor som zvazoval napr.styrodur…ale ak správne citam malo by to byť nieco “ťažšie”..Co napríklad?
styrodur vam absolutne nepomoze. To je akusticky “vodic”….
Ja som skusal akusticke peny – taketo nieco: https://www.obi.sk/penove-izolacie/akusticka-izolacia-lisovana-pena-hd-3-cm/p/4769881
A na nizke frekvencie to malo zanedbatelny vplyv. Na nizke funguje hlavne nieco tazke (beton)
Lenze pri tak malej medzere je otazne, co tam strcit, aby to pomohlo.
Ak by ste mal vzadu miesto v rohu, teoreticky by pomohlo nieco taketo: https://www.akusticka-izolacia.sk/tovar-ceny/bass-trap/ To som zvazoval ja, ale nakoniec som to nekupil ani tak netusim, ako by to pomohlo
Ďakujem. Tie tazke materialy typu beton a pod nefunguju skor ako odrazace nez pohlcovace? Vedel by som do tých medzier mozno dostat napr.gresovu dlazbu ale obavam sa skôr opacneho efektu. Tie peny mi, ako laikovi, pridu na tlmenie odrazu nizkych frekvencii ako pouZitelnejsie,ale tam vyzera byt potrebna vacsia hrubka materiálu nez priestor okolo chladničky. Je to dosť neprijemna situácia kedze mame podla tej 400l chladničky postavenú celu kuch.linku. Navyse s 37db by mala byť skor tichsia takze vymena by nemusela pomoct,ale ten akusticky smog je,najma vecer, neakceptovateľný…
No tie tazke by nemali byt hladke a berie sa to skor medzi priestromi. U vas to vznika ako pisete skor odrazmi.. na tak male medzery sa tazko nieco radi, co nemam odskusane. Pripadne sa skuste spytat tu, ci nieco podobne riesili a ako to spravit – maju v ponuke plno roznych materialov na akustiku: https://www.potichu.sk/
Ano miesto je naozaj oroblem. Lenze ludia su medzi dvomi mlynskymi kameňmi. Jeden je cena domu ktora je vzdy priamoúmerná ploche domu a druha vec je to miesto ktore potom chyba.
Ako z tohoto vonku ka do dnes neviem a mam za sebou XX domov.
Aj mne by sa lahsie robilo v TM 3x2m ale je to alo to je.
No ved toto.. a teraz su tie ceny zase dost hore za m2 a a vyzera to, ze to tak skoro korigovane nebude ak vobec este niekedy…
Dobry den,
chcem sa len spytat, ci som dobre rozumel.
Ten prvy “hlucny bojler” to bol bojler so vstavany tepelnym cerpadlom? Ako napr. Ariston Lydos HYBRID 100?
Lebo tiez mam v zadveri v rolldore el.bojler a rozmyslam vymenit napr. za spominany Lydos s nizsou spotrebou.
Je to maly priestor.
Vdaka
Principialne ano. Bojler so vstavanym tepelnym cerpadlom.
Ale hlucnost posudit neviem medzi nimi. Ale zvycajne tieto zariadenia ako spominany Ariston vyzaduju minimalny objem vzduch v priestore, v ktorom su osadene. Myslim, ze toto nie je uplne vhodne davat do roldoru. Skor sa toto dava do technickej, garaze a pod.
My sme to mali spravene tak, ze nasavanie a vyfuk sa neriesil z priestoru. Na to si dajte pozor tiez a overte si specifikacie a poziadavky na priestor.