Nízkoenergetický rodinný dom » Zmena normy STN 734301 Bytové budovy

Zmena normy STN 734301 Bytové budovy

Od 1.2.2021 sa dosť podstatne zmenila norma STN 734301 Bytové budovy. Keďže pre rodinné domy je toto dôležitá norma, pripravil som porovnávaciu tabuľku podstatných zmien predošlej a novej normy. Zameral som sa hlavne na body, ktoré sa týkajú rodinných domov a pár bodov aj pre bytové domy. A pridal som tam naše interné komentáre z ateliéru.


Kompletná norma

Kompletnú platnú normu si môžete zakúpiť tu: STN 734301 Bytové budovy


Porovnávacia tabuľka

Stará norma do 31.1.2021Nová norma od 1.2.2021
01/ Existovali pojmy:
a) bytové domy;
b) rodinné domy;
c) polyfunkčné bytové domy;
d) nové byty vrátane nových bytov v nadstavbách, prístavbách a v budovách s iným primámym účelovým využitím.
01/ Zavedené pojmy:
a) bytové a rodinné domy;
b) byty v budovách s iným účelovým využitím (byty v nebytových budovách).


Takže zanikol pojem polyfunkčné bytové domy...
02/ Budovy na bývanie
budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých viac ako polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností pripadá na byty, vrátane plochy domováho vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy
02 /Bytové budovy
budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých najmenej polovica z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov jednotlivých bytov; členia sa na rodinné a bytové domy. Medzi bytové budovy patria aj budovy určené na dlhodobé bývanie pre seniorov, budovy určené na detské domovy a budovy pre marginalizované sociálne skupiny.
03/ Budovy na bývanie odlišného (nižšieho) štandardu
byty a ubytovacie priestory, ktorých plošná výmera a vybavenie technickými zariadeniami je odlišná od budov na dlhodobá bývanie; táto norma primerane platí na ich navrhovanie; spravidla ide o formy prechodného ubytovania, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahujú hygienická a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy
03 /Táto definícia vypadla
04 /Bytový dom
budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie
04 /Bytový dom
bytová budova pozostávajúca z troch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie


Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné. Viac info tu: https://www.komarch.sk/informacia-k-revizii-stn-73-4301-bytove-budovy/
05/ Obytná čast' budovy
čast' budovy, ktorá obsahuje byty alebo byt určený na dlhodobé bývanie; obytná čast' budovy má mat' samostatný vstup z verejného priestranstva
05/ Obytná čast' budovy
časť budovy, ktorá obsahuje byty alebo byt určený na dlhodobé bývanie;
prevádzkovo a stavebnotechnicky oddelená od nebytovej časti budovy, obytná čast' budovy má mat' samostatný vstup z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie


Keďže vypadla definícia polyfunkčných objektov, priamo v tejto definícii je popísaná zásadná vec: Obytná časť má mať samostatný vstup. Čiže pri "polyfunkcii" sa nesmie miešať prevádzka. Podľa tohoto to nesmie byť spojené ani cez nejakú spoločnú halu...
06/ Rodinný dom
budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie; može mat' najviac tri byty , dve nadzemná podlažia a podkrovie
06/ Rodinný dom
bytová budova určená predovšetkým na rodinné bývanie alebo na bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej (verejnej alebo súkromnej) komunikácie; môže mat' najviac dva byty, dve nadzemné podlažia. podkrovie alebo ustúpené podlažie

Uvedená definícia je ale v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, kde je rodinný dom definovaný, ako budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Z tohto dôvodu platí, že dodržiavanie slovenskej technickej normy v tomto bode je dobrovoľné. Viac info tu: https://www.komarch.sk/informacia-k-revizii-stn-73-4301-bytove-budovy/
07/ Byt bežného štandardu
byt riešený v súlade s požiadavkami tejto normy a inými citovanými a súvisiacimi nornami
07/ Byt bežného štandardu
Definícia vypadla a norma toto nerieši.
08/ Byt nižšieho štandardu
byt s uplatnením niektorých ustanovení prílohy normy
08/ Byt nižšieho štandardu
Definícia vypadla a norma toto nerieši.
09/ Tento pojem nebol v norme definovaný
09/ Átrium
vonkajší privátny priestor bytovej budovy
- priamo ohraničený z troch strán vertikálnymi obvodovými konštrukciami budovy
10/ Tento pojem nebol v norme definovaný
10/ Patio
vonkajší privátny priestor bytovej budovy
- priamo ohraničený zo všetkých strán vertikálnymi obvodovými konštrukciami budovy
11/ Podlahová (úžitková) plocha bytu
Súčet podlahových ploch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lódžii a terás.


11/ Podlahová (úžitková) plocha bytu
Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás. Do podlahovej plochy bytu v bytovom, rodinnom dome alebo budovách s iným účelovým využitím sa nezapočítava plocha garáže.


Doteraz sme garáže započítavali do úžitkovej plochy, treba preto tabuľky robiť inak a garáže už do tejto úžitkovej plochy domu nezapočítavať.
12/ Tento pojem nebol v norme definovaný
12/ Ustúpené podlažie
Vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou stropu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie. Za ustúpené podlažie sa považuje také podlažie, ktorého zastavaná plocha je menšia ako polovica zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia.
13/ Tento pojem nebol v norme definovaný
13/ Prístavba
Zmena už dokončenej budovy, ktorou sa budova pôdorysne rozširuje, a ktorá je navzájom prevádzkovo spojená s doterajšou budovou
14/ Tento pojem nebol v norme definovaný
14/ Vstavba
Zmena už dokončenej budovy, pri ktorej sa do jestvujúceho objemu budovy vkladá nová stavebno-priestorová štruktúra, pričom sa nemení vonkajší pôdorysný a ani výškový rozmer budovy. Vstavbou sa podľa vloženej funkcie zväčšuje alebo zmenšuje počet podlaží a zároveň podlahová plocha objektu.
15/ Nebolo v norme definované
15/ Elektromobilita
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou. Elektromobilita. resp. elektrická mobilita, je cestný dopravný systém založený na dopravných prostriedkoch, ktoré sú poháňané elektrickou energiou. Centrálnym prvkom takéhoto dopravného systému sú elektrické vozidlá, doplnené o nabíjaciu infraštruktúru a vhodné informačné technológie. Požiadavky na elektromobilitu v bytových budovách stanovuje osobitný právny predpis.
16/ Nebolo v norme definované
16/ Riešenie striech, zelené strechy, zadržiavanie vody
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča zaoberať sa estetickým stvárnenim strešnej rovíny, primeraným a bezpečným prekrytím technických rozvodov, ktoré vyúsťujú nad úroveň strešnej roviny, tak aby nebola znížená ich funkčná účinnosť.
Rovnako sa odporúča primerane riešiť zelené strechy a v maximálnej miere uplatňovať vodozádržné opatrenia.
17/ Podzemné podlažie
Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 800 mm pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén). Ostatné podlažia sú nadzemné. (Zmena Z1 z januára 2008)
17/ Podzemné podlažie
Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády povodným terénom je viac ako 50 % z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy.



Norma teraz exaktne toto definuje a zabraňuje manipuláciám tejto definície a presne v prílohe definuje výpočet.
18/ Preslnenie
Čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestnosti má byt' 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnost'ou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napriklad balkon, lodžia), stačí dodržat' požadovaný čas pre kritický deň 1 . marca.
18/ Preslnenie
Trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 21. marca do 22- septembra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 1T03T. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byt' 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (napríklad balkon. lodžia). Stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 21. marca.
19/ Osvetlenie
Priame denné osvetlenie musia mat' všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m2.
19/ Osvetlenie
Priame denné osvetlenie musia mat' všetky obytné miestnosti. Priestory na varenie s podlahovou plochou nad 8 m2 sa majú priamo vetrať a osvetľovať oknami. Priestory s podlahovou plochou do 8 m2 sa nemusia priamo osvetľovať oknami, musia však mať zabezpečené účinné vetranie a vyhovujúce umelé osvetlenie.


Znížila sa plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami. Norma zároveň preformulovaním na priestor pre varenie nerozlišuje, či je kuchyňa samostatná alebo súčasťov otvoreného obytného priestoru.

20/ Zábradlia
Ochranné zábradlia sa navrhujú podľa STN 743305.

A viac sa norma zábradliami nezaoberala vpodstate...
20/ Zábradlia
Časť formulácií a definícií je prevzatých z STN 743305 priamo do tejto novej normy, ale nič sa tam nezmenilo
21/ Delenie rodinných domov
Podľa sposobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre sa rozoznávajú tieto základná druhy rodinných domov:
izolované
dvojdomy
radové
átriové
patiové

Podrobnejšie to nebolo zadefinované v norme
21/ Delenie rodinných domov
Podľa sposobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre sa rozoznávajú tieto základné druhy rodinných domov:

izolovaný
Bytová budova (jedno alebo dvojbytová), samostatne stojaca na vlastnom pozemku, pričom pri umiestnení domu na pozemok musia byt' dodržané minimálne odstupy od všetkých hraníc pozemku.


dvojdom
Bytová budova, ktorá vzniká združením dvoch rodinných domov (jedno alebo dvojbytových). Rodinné domy majú jednu spoločnú deliacu stenu umiestnenú na spoločnej hranici pozemku a každý z nich má samostatný prístup do domu a na vlastný pozemok.


radový
Bytová budova, ktorá vzniká radením najmenej troch a viac rodinných domov (jedno a dvojbytových) bezprostredne vedľa seba so spoločnými stenami umiestnenými na spoločnej hranici dvoch susedných pozemkov. Zastavaná plocha každého jednotlivého rodinného domu zaberá celú šírku pozemku, pričom toto sa nemusí týkať rodinných domov v koncových polohách radovej zástavby.


Následne toto bolo odčlenené zo základného členena a doplnené o odporúčané rozmery:

Jednotlivé základné druhy rodinných domov sú častokrát riešené ako átriové alebo patiové . Odporúča sa najmenší rozmer átria 6x6 m a najmenší rozmer patia 4x4 m.
22/ Hlavný vstup do rodinného domu a vstupné dvere
Hlavný vstup do rodinného domu má mat' zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu majú byt' najmenej 800 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.
22/ Hlavný vstup do rodinného domu a vstupné dvere
Hlavný vstup do rodinného domu má mat' zádverie. Vstupné dvere do rodinného domu majú byt'najmenej 900 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké. Pri zmenách už existujúcich stavieb rodinných domov musia byt' vstupné dvere najmenej 600 mm široké a aspoň 2 000 mm vysoké.

Toto len pre info, štandardne dávame aj tak dvere 900mm široké...
23/ Obytná miestnost' - minimálna plocha
- najmenšia podlahová plocha je 8 m2
- ak tvorí byt iba jediná obytná miestnosť, musí mat' podlahovú plochu najmenej 16 m2
23/ Obytná miestnost' - minimálna plocha
- najmenšia podlahová plocha je 8 m2, odporúča sa 10 m2
- ak tvorí byt iba jediná obytná miestnosť, musí mat' podlahovú plochu najmenej 20 m2
24/ Obytná miestnost' - svetlá výška
- Svetlá výška obytných miestností musí byt' najmenej 2 400 mm , odporúča sa 2 600 mm.
- Svetlá výška obytných miestností vpodkroví musí byt' najmenej najmenej 2 300 mm, odporúča sa aspoň 2400 mm.
24/ Obytná miestnost' - svetlá výška
- Svetlá výška obytných miestností musí byt' najmenej 2 600 mm.
- Svetlá výška obytných miestností vpodkroví musí byt' najmenej najmenej 2 400 mm.

Čiže z odporúčaných výšok pre obytné miestosti sa stali záväzné. Pozor, ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, tak svetlá výška je po tento podhľad. Toto je dosť zásadná zmena napríklad pre bytovky. Doteraz sa bežne robilli bytovky so svetlou výškou napríklad 2500mm kvôli ekonomike.
25/ Podkrovie - "presná definícia"

Takáto presná definícia v norme nebola
25/ Podkrovie - "presná definícia"
Za podkrovie sa považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica odporúčanej výšky obytnej miestnosti bytovej budovy, teda 1 300 mm.

Doplnenie tejto "presnej definície" zabraňuje špekuláciám, čo už je a čo ešte nie je podrovie. Často sa nepresnosť tento definície používala v obchádzaní regulatívov maximálnej povolenej podlažnosti na pozemku.
26/ Dvojlôžková spálňa - šírka
Odporúča sa, aby šírka dvojložkovej spálne nebola menšia ako 2 400 mm.
26/ Dvojlôžková spálňa - šírka
Aspoň jeden z podorysných rozmerov dvojlozkovej spálne musí byt' najmenej 2 600 mm .

Z odporúčania sa zmenilo na povinnosť a širšie...
27/ Obytná miestnost' - okná

Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj priehl'adnej časti (aj šikmého) okna je najviac 1 200 mm nad podlahou miestnosti a horný okraj šikmého okna najmenej 1 900 mm vo zvislom smere.

Minimálna transparentné plocha okna z hľadiska výhľadu má byt' 1,25 m2 v miestnostiach hlbokých do 5000 mm a 1.5 m2 v hlbších miestnostiach.
27/ Obytná miestnost' - okná
Ak tomu nebránia závažné okolnosti, navrhujú sa osvetľovacie otvory tak, aby obytné miestnosti bytu mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byt' najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm), horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou.. Spodný okraj skladobného rozmeru šikmého okna má byt' najviac 1200 mm nad podlahou miestnosti a horný okraj skladobného rozmeru šikmého okna najmenej 1900 mm vo zvislom smere.

Šírka zvislého okna má byt' minimálne 55% zo šírky okennej steny. Pri oknách vo viacerých stenách stačí, ak sa táto podmienka splní v jednej stene. Pri viacerých oknách v jednej okennej stene sa požiadavka tyká súčtu ich šírok.

Minimálna transparentné plocha okna z hľadiska výhľadu má byt' 1,25 m2 v miestnostiach hlbokých do 5000 mm a 1.5 m2 v hlbších miestnostiach.

Čiže z vypadli formulácie o šikmých oknách (strešné) a všetko sa definuje všeobecne pre všetky okná minimálnymi výškami parapetov. Okrem toho sa dodefinovali ďalšie minimálne požiadavky na okná...
28/ Vstupný priestor bytu - minimálna šírka
Šírka i po vmontovaní zabudovaného nábytku, prípadne iného vybavenia musí byt' najmenej 1100 mm, v miestach, kde má priestor charakter spájacej chodby, nesmie byt' jeho šírka menšia ako 800 mm. Priestor pod stropom možno využít' ako úložný, pričom podchodová výška vstupného priestoru musí byt' najmenej 2 100 mm..
28/ Vstupný priestor bytu - minimálna šírka
Šírka i po vmontovaní zabudovaného nábytku, prípadne iného vybavenia musí byt' najmenej 1200 mm, v miestach, kde má priestor charakter spájacej chodby, nesmie byt' jeho šírka menšia ako 800 mm.

Vypadla formulácia o minimálnej podchodnej výške.
29/ Kuchyňa
Ak je priestor na varenie súčasťou celkového priestoru obytnej miestnosti s plochou väčšou ako 12m2, považuje sa tento priestor za obytnú kuchyňu bez ohľadu na to, akým sposobom je vlastný priestor na varenie usporiadaný.

V starej verzii je difinovaný pojem "obytná kuchyňa" a bola tu nižšia plocha - 12m2
29/ Kuchyňa
Minimálna plocha samostatnej kuchyne je 6m2
Minimálna plocha kuchyne so stolovaním je 12 m2
Minimálna plocha obývacej izby s kuchyňou a stolovaním je 20m2

Sú doplnené minimálne plochy pre všetky verzie kuchýň a zvýšila sa plocha pre "obytnú kuchyňu" (pojem už ale nie je používaný)
30/ Kuchyňa - úzke okno

Nebola táto možnosť
30/ Kuchyňa - úzke okno
Priestor na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby je možné priamo osvetlit' a priamo vetrat' okenným otvorom umiestnením medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. 1500mm) a pri dodržaní minimálneho odstupu 2 m od hranice susedných pozemkov.

Toto je novinka v norme. Často bol problém s tým, že sa robia teraz často otvorené kuchyne s obývačkami - takže kuchyňa bola obytnou miestnosťou,čo robilo problém s umiestnením okna do kuchyne od susedov. Teraz je exaktne definovaná možnosť použiť úzke okno na presvetlenie pracovnej dosky.
31/ Kuchyňa - Svetlá výška
Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží.


31/ Kuchyňa - Svetlá výška
Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží. V prípade riešenia technických rozvodov (klimatizácia, odvetranie...) je možné znížiť svetlú výšku v časti kuchyne na výšku 2300 mm.

Doplnená možnosť znížiť podhľad. Podľa obrázka v norme zníženie podhľadu má pôdorysne lícovať nábytok v priestore (napr. varný ostrov).
32/ Bezbariérový byt

Nebolo riešené v tejto norme
32/ Bezbariérový byt

Kompletne doplnená celá kapitola o riešení bezbariérových bytov.

 


Ďalšie podrobnosti

Ja som tu v článku spravil iba stručný “výcuc”. Normy sa nemôžu bez povolenia Slovenského ústavu technickej normalizácie rozmnožovať a ani rozširovať. Preto na požiadavky na zaslanie scanu, alebo kópie normy nebudem reagovať. Odporúčam si normu ale zabezpečiť. Obsahuje dosť veľa zmien aj pre bytové domy, takže ak napríklad idete kupovať byt v bytovke, alebo projektujete bytové domy, naštudujte si ju. Kompletnú platnú normu si môžete zakúpiť tu: STN 734301 Bytové budovy

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.


89 comments on “Zmena normy STN 734301 Bytové budovy
  1. J píše:

    Pán Lehocký,
    Ste úžasný. Už niekoľko mesiacov prechádzam úskaliami projektovania krtkodomu a Vaše príspevky sú pre mňa ako laika maximálne užitočné.
    Nech Vám nebesá žehnajú.

  2. Jozefína píše:

    Super príspevky.

  3. roman kováč píše:

    mam skôr otazku ako komentar… ak chcem v spalni okno nad posteľou široke 2 m avšak vysoke len 80 cm a 1,6m nad podlahou, nebudem ho môcť podľa normy urobit? otazka druha. v jedalni na stene širokej 4,5 m planujem okno vysoke 2,2m avšak široke len 1,8 m. bude aj toto v rozpore s normou?

    • ferol píše:

      Spalna – ak je to definovane ako obytna izba, tam je podmienka, aby bola dostatocne pesvetlena. Cize je jedno, aky ma okno tvar, ale ci ma dostatocnu plochu na plochu miestnosti.

      Jedalen – plati to co v predoslom bode… Nie je ziadny problem s oknom takym ako popisujete.

      Okrem normy ale platia aj odstupove vzdialenosti a podobne veci. Cize tie okna sa posududzuju aj voci inym stavbam, ako mozu alebo nemozu byt osadene a kde.

      • Fero Lehocky píše:

        este doplim jednu vec. To co pisete je vlastne fakt proti norme, ale pri rodinnych domoch to ako problem nepredpokladam. Proste tu spalnu v projekte nazvite trebars posilnovna a nedefinujte ju ako obytna miestnost.

        Tieto specificke okna sa ale nemizu takto pouzivat v bytovkach. Tam to je na predaj a prenajom, tie normy riesia pre buducich majitelov spravne riesenia

      • stano píše:

        Vaša odpoveď je v rozpore s odsekom 27 – aspoň jedno okno…min 1200mm…

        • Fero Lehocký píše:

          Ja som nepovedal, ze nie je proti norme. Len som ukazal mozne “legislativne” riesenie problemu. V realite sa casto taketo slovne hracky pouzivaju a sami uradnici ich ludom odporucaju. Ci to schvalujem alebo neschvalujem je ina otazka.

    • Peter píše:

      Obe okná urobiť môžete, norma to nezakazuje (s prihliadnutím na odstupové vzdialenosti od susedných objektov). Ak máte v spálni aj iné okno a jedáleň ak je súčasťou napr. obývacej izby môže byť presvetlená tiež ďalším oknom. Každopádne je to treba riešiť na konkrétnom pôdoryse.

  4. Viktor píše:

    Myslím, že zmena normy momentálne absolútne zbytočná v podstate nič nerieši. Pokiaľ nie je zozáväznená všeobecne záväzným predpisom nie povinné ju dodržiavať a jej dodržiavanie je dobrovoľné. V dnešnej dobe majú normy zmysel len vtedy ak riešia konkrétne technické riešenia ktoré poskytujú projektantom návod ako riešiť určité problémy. Ale norma ktorá rieši “názvoslovie” a nie je záväzná je v podstate zbytočná. Ano tieto normy vychádzajú z dávnej histórie kedy boli záväzné. Len ono je jednoduchšie napísať takúto normu ktorá je len “kecaním o ničom” ako technický predpis s riešeniami ako návod, za ktorý niekto nesie zodpovednosť

    • ferol píše:

      No su tam veci, ktore su dost zasadne napriklad pre buducu vystavbu bytovych domov. Napriklad ta svetla vyska. A co nie je zatial vyhlaskami predpisane sa moze casom zmenit odvolanim sa na upravovane normy. Takze niektore veci mozu byt zatial zbytocne, ale nikdy nevieme, kedy sa na normu vyhlaska v buducnosti odvola. A tieto stavebne predpisy, zakony a legisltativa okolo sa vcelku divoko v poslednych rokoch modifikuju.

    • Tibor píše:

      Viktor, nie je to celkom tak.
      Norma je síce dobrovoľná, ale platná.
      Norma definuje najnižší prípustný bezpečnostný štandard.
      Ak ho dodržíte, splníte si zákonnú povinnosť ohľadom bezpečnosti.
      Ak použijete iné riešenie (čo pokojne môžete), musíte vo vašom projekte dokázať, že to vaše riešenie je minimálne tak isto bezpečné ako riešenie popísané v norme (samozrejme môže byť aj bezpečnejšie). Plus musíte zadefinovať všetky náležitosti kontroly, skúšok, revízií… Rád by som videl niekoho, komu by sa to chcelo robiť (alebo komu by to investor zaplatil).
      Takže je jednoduchšie použiť normu.
      Dokonca aj stavebný zákon sa v §43 g, ods. 2 hovorí: “Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.”

  5. Peter píše:

    Máte chybu v bode 24. svetlá výška v podkroví musí byť po novom min. 2,4m nie 2,3.
    Navyše komentár k 19.bodu je síce pravdivý, ale môže kúsok navádzať k tomu, že kuchyne nemusia byť priamo osvetlené. Platí však aj nové sprísnené pravidlo, že kuchyne nad 8 m2 majú byť priamo osvetlené.

    • ferol píše:

      Vdaka za komentar. Chybu opravim a doplním pre istotu aj to s tou kuchynou, nech to teda nie je zmätočné.

  6. Dusan píše:

    Super informacie… U Vas p. Lehocky ako vzdy! Klobuk dolu a respekt pred Vasou pomocou laikom!

  7. Roman píše:

    Ja to vidím tak, že najlepšie by bolo keby celá norma bola rovno rozdelená na dve časti:
    1. Niečo ako súkromné domy na individuálne užívanie, kde by boli podmienky výrazne miernejšie
    2. Developerská, finančná alebo ako by s ako nazvalo výstavba, určená hlavne pre zisk firiem. A tu by boli jasne definované veci, aby nedali hľadať vedľajšie cestičky.
    Norma tak ako je napísaná teraz, totiž veľmi znevýhodňuje práve individuálnu, súkromnú výstavbu. Nevidím dôvod prečo by som nemohol mať v mojom dome napríklad znížené stropy, menšie miestnosti,…. a k to tak chcem a nevadí mi to.

    • ferol píše:

      Napriklad z toho dovodu, ze by sa nasla napriklad rychlo “cesticka”, kde ako “sikovny developer” dom budem realizovat na sukromu osobu a trebars za 5 rokov, ked nemusim platit dan z predaja to predam niekomu dalej….
      Tych moznosti, ako potom rozdiely v normach by sa dali zneuzivat si vieme navymyslat kolko treba 🙂 Slovaci su v tomto sikovni 🙂

      • Roman píše:

        No mohlo by to biť napríklad tak, že investor by musel byť súkromná osoba. To by si žiadny develper nemohol dovoliť, kvôli daňovým odpočtom, a ak by stavba bola napríklad do dvoch rokov po kolaudácií prepísaná, tak by sa platila nejaká pokuta. To by sa im už neoplatilo špekulovať.
        Podľa normy, či zákony, ktoré sú písané proti bežným ľudom sú automaticky odsúdené na nedodržiavanie, či hľadanie cestičiek.

        • ferol píše:

          Tak to ma len narychlo napadlo. Ale su aj situacie, ze ludia domy stavaju pre seba a potom ich z roznych dovodov predavaju. Samozrejme, kupujuci ma pravo sa rozhodnut, ci taky dom potom kupi alebo nie.

  8. Lukáš Ildža píše:

    Dobry den pan kolega, vdaka za uzitocny prehlad.
    Normu som si uz aj kupil, no a najviac ma zaujala ta nova charakteristika podzemnych podlazi. Zrovna som v situacii ked rozpracovany projekt RD mal po starom dolne podlazie komfortne podzemne, a teraz uz vychadza ako nadzemne (o 10% menej obsypanej plochy podla stanoveneho vypoctu). Dost sa mi nechce ist do povolovania v 2stupnoch (UR+SP). Tak sa zmayslam… ako to akoze prakticky chcu kontrolovat a vynucovat. Myslite, ze pan na urade to bude prepocitavat? Resp. ze je teda treba v ramci DSP prilozit aj tento vypocet? Dalsia vec… definuju tu obsypanu cast na zaklade povodneho!, nie upraveneho terenu. TO mi tiez pride dost relativna vec.. mnoho ludi stavia bez toho aby si nechali geodetom zameriat vyskopis. V tomto pripade ho aj spraveny mam, no ale ako si odkontroluju ze povodny teren ne/bol taky, ako je to v rezoch nakreslene…

    • ferol píše:

      Osobne si myslim, ze to nikto nebude pocitat pri rodinnom dome zatial, kym sa ta norma v “case” nedostane do povedomia aj uradnikom. A ak chcete mat istotu, spravte to jednoducho. Napiste pre tento rozpracovany projekt datum projektu pred ucinnostou normy – cize trebars januar 2021 a hotovo. Norma sa vztahuje iba na projekty robene od jej ucinnosti…

    • Viktor píše:

      Vôbec to nerieš uvedená norma zatiaľ nie je záväzná tak podľa nej nik nemôže nič vyžadovať. Všeobecne pokiaľ nie je norma zozáväznená všeobecne záväzným predpisom dodržať normu nemusíš. Dodržať musíš parametre ktoré sú uvedené vo všeobecne záväznom predpise (vyhláška, zákon) alebo normou ktorú daný všeobecne záväzný predpis požaduje dodržať. Úradník môže a musí požadovať len to čo predpíše všeobecne záväzný predpis. V určitých prípadoch sa môže stať norma záväznou ak napríklad je verejné obstarávanie a obstarávateľ zmluvne požaduje dodržanie normy xxx tak norma sa pre daný zmluvný vzťah stane záväznou. (Nemusí to byť len verejné obstarávanie, ale aj súkromný investor)

      • Dušan píše:

        Konečne normálny názor! Ja normálne nechápem, ako je možné, že niekto toleruje požiadavky úradníkov na plnenie STN noriem ak je v zákone o technickej normalizácii vyslovene uvedené, že plnenie STN noriem je dobrovoľné… Ak zákon / podzákonná norma neobsahuje definíciu pojmu, ktorý používa, je to chyba zákonodarcu, avšak túto chybu nemožno sanovať tým, že stavebné úrady budú vyžadovať splnenie definícii uvedených v STN normách – uvedeným konaním prekračujú svoju právomoc a konajú protiústavne!!!

  9. Peter píše:

    Myslím že úradník obsypanú plochu suterénu nemusí prepočítavať, jedine skontrolovať prepočet, ktorý si môže vyžiadať od projektanta. Stáva sa že si pýtajú doplnenie niektorých vecí. Na druhej strane mám skúsenosť, že úradníci niekedy ani netušia, že niečo v takej norme je, lebo ich nemajú naštudované…
    S tou účinnosťou normy by som si nebol tak istý, že stačí prepísať dátum spracovania PD, myslím že podstatný ja dátum podania žiadosti o stavebné povolenie, je to trocha nefér pre rozpracované projekty, preto mohli dať účinnosť normy až po určitom čase po zverejnení STN.

  10. Jana píše:

    Pozdravujem. Rada by som sa opýtala, co v prípade, ak máme projekt nakresleny uz 2 mesiace, momentálne riešime uzemne rozh a stav povolenie a izby mame v projekte zakreslene s výškou 2550mm. Podla Vasho názoru. Moze to byt teraz pri ziadosti na stavebnom úrade problém? Ďakujem za skorú odpoveď.

    • ferol píše:

      Normalne to podajte a uvidite. Podla mna si to nik nevsimne a nebude riesit. Nech vam konanie bezi. Ak by to niekto napadol, tak to budete riesit az potom.

  11. Ing. Ľubomír Jašurda píše:

    Dobrý deň, no to podlažie min. výšky 2600 mm….. pri projektovaní vychádzame z rastra 11 x 250mm čo vychádza 2750 mm. Mínus hrúbka podlahových vrstiev cca. 200 mm, čo dáva svetlú výšku 2550 mm. Takže stavebníci budú musieť po novom pridať jeden “šiar”, rezať tvárnice vodorovne na hrúbku 50mm, alebo robiť dorovnávací venček…úžasná “úspora” času a materiálu.

    • Fero Lehocký píše:

      No s tym asi nic nepsravime, len sa prisposobit. Akurat tie skladby podlah kazdy ma inak. My napriklad na podlaziach, ktore su nad vykurovanym priestorom mavame trebars 125-150 mm, takze to je vpodohe. Na prizemi na terene samozrejme je to malo. Ale norma sa robi casto na dlhe roky, takze co plati v skladbach konstrukcii teraz nemusi o par rokov. Cize takto sa asi pri pisani noriem uvazovat neda. Lebo toto j ecisto iba o tehle, a tych konstrukcii je ovela viac.

  12. Mirka píše:

    dobrý den, mám na Vás dotaz ohladne bytu 2+kk v bytovom dome /prestavba/, plocha miestnosti s kuchynou 17,5 m, spálna označená v PD ako izba s jednou postelou 8 m2. tvrdím že je to nevyhovujúce, ale projektant tvrdí že je to ok. kto z nás má pravdu

  13. Adam píše:

    Dobry den chcem sa spytat ci sa plocha zasklenia uvedena v norme min 1,25 m2 (v mistnostiach s hlbkou do 5m) vztahuje na jedno okno t.j.ci aspon jedno zasklenie musi mat tuto plochu, alebo na sumu zasklenia v danej miestnosti. Mam totiz v projekte jedno otvarave 0,8 x 1,3 m a jedno fixne trojuholnikove na stene pod ackovym stropom… V sume budu mat obidva zasklenia cez 1,25 m2, samostatne vsak nie. Dakujem.

    • ferol píše:

      No toto norma nejako nedefinuje, ci ide o sumu alebo jedno okno. Ta definicia pise o ploche okna z hladiska vyhladu:

      “Minimálna transparentná plocha okna z hľadiska výhľadu má byt’ 1,25 m2 v miestnostiach hlbokých do 5000 mm a 1.5 m2 v hlbších miestnostiach.”

      Cize toto je tak, ako ja tu nromu chapem definovanie “urciteho pocitu” vyhladu a nestiesnenosti v priestore. Proste aby sa v priestore clovek necitil ako v nejakej pivnici.

      Ci to trojuholnikove okno povazujete za vyhlad alebo nie, takzo povedat.

      Pri rodinnom dome ale podla mna toto ziadny uradnim riesit nebude, cize toto si skor musite vy zvazit, ci vam takto okna vyhovuju.

  14. Adam píše:

    Dobry den,

    mam stavebnym konanim povolenu sedlovu strechu so sklonom 30 stupnov.
    Podkrovie nie je vyuzite ako obytny priestor.
    Chcem zo strany dvora spravit vikier na celu sirku fasady, s tym ze stropna konstrukcia vikiera k hrebenu nebude rovna ale bude pod sklonom 5 stupnov.
    Svetlotechnicky nikoho neovplyvnujem. V zmysle normy mam viac ako 1/3 v sikmine do nuly (pripadne do 1,3 m).
    Mozem to takto realizovat v sulade s STN?

    Dakujem pekne za Vas nazor

    • ferol píše:

      Toto je skor otazka, ze na takuto zmenu uz potrebujete podla mna zmenu stavby pred dokoncenim. Je asi jedno, ze ci mate vydane stavebne povolenie alebo nie. Je to zasadna zmena do statiky a vzhladu domu. A na tuto otazku vam preto najlepsie odpovie projektant. A aj urad, ci by akceptovali riesenie podla uzemneho planu. Ale podla toho co popisujete nepredpokladam, ze to bude poda STN este definovatelne ako podkrovie… to by sa muselo presne podla projektu spocitat.

  15. Ing. píše:

    Dobrý deň pán architekt,
    dovoľte mi upozorniť Vás, že v príspevku v tabuľke v časti stará norma do 31.1.2021, bod 17/ Podzemné podlažie, nemáte uvedenú správnu definíciu. Definícia podzemného podlažia bola v norme STN 73 4301 upravená zmenou Z1 z januára 2008, kde bol nahradený text článku 4.1.6 v nasledovnom znení: “Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktoré má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 800 mm pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén). Ostatné podlažia sú nadzemné.”

  16. Milan píše:

    Dobrý deň neviete aká výška platí pri podzemných podlažiach.. teda v suteréne ostalo to nezmenené alebo…?

    • Fero Lehocký píše:

      Nemam aktualne normu pri sebe, ale zmeny sa tykali obytnych budov a obytnych miestnosti hlavne. V suterene sa asi nic nemenilo.. teda nespominam si, ci som ta nieco take zahliadol..

  17. Tomáš píše:

    Dobrý deň,
    mal by som 2 otázky:
    a) V zmysle § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 o technickej normalizácii:

    “Dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.”

    Ako teda môžu stavebné úrady vyžadovať splnenie definícií uvedených v predmetnej STN norme, ak má jednoznačne nezáväzný charakter?

    b) časť definície podkrovia “ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica odporúčanej výšky obytnej miestnosti bytovej budovy, teda 1 300 mm” sa má vzťahovať na všetky obvodové steny alebo iba na steny, ku ktorým prislúcha tá tretina podlahovej plochy pod šikmou konštrukciou krovu? Príde mi to hrozne nejasné, najmä vo vzťahu k projektovaniu vikiera…

    Ďakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      Na niektore normy sa priamo odvolavaju vykonavacie vyhlasky. A tym sa normy stavaju zavaznymi. Na tie normy, na ktore sa ziadna vyhlaska neodkazuje, tie povazujeme za nezavazne a odporucane.

      Toto je aktualny pravny stav.

      Normy aj v tej odporucanej forme sluzia na to, aby sme tu fakt nestavali totalne blbosti. Je to vlastne spisanie doterajsich overenych a doskusanych rieseni, ktore vyhovuju. A su aj podkladom pre pripravu vyhlasok, ktore niekedy exaktne preberaju definicie z noriem a niekedy sa na normy odvolaju.

      Pozrite si napriklad vyhlasku Vyhláška č. 532/2002 Z. z.

      § 43
      Bytové budovy
      – tam je plno odkazov na tuto kokretnu normu

      A aj v tom zakone, co spominate sa pise o tom, ze stat moze normu zozavaznit vpodsate v tejto formulacii:

      § 3

      (13) Ak orgán štátnej správy predpokladá uvedenie odkazu na slovenskú technickú normu v texte návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, je povinný na túto skutočnosť písomne upozorniť úrad ako slovenský národný normalizačný orgán, najneskôr pred prijatím všeobecne záväzného právneho predpisu, a orgán štátnej správy je povinný postupovať podľa osobitného predpisu.9)

      • Tomáš píše:

        Ďakujem za odpoveď.

        Samozrejme, som si vedomý toho, že ak právny predpis preberie určitú definíciu z STN normy / celú STN normu, uvedená definícia sa stáva záväznou, nakoľko sa už považuje za technický predpis, pričom iba technický predpis je právne záväzný… Stále ale platí, že STN norma je nezáväzná, záväzný je iba technický predpis…

        Každopádne, ja mám problém so záväznosťou definície podkrovia podľa STN 734301, na ktorú vyslovene neodkazuje žiadny právny predpis, a preto mám za to, že stavebné úrady nie sú oprávnené vykladať definíciu podkrovia výlučne podľa nej…

        P.S. Na to, aby sa nestavali blbosti majú podľa mňa slúžiť jednoznačné právne predpisy a s nimi súvisiaca jednotná a teda predvídateľná prax stavebných úradov, určite nie nezáväzné technické normy…

        • Fero Lehocky píše:

          A podla coho maju vykladat definiciu podkrovia? Ak uzemny plan nadefinuje vysku stavieb vratane pojmu podkrovie?

          Uzemny plan je vlastne legislativny predpis…

          Ak sa ten odvolava na pojem podkrovie v STN, tak je STN zavazne… ci nie?

  18. Tomáš píše:

    To zrejme áno, no napríklad Územný plán hl. mesta Bratislava na predmetné STN neodkazuje a predpokladám, že veľa iných územných plánov rovnako nie…

    Súhlasím, že otázka, podľa čoho teda majú pojem podkrovie vykladať je legitímna, no to neznamená, že stavebný úrad je automaticky oprávnený vyžadovať splnenie definície z nezáväznej STN normy (rovnakú silu totiž má aj definícia v nejakom odbornom časopise atď.)… Je potrebné vyvinúť tlak na zákonodarcu, aby tú definíciu doplnil do všeobecne záväzného právneho predpisu (či už zákona alebo vyhlášky) a tým odstránil tzv. “právne vákuum”.

    Každopádne, aj tá definícia podkrovia v zmysle STN normy podľa mňa nie je celkom jednoznačná (viď moja pôvodná otázka b) vyššie), čo len pridáva na netransparentnosti tejto problematiky…

    • ferol píše:

      No podla tej definicie to vnimam tak, ze viker moze dane podlazie “presunut” z definicie podkrovie do definicie “plnohodnotne podlazie”

      Cize osobne by som pri praci s definiciou podrovia tak, ako je napisana radsej uvazoval aj so zohladnenim vikierov..

  19. Jan píše:

    Najmenej polovica = 50%
    Viac ako polovica = 50,0000…1 %
    Rozdiel je 0,00…1 %
    Toto je veľmi dôležitá zmena!
    Norma je norma!
    🙂
    Nenachádzam slov…

  20. Danuša píše:

    Dobrý deň, náš bytový dom je vysoký cca 24 metrov. vedľa nás vedie cesta k materskej škôlke. Za cestou začal stavebník v septembri 2022 stavať polyfunkčný dom, ktorý má mať výšku cca 21 metrov. Vzdialenosť tejto stavby od našej južnej steny (v ktorej máme okno do obytnej miestnosti) je cca 13 metrov. Južná stena novej stavby je vzdialená od 4-poschodového obytného domu cca 12,5 metra. Smerom k nášmu bytovému domu stavebník umiestnil na severnej strane stavby PD nielen okno, ale aj širší balkón (až menšia terasa – širšou stranou je orientovaná k nám) a bok ďalšieho balkóna (širšia strana balkóna smeruje na východ). Upravuje orientáciu, veľkosť stavby, vzdialenosť, umiestnenie okien a balkónov nejaká norma? Budúci týždeň sa má uskutočniť jednanie. Len dnes som objavila Vašu stránku. S pozdravom a želaním všetkého dobrého.

    • Fero Lehocký píše:

      Asi by som to v tejto chvili zredukoval na to, ze ak neobmedzia v užívaní ani jeden byt vo vasej bytovke z hladiska svetlotechniky (STN 73 0580 Denné osvetlenie budov), tak viac menej asi nemate s cim argumentovat proti stavbe.

      Okrem toho musia splnit samozrejme aj dalsie veci, napriklad protipoziarna ochrana a pod… Toto je vsetko definovane vo

      Vyhlaska č. 532/2002 Z. z.

      § 6 Odstupy stavieb
      (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

      (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

      (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

      (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

      (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

      (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

      (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

  21. Lujza píše:

    Dobrý deň, chcem sa spýtať či táto norma zahŕňa aj ubytovne, pretože už dlhé roky v jednej bývam (ubytovňa štátnej nemocnice) platím si tu za “dvojlôžkovú izbu” ktorá zahŕňa aj vsrupnú chodbičku kupelňu a wc (kuchyňu nie). Nedávno nam bolo povedané že tieto “byty” chcú naplno obsadiť čiže by som platila len za jedno lôžko a nasťahovali by mi sem niekoho ďalšieho. Ta jedna izba je malá a nema ani len 12m2 takže sa snažim najsť nejake normy ktoréby ma v tomto utvrdili že nie je možne aby tu byval ešte nejaký ďalši cudzí človek. Ďakujem

  22. Juraj píše:

    Podľa st. zákona môžu byť v jednom RD max. 3 byty. Ako je to pri rodinnom dvojdome, ak jeden vstup slúži pre 3 byty na prízemí a druhý vstup slúži pre 3 byty v podkroví? Je to ešte stále rodinný dvojdom? Ďakujem

    • Fero Lehocky píše:

      Dvojdom je dvojdomom vtedy, ak kazdy jeden dom ma staticky nezavisle konstrukcie, cize od zakladov az po strechu je dilatovany a mozu teda stat na dvoch samostatnych parcelach.
      A potom ked v takomto jednom dome budu 3 byty, malo vy to byt stale definovane ako rodinny dom s 3 bytovymi jednotkami

      To co popisujete ale asi takto nefunguje

  23. Garanič Rsdoslav píše:

    Móžete mi poradiť?Máme projekt BD s ósmimi bytmi o veĺkosti 29 m2 a 4 m2 balkon.Pozostávajú z izby s kuch.kútom 13.9 m2,1 lóžkova miestnosť 9.9 m2,kupeĺna a predsienka.SÚ to nechce schváliť,pretože musíme mať obytnú miestnosť 16.5 m2?
    Máme to nazvať garsonka? Nie je definovaná v nových nrmach STN alebo jednoizbový byt?
    Ďakujem Garanič,Rusovce

    • Fero Lehocký píše:

      V tomto ja narychlo neporadim. Tak male byty sme nikdy neriesili a vzdy splname tie normove hodnoty. Ci toto viete nejako definovat, musel by som podrobne pozriet legislativu. Ale toto je parketa pre Vasho projektanta, ked takto tie byty navrhol.
      Mozno apartmany, ale tie sa nedaju predavat na trvaly pobyt myslim…

  24. Nikolaj píše:

    Dobrý deň. Musí byť vonkajšie schodisko k siedmym bytom zakryté, a ak, prečo? Je už norma záväzná, či dobrovoľná? Ďakujem za odpoveď a želám pekný deň.

    • Fero Lehocký píše:

      Pravdpovediac, nikdy som neriesil bytovku s nekrytym schodiskom a ani ma taka moznost nenapadla. Aktualne nemam casu velmi sa hrabat v normach, takze neviem vam teraz relevantne na otazku odpovedat.
      Tam do toho budu velmi pravdepodobne vstupovat aj poziarne normy..

  25. Mihály píše:

    Dobrý deň.
    Keď je dodržiavanie slovenskej technickej normy dobrovoľné, znamená to, že keď chcem staviť rodinný dom, tak môžem svetlú výšku obytných miestností znížiť, napríklad aby bola 2 450 mm?
    Ďakujem.

  26. Marcel píše:

    Dobry den,
    Viete ma odkazat na normu ktora hovori o min rozmerov druhej kúpeľne resp druheho wc?
    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      Neviem o norme, co by specialne definovala DRUHU kupelnu alebo DRUHE WC. V tejto obytnej norme su definovane minimalne rozmery kupelne a WC.

  27. Andrej píše:

    Chcem sa spýtať na bytový dom ktorý sa bude stavať v strede rodinných domov prístupová komunikácia na pozemok bytovky je len cesta s priemerom 3m. ohraničená murmi pozemkov z každej strany. Treba k bytovke s 5. bytmi aj chodnik?

  28. Mária 1952 píše:

    Som spolumajiteľka bytu v dvojdome. Bol postavený v roku 1952 ako núdzové ubytovanie pre zamestnancov chemickej fabriky. Bývame v ňom od roku 1955, a v roku 1965 nám bola polovica domu odpredana do osobného vlastníctva. Byty neboli identické aj pozemky patriace k jednotlivým bytom boli a sú rôznej veľkosti. Stredový múr nebol v strede pozemkov, náš dom stojí asi 20 CM na pozemku nového majiteľa. Nový majiteľ si dal pozemok zamerať, a tvrdí, že je majiteľom tejto časti nášho domu. Bývame v dome 68 rokov bez problémov, prebehli dva dedičské konania, máme ešte pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu a list vlastníctva na polovicu domu s popisnym číslom domu. Máme spoločnú stenu, každý svoju strechu nad svojou polovičkou domu. Má nový majiteľ pravdu a máme to nejako riešiť? Domov stojí na ulici 9, každý dom a pozemky majú rovnaký problém, každý nový sused rešpektoval spoločný múr a strechu, ktorá sa spája nad spoločným múrom.Sme majiteľky vo veku 81 a 71 rokov a sused zateplil aj časť nášho domu, až pod časť našej strechy, bez toho, aby sa spýtal, obil plot, ktorý je naším majetkom, lebo vraj je všetko jeho. Môžme sa nejako bránit, ak norma v čase, keď sme sa stali majiteľmi nehnuteľnosti nepojednavala o spoločnom múre na hranici pozemkov? Za odpoveď už vopred ďakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      S tymto ja vam neviem poradit. Oslovte nejaku geodeticku kancelariu, ktora spolurpacuje s pravnikmi. To bude najrozumnejsie.

      • Mária 1952 píše:

        Súdny znalec hovorí, že dôležitý je spoločný deliaci múr. Nový sused býva v dome od 2021. Domov na ulici je 9. Osem domov menilo vlastníkov, a robili opravy na svojej polovici domu, nikto s tým nemal problém. Keď zmena normy bola prijatá v roku 2021, vzťahujú sa zmeny aj na domy postavené pred týmto dátumom? Máme vysoký vek, nemá nám s tým kto pomôcť a nemáme dosť finančných prostriedkov. V pôvodnej kupnopredajnej zmluve je pol domu s pozemkom, spolu so susedom, ďalšie pozemky boli kúpené neskôr. Súdny znalec aj geodet hovorí, že stred má určiť stavebný úrad MsÚ, a to je spoločná stena,je to v jeho kompetencii a ten nám poslal odpoveď s jednou vetou, že máme osloviť súd. Ale neviem čo mám od súdu žiadať, sused má svoju strechu, ktorú teraz napájal na stred, my máme svoju strechu. Tak to bolo 68 rokov, plot bol posunutý do nášho pozemku a farbu maľby sme mali každý svoju po stredový múr. Čo mám od súdu žiadať? Podľa susedy,vlastní aj časť nášho domu. Predsa naša strecha stojí na našich stenách a sused opravil len po stredovú stenu ale tvrdí, že jeho je aj za stredovou stenou. O čo mám žiadať súd. Môžem prísť o dom?

        • Fero Lehocký píše:

          Ako som uz raz napisal. Ak mate geodeta, poziadajte ho, nech vam da kontakt na pravnika s ktorym sa o tom mozete porozpravat. Je mi jasne, ze zadarmo to nebude, ale inak poradit neviem. Cim skor “pristrihnete” susedovi kridla minimalne postrasenim pravnikom, tym lepsie asi v tomto pripade..

        • Roman píše:

          Ako tu už bolo napísané, najlepšie to riešiť s právnikom na stavebné právo, poprípade súdnym znalcom v oblasti. Ale v každom prípade dom, či len jeho časť vlastníte vy (dá sa to overiť aj na geoprtály) a to že niekto vlastní časť pozemku pod domom neznamená automaticky, že vlastní aj nehnuteľnosť, čo na pozemku stojí. Ak by napríklad sused stavebnými úpravami porušil váš dom je to trestný čín. A samozrejme platí aj to, že geodet neurčuje čo komu patrí, na to sú iné orgány a v konečnom poradí až súd. Možno by bolo dobré vyhľadať nejakú verejnú právnu poradňu, takéto veci sú totiž na slovensku bežné, že niekto kúpy pozemok so známymi, viditeľnými hranicami priamo v teréne, ktoré každý rešpektuje. Ale tie nie sú v súlade z presne vytýčenými hranicami geodetom a hneď si myslí, že vlastní susedné pozemky. Tu si ale treba uvedomiť, že presnosť vyčitovania obzvlášť pri bežných pozemkoch a domoch bola v minulosti iná plus sa menili parcely z E-čkových na C-čkové, čo znamená že právne hranice sa i niečo posunuli oproti reálnym. Rozumný susedia si toto uvedomujú a najlepšie je keď to sami aj vyriešia spolu s geodetom miernou zmenou parciel, aby v budúcnosti nenastali problémy.

          • Mária 1952 píše:

            Ďakujem za radu. Našla som právnika, dúfam že to dopadne dobre. Trapime sa už viac ako rok, lebo susedia sa tvária, že objavili tajomstvo a budú mať väčšiu časť domu. Vôbec s nami nekomunikujú,veď mohli sme sa dohodnúť od začiatku, aby to bolo v poriadku pre nich i pre nás. Škoda, že stavebný úrad MsÚ nerozhodol, lebo to bolo v jeho kompetencii. Tiež sa ohanali geometrickým plánom, ktorý podľa súdneho znalca nie je potrebný.

          • Mária1952 píše:

            Nepomohla som si. Neviem nájsť nikoho, kto by mi poradil, stavebný úrad ma posiela na súd. Mám pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu, kde rodičia kúpili polovicu v rovnom diele s majiteľmi druhého domu. Dom sa predával ako celok, obaja vlastníci na jednej zmluve. Až keď sused dal zamerať, zistili aj ostatní, že stredový múr bol v katastri zapísany k domom na strane ako býva môj sused.Myslite, že ak toto musí rozhodnúť súd, či to môže byť upravené podľa kúpno-predajnej zmluvy z r.1965? Tým došlo i k posunu pozemku a zle postaveného plota. Chcela by som zachovať aspoň dom. Na pôvodnej zmluve je číslo pôvodneho geometrického plánu a kde je uložený. Dá sa to niekde nájsť?

            • Roman píše:

              Ako už bolo napísané ťažko takto radiť, ale nemuselo by biť od vecí ísť na kataster, jednak kvôli oficiálnemu listu vlastníctva, aby ste mali niečo v rukách. A taktiež ich upozorniť na situáciu, už som sa pár krát stretol s niečím čo sa vola oprava katastra, alebo tak nejak, v tedy sa to robilo práve keď nesedeli hranice a označenia parciel. Ale žiadal o to geodet čo to zistil, tak neviem kto všetko má právo o tom zažiadať.

        • Fero Lehocky píše:

          Zacnite kludne tu – je to zadarmo od statu:

          https://www.centrumpravnejpomoci.sk/

  29. Elena píše:

    Ako sa teraz bude volať Polyfunkčná budova ?

  30. Ivica píše:

    Dobry den. Prosim Vas, neviete mi poradit. Kupila som preistor (povodne vyuzivany ako susieran, ci pradelna) v dome z roku 1950. Je to na najvyssom 3om poschodi domu. Chcem to preklasifikovat na bytovy priestor. Stavebny urad si ziada aj vyjadrenie hygieny, ktora sa odvolava na tuto novu normu, ze byt musi mat balkon/lodziu/terasu o min velkosti tusim 4m2. Moja otazka je, kedze to nie je novostavba, stale sa na to vztahuje aj tato nova norma? Pride mi logicke, ze nove normy sa vztahuju na nove stavby. Ale toto je stary bytovy dom a priestor splna vsetko, okrem toho balkona. Dakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      Priznam sa, ze toto neviem. Nikdy som nic take nemusel riesit, takze by som musel studovat tu legislativu… A ci ma urad pravdu, tazko povedat..

  31. karol píše:

    Dobrý deň,
    v čl. 1 novej normy STN 73 4301 sa uvádza, že “Pri zmene stavby bytových budov a obytných častí nebytových budov, ktorou je prístavba, nadstavba, vstavba, stavebná úprava, alebo pri zmene účelu existujúcej stavby na účely bývania táto norma platí p r i m e r a n e.”
    Aký je Váš názor na na nutnosť dodržať požiadavky na svetlú výšku obytných miestností 2600 mm (2400 mm pre podkrovie) v prípade rekonštrukcie (prestavby) 80-ročného rodinného domu? Vychádzajú nám výšky 2400 mm na prízemí a 2300 mm v podkroví, t.j. vyhovujúce podľa starej verzie STN 73 4301 z roku 2005.

    • Fero Lehocky píše:

      Osobne by som sa toho nebal to tak spravit. Jedine, ze narazite na “premudreleho” uradnika a bude do toho rypat.
      Vpodsate ked berieme ako priklad kadejake historicke budovy, pivnice, restauracie a pod… maloktora z nich splna nejake normove kriteria na vysky a casto ani na spravne riesenia WC…

      Cize ak ide o rekonstrukciu 80 rocneho domu pre vlastne ucely majitela, tak to po podla mna problem nebude.

  32. Boris píše:

    Dobrý deň,

    v úpn je definovaná informácia: jedno nadzemné podlažie s možnosťou využitia podkrovia. Otázka znie v prípade pultovej strechy musí mať obvodová stena max. výšku 1300mm ináč sa to berie už ako plnohodnotné podlažie ?

    • Fero Lehocky píše:

      Prave nedavno mi pisal jeden znamy architekt, ze presne narazili na problem s pultovou strechou…

      Podla definicie tam musite mat 1300mm, inak to uz nie je podkrovie… Takze by som to neriskoval, nemusi to prejst

      … ale je to vlastne absurdne…ak mate napr. 1500.. tak to vlastne nie je ani poschodie… 🙂

  33. Imrich Lahita píše:

    Dobrý deň.
    Chcel by som Vás požiadať o ozrejmenie.
    V našom dome realitná kancelária odkúpila byt a začala meniť jeho dispozíciu, kedy presunula WC tak, že teraž susedí bezprostredne so spálňami susedných bytov (toto nie je tiež nejak regulované). Samozrejme udialo sa to bez súhlasu ich majiteľov a na stavebnom úrade mi povedali, že pokiaľ sa nezasahuje do nosných prvkov, tak ho netreba. Lenže vyrezával sa do podlahy kanál pre odpad, čo vraj nie je nosným prvkom, len strop. No ak je tá podlaha, zároveň stropom bytu pod ním nie to už nosný prvok?
    Ďakujem za odpoveď.

    • Fero Lehocky píše:

      no strop je zvycajne zlozeny z nosnej konstrukcie (zelezobeton) a vrstvami nad nim – poter, finalne podlahy a pod..
      Ak nerezali do toho nosneho stropu, ale len do tych podlahovych vrstiev, tak nezasahovali do nosnych .

      Z toho co pisete neviem, do coho realne az rezali

      • Imrich Lahita píše:

        Dobrý deň.
        Ďakujem za odpoveď. Škoda, že som si to neodfotil, ale z toho, čo som videl tam nebolo žiadne vrstvenie a zárez bol hlboký okolo 20cm. Dokonca došlo na jednom mieste k prebitiu sa až do bytu pod a prerezaniu vodičov hlavnénho elektrického vedenia v tomto byte.

  34. Imrich Lahita píše:

    Prosím, a to aozaj neexistuje norma, ktorá by riešila umiesnenie záchoda v byte? To si ho, ak to preženiem, môžem “postaviť” v strede obývačky?

    • Roman píše:

      Norma existuje, ale v tomto prípade tu skôr ide o napríklad o hygienické predpisy, samozrejme aj bezpečnosť (statika a PO) musia biť dodržané. Ak napríklad sused premiestni WC tak, že ho počujete vy v spálni, tak je možné sa sťažovať na hluk, to práve predpisuje aj norma. Ale na to je dobré osloviť súdnych znalcov z oblasti, ktorý urobia merania a vypracujú o tom záznam, ktorý má váhu pred úradom a poprípade ďalej aj pred súdom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*