Dom architekta » Skúsenosti s podtlakovým vetraním v našom dome

Skúsenosti s podtlakovým vetraním v našom dome

dom architekta Za necelý mesiac to budú už 4 roky, čo bývame v našom dome. Pekne to letí. To je už celkom dosť dlhá doba na zhodnotenie systému vetrania, jeho výhod a nevýhod. Vopred ale upozorňujem, že tento spôsob vetrania pri rodinných domoch A0 po 1.1.2021 zatiaľ neprojektujeme, lebo preverujeme, ako to môžeme spraviť legislatívne korektne cez výpočet energetickej certifikácie. V tomto článku sa zameriam hlavne na komfort užívania systému. Nebudem sa zaoberať tým, či je to energeticky efektívne alebo nie.


Stručné zhrnutie systému riadeného vetrania

Ak ste ešte nečítali alebo si nepamätáte, ako presne máme riešené vetranie v dome, odporúčam si pred tým pozrieť starší článok Riadené vetranie a kúrenie nášho domu. Ten článok popisuje riešenie v čase, keď bolo ešte iba naprojektované. Počas realizácie som spravil jednu zmenu. Vyhodil som z domu tepelné čerpadlo na ohrev teplej vody, ktoré malo tiež byť súčasťou systému vetrania. Dôvod tohto vyhodenia som spísal zase v článku Chyba č.1 – nevhodné miesto pre bojler s tepelným čerpadlom v našom dome. Vyhodenie tepelného čerpadla má hlavne vplyv na celkovú energetickú spotrebu domu. Na vetranie ako také a jeho komfort by malo tiež vplyv, pretože v určitých časoch by dom vetral veľmi pravdepodobne väčšie objemy vzduchu ako vetráme teraz.

Poďme sa teda ale pozrieť na zhodnotenie toho stavu, ktorý máme v dome vo finále namontovaný a možné riziká systému.

Obťažovanie chladom

Zásadný rozdiel tohto systému vetrania oproti vetracím systémom so spätným získavaním tepla je v tom, že cez otvory v stene ide do domu taká teplota, ako je práve vonku. Či je leto, alebo zima. A v zime do domu teda pokojne lezie vzduch o teplote trebárs -15 °C. Aktuálne sme mali pár dní dozadu presne takú situáciu v Trenčíne. Jedna noc zásadne klesla teplota na -14 °C, pričom predošlé a nasledovné noci to bolo tesne pod nulou.

Pod vetracími otvormi máme v stene namontované elektrické vykurovacie rohože, ktoré sa riadia ekvitermickou reguláciou podľa vonkajšej teploty systémom TAPHOME. Takže keď vonku klesne teplota, stena pod nasávaním sa automaticky dosť rýchlo vyhrieva na vyššiu teplotu, čím kompenzuje riziko schladenia tohto miesta a vytvorenia studeného kútu. Prvý rok sme na niektorých miestach toto obťažovanie chladom pociťovali. Najviac asi v noci v spálni na poschodí, lebo ja mám hlavu od výustky pôdorysne asi 1 meter. Ale bolo iba treba doladiť podľa vlastných pocitov to nastavenie zadefinovaných teplôt a kriviek v riadiacom systéme ekvitermicky a odvtedy je obťažovanie chladom vyriešené.

Takže jednoznačne podtlakové vetranie potrebuje doohrev. Bez doohrevu by to bolo dosť nekomfortné vetranie. U nás problém s obťažovaním chladom vnímame už teraz v úplne minimalizovanej miere. Netvrdím, že občas sa to nestane, lebo je to individuálna záležitosť, ale po odladení toto nepovažujem za žiadny problém.

Hlučnosť

Základné vetranie zabezpečujú 3 ventilátory v dome. Jeden je v komore a po jednom sú v dolnej a hornej kúpeľni. Všetky tieto ventilátory idú nonstop. Vypnuté sú iba vtedy, keď to my potrebujeme. (Kedy vypíname, popíšem nižšie). Hoci ide o tiché ventilátory (tichšie ako bežné “panelákové”), neobabrete to. Sú to ventilátory a je to proste počuť. V bežnej prevádzke sme si na tú hlučnosť všetci zvykli a extra to už nevnímame. Ak sa ventilátory pustia naplno – napríklad rýchle vyvetranie po osprchovaní, je to už rušivejšie a určite treba zavrieť dvere na kúpeľni, aby sa to nešírilo do domu. Hlučnosť plánujem doriešiť tak, že do spodnej kúpeľne doplním ešte jeden ventilátor (potrubia sú na to už pripravené) a rozložím takto vetranie dvoch ventilátorov na 3 ventilátory. Čo pri rovnakom vetracom objeme pôjdu všetky 3 na nižšie otáčky a celkovo to bude podstatne tichšie riešenie.

Jednoznačne systémy riadeného vetrania s centrálnou vetracou jednotkou sú v globále podstatne tichšie. Hlučnosť od ventilátorov v kúpeľniach je preto mínus tohto nášho systému.

Naopak v porovnaní so systémami s lokálnymi vetracími jednotkami je toto v samotných izbách tichšie riešenie, lebo tam nie sú žiadne ventilátory priamo v izbách. Hlučnosť z exteriéru cez prieduchy nejde dnu – je to adekvátne zatvorenému oknu.

Sprchovanie

Keď som písal o obťažovaní chladom, je predsa jedna vec, kde to vnímame – sprchovanie. Preto ventilátory ručne vypíname tlačítkom v kúpeľni, keď sa sprchujeme. Lebo ventilátory sú priamo v nad vaňou a v sprchovacom kúte. A to prúdenie vzduchu pri sprchovaní nie je príjemné hlavne manželke. Mne osobne až tak nevadí, ale tiež to vypínam. Po osprchovaní a vysušení si buď ventilátor ručne pustíme na vysoké otáčky, ale aj kebyže to zabudneme spraviť, automatika to o 30 minút po vypnutí spustí znova do režimu vetrania a vlhkosť po sprchovaní sa odvetrá. Rovnako sa teda vetrá dom ďalej.

WC priamo v kúpeľni

Časté sú obavy zo smradu z WC, keď je priamo WC v kúpeľni. Tiež som chcel pôvodne samostatné WC v dome, ale nakoniec sa nám riešenie, čo máme v pohode osvedčilo. A tým, že kúpeľne sú permanentne odvetrávané, riziko smradu je minimalizované a nevnímame to ako nejaký závažný problém. Stane sa to, to určite áno. Ale početnosť takejto situácie za rok nie je adekvátna tomu, aby to vyžadovalo samostatný priestor pre WC. Aspoň ja osobne to tak vnímam. Tlačítkom v kúpeľni zároveň môžeme dať pokyn ventilátoru, aby sa pustil naplno, keď je to nutné. A v krajnom prípade sú v kúpeľniach okná, takže úplne rýchle vyvetranie je stále k dispozícii.

Kvalita vyvetrania

So samotnou kvalitou vyvetrania domu sme spokojní. Postupom času sme si nastavili vetranie na rôzne režimy podľa toho či sme v práci, či sme doma, či je ráno, večer, či je predpoklad obedného varenia s digestorom. Ťažko sa to odhaduje na základe všetkých nastavených režimov, ale priemerne vetráme asi tak 90 m3 vzduchu za hodinu. To je priemerná výmena vzduchu v dome na úrovni 0,3 x objem vzduchu za hodinu.

Ak nie sme doma, vetráme len asi 30m3/hod, naopak keď sme doma, tak niekedy aj 120m3/hod. Preto píšem priemerne asi 90m3.

V lete v noci viac, v zime zase to mierne znižujem oproti letu. Tento objem čerstvého vzduchu je pri našom systéme vetrania dostatočný pre 4-člennú rodinu. Občas sa do toho otvorí okno, vchodové dvere, pustí digestor a pod..

Čo mi vadí?

Na celom systéme, ako bol nainštalovaný mi ale vadí jedna vec. Ide o zadefinované zaregulovanie prietokov vzduchu cez jednotlivé prívody. Takže napríklad detská izba a spálňa majú v základe po 25 m3 za hodinu. Rieši sa to vložením regulačného krúžku, ktorý určí, koľko cez ktorý prieduch do domu má ísť. Nie je to úplne presné, lebo na to má zároveň vplyv, či na danú fasádu nefúka vietor, ako silno aktuálne bežia ventilátory a aj nejaké ďalšie faktory. Ide ale o to, že týmto fixným zaregulovaním sa zadefinuje pomer, koľko vzduchu má prechádzať ktorým prieduchom.

Pokiaľ sú všetky dvere počas dňa pootvárané, je viac menej jedno kadiaľ vzduch do domu príde. Vzduch sa v dome premieša vtedy môžeme byť všetci trebárs v obývačke a čerstvý vzduch “dolezie” aj zo spálne.

V čom je ale problém?

Problém  vidím v tom, že ak chceme mat v noci zavreté na izbách kvôli kľudu a tichu dvere, tak sa vzduch už nemieša z celého domu. Prichádza výhradne iba cez prívod – takže na spálňu povedzme takých 20 m3/hod. A to mi príde osobne na dve osoby málo. A zase v zime sa potom vetrá napríklad obývačka celú noc, hoci to nie je potrebné a ten vzduch na dýchanie reálne nevyužijeme, lebo sa počas noci odvetrá cez kúpeľne. A je to potom aj zbytočná energetická strata.

Tak som uvažoval, ako toto vylepšiť a vyrobil som si vlastný systém ručného regulovania jednotlivých prívodov do domu. Večer zavriem prívody v herni, pracovni a obývačke a otvorím spálňu. Detská izba je otvorená stále, tú neregulujem.

Týmto dosiahnem to, že podstatne viac čerstvého vzduchu pri rovnakom vetranom objeme celého domu za hodinu dostanem priamo do spální, hoci sú tam zatvorené dvere. Reálne som vďaka tomu ešte mierne znížil objem celého domu vetraného vzduchu v zime.

Ako som to vylepšil popisuje toto krátke video:

A čo je asi najviac zaujímavé je to, že zo začiatku, kým som si zvykol, že mám ráno a večer niečo otvoriť a niečo zatvoriť, tak sa bežne stalo, že som ráno proste obývačku neotvoril. A celý deň bola zavretá. A často nám počas dňa nedošlo, že by tam bolo nevyvetrané. To je pre mňa jasný dôkaz toho, že vzduch sa bez problémov dostal z izieb do obývačky a v pohode sa počas dna mieša. Tento poznatok sa dá využiť aj pri iných systémoch vetrania. Trebárs aj pri centrálnom vetraní s rekuperáciou tepla, kde sa často systémy zbytočne predimenzovávajú.

Jednoducho nie je až tak dôležité, kde je v rámci izby presne umiestnená výustka čerstvého vzduchu, ako sa často projektanti vetrania snažia dostať výustky tak, aby “krížom” prevetrali celú izbu. Výustku podľa mňa treba dať tam, kde ju vieme dostať a nebude nikoho obťažovať prievanom napríklad. A vzduch sa proste premieša. Rozdiely v rámci priestoru v kvalite vzduchu sú samozrejme, ale sú zanedbateľné.

Údržba

Údržba celého systému je jednoduchá, hoci vyžaduje samozrejme nejaký čas. V každom prívodnom prieduchu je filter. Takže v dome máme 7 prívodných prieduchov a teda aj 7 prívodných filtrov.
A každý ventilátor má filter kvôli samotnej ochrane ventilátora pred poškodením prachom.  To sú 3 filtre na odsávaní.

Takže základná údržba spočíva v čistení týchto filtrov. Žiadne filtre som zatiaľ nemenil, všetky filtre sú v systéme čistiteľné. Reálne sa tejto údržbe venujem tak 2-3x do roka, zvyčajne ako ma to napadne. Kúpeľňové odsávacie ventilátory majú v sebe zabudovanú kontrolnú červenú LEDku, takže keď začne svietiť, viem, že už je fakt načase filter povysávať. Povysávanie filtra je rýchle, to robím aj častejšie ako 3x za rok, lebo inak sa zbytočne ventilátor trápi a zanáša.

Tu je fotka ventilátora s krytkou a nižšie fotka po zložení krytu. Jemný čierny molitanový filter treba povysávať.

A filtre v prívodoch do domu vyzerajú takto. Toto sú presne fotky, kde som to vybral pred čistením po zime. V tej dobe tam boli vložené ešte fixné regulačné krúžky a vzduch cez filtre prechádzal cez väčšinu filtrov stredom filtra. To svetlé časti na filtroch sú usadený prach a sadze s dymu z krbov susedných domov:

Samotné čistenie prieduchov a ich filtrov prebieha takto:

Filtre ručne periem. Hodím ich do lavóra s horúcou vodou, nasypem trochu prášku na pranie, nechám postáť a potom ručne preperiem a nechám vysušiť.

Zložím krytky a povyberám všetko, čo je v rúre strčené (aktuálne tam má len vložky s akustickým útlmom, protiveterné vložky som vybral von a neskôr vysvetlím prečo). Rúru a všetko čo je v nej vložené povysávam a rúru ešte poutieram mokrou handrou. Takže celý prívodný systém je stále dokonale čistiteľný a pod vizuálnou kontrolou.

Rozoberanie je jednoduché – tu je video ešte zo staršieho článku, ako sa to celé rozoberá:

Keď chcem spraviť celú túto procedúru s poriadnym vyčistením celého systému, tak mi to trvá zhruba 2 hodiny. Rozobrať, povysávať, oprať, nechať preschnúť a znova poskladať. Ak to robím 2-3 x ročne, plus k tomu naviac častejšie povysávanie filtrov ventilátorov tak je to povedzme 6 hodín ročne. Všetky filtre sú aj po 4 rokoch v stave, že nepredpokladám v najbližších rokoch nutnosť ich výmeny.

V globále údržba je jednoduchá a naozaj to, že je to celé primitívne a pod kontrolou, tak mi nevadí, že mi to berie 6 hodín ročne. Za mňa spokojnosť.

Dym z vonku

Ako som už v predošlom odstavci o údržbe spomenul, problém všetkých vetracích systémov je dym z vonku. Keď sa tohto človek chce zbaviť, musí použiť veľmi kvalitný účinný uhlíkový filter s veľkou plochou. Často nestačia ani uhlíkové filtre vkladané priamo do vetracích jednotiek s rekuperáciou tepla.

Takéto filtre ja do prieduchov zatiaľ nemám. Plocha filtra by bola tak, ako sa tam osadzuje pravdepodobne aj tak veľmi malá. Takže zatiaľ toto neriešim. Počas zimy sa nám to stane niekoľko krát, že cítime dym, ale zatiaľ to je vo frekvencii, ktorú som ešte ochotný akceptovať. Lebo rovnaký problém by som mal aj vetraním oknami. Ak sa to bude v budúcnosti zhoršovať, mám už premyslený prototyp uhlíkového filtra, ktorý budem do rúry v stene vkladať tak, aby mal čo najväčšiu možnú absorpčnú plochu.

Používanie digestora

V samostatnom článku o digestoroch som písal aj o tom, ako používame doma my digestor. Článok je tu: Digestor – recirkulačný alebo s odťahom von?

Máme teda normálne odsávanie z domu von. V systéme prieduchov je štandardne vložený jeden prvok – protiveterná ochrana. Zabraňuje tomu, aby v prípade silného vetra cez prieduchy nešlo do domu príliš veľa vzduchu. Pri vysokom tlaku vetra sa sám priklopí. Preto, keď sme pustili digestor, museli sme spraviť presne čo popisujem v článku – otvoriť okno. Ale odsledoval som si, že naša lokalita nie je extra veterná a ak sa pár krát do roka pritrafí silný vietor a prefúkne to cez prieduchy, žiadna tragédia sa nedeje.

Preto som tieto protiveterné prvky zo všetkých prieduchov vytiahol von. A keď teraz pustíme digestor, nemusíme otvárať žiadne okno, lebo zvýšená nutnosť prívodu vzduchu do domu na vyrovnanie tlakov sa pekne rozloží medzi všetky prívodné prieduchy a v tej chvíli cez každý do domu ide viac vzduchu.

Zároveň som nastavil v automatike, že cez víkend sa medzi 11:00-13:00 vypnú ventilátory v kúpeľniach, lebo je veľký predpoklad, že varíme a beží digestor. Takže sa takto zníži ten objem vzduchu.

S týmto riešením s digestorom som spokojný.

Digestor inak ešte používam občas aj lete na nočné chladenie. Ak nechceme mať otvorené ventilačky v noci a potrebujem silnejšie prevetrať nočným chladným vzduchom dom, tak proste niektoré noci pustím na noc digestor na 300m3 za hodinu a pekne to pomôže schladeniu. Samozrejme všetky prieduchy vtedy musia byť otvorené naplno. Toto je inak jediná možnosť chladenia domu s týmto systémom, ak neuvažujeme niečo ak klimatizácia. Pri centrálnych vetracích jednotkách existujú jednotky s možnosťou chladenia.

Dlho otvorené okno je problém

Nevýhoda podtlakového systému je, že ak niekde otvoríte okno, tak to v podstate prestane vetrať cez prieduchy, lebo cez to okno má vzduch do domu najmenší odpor a preto ide skoro všetok hlavne tadiaľ. Napríklad sa nám pár krát stalo, že deti mali v herni cez deň potrebu si vyvetrať (baby si lakovali nechty), dali okno na ventilačku a nikto to večer nezavrel a ráno som sa divil, prečo máme tak nevyvetrané v spálni.

Toto sa pri systéme s centrálnou vetracou jednotkou nestáva. Pretože tam tlačí vzduch do izieb cez rozvody vetracia jednotka bez ohľadu na to, či je niekde okno otvorené alebo nie.

Zase aby to nevyznelo, že je toto závažný problém. Len o tom treba vedieť. Normálne máme okná vždy zavreté, len na to upozorňujem tých, čo by chceli takýto systém a pri tom veľa vetrať oknami.

Tento “problém” sa dá naopak využiť vtedy a aj ho tak používam, že keď som sám doma a chcem mať čo najčerstvejší vzduch v pracovni, stačí otvoriť ventilačku a mám garantovaný prívod vzduchu cez toto okno. Lebo bez ventilátorov sú často situácie, keď sa ani pri otvorenej ventilačke vzduch nepohne. Toto sa bežne deje v období, keď je vyrovnaná teplota von a dnu a bezvetrie.

Vlhkosť vzduchu v zime

Častý problém domov a bytov je suchý vzduch v zime v interiéri. Na to má vplyv plno parametrov. Vetranie je jedným z nich a je to dosť podstatný parameter. Ak sa vetrá priveľa v zime, je vzduch suchý. Ak sa vetrá príliš málo, je vlhký a hrozí zaplesnivenie konštrukcií. My máme v zádverí na prízemí senzor vlhkosti vzduchu zapojený v systéme TAPHOME.

V zimnom období pri našom dome (konštrukčné riešenie, veľkosť domu, počet ľudí, počet kvetov a pod..) a spôsobne vetrania popísaného vyššie sa nám to hýbe medzi 40-50% pri interiérovej teplote cca. 21,5 °C. To považujem za optimálne parametre pre zimu. Ide o údaj v podsade spriemerovaný za celý dom.

Ale ako som písal o vetraní spální v noci, tak podobná je problematika aj s vlhkosťou vzduchu v noci na spanie. Nemám to síce exaktne pomerané, lebo tam nemám merač vlhkosti.  Ale ak zavriem dvere a do tých izieb napriamo tlačíme nočný suchý studený vzduch zvonku a ten sa vtedy nemieša s už vlhkejším vzduchom v dome, tak je veľmi pravdepodobné, že relatívna vlhkosť vzduchu je v noci v spálňach nižšia, ako je celodenný priemer celého domu. Potvrdzujú toto zatiaľ iba naše pocity v noci. Počas dňa je to v pohode.

Takže tento systém vetrania má nevýhodu v tom, že nezískava späť vzdušnú vlhkosť. V našom dome s našimi konštrukciami to problém nie je. Môže to byť problém v domoch, ktorých konštrukcie nedokážu vôbec regulovať vzdušnú vlhkosť. V tomto majú preto navrch všetky vetracie systémy, ktoré získavajú späť vlhkosť z odpadného vzduchu. Napríklad vetracie jednotky s entalpickým výmenníkom alebo regeneračné jednotky (napr. Lunos, Inventer). Samozrejme za podmienky, že všetky porovnávané systémy budú vetrať úplne zhodné objemy vzduchu! Ak bude centrálna vetracia jednotka vetrať zbytočne veľké objemy vzduchu aj napriek entaplickým výmenníkom dom vzduch presuší.

Záverečné zhrnutie

Plusy
– dom je dobre vyvetraný aj pri zatvorených oknách
– jednoduchosť systému
– jednoduchá údržba, netreba kupovať filtre
– žiadna hlučnosť priamo v izbách oproti decentrálnym vetracím jednotkám
– zvonku nejde žiadny hluk cez prieduchy do interiéru
– komfortné používanie s digestorom
– v kombinácii s inteligentnou elektroinštaláciou Taphome dobre nastaviteľné
– po doplnení vlastného otvárania, zatvárania prieduchov jednoduchá regulácia množstva vzduchu po priestoroch

Mínusy
– vyššia hlučnosť v kúpeľniach ako pri súčasných centrálnych vetracích systémoch
– nemožnosť chladenia
– nemožnosť spätného získania vlhkosti
– zatiaľ nemožnosť osadiť uhlíkové filtre s dostatočnou plochou a ochranou proti dymu z vonku
– otvorené okno alebo dvere podstatne zasiahne do režimu vetrania po priestoroch
– aktuálne overujeme možnosti projektovania systému pre domy A0 kvôli legislatíve a platným STN

Poznámka: Jednotlivé plusy a mínusy nemajú rovnakú vážnosť. Sú často vysoko individuálne vnímané.

Mojou snahou bolo spísať čo najviac postrehov a skúseností so systémom vetrania. V globále môžem povedať, že som s kvalitou vzduchu v dome, a to to v prvom rade ide,  spokojný 🙂

 

Kde ešte môže mať tento systém uplatnenie?

Kvôli legislatíve tento systém do rodinných domov aktuálne neprojektujeme. Stále pátram po tom, ako to správne na legislatívu nastaviť, aby to bolo OK.  Systém vetrania stále nájde uplatnenie trebárs pri rekonštrukciách, kde kvôli výškam nie je možne riešiť centrálnu rekuperáciu. Rovnako v bytoch v existujúcich bytovkách, kde viete využiť to, že tam sú pre osadenie ventilátorov v kúpeľniach prichystané rozvody v jadrách. A stačí doplniť nasávacie otvory – ideálne niekam nad radiátor alebo doriešiť podobne ako u mňa doohrev v stene. A samozrejme sa systém dá použiť v každej stavbe, ktorá neslúži na trvalý pobyt – napríklad víkendové domy záhradné chatky a podobne.


UPDATE článku pár hodín po vydaní a po informovaní mailami:

Očividne som napísaním v článku,  že systém je pre domy A0 kvôli legislatíve ťažko použiteľný, vyvolal rôzne reakcie a mal som aj pár telefonátov. Tejto téme sa budem v dohľadnej dobe podrobnejšie venovať a zistíme v ateliéri všetky možnosti, ako korektne legislatívu splniť a zároveň systém podtlakového vetrania v novostavbách naďalej používať.  Predsa len je tento systém časť ľudí zaujímavejší ako centrálne vetracie jednotky a máme ho overený na viacerých realizáciách okrem môjho domu. Aj v dome, ktorý patrí medzi naše najluxusnejšie realizácie v kombinácii s tepelným čerpadlom zem-voda.


Ak máte doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie. Budem rád akejkoľvek konštruktívnej diskusii. Hlavne ak by sme našli spoločne riešenie, ako to naďalej projektovať 🙂

 

 

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.

Páčil sa vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch a interiéroch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto knihy tiež zdarma:

ebooky rodinné domy a interiéry


Tags: ,
27 comments on “Skúsenosti s podtlakovým vetraním v našom dome
  1. Marian píše:

    Zdravim, zaujala ma tato veta > V tomto majú navrch všetky vetracie systémý, ktoré získavajú späť vlhkosť z odpadného vzduchu. Vedeli by ste mi napisat konkretne o ake systemy sa jedna ? Vdaka.

    • tom.sk píše:

      hladaj entalpicka rekuperacia

    • ferol píše:

      ako uz bolo spomenute. Pre vacsinu centralnych rekuperacnych jednotiek treba pouzit entalpicky vymennik. Potom existuje alternativne riesenie riadenym vymennikom – Jablotron Futura. Dalsia moznost su rotacne rekuperatory. A pri decentralnych jednotkach zase keramicke regeneratory (Lunos, Inventer a pod.. )

      Moznosti je teda viac.

  2. tom.sk píše:

    po precitani clanku som rad ze som dal rekuperaciu…

    • Fero Lehocky píše:

      no ja by som dal tiez… ale manzelka to nechcela a nesiel som kvoli tomu proti nej… to mi zas tolko za to nestalo 🙂

      • tom.sk píše:

        a nezmenila teraz nazor? ze by bolo lepsie mat rekuperaciu…
        ja teraz kurim len krbom a rekuperacia to vie pekne rozviest do ostatnych miestnosti, aj -15° sme zvladli len s krbom

      • Peter píše:

        Z toho plynie ponaucenie,nepocuvajte manzelky ked staviate dom:-). Lebo vysledkom je zufale nudzove riesenie ako v tomto pripade.Ja pri centralnej jednotke nepocujem v dome nic. Filtre stoja minimum, kupil som balik textilie na to urcenej a striham sam.Ked je v dedine smrad lebo ludia asi palia aj odpadky, dam uhlikovy filter a fungujem dalej. Pri tychto ventiloch nehrozi ani len pelovy filter pre alergikov. Manualne riadenie ventilov by bolo pre mna neakceptovatelne. Reku proste bezi a vobec ju neriesim. Pozdravujem manzelku:-)

        • ferol píše:

          Pri tychto ventiloch si tiez môzem nastrihať čokoľvek. Rovnako aj uhlikovy filter. Ale zatial som vyhodnotil, že to nemusim riesit, lebo sa to u nas nedeje casto.

          Nenazval by som to nudzovym riesenim. Ma to svoje pre a proti, ale to ma aj centralne vetranie.

          Napriklad to s tym manualnym riadenim ventilov nikto z nasich klientov neriesi, co tento system maju a pouzivaju. Ja som ale fakt haklivy na cerstvy vzduch a pri cetralnom vetrani bez regulacie jednotlivych vetiev by som mal rovnaky problem ako pri podtlakovom. Lebo by mi nestacil standardizovany prietok na spalnu, ako sa zvykne davat napriklad 35-40m3 hod a nasledne sa realne pouziva nizsi v standardnom mode. Jedine ze by clovek nechal vetrat globalne vacsie objemy vzduchu. A systemy s riadenim podla vetiev podla miestnosti pri centralnych jednotkach sa sice pouzivaju, ale potom to nabera slusne na cene a systemoch regulacie a preto sa robia minimalne.

          Ono sa to fakt zle cez internet vysvetluje. Cerstvost vzduchu kazdy vnimame inak. Ja som si presiel vela domov s centralnym riadenym vetranim za poslednych 10 rokov. Ci uz nasich klientov alebo aj rozne ine domy. A bolo ich fakt málo, ktoré mne pocitovo vyhovovali z hladiska “cerstvosti vzduchu” a pritom klienti boli s vetranim spokojny. A mne sa zdalo stále málo vyvetrane…

          Napriklad v praci mam permanentne ventilacku, ci je zima, ci leto…ked ku mne pridu kolegovia, tak ze preco mam taku zimu. Lebo oni vedla vetraju menej a maju “teplo a smradecek” 🙂

          Realne medzi podtlakovym vetranim a vetranim cez rovody a rekuperaciou je to naozaj pocitovo rozdiel. Hoci by bol objem vzduchu rovnaky.

          Presiel som si rovnako takto viacero domov aj s podtlakovymi vetraniami. V ziadnom z nich som nemal pocit nevyvetranosti.

          Do istej miery tam bude aj vplyv samotneho potrubia na “degradaciu vzduchu” – hlavne je tam vzdy zasah do zlozenia zapornych a kladnych ionov vo vzduchu. Toto som ale do clanku nechcel pisat, lebo zatial nemam exaktne merania k dispozici medzi zlozenim vzduchu prechadzajucim potrubiami. Mam iba rozdiskutovane komunikacie s ludmi, co to merali…

          Pri podtlaku prechadza vzduch iba potrubim dlhym ako je hruby mur, takze vplyv potrubia je minimalizovany, hoci tiez je. Najmensi vplyv ma vetranie napriamo oknami.

          Inak robia sa aj podtlakove systemy, ktore maju automatizovane riadenie prietokov po prieduchoch, ale v case projektovania a stavby domu som o nich nevedel. Hold vyvoj je vyvoj 🙂

          • Peter píše:

            Ked som robil samostudium tak som nechapal naco a pre koho by podtlakove vetranie do RD bolo. Uz to chapem. Ak su predsudky alebo pripadne mimoriadna lokalna potreba vetrania tak toto moze byt vhodne aj ked podla mna stale nie idealne riesenie. Urcite sa da centralne vetranie vyregulovat pre spokojnost vsetkych clenov rodiny. Co sa plesni tyka, na leto som jednotku vypol. Ocakaval som ze pojde puch ako z neudrziavanej klimy ale nic take sa nestalo. Spustal som ju skor ako zacali byt studene vecery tak to asi pomohlo. Bol som pripraveny ze dam do nasavacieho otvoru klima cistic ale nakoniec nebolo treba. Asi to nebude s tymi plesnami take zle. V pripade ze bezi jednotka stale tak toto nie je tema vobec. Tie iony su mozno na zvazenie, ale vo vseobecnosti vzduch v obyvanych oblastiach je podstatne horsi ako v prirode. Ze by ho potrubie nejako zasadne viac degradovalo si nemyslim. Vsade su rozne ziarenia, elektricke rozvody a pod. Treba mat doma zelen a pripadne ionizator. Stale vetrat cez potrubie je podstatne lepsie ako nemat ziaden system vetrania.

            • ferol píše:

              Ano. Ideal by bol, ak by na vetranie nebolo treba ziadne technicke zariadene 🙂
              A presne ako pisete. Radsej vetranie rurami ako nevetrat vobec. Ja osobne som dlhodoby zastanca centralneho vetrania.

    • ferol píše:

      A vlastne ten clanok vypalil negativne? Lebo ja som globalne spokojny, akurat som to chcel rozobrat a vysvetlit zo vsetkych stran 🙂

  3. jan píše:

    Zdravicko,mohli by ste my poradit ako to mate vymyslene pri dyme z vonku ?, ze by ste do rury z vonku dali dake specialne urobene uhlikove filtre ? my mame velky problem so susedom a jeho topenim a uz pri juznom vetre vypinam rekuperaciu a to je v zime min 3 mesiace nefunkcna …jedine len Severny vietor je moja spasa..mal som aj uhlikovu tkaninu aj taky valec uhlikovy ale po 10dnoch uz bolo nasytene dymom a uz sa nedalo pustat rekup…

    • ferol píše:

      pre centralnu rekuperaciu sa najviac osvedcilo pouzitie velkeho filtra v samostatnom vzducharskom boxe zaradenom na vstupnom potrubi pred vetracou jednotkou a vybratie filtrov z jednotky. Konkretne tento uhlikovy filter: https://www.ksklimaservice.cz/cz/panel-filtr-ks-wa

      A kolko vydrzi u vas, tazko povedat. Jeden nas klient ho mal viac ako rok a pol bez vymeny a v dedine furt palili ludia listie a filter to zvladal dlho

  4. ferol píše:

    UPDATE článku pár hodín po vydaní:

    Očividne som napísaním v článku,  že systém je pre domy A0 kvôli legislatíve ťažko použiteľný, vyvolal rôzne reakcie a mal som aj pár telefonátov. Tejto téme sa budem v dohľadnej dobe podrobnejšie venovať a zistíme v ateliéri všetky možnosti, ako korektne legislatívu splniť a zároveň systém podtlakového vetrania v novostavbách naďalej používať.  Predsa len je tento systém časť ľudí zaujímavejší ako centrálne vetracie jednotky a máme ho overený na viacerých realizáciách okrem môjho domu. Aj v dome, ktorý patrí medzi naše najluxusnejšie realizácie v kombinácii s tepelným čerpadlom zem-voda.

  5. Luboš píše:

    Dobrý den, všiml jsem si, že ty větrací otvory jsou v podstatě na bázi regenerančních jednotek Lunos, tedy bez jednotek jako takových. Já jsem dodatečně až při provádění stavby použil regenerační jednotky (obytné místnosti v páru e2neo, koupelny po jedné ego) a v ložnicích rekuperační jednotky Nexxt. V zimě otvírá manželka pouze okno na terasu, když si jde pro nějakou vodu anebo mě pro pivko-). I přes negativní názory na tento způsob větrání na fuftfórech jsem spokojený, problém pro někoho může být cena, protože na celý barák to vyjde možná i dráž než centrální rekuperace včetně rozvodů. CO se týče vlhkosti tak ta je v pohodě, možná až moc nízká (ložnice 35%) ale v případě CO2 jsem byl překvapený, že při ručním nastavení jednotky Nexxt na průtok 25 m3 za hodinu se nad ránem v ložnici kde spíme dvě osoby pohybovala hodnota PPM kolem 1350.(měřeno v desetiminutových intervalech měřákem TESTO400 se speciální sondou, hodnota teplota v místnosti konstantní, hodnota vlhkost klesala). Jednotka umí max 90m3/h, ale to v případě dvou lidí a ložnice není potřeba a spát by se u toho nedalo. Co se týče koupelen, tam problém není, ego jednotky v pohodě zvládnou do 20 minut vyvětrat koupelnu i když se tam před tím člověk napařuje půl hodiny a není vidět ani zrcadlo-).

    • Fero Lehocky píše:

      Ano, vetracie prieduchy su presne tie iste, co sa pouzivaju pre regeneratory Lunos. Lunos svoje vyrobky pouziva tymito dvomi sposobmi. Vyhoda tohoto podtlakoveho vetrania je prave aj v tom, ze ked sa tam nachysta kabelaž, tak kedykolvek v buducnosti sa cely dom da prehodit na regeneratory s rekuperaciou tepla a vlhkosti. A v case sa tam pripadne moze celkova investicia aj rozdelit.

      Je napriklad mozne, ze ked sa prestashujeme neskor so spalnou na prizemie, v ktorej mame prichystane 2 nasavacie prieduchy, tak pre spalnu potom do oboch dam vetracie jednotky a bude to pekne uzavrety system na spanie pre dvoch ludi s dostatocnym vetracim objemom pri minimalizovanej hlucnosti jednotiek, lebo ako dvojica nebudu musiet ist na plny vykon.

      Nexxt mame teraz naprojektovany v par projektoch a ta jednotka vyzera fakt zaujimavo.

      • Luboš píše:

        Do spálne (ložnice) se projektují pouze Nexxt. Má opravdu své výhody, hlavně v tom že funguje v automatickém režimu, bohužel v základním provedení za dost vysokou cenu nemá čidlo CO2, ani elektronickou klapku. Navíc instalace předposledního panelu (toho pod krycím – ovládacím) je opravdu tedy ňamka:-), protože těch osm umělohmotných úchytů na šroubky ulomíte ani o tom nevíte. Mám dvě jednotky a u obou jsem s tím měl problémy. V základu to tedy umí makat pouze s vlhkostí a teplotou vzduchu (čidla a podle toho jede jednotka), ale CO2 ne, přitom jak jsem psal výše, 1350 PPM je hodně, a nevím jak by jednotka fungovala s čidlem CO2, bohužel nemám možnost vyzkoušet.
        O to víc jsem opravdu nadšený z jednotek “ego” v koupelnách, na hodnotu přes 50% vlhkosti se opravdu dostanu pouze při intenzivním horkém sprchování, kterou stejně jednotka zvládá odvětrat na max.výkon do půl hodiny, celodenně pak jede na ten nejnižší, není to rekuperační mašina, ale přísun a odvod vzduchu je řešen podobně jako u Nexxt, t.j., stačí jedna jednotka, navíc koupelna obvykle nemá rozměry jak ložnice-)

        • ferol píše:

          No ano, teraz uz odporucaju NExxt, ale nemali ju Lunosaci na trhu vzdy. Pred tym davali aj do spalni stenove “von-dnu šupatka”.

  6. Rudo Mlčák píše:

    Tri roky bývame v novostavbe RD – 2+4 deti. Zvažoval som aj rekuperáciu, no nakoniec som od nej upustil, obával som sa hluku a plesní. Musím povedať, že som spokojný.
    Máme len 4 ventilátory – v práčovni, WC a kúpelni + digestor, ktoré púšťame len keď treba. V zime vetráme mikrovetraním – kľučka na okne 20 stupňov od vertikálnej polohy. Výmena prebieha aj pasívne popod dvere. Tie máme orientované na západ s vonkajším osadením, aby sa pri tlaku vetra pritisli na tesnenie a nezvyšoval sa prievan.
    Máme skôr problém so suchým vzduchom – v zime väčšinou pod 40%, čo nasvedčuje, že je dostatočne vetrané.
    Zrovna som našiel merač CO2 za dostupnú cenu – napr. HÜTERMANN ALARM CO2-501, takže ho hneď objednám a neskôr sa podelím aj o objektívne hodnoty kvality vzduchu.
    Vďaka za inšpiráciu.
    Rudo

  7. Luboš píše:

    Rudo : nízká hladina vlhkosti neznamená, že větráte dostatečně. Teď o víkendu jsem teď měřil naší ložnici, vlhkost byla kolem 30% ale CO2 nad ránem přes 1000, a to měřím s pomocí testo 400 a k tomu určenou speciální trubicí, umístěnou ve výšce hlavy při spaní(samo že ne u hlavy). Podle mě je opravdu potřeba počítat na 1 člověka kolem 30m3/h, a to ventilačka nedá ani náhodou, měl jsem Nexxt nastavenou na 36m3/h a nad ránem hodnoty vysoké, druhý den jsem zkusil nastavit stupeň na cca 47 m3/h, ale to už manželka nadávala, že to je moc hlučné, nemám zkušenosti s centrálem, ale z pohledu hluku je to asi lepší řešení, tedy pokud se dostanu nad ránem pod hladinu alespoň 800 PPM.

    • ferol píše:

      Central je vzdy tichsi pri rovnakych objemoch vzduchu na miestnost ako decentral. Take mame skusenosti

    • Rudo píše:

      Merač CO2 ukázal, že nám stačí cca každé 3 hodiny dobre vyvetrať, aby sme sa hýbali v rozpätí 600-1200 PPM. A v noci pootvorenú ventilačku na 1cm. Tam kde sa spí. V kuchyňo-obývačke, keď večer neháme 1300 PPM, ráno je tam bez vetrania 450 PPM.
      Nenašiel som síce o tom vedecký článok, no verím, že aj bez prúdenia vzduchu do miestnosti v bezvetrí sa pri pootvorenej ventilačke molekuly CO2 snažia vyrovnať svoju koncentráciu medzi vnútrom a vonkajškom.
      V každom prípade taký merač odporúčam každému, kto nemá centrálny systém vetrania, aby vedel ako vetrať.
      Obávam sa,že 90% Slovákov vetranie neriši, max. vyvetrá ráno, alebo keď už niečo cítiť…

  8. Miloš píše:

    Dobrý deň.Neriešili ste systém rovnotlakého núteného vetrania s použitím centrálnej rekuperačnej jednotky, kde by bol čerstvý vzduch privádzaný iba do jednej zóny (napr.obývačka, chodba, …) a vo všetkých miestnostiach by bola výustka na odvod, dimenzovaná na objem vzduchu podľa potreby. Pri tomto riešení by sa eliminovali prívodné potrubia(samozrejme nie úplne,ale bolo by to iba jedno prívodné potrubie väčšej dimenzie, ale menšej dĺžky), ktoré môžu vyvolávať u ľudí fóbiu zo zanášania prachom, plesňami a pod., nakoľko by prívodné potrubie bolo jednoducho čistiteľné (aj mechanicky).

    • ferol píše:

      Neriesili sme my nic take. Ale presne nat takym konceptom som uz uvazoval aj ja. Akurat to je vpodstate proti nejakym hygienyckym normam myslim, lebo nie je mozne oficialne privadzat vzduch do bytnych miestnosti cez ine priestory. Hoci by bol aj cisty.. Aspon co viem, tak legislativne by sa toto nemalo dat spravit.
      Prakticky by to fungovalo

  9. Lukas píše:

    Viete aj odhadnúť o koľko menej by ste platili za kúrenie ak by ste mali vetranie s rekuperáciou?

    • ferol píše:

      No nieco sa odhadnut da. Ale berte to s rezervou 🙂 Na zaklade vypoctov pocas projektu a na zaklade naslednych realnych spotrieb (https://inardex.sk/dom-architekta-spotreba-energii-domu/) by som to odhadoval zhruba na 2100kWh za rok menej s rekuperaciou, kde sa este ale nezohladnuje spotreba elektriky ventilatorov. Nase ventialtory su urcite uspornejsie ako tie v centralnej rekuperacii (tlakove straty na potrubiach, pretlacanie vzduchu cez rekuperator a pod), takze toto ratat ale nejdem, ale bude to teda rozdiel odhadom 300kWh za rok menej v prospech ventilatorov u mna. Cize vo finale by som to odhadol podlatkove vetranie verzus vetranie s rekupueraciou v nasom dome na urovni cca. 1800kWh za rok v neprospech nasho systemu. Co pri cene elektriny povedzme 0,13 moze byt tak 240 EUR za rok

      Cize asi 20 EUR na mesiac viac ako pri centralnom vetrani.

1 Ping-y/Trackback-y pre "Skúsenosti s podtlakovým vetraním v našom dome"
  1. […] Rovnako pre vnímanie hlučnosti ventilátora je dôležité jeho umiestnenie na stene. Ak ventilátor umiestnim veľmi blízko do rohu miestnosti, odrazený hluk od troch stien spôsobí, že výsledná hladina akustického tlaku v miestnosti bude takmer 10 – krát vyššia ako keby bol ventilátor umiestnený v strede steny. Je to spôsobené tým, že hluk sa  šíri vo forme vĺn. Pokiaľ sa táto odrazí od steny, javí sa nám ako nový zdroj hluku. Výsledná vlna je súčtom vĺn od odrazených stien a od ventilátora.  Tým sa javí ako významne silnejšia.  A to aj napriek tomu, že je to rovnaký prístroj s rovnakým akustickým výkonom.  […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*