Skúsenosti s podtlakovým vetraním v našom dome

Za necelý mesiac to budú už 4 roky, čo bývame v našom dome. Pekne to letí. To je už celkom dosť dlhá doba na zhodnotenie systému vetrania, jeho výhod a nevýhod. Vopred ale upozorňujem, že tento spôsob vetrania pri rodinných domoch A0 po 1.1.2021 zatiaľ neprojektujeme, lebo preverujeme, ako to môžeme spraviť legislatívne korektne cez výpočet energetickej certifikácie. V tomto článku sa zameriam hlavne na komfort užívania systému. Nebudem sa zaoberať tým, či je to energeticky efektívne alebo nie.

---

Stručné zhrnutie systému riadeného vetrania

Ak ste ešte nečítali alebo si nepamätáte, ako presne máme riešené vetranie v dome, odporúčam si pred tým pozrieť starší článok Riadené vetranie a kúrenie nášho domu. Ten článok popisuje riešenie v čase, keď bolo ešte iba naprojektované. Počas realizácie som spravil jednu zmenu. Vyhodil som z domu tepelné čerpadlo na ohrev teplej vody, ktoré malo tiež byť súčasťou systému vetrania. Dôvod tohto vyhodenia som spísal zase v článku Chyba č.1 – nevhodné miesto pre bojler s tepelným čerpadlom v našom dome. Vyhodenie tepelného čerpadla má hlavne vplyv na celkovú energetickú spotrebu domu. Na vetranie ako také a jeho komfort by malo tiež vplyv, pretože v určitých časoch by dom vetral veľmi pravdepodobne väčšie objemy vzduchu ako vetráme teraz.

Poďme sa teda ale pozrieť na zhodnotenie toho stavu, ktorý máme v dome vo finále namontovaný a možné riziká systému.

Obťažovanie chladom

Zásadný rozdiel tohto systému vetrania oproti vetracím systémom so spätným získavaním tepla je v tom, že cez otvory v stene ide do domu taká teplota, ako je práve vonku. Či je leto, alebo zima. A v zime do domu teda pokojne lezie vzduch o teplote trebárs -15 °C. Aktuálne sme mali pár dní dozadu presne takú situáciu v Trenčíne. Jedna noc zásadne klesla teplota na -14 °C, pričom predošlé a nasledovné noci to bolo tesne pod nulou.

Pod vetracími otvormi máme v stene namontované elektrické vykurovacie rohože, ktoré sa riadia ekvitermickou reguláciou podľa vonkajšej teploty systémom TAPHOME. Takže keď vonku klesne teplota, stena pod nasávaním sa automaticky dosť rýchlo vyhrieva na vyššiu teplotu, čím kompenzuje riziko schladenia tohto miesta a vytvorenia studeného kútu. Prvý rok sme na niektorých miestach toto obťažovanie chladom pociťovali. Najviac asi v noci v spálni na poschodí, lebo ja mám hlavu od výustky pôdorysne asi 1 meter. Ale bolo iba treba doladiť podľa vlastných pocitov to nastavenie zadefinovaných teplôt a kriviek v riadiacom systéme ekvitermicky a odvtedy je obťažovanie chladom vyriešené.

Takže jednoznačne podtlakové vetranie potrebuje doohrev. Bez doohrevu by to bolo dosť nekomfortné vetranie. U nás problém s obťažovaním chladom vnímame už teraz v úplne minimalizovanej miere. Netvrdím, že občas sa to nestane, lebo je to individuálna záležitosť, ale po odladení toto nepovažujem za žiadny problém.

Hlučnosť

Základné vetranie zabezpečujú 3 ventilátory v dome. Jeden je v komore a po jednom sú v dolnej a hornej kúpeľni. Všetky tieto ventilátory idú nonstop. Vypnuté sú iba vtedy, keď to my potrebujeme. (Kedy vypíname, popíšem nižšie). Hoci ide o tiché ventilátory (tichšie ako bežné “panelákové”), neobabrete to. Sú to ventilátory a je to proste počuť. V bežnej prevádzke sme si na tú hlučnosť všetci zvykli a extra to už nevnímame. Ak sa ventilátory pustia naplno – napríklad rýchle vyvetranie po osprchovaní, je to už rušivejšie a určite treba zavrieť dvere na kúpeľni, aby sa to nešírilo do domu. Hlučnosť plánujem doriešiť tak, že do spodnej kúpeľne doplním ešte jeden ventilátor (potrubia sú na to už pripravené) a rozložím takto vetranie dvoch ventilátorov na 3 ventilátory. Čo pri rovnakom vetracom objeme pôjdu všetky 3 na nižšie otáčky a celkovo to bude podstatne tichšie riešenie.

Jednoznačne systémy riadeného vetrania s centrálnou vetracou jednotkou sú v globále podstatne tichšie. Hlučnosť od ventilátorov v kúpeľniach je preto mínus tohto nášho systému.

Naopak v porovnaní so systémami s lokálnymi vetracími jednotkami je toto v samotných izbách tichšie riešenie, lebo tam nie sú žiadne ventilátory priamo v izbách. Hlučnosť z exteriéru cez prieduchy nejde dnu – je to adekvátne zatvorenému oknu.

Sprchovanie

Keď som písal o obťažovaní chladom, je predsa jedna vec, kde to vnímame – sprchovanie. Preto ventilátory ručne vypíname tlačítkom v kúpeľni, keď sa sprchujeme. Lebo ventilátory sú priamo v nad vaňou a v sprchovacom kúte. A to prúdenie vzduchu pri sprchovaní nie je príjemné hlavne manželke. Mne osobne až tak nevadí, ale tiež to vypínam. Po osprchovaní a vysušení si buď ventilátor ručne pustíme na vysoké otáčky, ale aj kebyže to zabudneme spraviť, automatika to o 30 minút po vypnutí spustí znova do režimu vetrania a vlhkosť po sprchovaní sa odvetrá. Rovnako sa teda vetrá dom ďalej.

WC priamo v kúpeľni

Časté sú obavy zo smradu z WC, keď je priamo WC v kúpeľni. Tiež som chcel pôvodne samostatné WC v dome, ale nakoniec sa nám riešenie, čo máme v pohode osvedčilo. A tým, že kúpeľne sú permanentne odvetrávané, riziko smradu je minimalizované a nevnímame to ako nejaký závažný problém. Stane sa to, to určite áno. Ale početnosť takejto situácie za rok nie je adekvátna tomu, aby to vyžadovalo samostatný priestor pre WC. Aspoň ja osobne to tak vnímam. Tlačítkom v kúpeľni zároveň môžeme dať pokyn ventilátoru, aby sa pustil naplno, keď je to nutné. A v krajnom prípade sú v kúpeľniach okná, takže úplne rýchle vyvetranie je stále k dispozícii.

Kvalita vyvetrania

So samotnou kvalitou vyvetrania domu sme spokojní. Postupom času sme si nastavili vetranie na rôzne režimy podľa toho či sme v práci, či sme doma, či je ráno, večer, či je predpoklad obedného varenia s digestorom. Ťažko sa to odhaduje na základe všetkých nastavených režimov, ale priemerne vetráme asi tak 90 m3 vzduchu za hodinu. To je priemerná výmena vzduchu v dome na úrovni 0,3 x objem vzduchu za hodinu.

Ak nie sme doma, vetráme len asi 30m3/hod, naopak keď sme doma, tak niekedy aj 120m3/hod. Preto píšem priemerne asi 90m3.

V lete v noci viac, v zime zase to mierne znižujem oproti letu. Tento objem čerstvého vzduchu je pri našom systéme vetrania dostatočný pre 4-člennú rodinu. Občas sa do toho otvorí okno, vchodové dvere, pustí digestor a pod..

Čo mi vadí?

Na celom systéme, ako bol nainštalovaný mi ale vadí jedna vec. Ide o zadefinované zaregulovanie prietokov vzduchu cez jednotlivé prívody. Takže napríklad detská izba a spálňa majú v základe po 25 m3 za hodinu. Rieši sa to vložením regulačného krúžku, ktorý určí, koľko cez ktorý prieduch do domu má ísť. Nie je to úplne presné, lebo na to má zároveň vplyv, či na danú fasádu nefúka vietor, ako silno aktuálne bežia ventilátory a aj nejaké ďalšie faktory. Ide ale o to, že týmto fixným zaregulovaním sa zadefinuje pomer, koľko vzduchu má prechádzať ktorým prieduchom.

Pokiaľ sú všetky dvere počas dňa pootvárané, je viac menej jedno kadiaľ vzduch do domu príde. Vzduch sa v dome premieša vtedy môžeme byť všetci trebárs v obývačke a čerstvý vzduch “dolezie” aj zo spálne.

V čom je ale problém?

Problém  vidím v tom, že ak chceme mat v noci zavreté na izbách kvôli kľudu a tichu dvere, tak sa vzduch už nemieša z celého domu. Prichádza výhradne iba cez prívod – takže na spálňu povedzme takých 20 m3/hod. A to mi príde osobne na dve osoby málo. A zase v zime sa potom vetrá napríklad obývačka celú noc, hoci to nie je potrebné a ten vzduch na dýchanie reálne nevyužijeme, lebo sa počas noci odvetrá cez kúpeľne. A je to potom aj zbytočná energetická strata.

Tak som uvažoval, ako toto vylepšiť a vyrobil som si vlastný systém ručného regulovania jednotlivých prívodov do domu. Večer zavriem prívody v herni, pracovni a obývačke a otvorím spálňu. Detská izba je otvorená stále, tú neregulujem.

Týmto dosiahnem to, že podstatne viac čerstvého vzduchu pri rovnakom vetranom objeme celého domu za hodinu dostanem priamo do spální, hoci sú tam zatvorené dvere. Reálne som vďaka tomu ešte mierne znížil objem celého domu vetraného vzduchu v zime.

Ako som to vylepšil popisuje toto krátke video:

A čo je asi najviac zaujímavé je to, že zo začiatku, kým som si zvykol, že mám ráno a večer niečo otvoriť a niečo zatvoriť, tak sa bežne stalo, že som ráno proste obývačku neotvoril. A celý deň bola zavretá. A často nám počas dňa nedošlo, že by tam bolo nevyvetrané. To je pre mňa jasný dôkaz toho, že vzduch sa bez problémov dostal z izieb do obývačky a v pohode sa počas dna mieša. Tento poznatok sa dá využiť aj pri iných systémoch vetrania. Trebárs aj pri centrálnom vetraní s rekuperáciou tepla, kde sa často systémy zbytočne predimenzovávajú.

Jednoducho nie je až tak dôležité, kde je v rámci izby presne umiestnená výustka čerstvého vzduchu, ako sa často projektanti vetrania snažia dostať výustky tak, aby “krížom” prevetrali celú izbu. Výustku podľa mňa treba dať tam, kde ju vieme dostať a nebude nikoho obťažovať prievanom napríklad. A vzduch sa proste premieša. Rozdiely v rámci priestoru v kvalite vzduchu sú samozrejme, ale sú zanedbateľné.

Údržba

Údržba celého systému je jednoduchá, hoci vyžaduje samozrejme nejaký čas. V každom prívodnom prieduchu je filter. Takže v dome máme 7 prívodných prieduchov a teda aj 7 prívodných filtrov.
A každý ventilátor má filter kvôli samotnej ochrane ventilátora pred poškodením prachom.  To sú 3 filtre na odsávaní.

Takže základná údržba spočíva v čistení týchto filtrov. Žiadne filtre som zatiaľ nemenil, všetky filtre sú v systéme čistiteľné. Reálne sa tejto údržbe venujem tak 2-3x do roka, zvyčajne ako ma to napadne. Kúpeľňové odsávacie ventilátory majú v sebe zabudovanú kontrolnú červenú LEDku, takže keď začne svietiť, viem, že už je fakt načase filter povysávať. Povysávanie filtra je rýchle, to robím aj častejšie ako 3x za rok, lebo inak sa zbytočne ventilátor trápi a zanáša.

Tu je fotka ventilátora s krytkou a nižšie fotka po zložení krytu. Jemný čierny molitanový filter treba povysávať.

A filtre v prívodoch do domu vyzerajú takto. Toto sú presne fotky, kde som to vybral pred čistením po zime. V tej dobe tam boli vložené ešte fixné regulačné krúžky a vzduch cez filtre prechádzal cez väčšinu filtrov stredom filtra. To svetlé časti na filtroch sú usadený prach a sadze s dymu z krbov susedných domov:

Samotné čistenie prieduchov a ich filtrov prebieha takto:

Filtre ručne periem. Hodím ich do lavóra s horúcou vodou, nasypem trochu prášku na pranie, nechám postáť a potom ručne preperiem a nechám vysušiť.

Zložím krytky a povyberám všetko, čo je v rúre strčené (aktuálne tam má len vložky s akustickým útlmom, protiveterné vložky som vybral von a neskôr vysvetlím prečo). Rúru a všetko čo je v nej vložené povysávam a rúru ešte poutieram mokrou handrou. Takže celý prívodný systém je stále dokonale čistiteľný a pod vizuálnou kontrolou.

Rozoberanie je jednoduché – tu je video ešte zo staršieho článku, ako sa to celé rozoberá:

Keď chcem spraviť celú túto procedúru s poriadnym vyčistením celého systému, tak mi to trvá zhruba 2 hodiny. Rozobrať, povysávať, oprať, nechať preschnúť a znova poskladať. Ak to robím 2-3 x ročne, plus k tomu naviac častejšie povysávanie filtrov ventilátorov tak je to povedzme 6 hodín ročne. Všetky filtre sú aj po 4 rokoch v stave, že nepredpokladám v najbližších rokoch nutnosť ich výmeny.

V globále údržba je jednoduchá a naozaj to, že je to celé primitívne a pod kontrolou, tak mi nevadí, že mi to berie 6 hodín ročne. Za mňa spokojnosť.

Dym z vonku

Ako som už v predošlom odstavci o údržbe spomenul, problém všetkých vetracích systémov je dym z vonku. Keď sa tohto človek chce zbaviť, musí použiť veľmi kvalitný účinný uhlíkový filter s veľkou plochou. Často nestačia ani uhlíkové filtre vkladané priamo do vetracích jednotiek s rekuperáciou tepla.

Takéto filtre ja do prieduchov zatiaľ nemám. Plocha filtra by bola tak, ako sa tam osadzuje pravdepodobne aj tak veľmi malá. Takže zatiaľ toto neriešim. Počas zimy sa nám to stane niekoľko krát, že cítime dym, ale zatiaľ to je vo frekvencii, ktorú som ešte ochotný akceptovať. Lebo rovnaký problém by som mal aj vetraním oknami. Ak sa to bude v budúcnosti zhoršovať, mám už premyslený prototyp uhlíkového filtra, ktorý budem do rúry v stene vkladať tak, aby mal čo najväčšiu možnú absorpčnú plochu.

Používanie digestora

V samostatnom článku o digestoroch som písal aj o tom, ako používame doma my digestor. Článok je tu: Digestor – recirkulačný alebo s odťahom von?

Máme teda normálne odsávanie z domu von. V systéme prieduchov je štandardne vložený jeden prvok – protiveterná ochrana. Zabraňuje tomu, aby v prípade silného vetra cez prieduchy nešlo do domu príliš veľa vzduchu. Pri vysokom tlaku vetra sa sám priklopí. Preto, keď sme pustili digestor, museli sme spraviť presne čo popisujem v článku – otvoriť okno. Ale odsledoval som si, že naša lokalita nie je extra veterná a ak sa pár krát do roka pritrafí silný vietor a prefúkne to cez prieduchy, žiadna tragédia sa nedeje.

Preto som tieto protiveterné prvky zo všetkých prieduchov vytiahol von. A keď teraz pustíme digestor, nemusíme otvárať žiadne okno, lebo zvýšená nutnosť prívodu vzduchu do domu na vyrovnanie tlakov sa pekne rozloží medzi všetky prívodné prieduchy a v tej chvíli cez každý do domu ide viac vzduchu.

Zároveň som nastavil v automatike, že cez víkend sa medzi 11:00-13:00 vypnú ventilátory v kúpeľniach, lebo je veľký predpoklad, že varíme a beží digestor. Takže sa takto zníži ten objem vzduchu.

S týmto riešením s digestorom som spokojný.

Digestor inak ešte používam občas aj lete na nočné chladenie. Ak nechceme mať otvorené ventilačky v noci a potrebujem silnejšie prevetrať nočným chladným vzduchom dom, tak proste niektoré noci pustím na noc digestor na 300m3 za hodinu a pekne to pomôže schladeniu. Samozrejme všetky prieduchy vtedy musia byť otvorené naplno. Toto je inak jediná možnosť chladenia domu s týmto systémom, ak neuvažujeme niečo ak klimatizácia. Pri centrálnych vetracích jednotkách existujú jednotky s možnosťou chladenia.

Dlho otvorené okno je problém

Nevýhoda podtlakového systému je, že ak niekde otvoríte okno, tak to v podstate prestane vetrať cez prieduchy, lebo cez to okno má vzduch do domu najmenší odpor a preto ide skoro všetok hlavne tadiaľ. Napríklad sa nám pár krát stalo, že deti mali v herni cez deň potrebu si vyvetrať (baby si lakovali nechty), dali okno na ventilačku a nikto to večer nezavrel a ráno som sa divil, prečo máme tak nevyvetrané v spálni.

Toto sa pri systéme s centrálnou vetracou jednotkou nestáva. Pretože tam tlačí vzduch do izieb cez rozvody vetracia jednotka bez ohľadu na to, či je niekde okno otvorené alebo nie.

Zase aby to nevyznelo, že je toto závažný problém. Len o tom treba vedieť. Normálne máme okná vždy zavreté, len na to upozorňujem tých, čo by chceli takýto systém a pri tom veľa vetrať oknami.

Tento “problém” sa dá naopak využiť vtedy a aj ho tak používam, že keď som sám doma a chcem mať čo najčerstvejší vzduch v pracovni, stačí otvoriť ventilačku a mám garantovaný prívod vzduchu cez toto okno. Lebo bez ventilátorov sú často situácie, keď sa ani pri otvorenej ventilačke vzduch nepohne. Toto sa bežne deje v období, keď je vyrovnaná teplota von a dnu a bezvetrie.

Vlhkosť vzduchu v zime

Častý problém domov a bytov je suchý vzduch v zime v interiéri. Na to má vplyv plno parametrov. Vetranie je jedným z nich a je to dosť podstatný parameter. Ak sa vetrá priveľa v zime, je vzduch suchý. Ak sa vetrá príliš málo, je vlhký a hrozí zaplesnivenie konštrukcií. My máme v zádverí na prízemí senzor vlhkosti vzduchu zapojený v systéme TAPHOME.

V zimnom období pri našom dome (konštrukčné riešenie, veľkosť domu, počet ľudí, počet kvetov a pod..) a spôsobne vetrania popísaného vyššie sa nám to hýbe medzi 40-50% pri interiérovej teplote cca. 21,5 °C. To považujem za optimálne parametre pre zimu. Ide o údaj v podsade spriemerovaný za celý dom.

Ale ako som písal o vetraní spální v noci, tak podobná je problematika aj s vlhkosťou vzduchu v noci na spanie. Nemám to síce exaktne pomerané, lebo tam nemám merač vlhkosti.  Ale ak zavriem dvere a do tých izieb napriamo tlačíme nočný suchý studený vzduch zvonku a ten sa vtedy nemieša s už vlhkejším vzduchom v dome, tak je veľmi pravdepodobné, že relatívna vlhkosť vzduchu je v noci v spálňach nižšia, ako je celodenný priemer celého domu. Potvrdzujú toto zatiaľ iba naše pocity v noci. Počas dňa je to v pohode.

Takže tento systém vetrania má nevýhodu v tom, že nezískava späť vzdušnú vlhkosť. V našom dome s našimi konštrukciami to problém nie je. Môže to byť problém v domoch, ktorých konštrukcie nedokážu vôbec regulovať vzdušnú vlhkosť. V tomto majú preto navrch všetky vetracie systémy, ktoré získavajú späť vlhkosť z odpadného vzduchu. Napríklad vetracie jednotky s entalpickým výmenníkom alebo regeneračné jednotky (napr. Lunos, Inventer). Samozrejme za podmienky, že všetky porovnávané systémy budú vetrať úplne zhodné objemy vzduchu! Ak bude centrálna vetracia jednotka vetrať zbytočne veľké objemy vzduchu aj napriek entaplickým výmenníkom dom vzduch presuší.

Záverečné zhrnutie

Plusy
– dom je dobre vyvetraný aj pri zatvorených oknách
– jednoduchosť systému
– jednoduchá údržba, netreba kupovať filtre
– žiadna hlučnosť priamo v izbách oproti decentrálnym vetracím jednotkám
– zvonku nejde žiadny hluk cez prieduchy do interiéru
– komfortné používanie s digestorom
– v kombinácii s inteligentnou elektroinštaláciou Taphome dobre nastaviteľné
– po doplnení vlastného otvárania, zatvárania prieduchov jednoduchá regulácia množstva vzduchu po priestoroch

Mínusy
– vyššia hlučnosť v kúpeľniach ako pri súčasných centrálnych vetracích systémoch
– nemožnosť chladenia
– nemožnosť spätného získania vlhkosti
– zatiaľ nemožnosť osadiť uhlíkové filtre s dostatočnou plochou a ochranou proti dymu z vonku
– otvorené okno alebo dvere podstatne zasiahne do režimu vetrania po priestoroch
– aktuálne overujeme možnosti projektovania systému pre domy A0 kvôli legislatíve a platným STN

Poznámka: Jednotlivé plusy a mínusy nemajú rovnakú vážnosť. Sú často vysoko individuálne vnímané.

Mojou snahou bolo spísať čo najviac postrehov a skúseností so systémom vetrania. V globále môžem povedať, že som s kvalitou vzduchu v dome, a to to v prvom rade ide,  spokojný 🙂

 

Kde ešte môže mať tento systém uplatnenie?

Kvôli legislatíve tento systém do rodinných domov aktuálne neprojektujeme. Stále pátram po tom, ako to správne na legislatívu nastaviť, aby to bolo OK.  Systém vetrania stále nájde uplatnenie trebárs pri rekonštrukciách, kde kvôli výškam nie je možne riešiť centrálnu rekuperáciu. Rovnako v bytoch v existujúcich bytovkách, kde viete využiť to, že tam sú pre osadenie ventilátorov v kúpeľniach prichystané rozvody v jadrách. A stačí doplniť nasávacie otvory – ideálne niekam nad radiátor alebo doriešiť podobne ako u mňa doohrev v stene. A samozrejme sa systém dá použiť v každej stavbe, ktorá neslúži na trvalý pobyt – napríklad víkendové domy záhradné chatky a podobne.

---

UPDATE článku pár hodín po vydaní a po informovaní mailami:

Očividne som napísaním v článku,  že systém je pre domy A0 kvôli legislatíve ťažko použiteľný, vyvolal rôzne reakcie a mal som aj pár telefonátov. Tejto téme sa budem v dohľadnej dobe podrobnejšie venovať a zistíme v ateliéri všetky možnosti, ako korektne legislatívu splniť a zároveň systém podtlakového vetrania v novostavbách naďalej používať.  Predsa len je tento systém časť ľudí zaujímavejší ako centrálne vetracie jednotky a máme ho overený na viacerých realizáciách okrem môjho domu. Aj v dome, ktorý patrí medzi naše najluxusnejšie realizácie v kombinácii s tepelným čerpadlom zem-voda.

---

Ak máte doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie. Budem rád akejkoľvek konštruktívnej diskusii. Hlavne ak by sme našli spoločne riešenie, ako to naďalej projektovať 🙂

 

 

Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.