Riziká – riadené vetranie s centrálnou vetracou jednotkou

Som veľký fanúšik riadeného vetrania s rekuperáciou tepla pomocou centrálnej vetracej jednotky. A každému ju odporúčam. Okrem toho je to nevyhnutnosť v pasívnom dome. Aj pre seba s týmto systémom do domu stále uvažujem. Hoci posledný rok poškuľujem aj po alternatívnych riešeniach …

Ale pred rozhodnutím dať si do domu takýto systém musíte vedieť všetky informácie, nie len marketingové chvály. Aby ste potom neboli sklamaný a hlavne aby ste si nenarobili viac problémov ako úžitku. Často ide o investíciu v rodinnom dome cez 2500 EUR pri najlacnejších jednotkách a rozvodoch robených svojpomocne a cez 4000EUR pri “značkovejších” jednotkách a realizácii na kľúč. V tomto článku preto zosumarizujem mne známe riziká s používaním vetrania s centrálnou jednotkou a ako im spoľahlivo predísť.

V prvom rade treba povedať, že správne navrhnutý a zrealizovaný systém so správnym používaním bude pracovať spoľahlivo a bez rizík.

Ale my ľudia sme proste rôzni. A problém môže byť práve naša pohodlnosť a snaha ušetriť a nesprávnom mieste. A často nedodržiavame oveľa jednoduchšie veci, ako tieto, ktoré sú dôležité pri prevádzke systému riadeného vetrania s rekuperáciou tepla.


1/ Pravidelná údržba

Vetracia jednotka má v sebe 2 protiprachové filtre. Tieto treba pravidelne čistiť alebo vymeniť podľa znečistenia. Zvyčajne je to podľa odporúčaní výrobcov 4 x do roka. V prípade veľmi prašných lokalít aj častejšie. Toto je dosť individuálne. Dobrá jednotka vás na výmenu upozorní. Ale poznáte to. No mal by som to už ísť vymeniť. Ale teraz musím spraviť niečo iné. Tak to spravím na budúcu sobotu.. A nakoniec to nie je ani po mesiaci stále vymenené.

Pritom výmena filtra nie je zložitá. Jednoducho sa vytiahne. Viď ukážka na fotke (zdroj. Atrea):

Napríklad toto odporúča robiť jeden z dodávateľov :

  • Každé 3 mesiace skontrolovať a povysávať filtre.
  • Približne jeden krát za rok vymeniť filtre za nové
  • Každé dva roky prepláchnut rekuperačný výmenník vo vlažnej vode

Iný dodávateľ zase filtre vysávať neodporúča, ale rovno vymeniť za nové 1x za 3-6 mesiacov podľa znečistenia. Vysávanie neodporúča, lebo špina je v nich zažratá, zvykne sa vysávaním narušiť štruktúra a filter je “deravý” Nový filter stojí cca. 2-4 EUR, takže nemá zmysel špekulovať. Ja sa tiež prikláňam k výmene a nie k vysávaniu.

Čo sa môže stať, keď zanedbáte filtre?

Ak je filter príliš zanesený, ventilátory sa snažia vzduch tlačiť, ale prach na filtroch im v tom bráni. Tak proste vzduch pretlačia za filter spolu s prachom a ten sa bude usadzovať na rozvodoch vzduchotechniky po dome. Pri pravidelnej výmene filtrov sa do potrubia dostane minimálne množstvo prachu a bez čistenia tie rozvody vydržia bez problémov cez 10 rokov.


2/ Nevypínajte nadlho systém

Predstavte si, že idete na 3 týždne na dovolenku. Prirodzene vás napadne, načo to tu má hučať 3 týždne, keď tu nebudem. Veď to žere elektriku…vypnime a hotovo. Alebo veľa ľudí jednotku vypína proste v lete, lebo sa im vidí, že to nemá zmysel a vetrajú si oknami… Pravda je taká, že donedávna som aj ja osobne tvrdil, že v tom problém nevidím. Ale skúsenosti sa nabaľujú a toto už dôrazne neodporúčam robiť.

Čo sa môže stať?

Vetracia jednotka je prispôsobená na to, že jednou časťou ide do nej vzduch zvonku a druhou časťou von z domu. V časti, kade ide vydýchaný vzduch z domu preč vzniká kondenz – čiže sa tam zráža vodná para na vodu. Takže je tu na to pripravené pripojenie na kanalizáciu, a voda pekne ide preč. Všetko je tak, ako je to technicky navrhnuté.
Ale ak vetranie vypnete, vzduch v potrubí už nie je riadený ventilátormi. Pokojne sa môže stať, že bude prúdiť, ako mu napadne. Kľudne aj úplne opačne. Stačí, že mu pomôže napríklad otvorené okno a tým neriadený prievan v dome a v potrubí.

Vodná para sa začne zrážať v jednotke na mieste, kde nemá jednotka na to určený odvod do kanalizácie a bude sa tam hromadiť voda. Overoval som u dodávateľov, s ktorými spolupracujem, či sa vo vlastnej praxi s týmto už stretli. A jeden mi telefonicky potvrdil, že sa na ich jedného klienta pri výmene filtrov po otvorení jednotky vylialo niekoľko litrov vody! Dôvod bol práve dlhodobo vypnutý systém a neriadené prúdenie vzduchu.
Druhý problém pri dlhodobom vypnutí môže byť ten, že jednotku vypnete trebárs v momente daždivého počasia, keď je von vlhký vzduch. Takže v tejto chvíli sú vlhkejšie aj filtre. Pokiaľ cez ne prúdi stále vzduch, nie je žiadny problém. Problém ale môže nastať, ak cez ne prestane stále prechádzať vzduch a filtre môžu začať plesnivieť.

A dostali sa ku mne už aj informácie, že majiteľ domu dal vytrhať z domu komplet rozvody a vetraciu jednotku, lebo mu splesniveli filtre a pleseň sa rozšírila aj do rúr. Zatiaľ som sa s ním osobne nerozprával, takže presný dôvoď nemám potvrdený. Ale zo sprostredkovaných informácií len viem, že systém mal tiež dlho vypnutý. Či tam bol ešte iný dôvod, zatiaľ neviem.

Nechcem nikoho týmto strašiť, možno ide o ojedinelé prípady a zhody okolností, ale treba si na to fakt dať pozor.

Je možnosť si vetranie časovaním nastaviť trebárs na prevetranie domu 2x za deň. Čo nepovažujem za dlhodobé vypnutie. Hlavne v letnom období by sa mohol dom zbytočne prehriať teplým vzduchom a naopak v zime vzduch presušiť. Zase to závisí od domu k domu a technickému riešeniu projektu a vetracej jednotky.

Samozrejme na nasávaní sa dáva klapka so servom a na výfuk spätná klapka, takže takéto nevyspytateľné pohyby vzduchu by sa stať vlastne nemali. Vzduch pri vypnutej vetracej jednotke by nemal prúdiť, ako sa mu zachce. Ale proste už sa stalo aj také a klapky netesnia vždy dokonale. Možno len fakt blbá zhoda okolností…

 


3/ Prevádzkové náklady

Musíte počítať s ročnými prevádzkovými nákladmi. Orientačne ročne na elektrike zožerie vetracia jednotka asi 50 EUR. Neberte ma za slovo, toto závisí od výkonov, samotných jednotiek a lokaliy. To číslo je pre predstavu. A ak je v nej predohrev riešený elektricky proti zamŕzaniu , tak pokojne ďalších 30-50 EUR podľa toho, aká je tuhá zima. Samozrejme sú aj jednotky, ktoré ochranu pred zamŕzaním majú riešenú inak. K tomu si pripočítajte pravidelnú výmenu filtrov. Ceny sa rôznia. Ak meníte podľa odporúčania jedného z dodávateľov raz za rok, tak to je cca. 40EUR pri originálnych filtroch. A je možnosť si filtre nahrádzať lacnejšie, ak si kúpite filtračnú tkaninu za cca 10 EUR/m2 a ročne to nastriháte. Vyjde to potom na jednu výmenu cca.3 EUR na oba filtre.

Podľa iného dodávateľa Atrea stoja filtre na 5 výmien 15 EUR, čo postačí bohate na celý rok. Atrea predáva aj jednorázové filtračné kazety. Aby sa nemuseli tkaniny navliekať,  vymení sa celá kazeta. Tie sú ale cca. 5x drahšie.
No samozrejme, že to na druhej strane šetrí na kúrení, ale jednoducho prevádzkové náklady tam sú a treba s nimi počítať.


4/ Hlučnosť?

Ľudia sa po internete sťažujú, že to hučí. Ja tvrdím, že toto je len o nesprávnej realizácii. Často sa šetrí tam, kde nemá a videl som veľa projektov, kde nebol žiadny tlmič hluku na rozvodoch potrubia. Tlmiče hluku sa dajú lacnejšie nahradiť flexihadicami. Potom to fakt hučí hlavne pri vyšších objemoch vzduchu. Ľudia preto znižujú výkon, aby to šlo tichšie a nakoniec sa sťažujú, že to dobre nevetrá. Z našich realizovaných projektov sme zatiaľ sťažnosť na hlučnosť nemali, ale vždy trvám na používaní tlmičov hluku alebo inom riešení akustiky. A samozrejme hlučnosť je veľmi individuálna záležitosť. Čo vadí mne, nemusí Vám. Najlepšie si to ísť niekam vypočuť.


5/ Filtre na odťahoch

Po správnosti majú byť filtre aj na odťahovom potrubí v miestach odťahových mriežok, čo sa ale v praxi často nerobí. V podstate týmito odťahmi ide špinavý vzduch smerom z domu preč, takže teoreticky je to jedno, že toto potrubie je zaprášené. Podobne ako rúry z digestora. Ak tam ten filter je, treba ho čistiť, inak to bude vyzerať takto:


Takže si zosumarizujme, čo je dôležité vedieť pri realizácii a prevádzke systému riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. Za najdôležitejšie považujem prvé dva body kvôli zdravotnému hľadisku :

  1. Dôležitá je pravidelná kontrola a výmena filtrov
  2. Nevypínajte nadlho systém, nechajte ho bežať celoročne trebárs na najnižšie otáčky, ale aby vzduch stále prúdil.
  3. Overte si u dodávateľa ročné prevádzkové náklady. Medzi jednotkami sú v spotrebách elektriky vcelku veľké rozdiely. A rovnako sa môžu líšiť ceny filtrov a zložitosť ich výmeny.
  4. Pri realizácii tlačte projektanta a realizátora, aby používal tlmiče hluku. Odporúčam si ísť systém pozrieť niekam naživo.
  5. A mali by byť filtre aj na odťahoch.

 

Ako som napísal na začiatku. Riadené vetranie s rekuperáciou tepla s centrálnou vetracou jednotkou považujem za najkomfortnejší vetrací systém. Ako každý iný systém, má svoje výhody a riziká. Tým sa vyhnete správnou údržbou a prevádzkou. Samozrejme, môžete si objednať aj pravidelný servis priamo od dodávateľa a nemusíte myslieť na údržbu vy. Ale to tiež stojí peniaze.

PS: Článok priebežne upravujem podľa pripomienok na maily a reakcií v diskusii, takže niektoré veci z diskusie sú už preklopené do článku. Ale diskusiu odporúčam aj tak prečítať.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


Tags:
143 comments on “Riziká – riadené vetranie s centrálnou vetracou jednotkou
  1. Yco píše:

    Zdravím, pán Lehocký,

    rekuperáciu máme doma už tretí rok a je pravdou, že sa len ťažko dostávam k tomu, aby som vymenil filtre. Mám nastavenú notifikáciu každý mesiac. Ale kým ich vyberiem a aspoň povysávam, tak niekedy prejde aj ďalší. Budem sa snažiť byť v tomto “poriadnejší”.
    Keď sme išli na dovolenku, systém som nastavil, aby sa zapínal tri krát denne. Inak bežal v kuse, akurát na tzv. Ekomód, čo znamená, že sa automaticky zapínal za vopred stanovaných podmienok. V čase, keď ventilátory nebežali, sme občas zaznamenali “prievan” z výustkov. Už asi 2 mesiace bežíme v “Komfort” móde, čo znamená, že ventilátory idú stále aspoň na minimum. V čase, kedy nie je zapnuté tepelné čerpadlo, je odber okolo 15W, takže v pohode.
    Tlmiče hluku nemáme, do druhého stupňa nič nepočuť. Tretí stupeň už počuť a štvrtý nepoužívame.
    Filtre máme v oboch smeroch v rekuperačnej jednotke.

    Tak teda už len sa donútiť vymieňať filtre častejšie a bude to v pohode. 🙂

  2. Jano píše:

    Zdravim, zaujimalo by ma ci su naklady na elektricku ochranu proti zamrzaniu len odhadnute, alebo su realne odskusane (+/-). Dost to ovplyvnuje vyber ochrany, napr. pri realizacii solankoveho zemneho vymennika (min.1000e) by bola navratnost cez 20 rokov oproti elektrike co nieje velmi ekonomicke.

    • Fero Lehocký píše:

      @Jano: Naklady su len za zaklade klimadat a udajov vyrobcov, ze kedy sa ochana spusti. Proste sme napocitali u nas, ze to tak moze cisty cas 2 tyzdne v roku. Samozrejme niekedy menej, niekedy viac..a podla vykonu ohrevu som to prepocital na elektriku. Nemam k dispozicii meranie, kde su tie predohrevy osadene s nejakym meranim sotreby elektriky. Solanka je z mojho pohladu kvoli predohrevu nerentabilna ale jej prinost je mierne chladenie v lete. Tiez od toho ale vela necakajte.

      • Jano píše:

        @Fero Lehocký:
        Solanka pre chladenie vonkajsieho vzduchu v lete ma maly vykon (docital som sa cca 200-400W), zasa chladit pred rekuperackou nema velky vyznam kedze rekuperacka “zrovna” teploty. Mne to teoreticky vychadza ze spravne by mal byt este dalsi vymennik za rekuperaciou, ale to je komplikovane riesenie. Z toho mi vychadza ze sa do zemnych vymennikov neoplati investovat.

        • Fero Lehocký píše:

          Ja suhlasím, podľa mňa sa tiež neoplatí do solaniek investovať a ja pre seba s nimi neuvažujem.

        • Pavol píše:

          @Jano: @Jano: Pozor niektoré rekuperácie majú aj letný režim. Vtedy sa zapne bajpas a už sa nasávaný vzduch neohrieva vzduchom z interiéru.

  3. rasto píše:

    Cena je, ak sa bavíme o pasívnej rekuperačke, premrštená, ale to záleží od „nákladov“ realizačnej firmy. Skutočné náklady u mňa boli do 2500Eur – poschodový dom, 5 izieb, spiro potrubie, vlastná montáž rozvodov. Kvalitnejšie produkty môžu vybehnúť do Vami udávanej sumy.
    1) Pravidelná údržba – Výmena filtrov raz za stvrtrok je reálna možno niekde v lese, kde sa nepráši, ale ja vysávam filter každé 3-4 týždne. Toto je však každého subjektívna záležitosť.
    2) Vypínanie systému – v prechodných obdobiach je to skutočne komfortné, keď „nevetráte“ (oknami) a vlastne systém sa o všetko stará. Ale ak sa zdvihnú teploty k 30 stupňom, pasívna rekuperačka v prevádzke je nevyhovujúca. Aj keď idem len na cca 60 kubíkov, vchádza mi do domu vzduch o teplote aj 24 stupňov, čiže si prikurujem. Lepšie je, aby bola rekuperačka vypnutá. Sú tvrdenia, že ohriaty interiér sa dá počas noci dochladiť cez bypass – NIE,neverme tomu. Vzduch je slaby nosič energie a v nejakej štúdií som získal info, že pri vetraní 100kubíkov/hod je energia na ochladenie pri reálnych podmienkach (neviem aký myslený bol teplotný rozdiel medzi privádzaným vzduchom a interiíérom) cca 250 w, ak k tomu prirátame ohrievanie vzduchu od činnosti ventilátora, sme v reále niekde na 150-200 w – to je veľmi málo na ochladzovanie. – možno by to stačilo pri sadrokartonových stenach, kde akumulácia tepla je slaba, ale nas dom je z dreva a hliny a ochladzovanie cez bypass nestačí. Záver – v lete cez deň nevetráme rekuperqačkou, aby sa nám dom neprehrial (a neprehreje sa), v noci nevetráme rekuperačkou, ale oknami aby sa lepšie dom ochladil. Niektoré rekup. jednotky majú bypass klapku, ale skutočnosť je taká, že sa otvorí klapka a je obtok rekuperátora, ale nič neprekryje rekuperátor, čiže časť vzduchu ide cez rekuperátor a časť cez bypass. Výsledok je taky, že skutočná účinnosť bypassu je nedostatočná. Riešenie – buď si zakúpiť skratový diel, a vtedy je vám pypass klapka k ničomu, alebo si podomácky vymyslieť prekrývanie samotného výmenníku.

    3) Prevádzkové náklady – filtre, nízke náklady, my sme si dali ešte karbotex kvôli potenciálnym pachom z vonka. Neviem či to funguje, doma máme (počas vetrania strojom) vzduch bez pachov. Elektrika – mal som rekuperačku napojenú cez merač energie: v pohotovstnom stave 2W, cca 60 kubikov/hod – 10W, 120 kubikov/hod 24 W, 180 kubíkov/hod 55W, naplno cca 250 kubíkov/hod 180W
    4) Hlucnost – rozvody su v spiro 125 mm prevedení a podľa projektu. Nemám nikde v projekte tlmič, len na začiatku a na konci vetiev „ohybné hadice“ a skutočne nám to stačí. Skôr si myslím, že problémy s hlukom a nutnosť tlmičov je u rôznych plastových hadíc s malým priemerom, kde je rýchlejšie prúdenie vzduchu a hluk ventilátorov sa tak lahšie šíri v potrubí.
    5)Filtre na odťahu – áno uvažujem stále o niečom podobnom, ešte som však k tomu nedorátol, máme filtre na vstupe do rekuperacky

    • Pavol Urbanik píše:

      @rasto: Zdravím vás, ktorú rekuperačku máte? Atrea Duplex Easy 250? Pavol

      • Juraj píše:

        @Pavol Urbanik:

        Ja mam atrea easy duplex 250. Mam spiro potrubie, ktore som si natahal sam podla navrhu od cloveka co sa tym zaobera. S tlmicmi na kazdom vyvode ma len rozvody v 4izbovom dome vysli cca 1000 eur. Montaz jednotky aj s doohrevom vzduchu (tiez atrea) vysla na 2200 eur.

        Prevadzka tej jednotky sa mi zda byt dost hlucna. Na noc davam vykon na 30%, inak by som pri tom nezaspal. Cez den to nie je rusive, ked je zapnute radio, tak ani neviem ze to ide. Zvonka je to vsak pri vyssom vykone pocutelne na 10tky metrov.

        Rovnako rekuperacia teploty nie je hviezdna. Nemeral som teplotu privadzaneho vzduchu, ale v zime je vyrazne nizsia ako teplota vzduchu vnutri (vonku je teraz 5 stupnov, vnutri mam 24). Aby ste si privod cerstveho vzduchu aj vsimli, jednotka musi frcat na 100%. Priznam sa ze cez den ked som doma, a vonku nie je brutalna zima, radsej vyvetram oknami. O nejakej efektivnosti tu asi nemoze byt rec, skor je to o komforte (ak nebude vadit hluk).

        Co ocenujem je vzduch akotak bez pachov. Teraz pri manii z biokotlov a krbov je vzduch v zime extremne zasmradeny.

        Tu vec mam vyse pol roka a zatial prevlada velke sklamanie. Ani sa mi to nechce pouzivat, standardne mi to bezi nonstop na 10%.

        Ak chcete usetrit, asi by som sa poobzeral po niecom inom. no mozno aktivna rekuperacia je uz ine kafe….

        • Fero Lehocký píše:

          @Juraj: Atrea easy duplex 250 je jedna z najlacnejsich moznych rieseni. Neda sa od toho ocakavat podla mna to, co od inych drahsich jednotiek a zavisi vela aj od riesenia toho utlmenia a regulacie. A je dost individualne kto ako vnima cerstvy vzduch. Na cetralne vetranie su v poslednom obdobi dost rozdielne nazory ludi, co to pouzivaju. To je fakt.

      • rasto píše:

        @Pavol Urbanik:
        tak asi som uz casovo mimo mísu: mam nilan comfort 250 kupený v akcii za relatívne male peniaze.

  4. Michal píše:

    Dobry den,
    Viete trosku upresnit ake su alternativy? V clanku spominate:…
    Hoci posledný rok poškuľujem aj po alternatívnych riešeniach bez centrálnej vetracej jednotky…
    Ja stale zvazujem ci ano, alebo nie, hlavne kvoli tomu, ze v tych rozvodoch sa predsa len aj pri najdokladnejsom meneni fltrov bude casom usadzat nejaky neporiadok.
    A dalsia vec je ze z coho rozvody. V sucastnosti najpopularnejsie je urobit ich z flexi hadic, pripadne inych plastovych dielov, co mi zase ale pride v rozpore s tym, co ste pisali v clanku o stavebnych materialoch. Ked uz budem mat vsade v interiery drevo, nie je potom na skodu tlacit vzduch cez plastove rury? 😉
    Dakujem,
    m.

    • Fero Lehocký píše:

      @Michal: Rýchle naznačenie:
      – Podtlakové vetranie, kde vzduch ide pramo do domu mimo potrubia..
      – Systemy so stenovymi regeneratormi (InVenter, Lunotherm)
      – Pretlakove vetranie, kde sa vzduch tlaci do jedneho miesta a doohrieva sa a nasledne unika netesnostami domu.
      + Vyvijaju sa uz lokalne rekuperacky
      Bude to temou inych clankov a v diskusii pod tymto clankom to nechcem rozoberat, nech neobocujeme od temy centralneho vetracieho systemu…

      • Michal píše:

        @Fero Lehocký: Dobry den, tusim tu bol k tomu aj prispevok od pana Korandu ale zmizol…
        Zhrniem to takto:
        – Mame v dome akumulacnu pec, takze pretlak/podlak odpada
        – lokalne rekuperacky a inventery sa mi nepozdavaju, lebo je to vytvorenie tepelneho mostu v kazdej izbe, spati to na fasade, tym duplom na drevenom dome a uz zmienovany kondenzat
        – centralna rekuperacia vychadza z toho najlepsie, ale sprostredkovane som pocul aj nazor cloveka, ktory robi vzduchove rozvody na vzduchotechniku a rekuperaciu, ze by si ju do domu nedal, lebo videl rozvody po 5-10 rokoch ako vyzeraju. Iste je to prave o cisteni a vymene filtrov, ale je to uz chrobak do hlavy. Navyse manzelka ked je u mojich rodicov, co maju rekuperaciu Paul Novus 360 aj s entalpickym vymennikom a bexi im na normalny mod, ma v kuse potrebu u nich vetrat… cize, nic nie je idealne…

        • Fero Lehocký píše:

          @Michal: Ano, prispevky tejto linie diskusie som vypol, lebo sme sa na tom mailami dohodli s panom Korandom a panom Grolmusom…prave aby sme neodbocovali od temy clanku, a trochu sa to “zvrhavalo” na diskusiu ludi z dvoch znaciek NILAN verzus LUNOS vo vysoko odbornom duchu. Priestor na to urcite bude v dalsich clankoch pre dane systemy… Do diskusie obcas takto zasiahnem, nech to tu nie je ako na airforum.cz

        • David Koranda píše:

          @Michal: K čištění rozvodů existuje hodně diskuzí, obrázků a videí. My v rámci péče o zákazníky a technologická zařízení nabízíme servisní prohlídky, které zahrnují mimo jiné i prohlídku rozvodů inspekční kamerou. Každý klient má možnost vidět, co v potrubí je a zda je důvod potrubí čistit. I po více letech každodenního provozu zůstávají zákazníci v klidu a protože vedení je čisté, šetří si zbytečně vynaložené prostředky. Je to jen na nich, sami vidí a sami se rozhodnou. Vyčistit potrubí není žádný problém, ale má smysl jen tehdy, je-li opravdu co čistit.

    • rasto píše:

      polemika materialu na rozvod vzduchu – ak skutocne budete mat dom z dreva, asi chcete mat prirode blízke bývanie. tu nie je cenový rozdiel príliš veľký, navrhujem Vám spiro – aj s dôvodu zaregulovania pomocou klapiek. kedykolvek si môžete zmeniť kam a kolko vzduchu pojde.

  5. David Koranda píše:

    Zdravím pana Lehockého a všechny čtenáře.
    Musím potvrdit, že lidský faktor při výměně filtrů je naprosto nevyzpytatelný. Jednotky NILAN mají systém upozornění uživatele na potřebu kontroly filtrů. Jednotka sama “požádá” o výměnu filtru. Přesto jsou uživatelé, kteří “žádost” ignorují a filtr nevymění. Z hlediska technického zanesený filtr znamená větší zátěž pro ventilátory a v důsledku větší spotřebu a větší amortizaci. Uživatel si tak vlastně škodí nadvakrát. Kuriozitou je i případ, kdy klient nevyměnil filtr ani jednou za pět let a až když jednotka začala být hlučnější, objednal si servis, při kterém s na věc přišlo.
    Trochu bych korigoval cenu filtrů. Standardně je možné do jednotek použít filtrační tkaninu, kterou si může každý uživatel vyměnit sám. Podívejte se na video https://www.youtube.com/watch?v=iEcFyxqp53o
    Filtrační tkanina stojí 10€ /m2 a nastříhá se z ní cca 6 ks filtrů. To znamená, že jedna výměna obou filtrů vyjde na cca 3€. Samozřejmě lze koupit i hotové kazety nebo pylové filtry a tam by byla cena vyšší, 90% všech našich zákazníků ale vystačí s prachovými filtry G4 a zmiňovanou tkaninou.
    Pokud bych se měl vyjádřit ke spotřebě za el. předehřev, velmi bude záležet na lokalitě. Velké množství klientů máme v okolí Bratislavy a jejich podmínky nelze srovnávat s klienty v horských oblastech Slovenska. Těm také doporučujeme úplně jiné systémy. Proti mrazu lze účelně využít například tepelné trubice viz. http://www.nilan.cz/produkty/tepelne-trubice/tepelne-trubice-hpfu-15-a-hpfu-28.htm

  6. Ladislav Molnár píše:

    Dobrý deň, pán Lehocký,
    článok ma dúfam konečne “nakopol”, aby som filtre konečne od októbra vyčistil a potom ich čistil naozaj pravidelne. Zaujala ma aj informácia o nepretržitom prevádzkovaní rekuperácie. Hoci som o tom viackrát čítal pri študovaní rekuperácie pred jej výberom, aj tak som tomu neprikladal taký význam, lebo vždy chýbalo podrobné vysvetlenie dôvodu.
    Trápi ma však iný problém. Rekuperáciu doporučuje mnoho odborných aj laických článkov na nete, ako systém, ktorý (okrem iného) udržiava čerstvý vzduch v obytných priestoroch. Túto zimu som prvýkrát mal možnosť posúdiť vplyv rekuperácie na kvalitu života, ale žeby som ráno, po prebudení plnými dúškami nasával čerstvý vzduch, nemôžem povedať. Samozrejme, nebol taký vydýchaný, ako predtým. Aj pri bežnej dennej, či večernej činnosti som nemal pocit, že by som pociťoval akúsi sviežosť ovzdušia tak, ako som to od rekuperácie očakával. Jednotka bola samozrejma prepočítaná a navrhnutá odborníkom, vzduchotesnosť domu som síce netestoval, ale predimenzovanie jednotky by prípadné menšie netesnosti mohlo zvládnuť. Dokonca manželka sa ma už pýtala, na čo sme toľko do toho investovali, keď efekt je nepostrehnuteľný. Myslíte, že je to len subjektívny a neopodstatnený pocit?

    • Fero Lehocký píše:

      @Ladislav Molnár: Vzduch z rekuperačky nikdy pocitovo nebude rovnaký ako priamo z exteriéru. To je fakt. Hlavný prínos je, že nie je vydýchaný, a zbavujete sa z domu rôznych výparoch, vlhkosti a pod…. Pocity sú u každého individuálne. Sme zvyknutí, že čerstvý je “studený”. Ale skúste si to jednoducho. Vypnite na deň vetranie a potom zapnite, či je v tom rozdiel 🙂 Možno to vetrá málo…ktovie.

    • Roman grolmus píše:

      @Ladislav Molnár:
      Dobrý deň, pán Molnár. To čo popisujete je vec dvoch pohľadov: – Jeden je energetický, kedy riadenie vetrania je prispôsobené obnove vnútorného prostredia v rámci 24 hod. cyklu a tak sa nastavujú objemové toky pre jednotlivé miestnosti. Ak sa zmení spôsob užívania – napr. dlhodobo nemocní, je potrebné manuálne zmeniť nastavenia… V takomto prípade sú potrebné výmeny riešené ako hodinový priemer a počítate s tým, že osoba sa zdržuje max. 1/2 času v danom priestore. To vyvoláva fakt, že ráno môže byť vzduch viac znečistený ako večer, no z dlhodobého hľadiska je vnútorná klíma vyrovnaná a v hygienických hraniciach. Čo sa týka druhého kritéria – čistoty ako takej, vyžaduje si vyššie objemy vzduchu a tým, aj vyššie energetické nároky. Je to vec priorít a pohľadov, ktoré musí realizátor predom odkonzultovať s klientom a prispôsobiť svoj návrh jeho predstavám…

    • Kamil Herman píše:

      @Ladislav Molnár: Dobrý deň, ku pocitu málo čerstvého vzduchu ráno: po 3 ročných skúsenostiach s rekuperáciou môžem povedať, že najoptimálnejšie je riadiť výkon rekuperátora podla koncentrácie CO2 v dome. Merač CO2 nám presne ukáže, nakoľko máme vydýchaný vzduch. Je škoda, že výrobcovia takéto riadenie štandardne nemontujú do svojich RJ. Najideálnejšie by bolo, keby si rekuperátor sám plynule menil nastavenie CO2 podla vonkajšej teploty – v lete nech udržuje v dome napr. 500ppm CO2, ale pri mrazoch -20° stačí vetrať na 1500ppm, aby príliš neklesala vlhkosť vzduchu. Najprv som skúšal snímač MG811, ale ten nemerá presne. Nakoniec sa mi osvedčil snímač K30.

      • Fero Lehocký píše:

        @Kamil Herman: S meranim CO2 sa to robieva, len tam este vznika otazka, kde bude snimac…spalna, obyvacka, detska? Lebo aj to sa meni podla toho, kde sa zdrzuju ludia.

        • Kamil Herman píše:

          @Fero Lehocký: Myslím si, že asi najlepšie miesto pre snímač CO2 je na chodbe v centre domu. Ja som dal snímač na stenu tam, kde chodba ústi do obývačky spojenej s kuchyňou. Keď sa ráno otvoria dvere na spálňach, snímač zachytí zvýšené CO2 a pridá vetranie (v noci v spálniach je cca o 300ppm viac vydýchaný vzduch ako na chodbe). Podobne, keď sa návšteva usadí v obývačke, alebo keď sa varí v kuchyni na plyne, vetrá samo na vyšší stupeň.
          Keby bola chodba oddelená dverami od obývačky a kuchyne, potom by bolo treba ďalší snímač do obývačky.

        • andrej píše:

          Dobrý deň, môže byť snímač CO2 umiestnený v odpadovom potrubí pred vstupom do rekuperácie? potom by nezáležalo v ktorej časti domu sa ľudia nacházajú.
          Ďakujem za odpoveď

          • David Koranda píše:

            Dobrý den, umístění čidla CO2 do odtahového potrubí je standardní možnost, ale jen pokud jde o regulaci výkonu jednotky. Předpokladem by bylo trvalé větrání podle EN 15665. Pokud chcete mít jednotku vypnutou a čidlo CO2 by mělo iniciovat zapnutí, nemůže být umístěno v potrubí.

      • David Koranda píše:

        @Kamil Herman: Koncentrace CO2 poměrně úzce koreluje s vlhkostí, resp. se změnami stavu. Dá se říci, že příchodem lidí do místností se zvyšuje nejen koncentrace CO2, ale také vlhkosti. Jednotky NILAN jsou standardně vybavovány (vyjma nejlevnějších modelů ECO a starších typů) čidlem vlhkosti, které sleduje a vyhodnocuje jednak změny stavu a samozřejmě také limitní hodnoty dle aktuálních podmínek a tak není třeba měnit režim v zimě a v létě. Čidla vlhkosti jsou cenově příznivější a již v základní výbavě, čidla CO2 jsou běžným příslušenstvím k našim jednotkám.

        • Yco píše:

          @David Koranda: Dobrý deň, pán Koranda, má jednotka Nilan VP18K M2 čidlo vlhkosti? Ďakujem.

          • David Koranda píše:

            @Yco: Dobrý den, pane Vargo, zdravím do Košic. Záleží na datu výroby. Jakmile je dodáván s regulací CTS 602 a vyšší, tak ano. Vaše VP18K M2 ho ještě neměla. Pokud budete mít zájem o rozšíření Vašeho modelu, napište mi mailem, abychom zde neblokovali neutrální prostor.

        • Kamil Herman píše:

          @David Koranda: Súhlasím s Vami, zvýšená vlhkosť v dome môže signalizovať prítomnosť vyššieho počtu osôb, ale nemusí. Napr. pri daždivom počasí nám rekuperácia vháňa vlhký vzduch do domu. Pri riadení čidlom vlhkosti by rekuperátor stále pridával na výkone podla zvyšujúcej sa vnútornej vlhkosti. Naopak pri riadení podla CO2 sa dovnútra dostane iba tolko vzduchu, kolko potrebujú ľudia v dome.

          • David Koranda píše:

            To je ale špatným algoritmem řízení. Jednotky NILAN to mají nastavené jinak. Reagují na změny vlhkosti a porovnávají je se stavem v delším časovém úseku. Pokud je dlouhodobě venku zvýšená vlhkost, jednotka reaguje jinak než při náhlé změně vlhkosti například při sprchování. Vše je o nastavení. Netvrdím, že čidlo CO2 nemá opodstatnění, ale také není samospásné. K větrání objektů na základě CO2 potřebujete zdroj CO2, kterým bývá nejčastěji lidské dýchání. Určitě se ale shodneme, že je potřeba odvětrávat i vlhké prostory, kde lidé být nemusí nebo nemusí být splněna hranice koncentrace. Zkuste se zeptat teraristů, akvaristů, ale i lidí s malými dětmi, co suší větší množství prádla v interiéru. Dalším příkladem jsou různé chaty, chalupy, nebytové prostory, atd. všude tam může být daleko větší problém vlhkost, podle koncentrace CO2 by se v uvedených prostorách ani ventilace nespustila. Ideálním stavem je kombinace obojího. Pokud ale uvážíme cenu obou čidel a praktické využití, jsem přesvědčen, že s vlhkostním čidlem a správným algoritmem zpracování informací se dá v pohodě vystačit. Vyjde to i levněji.

            • Kamil Herman píše:

              @David Koranda: Zdravím pán Koranda, ďakujem za inšpiráciu. Môj rekuperátor EHR275 nemá žiadny regulátor kvality vzduchu, iba časový týždenný program pre zvýšené vetranie, ktorý nespĺňal moju predstavu o komforte vetrania. Preto som si vyrobil vlastný kutilský riadiaci systém. Teraz uvažujem aj nad pripojením 2 čidiel vlhkosti (meranie von a dnu), ktoré by mohli v súčinnosti s CO2 ešte rýchlejšie zareagovať na potrebu vetrania. No s reguláciou CO2 to vetrá celkom spolahlivo a väčšinou netreba robiť žiadne manuálne zásahy do výkonu RJ.
              EHR275 má ešte jednu nepriemnu vlastnosť – otvára bypass keď zakúrim v krbe v zime, lebo vyhodnotí, že odpadový vzduch je teplejší ako 23° a preto musí chladiť. A bypass sa nedá ručne zatvoriť. Riešil som to “šidítkom” – chladením senzoru teploty v RJ.
              Toto nech si preverí u dodávateľa každý záujemca o rekuperáciu.

              • David Koranda píše:

                Také Vás zdravím a přeji mnoho úspěchů v dodělání a vylepšení Vašeho větracího zařízení. Pokud jste šikovný kutil, lze s použitím nějakého PLC vyladit regulaci jednoduchých rekuperačních jednotek k dokonalosti. Prakticky se jedná o řízení dvou ventilátorů, servomotoru klapky by-passu a čidel. Není to samozřejmě cesta pro každého a tak bych doporučil buď vybrat jednotku s vyhovující regulací nebo alespoň zjistit, zda je připojitelná na nadřazený systém inteligence domu a řízení si upravit dle vlastních potřeb. Nám se velmi osvědčil systém LOXONE, ale samozřejmě, že naše jednotky lze řídit jinými světovými systémy jako je například KNX, INELS a mnoho dalších. Bohužel jsme s diskuzí mimo téma, za což se panu Lehockému omlouvám, rád zareaguji na dotazy mailem.

              • Jan píše:

                Můžete se mi prosím ozvat na setinarum@centrum.cz , potřeboval bych nějakou technickou konzultaci ohledně toho by-passu. Děkuji.

              • Jan píše:

                Pane Hermane, mohl byste se mi ozvat na setinarum@centrum.cz , děkuji. JH.

          • Roman Grolmus píše:

            @Kamil Herman:
            Dobrý deň. Z pohľadu indikátora prítomnosti osôb sa mi ako najlepšie osvedčila kombinácia VOC a CO2 senzorov pre obytné miestnosti a r.v. a CO2 v kúpeľni a na WC. Reagujú pomerne rýchlo a nie je potrebné ani na WC riešiť dobehy a pod. Korelácia r.v. a CCO2 je známa, no v zimnom období nie je veľmi vhodná. Riadené vetrsnie štandardne drží v obytných miestnostiach v zime r.v. pod 40% (častokrát hlboko), no CO2 rastie nad 1000 ppm a vlhkosť ostáva stále pod 40%, čo býva regulačnou hranicou) každopádne 80% všetkých stavov v RD alebo byte hravo vyriešite cez r.v. Spoľahlivé senzory CO2 nie sú lacné. Predražuje ich spôsob kalibrácie ( senzory je potrebné pravidelne kalibrovať). Lacné senzory mávajú tzv autokalibráciu – merajú históriu počas týždňa a min. hodnotu nastavia na 400 ppm. Vhodnosť a riziká ich použitia je závislá od miesta ich nasadenia. Ja osobne preferujem senzory, ktoré sú síce rádovo drahšie, no majú svoju nádobku s kalibračným plynom a kalibrácia prebieha automaticky a senzor meria teda dlhodobo rovnako a presne…

            • Kamil Herman píše:

              @Roman Grolmus: Dobrý deň, velmi ma zaujal Váš príspevok. Chcem sa spýtať, aký typ VOC senzora používate. Tiež by ma zaujímalo, akým algoritmom riešite vyhodnocovanie hodnôt zo snímačov VOC,CO2 a RV, inými slovami na základe akých podmienok meníte výkon vetrania.
              Vo svojom zamestnaní sa zaoberám programovaním velkých riadiacich systémov v priemysle, ale pri takej zdanlivo triviálnej úlohe ako je regulácia čerstvého vzduchu v dome, prichádzam na to, že to zďaleka nie je také jednoduché… Napr. vetrať viac, hneď ako sa začne variť, alebo začať chladiť, keď začne byť dusno.
              Bol by som velmi rád, keby ste sa mi ozval na khe1412@gmail.com.
              Ďakujem.

  7. horvath píše:

    Ja mám na jeden tanier pripojený aj odsávacie aj nasávacie potrubie,aj tu by mal byť filter?Rekuperáciu mi robili rádoby odborníci z istej nemenovanej firmy v BA.Ďakujem za odpoveď….

  8. Pavol Adam píše:

    Dobrý deň,
    nikdy som sa zo žiadneho článku v súvislosti s rekuperáciou nedozvedel, ako riešia domáci, keď má vzduch vonku nižšiu kvalitu ako vnútri — napíšem to rovno, ako riešia zápach vonku. Na dedinách, občas však aj v mestách, sa občas stane, že niekto niekde podpáli plast, vypaľuje trávu, vypúšťa žumpu na záhradu namiesto jej odvozu (žiaľ, aj taká je Slovač).
    Keď vetrám oknami, zápach si všimnem hneď, okná rýchlo zavriem. Keď vetrám rekuperáciou, je (podľa polohy čuchateľa) zápach už v polke domu, vo všetkých potrubiach atď. Má s týmto niekto skúsenosti? Vopred vďaka.

  9. Yco píše:

    Zdravím, tu je dizertačná práca pána Bebeja: http://www.crzp.sk/crzpopacxe?fn=*recview&uid=1176332&pageId=main&full=0&fs=A99F7AB8EC02435093F818E7D5F78BCF, ktorá pojednáva o tom, že vplyv skladby obvodových stien v porovnaní so spôsobom vetrania na vnútornú teplotu domu je zanedbateľný. Inými slovami, že pri NED to bez rekuperácie nejde.

    • Yco píše:

      @Yco: Síce s ním úplne nesúhlasím v tom, že je v podstate jedno, z čoho obvodové steny sendvičového typu sú, ak majú podobné U, ale záver ohľadom rekuperácie je jasný. 🙂

  10. Matej Korec píše:

    Zdravím
    K privádzaniu znečisteného vzduchu z exteriéru: tento problém musím riešiť v projekte pasívneho domu aj ja, nakoľko znečistenie je hlavne počas vykurovacieho obdobia naprosto neúnosné (lokalita Lovčica-Trubín pri Žiari nad Hronom). Nejde len o občasné pálenie záhradného odpadu či v horšom prípade plastov alebo studené komíny. V už tak veľkom a stále narastajúcom počte prechádzajú majitelia hlavne starých (čo do ochladzovacej plochy) neúmerne veľkých a na prevádzku náročných domov na kúrenie tuhým palivom. Bohužiaľ miesto účinných a emisne čistých pecí či krbov s pyrolitickým spaľovaním dreva, ktoré spotrebujú 3x až 4x menej paliva, kupujú technologicky zastaralé liatinové pece. V týchto nezriedka pália nedostatočne vysušené drevo a pri nižších teplotách kvôli výhrevnosti pomerne lacné no nekvalitné uhlie. Počas inverzií, čo je cca. pol vykurovacej sezóny, je zamorenie ovzdušia doslova nepredstaviteľné.
    Okrem už spomýnaného aktívneho uhlia odporúčam (ak je to ešte pri výstavbe možné) umiestniť nasávanie vzduchu čo najnižšie nad zem (0.5 až 1.5m) kde sa obvykle drží čistejší vzduch. Zaujímavou pomôckou by tu mohol byť aj detektor čistoty vzduchu (napr. Atrea). Navrhnutý je obvykle na zistenie fajčenia v interiéry, ale rovnako dobre deteguje aj akýkoľvek iný dym už v pomerne nízkych koncentráciách. Ten by prerušil nasávanie kým by koncentrácia nečistôt neklesla na rozumnú hranicu a bránil tak príliš rýchlemu opotrebovaniu filtra s aktívnym uhlím. Inak ten link s cenou na filter je nezmysel, to zariadenie je navrhnuté na rádovo väčší objem vzduchu ako je pri vetraní rodinného domu.

  11. Jozef Pancak píše:

    mozes upresnit ktory link mas na mysli ?

  12. Martin Jedlicka píše:

    Dobrý deň,

    chcem sa opýtať, či pre reguláciu ústredného kúrenia v dome s rekuperáciou odporúčate ekvitermickú reguláciu? Zaujíma ma najmä návratnosť investície, komfort je jasný.

    Ďakujem za odpoveď a zaujímavé články.

  13. Stefan píše:

    Pisete v clanku ze poskulujete aj o alternativnej moznosti rekuperacie o ake alternativne moznosi ide?

  14. Fero Lehocký píše:

    @Stefan: Lunos

  15. roman píše:

    zdravim,
    zaujimalo by ma ako je to s hlucnostou, relativne by som povedal ze som citlivi clovek na hluk, v jednej miestnosti so starsou chladnickou by som bez stuplov asi nezaspal.. alebo aj kvapkajuca voda z kohutika kdesi v kupelke mi vadi, vedel by mi niekto povedat ako to je realne s hlucnostou? pisete ze bez izolacii do druheho stupna nic nepocut, co to je nic.. da sa to nejako prirovnat ku n iecomu alebo nejake decibeli? moja predstava je ze v spalni by bola hlucnost za kazdych okolnosti pod hranicou pocutelnosti , je to realne?

  16. fero lehocky píše:

    @roman: odporucam vo vasom pripade si ist zariadenia v realnej prevadzke vypocut. Nepytajte sa po forach, citlivosti ludi na hluk su velmi rozdielne a individualne.

  17. Ivan píše:

    Dobry den,
    1) chcel by som sa opytat, ako je to s percentuálnou ucinnostou rekuperacie? Ked kubik vzduchu s teplotou 20 stupnov celzia odovzdava teplo kubiku vzduchu s minus 20 stupnov, vymena by sa mala zastavit na nule, nie? To by mala byt 100% na ucinnost.
    2) viem tento (o polovicu schladeny vzduch) vyuzit este ako medium pre tepelne cerpadlo, resp. ma to ucinny potencial?
    3) Ako je to s vyuzitim energie vodnej pary z odsavaneho vzduchu? Jedna firma z nej udajne ziskava dalsiu energiu… oplati sa to?

  18. Fero Lehocký píše:

    @Ivan:
    1) takto to nefunguje. Realne ucinnosti sa hybu na urovni okolo 80-85% – tu si to viete skusit: http://www.atrea.sk/sk/rekuperace-sk
    2) ano aj nie…existuju aktivne rekuperacie a tam sa teplo napriklad uklada do bojlera..ale urcite nie pre hlavne tepelne cerpadlo na kurenie
    3) na toto neviem odpovedat, ci sa oplati alebo neoplati lebo neviem aka je to “jedna firma”..

  19. Ivan píše:

    Je mi jasne, ze 100%-na ucinnost neexistuje, ale nechapem, ako moze byt ucinnost viac ako 50%. Predsa na priklade som chcel poukazat, ze pri rovnakom objeme vzduchu -20 a +20 sa tepelna vymena zastavi na nule, teploty sa vedia zmiesat a nie vymenit. A to je teda 50%-na ucinnost a nie 80-90 ako uvadzaju výrobcovia. Fakt som toto nikde nevidel vysvetlene.

    Nilan uvadza vo svojom videu na youtube, ze v aktívnej rekuperacii dokaze vytazit z vodnej pary neviem kolko tisíc joulov energie.

  20. Fero Lehocký píše:

    @Ivan: No toto je skor otazka na fyzikov…ja akurat viem, ze realne tie pasivne rekuperacie dokazu celorocne dodat do domu vzduch o teplote aspon 16 stupnov, pricom v interieri je zvycajne 22. Nefunguje to tak zjednodusene ako pisete. Okrem ineho aj vzduch s teplotou -20 ma ine vlastnosti ako teply vzduch 20 stunov (napr obsiahnuta vlhkost) a aj toto v tom zohrava ulohu…

  21. Pavol Adam píše:

    @Ivan:
    Rekuperačný výmenník tepla nefunguje súbežne (tzn. vzduch studený aj teplý idú popri sebe, ich teplota sa postupne približuje — vtedy by -20 °C a +20 °C dokopy na konci mali v ideálnom prípade nula stupňov), ale funguje PROTIBEŽNE, tzn. v tých dvoch súbežných “rúrach” idú vstupný a výstupný vzduch opačným smerom. Preto keď výstupný vzduch (napr. 20 °C) vstupuje do rúry, ohrieva vonkajší vzduch, ktorý práve z rúry vystupuje (v ideálnom prípade na 20 °C), teplo si v celej dĺžke rúry vymieňajú priebežne a keď sa výstupný vzduch vonku vyfukuje, už je (takmer) kompletne schladený vstupujúcim studeným vzduchom na -20 °C, tzn. odovzdal mu všetko teplo.
    (Výmenníky sa, samozrejme, nerealizujú jednou dlhou rúrou, ale viacerými protibežnými komôrkami, v praxi často “kolmo” na seba, čisto z priestorových dôvodov.)

  22. Fero Lehocký píše:

    @Pavol Adam: Dakujem za doplnenie 🙂

  23. Yco píše:

    @Ivan:

    Pozrite si príspevky tohto pána: http://www.airforum.cz/memberlist.php?mode=viewprofile&u=136 (metball), http://www.airforum.cz/memberlist.php?mode=viewprofile&u=319 (SFO). (Myslím, že je to jedna a tá istá osoba.)
    Pochopíte z nich, že to nie je také jednoduché.

  24. Martin píše:

    Aku značku rekuperačky doporučujete? Aký výrobca je v tom dobrý?

  25. Fero Lehocký píše:

    @Martin: Zvyčajne projektujeme Atrea a Paul

  26. Martin píše:

    Pan Lehocky dakujem za informaciu

  27. stavbar píše:

    Uvazujem o rekuperacii, ale mam absolutnu fobiu zo vzduchotechniky (plesne a dalsi bordel). Uz som kadeco videl po roznych kancelarskych budovach a zhodnotil by som to takto: Co je nove, to je ciste. Dalej to uz ide velmi z kopca. Rok som pracoval v budove, kde sa nedali otvarat okna – pripadal som si ako v akvariu, denne som mal chut to okno rozbit.

    Otazky:
    1) Kolko € mesacne usetri rekuperacia? Viem ze zalezi od x veci, ale povedzme standardny dom do 150m2 pri BA a ten isty dom v Tatrach. Lebo ja sa nepotrebujem bit do hrude, aky mam pasivny dom a dychat plesne, ak to robi par eur.

    2) Netreba cistit 10 rokov…povedzme. A potom co? Daju sa rozvody vobec poriadne a spolahlivo vycistit? Silno pochybujem a nebudem vysekavat stare + tahat nove kazdych 10 rokov. Asi nieco take ako cistenie klimatizacie v aute = striekne sa vonavy sprej do kurenia a “vycistene”.

  28. stavbar píše:

    Este k otazke 1) doplnam – standardny dom = novostavba, nizkoenergeticky az pasivny, okna 3sklo, 30cm stena + 20cm zateplenie, atd…

  29. Fero Lehocký píše:

    @stavbar:
    1/presne cislo vam nepoviem, lebo toto najviac zavisi od samotneho zdroja tepla. Cim mate drahsi zdroj tepla (tvrde elektricke kurenie napriklad), tym viac usetri EUR. Ked kurite zadarmo drevom zadarmo z vlastneho lesa, tak neusetri nic a je dokonca v ekonomickej prevadzkovej strate – lebo zerie elektriku a filtre..

    2/ cistenie sa nerobi striekanim vonacky…ale normalne mechanickymi kefami, premyvanim a podobne. Su na to specializovane firmy, co cistia aj velke systemy, ktore su nainstalovane kvantum rokov, kludne 20-30 a nevysekava sa to. Akurat to vyzaduje naozja tu udrzbu

  30. Yco píše:

    @Fero Lehocký: V Nilan -e mi povedali, že vzduchotechnické rozvody žiadnu údržbu nevyžadujú (ak tam mám filtre a nemám pripojený digestor napr.)… (?!)

  31. stavbar píše:

    @Fero Lehocký:
    vdaka za odpoved

    1) Aby som nepisal vela OT…len strucne.
    Porovnavajme s najmodernejsim kondenzacnym plynovym kotlom, dom v teplej oblasti blizko BA.

    S drevom mam bohate skusenosti (rodicia kuria), je to “za babku”, ale nie je pre mna. Samotna praca mi nevadi, no nechcem mat na dvore skladku dreva + neviem kto by do tej pece pravidelne prikladal. Do dochodku daleko 🙂

    2) Poriadne cistenie asi nebude lacne.

    Mne jedina vyhoda riadeneho vetrania s rekuperaciou vychadza meratelne lepsi vzduch v dome, pocitivo vsak podla skusenosti inych horsi ako pri otvoreni okna a manzelka ich aj tak bude otvarat, kym jej nepoviazem ruky :). Plus mozno nejake setrenie na kureni v zime, vzhladom na vstupne a prevadzkove naklady asi nic extra.

    Este mam nejaky cas na vyriesenie tejto dilemy kym budem stavat, zatial to vidim skor bez rekuperacky. Tych dilem je vsak velmi vela a objektivnych porovnani/skusenosti ako safranu 🙁

  32. Fero Lehocký píše:

    @stavbar: Fakt toto cislo nerad na diskusiu pisem, lebo sa toho moze hocikto chytit a nespravne pouzit. Realne to vazne zavisi od vela faktorov, kolko ste zvyknuty vetrat, akym sposobom, ako je kvalitne dom spraveny a pod…ale pri plyne by som uvazoval rocnu usporu niekde na urovni 150-250 EUR pri plynovom kureni. Ak chcete riadene vetranie len kvoli energetickej uspore, tak budete urcite sklamany…

  33. Stefan píše:

    Zdravím všetkých…prečítal som všetky komentáre. Nakoľko tiež uvažujem o rekuperácii moja otázka znie, čo navrhujete ako najvhodnejšie doplnkové dohrievanie teploty priestorov. Najivne som si myslel že dám rekuperáciu a šetrím prípadne niečo málo vo velkých mrazoch dohrejem elektrikou priamo v rekuperačnej jednotke. Druhá varianta bola zemný kolektor…dočítal som sa že málo účinný. Preto zopakujem otázku, ako máte vyriešenú kombináciu rekuperácie a … Privítam každú dobrú radu či postreh.

    Ďakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Stefan: Na tuto otazku Vam v diskusii nebude vediet nikto relevantne zodpovedat, pretoze to vsetko zavisi od tepelnych strat stavby. A na tu ma vplyv, lokalita, tvar domu, okna, orientacia na svetove strany, konstrukcie a pod. Rieseni kombinacii s rekuperaciou je vela…

  34. Monika píše:

    Dobry den prajem, neviete mi prosim povedat zo skusenosti, ci rekuperacna jednotka s entalpickym vymennikom potrebuje hadicu na vzniknuty kondenz? Ide o RJ ComfoAir 350 s ent. vymennikom od fy Zehnder. Nam dodavatel tvrdi, ze hadicka nie je potrebna, ze tam nevznika ziadny kondenz. Ja tvrdim opak. Kto sa myli? Dakujem vopred. Monika

    • Fero Lehocký píše:

      @Monika: Ja by som tam nespekuloval a bez ohladu na to, co tvrdi predajca by som tam napojenie na kondenz dal. Je to zanedbatelna polozka financna a ta jednotka to napojenie tam ma. Neviem ale jednoznacne povedat, ci tam ten kondenz na entalpickom naozaj nevznika, ale nezda sa mi to…

      • Monika píše:

        Pan Lehocky, dakujem za Vas nazor, predajca v SR mi odpovedal, ze vraj tam kondenz nevznika…tiez sme nakloneni tomu hadicku tam mat, aj ju mame vo vykrese zakreslenu a schvalenu dodavatelom a stale tvrdime, ze ju tam chceme a dodavatel nas zasa presviedca, ze je chyba vo vykrese…ale aj tak si ju nechame, lebo….medved. Co ked ju neskor budem potrebovat, lebo budu vlhke dazdive dni a budem chciet regulovat vlhkost v dome? Ja som totiz alergicka na vzdusne plesne a tiez si myslim, ze radsej ju tam mat, keby nieco. Takze este raz vdaka.

  35. Monika píše:

    Pán Lehocký, znova poprosím o pomoc. Aké otvory by mala mať nasávacia mriežka rekuperácie? Mriežka, ktorú nám firma plánuje namontovať, je podľa nás nevyhovujúca, lebo má oká 10x10mm a prejde cez ňu akýkoľvek veľký hmyz. Taktiež nie je čistiteľná.
    Firma tvrdí, že je to mriežka, ktorá je štandardne dodávaná a inštalovaná pre vetracie systémy. Akokoľvek veľký hmyz je vraj zachytávaný filtrami v rekuperačnej jednotke. Neodporúčajú inštalovať dodatočný filter na mriežku, lebo vraj obmedzíme prietok vzduchu a nepriaznivo ovplyvníme správny chod rekuperácie. Je to z ich strany v poriadku? My sa obávame, že systém bude vsávať dovnútra hmyz a pri čistení filtrov ho tam bude kopa, čo pre mňa osobne nie je príjemný fakt. Bojíme sa prítomnosti veľkého množstva hmyzu neoprávnene?

    • Fero Lehocký píše:

      @Monika: Tak toto som nikdy nemeral tu mriezku, ake ma rozostupy. Mam tu nieco ine, prestup co sa pouziva na podlakove vetranie a tam je ta sietka/mriezka necele 5x5mm.
      Mne tiez pride 10×10 celkom dost, ale ako pisem, nemeral som to nikdy a nenapadlo ma to nikdi si presne pozriet, kedze su tam tie filtre, co sa menia…

      • Monika píše:

        Takže ak dobre chápem, s prítomnosťou hmyzu nemáte problémy? Pri výmene filtrov sa na vás nevysype kopa sušeného hmyzu? :))

        • Fero Lehocký píše:

          @Monika: Asi kopa to nebude 🙂

        • Roman píše:

          @Monika: Ja by som sem doplnil len taký môj myslím že logický názor, prečo tam toho hmyzu moc nie je. Ono je známe že hmyz moc neobľubuje dobre prevetrávané miesta, čo je práve prípad nasávacieho aj odsávacieho potrubia.

          • Monika píše:

            @Roman: Znie to logicky, mozno sa obavam zbytocne☺, islo mi aj o to, ci to nasavanie vzduchu svojou silou nevtiahne napriklad nic netusiacu letiacu muchu, ktora ani neplanovala k nam zavitat a takto by bola donutena..

  36. Monika píše:

    Ďakujem, budeme si držať palce.

  37. Lubo píše:

    Ja by som sa chcel spýtať z akého materiálu sú vyrobené filtre do rekupelacie,prípadne kde sa dá zohnať……….Ďakujem

  38. Lubo píše:

    Ešte by som chcel reagovať na otázku p.Moniky:Ja mám nasávanie 25cm potrubie a odsávanie tak isto 25cm/potrubie je také niečo ako molitán/,nejaký ten hmyz vysajete z rekuperačnej jednotky pri výmene fitrov,ale nie je to nič dramatické a filtre treba meniť,čo je dosť nepraktické robiť to na fasáde,kondenz sa Vám vytvorý vždy a odtok treba riešiť/zoberte si ľudí,ktorý majú okuliare a tie sa im zamlžia keď idú zo zimy do tepla a pod./

  39. edy andy píše:

    mam plochu strechu,fy ktorá my chce dodať VZT navrhuje sanie dať na strechu a
    vyfuk na bok domu. Nebude to mať efekt, že my bude nasavať nahriaty vzduch zo
    strechy a vytlačať ho na bok domu kde je chládok.

  40. Kreola píše:

    Dobry den, rada by som sa v suvislosti s riadenym vetranim s rekuperaciou spytala, ci je riadene vetranie nutne a ci sa bez neho stavba nizkoenergetickeho domu nezaobide. Vacsina ludi si do do domu dava, ale ma to aj niekolko negativ. Ja mam tak trosku fobiu zo vsetkych tych potrubi v stope a rada by som sa tomu vyhla. Ak by v dome bolo TC, prip fotovoltaika, dobra izolacia, je naozaj riadene vetranie nevyhnutnost aby bol dom NED? Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Kreola: Nie je to nutne, vzdy to zavisi od kombinacie technologii a naprojektovani.

      • Kreola píše:

        @Fero Lehocký: Dakujem velmi pekne, ono pri vsetkom co clovek cita a studuje je obcas strateny v tom, co vsetko sa do domu teraz dava, legislativa sa stale sprisnuje… Pan Lehocky, vy ste v blogu spominali, ze do Vasho domu riadene vetranie pojde, upresnite to prosim v dalsom clanku? :-). Dost ma to zaujima, aj ked predpokladam, ze urcite to bude cez nejake potrubia :-).

  41. Štefan píše:

    Dobrý deň, zaujal ma článok o rekuperácií, teda dôraz na jeho minimálne prerušovanú prevádzku… Mám centrálne vetranie s rekuperáciou a tiež vzduchové rozvody s kanálovými jednotkami pre chladenie i prípadné ohrievanie vzduchu v ND – novostavbe. Chcel by som sa spýtať, ako má byť prevádzkovaná takáto vzduchotechnika. Ohrev priestorov v zime mi nedoporučujú, kvôli zníženiu efektivity podlahového kúrenia. V lete ochladzujem priestory len v prípade potreby. Ako je to s udržiavaním potrubia?

    • fero lehocky píše:

      @Štefan: Toto je otazka na dodavatela vasho systemu vetrania a kurenia. Ja popisujem hlavne riziko dlhodobejsich vypnuti. Kratkodobe prerusovanie prevadzky je bezne pouzivane

  42. Janka píše:

    Dobrý deň, v dome neplánujem pivnicu ani uzatvorenú garáž. Môže sa rekuperačňá jednotka umiestniť aj priamo v dome? Aké priečky by ste odporučili na takúto technickú miestnosť, aby rekuperačnú jednotku nebolo počuť?

    • Fero Lehocký píše:

      @Janka: Ano, moze byt v dome. Vacsina nasich domov nema garaz a mame rekuperacnu jednotku priamo v technickej miesnosti. Pre priecky zvycajne staci ten isty material, co sa pouzije aj inde, ak technicka nie je priamo vedla obytnej izby. Potom by som volil VPC tehly napriklad kvoli lepsej akustike.

  43. jozef píše:

    zdravím,..
    ja som si na jeseň namontoval rekuperáciu svojpomocne,. vymenník rekucofa filtre f7+ 2ks VK150 + riadnie cez manual.RS 1300, umiestnené na povale bungalovu, (už by som ju tam nedal) ked boli tento rok tieto mrazy (-27st) bol som skontrolovať, a kedže som našiel jednotku zamrznutú, musel som ju riadne zaizolovať, človek sa až zhrozí, kde všade nájde, alebo sa vytvorí kondenz, jednotku som spúšťal na jeseň, október-november, takže protimrazovú ochranu som nespavil, ešte,vetráme hlavne cez obed, cca 2 hod na 70%, ked je najteplejšie, žena zvyknutýá vetrať z domu každý deň, aj s perinami v okne 😀 sa ani raz nezťažovala na vzduch, že by jej niečo vadilo, no kúrime rozhodne menej,mám pripravenú aj soľanku , takže by som sa opýtal

    1,dať tam elektr. protimrazovú ochranu, alebo zapojiť soľanku??cez termostat aby sa spúšťala cca pri +5 stup. zatiaľ som zbastlil termostat nastavený na -2 st v odťahu,teda tam kde vzniká kondenzáta a vypne ventilátory
    2, neuniká cez preiduchy teplo von?? netreba tam dať spätné klapky??
    3, neporuší lad lamely vo výmenníku?? vody tam bolo asi 2 – 3 Lit.?

    dakujem

  44. jk píše:

    Dobrý deň, chcem sa spýtať, či aj samotná rekup. jednotka je hlučná a ako asi? Keď bude napr. v tech. miestnosti v priestore (strede) domu, či je možnosť, že bude počuť hučanie ventilátorov alebo niečoho v tichu v noci pri zatvorených dverách… Ďakujem

    • fero lehocky píše:

      @jk: medzi jednotkami su rozdiely v hlucnosti. Pozerajte na parametre akustiky pre vzdialenost 1m od nej.
      Zvycajne pasivne vetracie jednotky (bez tepelneho cerpadla) nie su pocut, ked su zavrete v technickej miestnosti a bezia na standardny vetraci vykon. Ak idu na plny vykon, co sa pouziva trebars pri navsteve viac ludi, bude ich asi pocut.
      Dolezitejsie ale je odhlucnenie vetracich rozvodov. Aby ste vetraciu jednotku neppculi cez ne.

  45. jk píše:

    ďakujem za odpoveď

  46. Monika píše:

    Dobrý deň,máme rekuperačnú jednotku s entalpickým výmenníkom ComfoAir 350 s ent. výmenníkom od fy Zehnder, spustili sme ju koncom januára po nasťahovaní sa. Zaráža ma ale, že máme nízku vlhkosť – dnes ráno v spálni bola 31 % vlhkosť, čo je veľmi málo si myslím.Aké hodnoty sú zdraviu prospešné?
    Keď pršalo, tak sa to držalo na 50 %, takže vlhkomer funguje. Rekuperácia ide nonstop. Viete poradiť prosím? Ďakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      @Monika: Mate murovanu stavbu alebo drevostavbu?
      Idealne je ked je vlhkost medzi 40-50% Ale zavisi aj pri akej interierovej teplote to mate.
      A aj otazka, na kolko kubikov za hodinu mate nastavene vetranie nonstop. Ak naplno, tak to samozrejme bude vysusat…

  47. Vlado píše:

    Dobrý deň pán Lehocký,
    keď človek číta o rekuperácii všade sa v súvislosti s ňou hovorí (píše) len a len o úspore energie na vykurovanie. Ja osobne sa však neviem zbaviť jednej myšlienky.
    Odhliadnime teraz prosím od kvality vzduchu, ktorú nepopieram. Dajme tomu, že bez rekuperácie vetrám dom 2*denne cca 10 min. Takže mám tepelné straty. Lenže len 20minút. Pokiaľ nechám rekuperáciu vetrať neprerušovane 24hod denne (1440 minút), neviem sa zbaviť predstavy, že aj pri 90% účinnosti RJ budü tieto tepelné straty v konečnom dôsledku vyššie, ako pri občasnom prevetraní oknami. Alebo sa mýlim???

    • Fero Lehocký píše:

      @Vlado: V podstate sa nemylite sa. Ale porovnavane dve neporovnatelne veci co sa tyka kvality vzduchu.. 2x za den vyvetrate dom na potrebnu kvalitu len na chvilu – vid moje merania tu: http://blog.zdravydom.sk/riadene-vetranie/. Vetranie s rekuperaciou je podla mna prioritne o kvalite vzduchu, uspora je dobry bonus k tomu

      • Vlado píše:

        @Fero Lehocký: Len sa snažím uviesť veci na správnu mieru, lebo ľudia, ktorí všade píšu o výraznej úspore energie pri vetraní rekuperáciou akosi zabudajú spomenúť “Úspore v porovnaní s čím…”. V konečnom dôsledku totiž ako užívateľ zaplatím viac za vykurovanie (dlhodobo, ak aj nie nepretržite vetrám ) + náklady na správnu prevádzku rekuperácie.
        Mojím ziskom by však mala byť zdravšia vnútorná klíma v dome. A za tú som ochotný si priplatiť.

        • Fero Lehocký píše:

          @Vlado: To je to, ze vsade pisu v porovnani s normou predpisanym mnozstvom vetrania v budovach. Norma a kurenari zvycajne popcitaju s normonou vymenou vzduchu 0,5x objemu za hodinu. To ked to tak sproste poviem je za cely den 12x cely objem domu. A toto sa neda dosiahnut 2-3x vyvetranim domu za den, ked sa vam v priebehu 10 minut moze podarit maximalne vybetrac dom raz. Cize to by znamenalo zhruba 2-3x objem domu za den. To je samozrejme zjednoduseny popis, nezohladnum pri tom zmiesavanie vzduchu a podobne..
          Ale zjednodusenom chcem povedat, ze ak niekto chce porovnat kvalitu vzduchu pri riadenom vetrani s vetranim oknami, mal by oknami vetrat pomaly kazde dve hodiny a cely objem domu…a dosiahne zhruba to iste. V skutocnosti ludia v zime nevetraju vela, lebo im od okien taha 🙂

  48. Vlado píše:

    Áno v tomto máte zjavne pravdu. Žiaľ nepoznám človeka, ktorý nemá rekuperáciu a dokázal by dlhodobejšie reálne dodržiavať tú fiktívnu normu. (Papier znesie veľa… :o) Ďakujem za Vašu odpoveď a prajem Vám pekný deň.

  49. Monika píše:

    Dobry den,
    staviame nizkoenergeticky drevodom s rekuperaciou. Zrovna riesime dilemu ci umiestnime v kuchyni nad ostrovcek digestor. Preto moja otazka znie ci je potrebny digestor na odsavanie par a mastnot alebo postaci rekuperacia. Bojime sa ci tie mastnoty nebudu casom robit problem iba pri samotnej rekuperacii a opat ked budeme mat aj digestor s vyvodom cez strechu, ci nebudeme mat velke tepelne straty. Dakujem

    • Roman píše:

      @Monika:Pri rekuperácií sa obvykle používa obehový respektíve tvz. recyklačný digestor, keď sa pomocou filtrov pary vyčistia hlavne od mastnoty a potom sa pustia späť do priestoru. Dá sa použiť aj klasický tip keď idú pary von, no to treba dobre zrealizovať klapku ideálne na motorické ovládania, no a pri častom varení sú to samozrejme veľké straty vetraním. V žiadnom prípade nedoporučujem byť bez akéhokoľvek digestora, to by dostal celý systém rekuperácie zabrať.

      • Kreola píše:

        @Roman:
        Neviem veru, poznam zopar ludi, co fiacia na rekuperacii aj 6 rokov, nemaju digestor a ziaden problem tam nie je. Minule kamoska fotila rozvody, ked si zavolali firmu na cistenie a skonstatovala, ze tam fakt nic nie je. Zavisi velmi aj od toho, ci sa vari na plyne, alebo na elektrine.
        Aj by sme sa rozhodli pri stavbe noveho domu digestor nedat, je pre nasu domacnost uplne zbytocny spotrebic. Manzel je vysoky, casto sa on buchne (teraz mame so sklom), mne vadi jeho zvuk aj pri najnizsich otackach. V nasej rodine ho pustame max 10 krat za rok.
        V dome budeme mat varnu dosku na ostrove, a tie ostrovne digestory (aby to aj vyzeralo) nie su prave najlacnejsie. Odtah rekuperacie samozrejme nebude nad varnou doskou ale vo vacsej vzdialenosti, takze mastnota by nemala hrozit – mozno by sa dal pouzit aj nejaky filter na odtahu rekuperacie. Uvidíme.
        Kazdopadne, digestor sme zavrhli.

        • Fero Lehocky píše:

          @Kreola: Je to individualne… my napriklad pustame teraz digestor velmi casto. Ale zavisi aj kde je varenie. Ak na ostrovceku, digestor podla mna nutny nie je. My mame varenie pri stene pod skrinkami. Digestor zapusteny bez vysuvania pod skrinkou..ja som iny kvoli buchaniu sa hlavou nechcel. Je tam tichy externy motor…zabudame ho aj vypnut, tak je to tiche… ak by tam nebol, trpeli by parami horne skrinky, a dyhovane dvierka. Casto pouzivame parny hrniec, narazovo vela pary. Takze otazka, ci digestor ano alebo nie je dost komplexnejsia… a vela zavisi od navykov rodiny, usporiadania kuchyne a pod.

        • Fero Lehocký píše:

          @Kreola: este som zabudol dodat, ze nie je problem v rozvodoch, ale moze sa zanasat samotny rekuperacny vymennik, ktory ma velmi jemne komorky. Ak sa ten zanesie, tak sa znizuje ucinnost rekuperacie tepla. Kedze v nom sa deje konzenzacia, lebo sa tam stretava studeny a teply vzduch, tak prave tam hrozi najvacsie zanesenie a nie na potrubiach, kde je teplota vlastne konstantna pocas prudenia vzduchu.

          Toho sa vlastne obavaju vyrobcovia, my sme mali par krat snahu zapojit digestor priamo na odtah rekuperacie… ale nam to viacero vyrobcov vyslovene zatrhlo a nesuhlasili s resenim. Je mozne, ze by ani neuznali reklamaciu..

          Takze ak su potrubia OK, este neznamena, ze rekuperacny vymennik je tiez OK. Je to proste pristup na strane bezpecnosti. Ci problem nastane alebo nie, fakt ukaze iba cas z prevadzkovania takychto rieseni v domoch.

    • Fero Lehocky píše:

      @Monika: mame domy aj bez digestora, lebo to tak ludia chceli…co to spravi s rekuperacnym vymennikom casom este neviem, zatial problem hlaseny nebol..
      Ale som za dogestor. Problem cirkulacneho je, ze huci…najcastejsie posledne robime standardny digestor von s klapkou. Su tam sice vyssie straty energii..ale zase bezi to zvycajne cez obed mozno hodinu dve…nie kazdy den.. takze podla mna ta “primitivnost” stoji za tie tepelne straty a minimalizaciu problemov v buducnosti s pokazenou rekuoerackou a jej servisovanim

      Treba ale pocitat s tym, ze pri pustenom beznom digestore von z domu treba vtedy do domu vzduch aj pustit. Staci trebars otvorena ventilacka..ale su sogistikovanejdie prisavacie ventily.. lebo inak vznikne podtlak v dome

  50. Peter píše:

    Par pasivnych domov s rekuperaciou vzduchu som uz postavil a teda viem o com pisem. Plne suhlasim s panom Lehockym, ze clovek namontovanim rekuperacie financie neusetri (mozno z dlhodobeho hladicka t.j. 10 – 15 rokov) ale investovat do niecoho, co mi sprijemni co i len trosku den v podobe cerstveho vzduchu vzdy ked sa prebudim za tie peniaze stoji. Vacsinu zivota som vyrastal v panelaku a momentalne mam dom s rekuperaciou. Je to super.

  51. Janka píše:

    Dobrý deň, prosím vás viete mi poradiť keď mám v zime nastavenú vzduchotechniku na zimný režim či je správne ju na noc prepínať na letný režim? Znížia sa náklady? Alebo sa môže niečo poškodiť? Ďakujem

    • Fero Lehocky píše:

      @Janka: nepoznam vasu jednotku, ale zvycajne letny rezim v noci znamena, ze sa prepne na bypass, cize vzduch dovnutra ide mimo rekuperacneho vymennika. Akurat si zvysite spotrebu na kurenie…lebo pojde dnu priamo studeny vzduch.

      Tateko otazky ale najlepsie smerujte na svojho dodavatela, ktory vetraciu jednotku pozna.

  52. Tomas píše:

    Dobry den,

    mam na nezateplenej povale rodinneho domu umiestnenu rekup. jednotku HRV-30 v izolacnom boxe z mineralnej vlny. Box je vyhrievany na asi 13 st. C. Problem je, ze sa mi na spodku rekuperatora zraza vlhkost. Nie je to vela, par kvapiek, ktore potom kvapkaju dole. Cim je to sposobene? Moze sa povrchova teplota rekuperatora pocas jeho cinnosti znizit natolko, ze tam vznika rosny bod?

    S pozdravom
    T. Ogurcak.

    • Fero Lehocký píše:

      @Tomas: Neviem sa k tomu velmi ja vyjadrit, lebo my taketo instalacie na povale nerobime a vyhybame sa im prave z roznych taktychto nepredpokladatelnych spravani sa jednotky

  53. Tomáš Kokinda píše:

    Dobrý deň p. Lehocký.
    Chcem sa opýtať na Váš nazor na nasledovnú problematiku.
    Klientovi sme dodávali projekt drevostavby, ktorú sme následne aj realizovali. Ine o prízemný RD s pultovou strechou.
    Bývajú tam asi 3-4 dni. Stavba sa odovzdala pred mesiacom, pričom bola spustená aj rekuperácia.
    Klient je zúfalý z nízkej vlhkosti vzduchu (cca 25%-údaj z displeja ovládača). Sťažuje sa na zdravotné problémy zo suchou sliznicou celej rodiny a podobne. Samozrejme spochybňuje správnosť môjho odporúčania dať si rekuper. a podobne.
    Máte skúsenosť s podobným problémom? Myslíte, že sa musia SDK steny najprv ,,nasýtiť” vlhkosťou alebo všeobecne platí, že pri mrazoch za zníženej vlhkosti bude znížená vlhkosť aj v dome? Dá sa to nejako riešiť?
    Samozrejme, klient prišiel z bytu kde v zime určite nevetrali dostatočne a tým pádom mali aj zvýšenu vlhkosť vzduchu. Možno si len musí na to zvyknúť 🙂

    • Fero Lehocký píše:

      @Tomáš Kokinda: No to je problem drevostavieb so sadrokartonmi, lebo tam nie je ziadna regulacia vlhkosti, takze s rekuperaciou sa v zime stane, ze to klesne pod 30%. Preto sa do drevostavieb odporuca davat entalpicky vymennik, alebo potom treba preregulvat mnozstva, ktore vetraju pocas zimy. Je mozne, ze tocia cez dom prilis vela vzduchu zbytocne. Bohate im staci na 4 osoby aj 90m3 v zime tocit, aby nebol suchy vzduch. Takzo presne odpovedat, na toto vplyva vela veci. Aj napriklad na aku teplotu kuria. Ak kuria na 24 ako v bytovke..tak to bude ukazovat pokojne aj 25%. Ludia prekuruju a potom maju sucho…

  54. Tomáš Kokinda píše:

    Ďakujem za odpoveď.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*