Energeticky pasívny dom » Pripravte sa na chaos v energetickom označovaní domov!

Pripravte sa na chaos v energetickom označovaní domov!

Od januára 2013 vstupuje do účinnosti revidovaná STN 73 0540-2:2012 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Zavádza novú terminológiu označovania budov.  V tomto článku popíšem, ako sa nenechať nalákať na marketingovo zneužiteľné pojmy.

V predošlej verzii spomenutej normy neboli pojmy ako nízkoenergetický, pasívny a nulový dom definované. Tie sa pritom už dlhšiu dobu v stavebníctve používajú, hoci nemali u nás legislatívnu oporu. Postupne si na ne zvykla odborná aj laická verejnosť…

Tieto pojmy sa prevzali zo zahraničia, hlavne z nemecky hovoriacich krajín. Ľudia si už zvykli, že nízkoenergetický dom má nižšiu spotrebu na vykurovanie ako 50kWh/m2 za rok a pasívny dom má menej ako 15kWh/m2 za rok.

Naša nová tepelnotechnická norma do toho vnesie podľa mňa „poriadny bordel”. Zavádza pojem nízkoenergetický dom, ale rozsah hodnôt je iný ako poznáme. Okrem neho pridáva pojem ultranízkoenergetický dom. Pojem pasívny dom sa v norme mal objaviť, ale mal mať inú definíciu, ako sa teraz používa podľa autora pasívnych domov. Slovenský Inštitút pre energeticky pasívne domy rokovaniami dosiahol úplné vypustenie pojmu pasívny dom z normy. Vďaka tomu pojem pasívny dom zostáva bezo zmien. V norme je nový pojem „dom s takmer nulovou potrebou energie”. Pritom „dom s takmer nulovou spotrebou energie” podľa STN 73 0540 môže byť o niečo horší ako pasívny a zároveň už známy „nulový dom” je naopak lepší ako pasívny dom…

Jednoducho lobuje sa všade, do noriem sa aj firmy snažia zapracovať pre nich výhodné veci, do toho vstupuje Európska únia… a namiesto postupného zjednocovania pojmov tu budeme mať poriadny guláš. Hlavne na škodu stavebníkov. Šikovní odborníci sa v tom zorientujú. Ale ak niekto bude chcieť zneužiť pojmy v prospech reklamy, bude to mať teraz jednoduchšie. Stačí si vybrať „mäkší” právny predpis… a cenová ponuka hneď bude vyzerať lákavejšie.

Okrem toho ešte máme povinnú energetickú certifikáciu, ktorej postupy a metódy výpočtu nezodpovedajú reálnej prevádzke domu v konkrétnej lokalite a individuálnych podmienkach na pozemku. Zo skúsenosti len ľudí dopletú, lebo výsledky sa často značne líšia napríklad od PHPP.

Nenechajte sa preto jednoducho nalákať na pojmy, ako nízkoenergetický dom a nulový dom. Vždy sa spýtajte podľa akého je to hodnotenia. Najlepšie je vždy sa riadiť podľa exaktného čísla spotreby tepla na kúrenie v kWh/m2 za rok a ignorovať nejednoznačné pojmy. Hlavne pre označenie nízkoenergetický dom predpokladám chaos. V nasledovnej tabuľke som pripravil porovnanie potreby tepla na vykurovanie (kliknutím zväčšíte):

 Poznámka: Podľa STN 73 0540-2: 2012 pre rodinné domy s faktorom tvaru 0,7

 

Čo vlastne predpisuje revidovaná norma STN 73 0540-2: 2012?

  • Od 1. januára 2013 sa musia stavať nové rodinné domy len ako nízkoenergetické (max. 80,4 kWh/m2 za rok na vykurovanie)
  • Od 1. januára 2015 sa musia stavať nové rodinné domy len ako ultranízkoenergetické (max. 40,7 kWh/m2 za rok na vykurovanie)
  • Od 1. januára 2020 sa musia stavať nové rodinné domy len ako budovy s takmer nulovou spotrebou energie (max. 20,4 kWh/m2 za rok na vykurovanie)

Tak to som teda zvedavý, koľko domov na Slovensku toto všetko bude naozaj spĺňať. Realita je taká, že veľká väčšina domov, čo sa teraz stavia nespĺňa ani STN 73 0540 z roku 2002. Prešlo 10 rokov a máme revidovanú normu… a to o 8 rokov by sa mali všetky domy stavať 4x úspornejšie ako sa musia stavať teraz !!! Pekná rozprávka…

Čo mňa osobne na tom teší je, že pokojne môžem skoro všetky naše doteraz naprojektované nízkoenergetické domy premenovať na ultranízkoenergetické  a niektoré až na budovy s takmer nulovou spotrebou energie 🙂

…. doteraz som nepochopil, načo je dobré používať v norme čísla aj za desatinnou čiarkou (80,4…40,7…20,4…kWh/m2 za rok). Ak mi to viete vysvetliť, pridajte do komentára 🙂

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.


Tags: , , ,
50 comments on “Pripravte sa na chaos v energetickom označovaní domov!
  1. PF 2013 píše:

    Ďakujem za cenne informácie počas celého roku, dúfam že ich bude viac v budúcom roku ;-), Prajem Vám veľa dobrých projektov a článkov v roku 2013 ….Martin z MT

  2. jk píše:

    Teda velmi ocenujem Vasu snahu tlmocit odborne informacie a este aj s navodom ako sa dalej orientovat v uz aj tak dost velkej dzungli. Nepochybujem o tom, ze ste dobre odhadli situaciu s buducim zneuzivanim a zavadzanim pojmov a energ. znacenim a je len dobre, ze aj vdaka takemuto erudovanemu vhladu mozme branit tak seba ako aj nase okolie. Takisto dakujem za mnozstvo cennych informacii a zelam mnoho dobrych projektov a stavieb.

    Jana, Ba

  3. Fero Lehocký píše:

    Ja som rád, že moje články majú zmysel :).

  4. Vďaka píše:

    Všetky články si ukladám a sú velmi potrebné na zorientovanie sa ,hlavne ak staviate svoj prvý dom !!!

  5. Tomas píše:

    Vsetko najlepsie v novom roku !
    Vase clanky su uzitocne su jednoducho zrozumitelne a k veci. Dakujem za ne a zelam uspesny rok 2013.

    Tento clanok je uzitocny, mohli by ste mi objasnit co je to ” s faktorom tvaru 0,7 ” ? Vopred dakujem …

    Tomas

  6. Katarina píše:

    Pekne zhrnute… Tabulka uz je vytlacena na nastenke… Veru zacne pekna dzungla s pojmami… A desatinne ciarky? No aby to vyzeralo predsa doveryhodnejsie 🙂 Nebudu mat len obycajne cisla 😉

  7. Yco píše:

    “V predošlej verzii spomenutej normy neboli pojmy ako nízkoenergetický, pasívny a nulový dom definované. Tie sa pritom už dlhšiu dobu v stavebníctve používajú, hoci nemali u nás legislatívnu oporu.”

    Predpokladám, že aj keď to v našej norme STN 73 0540-2:2002 nebolo uvedené, ako člen Európskej únie sme boli povinní rešpektovať niektorú európsku normu. V ktorej je definovaný nízko-energetický dom ako dom s nižšou spotrebou na vykurovanie ako 50kWh/m2 za rok? Bola v tom čase na Slovensku pre stavebné firmy záväzná? Ďakujem.

  8. Fero Lehocký píše:

    Sme povinny respektovat len normy platne u nas. Europske normy definuju podla mna len to, ze sme do urciteho casu povinny do nasich noriem zapracovat prave podmienky definovane v europskych… To je pripad prave tejto normy, ktora vychadza z nejakeho europskeho zavazku…
    Ci to bolo definoane v nejakej europskej neviem, lebo to bolo pre nas irelevantne..

  9. Roman píše:

    Úplne svami súhlasím čo sa tíka nezmyselnosti pojmov udávaných v danej norme respektíve v zákone o o energetickej certifikácií. A však vzhľadom na fakt, že daný zákon vlastne prikazuje aké domy máme stavť nemôžem s vami súhlasiť v tom že certifikát bi mal biť vydaný na základe miestnych podmienok. To bi totižto znamenalo, že v oblastiach akými sú Kysice, Orava, Zamagurie, atď by nebolo možné postaviť dom za normálnych finančných podmienok, ceny za jeden meter štvorcový plochy domu by tam vychádzali min o 20% vyššie ako napríklad v Bratislave, a keď si ktomu pridám ekonomickú situáciu týchto regiónov tak fakt neviem čo by daný zákon urobil s výstavbou v týchto oblastiach. Osobne si však myslím že daný zákon tak ako je napísaný sa v praxi jednoducho rešpektovať nebude, hlavne hodnoty po roku 2015 a tím viac po roku 2020 sú pre ekonomickú situáciu na slovensku neprípustné (česť výnimkám, čo na to majú). No chápal bi som certikfikáciu budov na základe miestnych podmienok keby mal biť certifikát vydaný na účely predaja, prenájmu atď. (ako to aj teraz je). No vlastne vôbec nechápem povinné certifikáty vydané pre kolaudáciu domov stavaných pre konečného zákazníka, veď zákazník sa má sám zaujímať o energetickú bilanciu objektu ktorý stavia a nie nejaký úrad, ktorému to je vlastne jedno. Podľa mňa by mal zákon predpisovať minimálne požiadvky na Rká/Účka pre jednotlivé typy konštrukcí, no tie vlastne predpisuje len norma, ktorá nieje povinná, takže absolutný bordel je na tom našom malom Slovensku.

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: S tymi certifikatmi pri RD je to tiez podla mna divne…ine by bolo, aby si clovek ako v zahranici mohol na zaklade certifikatu vyziadat dotaciu. U nas to ale stale nie je…
      Inak s prispevkom suhlasim v podstate v plnej miere. Mate pravdu v tom, ze na severe by to bolo tazsie, ak by sa zohladnovala klima. Ale teraz naopak moze nastat situacia, ze ludom zo severu sa nenaplnia ocakavania realnej spotreby domu.

  10. Roman píše:

    Zdravým pán Lehocký, zaujímalo by ma či neviete o nejakých výnimkách v damom zákone, myslím napríklad ohľadom zrubových staviem ono je totižto nepravdepodobné aby zrub stavaný zo 40ky gulatiny spĺňal vôbec súčasných 80KW/m2*a bez rekuperácie (a tú výrobcovia zrubov moc nepreferujú), alebo tepelného čerpadla (túto voľbu taktiež nechávajú na zákazníka). Ono je tada takmer vylúčené aby zrubové stavby spĺňali požiadavky na stavby po roku 2020 keď ich povetšine nespĺňajú už teraz. Samozrejme že podľa výrobcov zrubov je všetko v poriadku, veď podľa nich má drevo takmer rovnaké izolačné vlastnosti ako EPS, zrejme normi dodržiavať nemusia (veď tie sú len odporúčané), no sám som zvedavý či nebudú musieť dodržiavať aj zákon.

    • fero lehocky píše:

      @Roman: podla mna je to jednoduche. Nesplnia normu a hotovo…ako to.prezentuju zakaznikom….oni porusia zakon. Aj zruby da daju zateplovat…ale ide to do ceny s nepredaju tolko.

      • Roman píše:

        hej to mi je jasné, len ma zaújímalo či majú nejakú zákonnú výnimku, alebo môžu proste vedome klamať zákazníkov a tým pádom na tých klamstvách bohatnúť. Predpokladám že keď navrhujete NED alebo EPD tak ten svoj návrh aj dokladujete výpočtom a nie len tvrdeniami v zmyle “veď sa nebojte, keď zakúrite bude vám teplo”, veď to si môžem povedať aj v starom panelovom dome (samozrejme nezateplenom).

        • Fero Lehocký píše:

          @Roman: Neviem o žiadnej výnimke pre zrubové stavby, ktoré majú byť na trvalé bývanie. Musia splniť normu. K projektu na stavebné povolenie sa musí zo zákona prikladať energetické hodnotenie, ktoré musí splniť minimá podľa noriem. Ako to robia predajcovia zrubov…nemám potuchy, nikdy som zrub nerobil.

          • Peter píše:

            Prečo by sa musela dodržiavať nejaká norma? Nerozumiem tomu, som amatér. Veď je to súkromná vec každého človeka aký dom si postaví a v akom bude bývať. Veď ak niekto sporí a stavia malý domček, má menšiu spotrebu ako nejaký “palác”, ale na m2 to vychádza viac. Myslím si že je choré rátať spotrebu na m2.

            • Yco píše:

              @Peter: Nuž, aj takto sa dá ne to pozrieť. Ale dosť pochybujem, že si každý vie všetko spraviť sám. A ak mu to robí nejaká firma, norma spomenutá v zmluve o dielo je okrem zákonov a vyhlášok, ktoré neriešia všetko detailne, jediným zákonným merítkom, ktorý je možno použiť.

  11. Fero Lehocký píše:

    @Peter:
    Odpoved pre Petra dam sem, lebo sa to nejako zuzuje…
    Ci sa nam to paci alebo nie, je to dane zakonom. Stavebny urad kona v zmysle zakona. Je to presne to iste, ako ked by som ja zacal vymyslat, ze mne sa nepaci obmedzenie rychlosti na dialnici na 130km/h – tiez to predpisuje zakon. A ked ho porusite, je pokuta. Ked sa vam nepacia zakony, tak treba vyvolavat tlak na ich zmenu :))) Ostatne je len teoretizovanie, ci je to OK, alebo nie…

    • Peter píše:

      @Fero Lehocký Úradníci musia dodržiavať všetky zákony, nie iba stavebný. Najvyšší zákon je ústava. Nižšie postavené zákony môžu obmedzovať ľudské práva iba ak je na to vážny dôvod. Obmedzenie rýchlosti má svoj dôvod ak ohrozuje životy a majetok. Ale aký dôvod je na vyžadovanie stavebnej čiary alebo spotreby energií na m2?

      Na začatie prietupkového konania musí byť ten dôvod a úmysel. Je to napísané v priestupkovom zákone, paragraf 2, podľa ktorého sa priestupkové konanie začína a vedie. Úradníci nedodržujú tento zákon a týmto sa dopúšťajú trestného činu krivé obvinenie, za ktoré je trestná sadzba 0 – 4 roky. Inštitút krivého obvinenia je na to, aby si úradníci len tak nepredvolávali ľudí, nestresovali, nestíhali a nepokutovali. Zákony sa v tejto republike nedodržiavajú zo strany úradníkov.

      • Fero Lehocký píše:

        @Peter: Tak ja nie so pravnik a teraz u fakt neviem o com tocime… Ci napadame samotnu legislativu a definovane regulativy pre pozemky, alebo ci kritizujete pocinanie uradnikov, ak nieco riesia nad ramec svojich kompetencii?
        Lebo ja som to pochopil tak, ze kritizujete vobec to, ze niekto zaviedol vykonavaciu vyhlasku, ktora predpisuje napriklad to, ake energeticke parametre ma mat rodinny dom…

    • Peter píše:

      Zákon o priestupkoch:
      http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-priestupkoch/
      § 2 Pojem priestupku
      (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti…

  12. Roman píše:

    Pán Lehocký, normálne sa ospravedlňujem akú diskusiu som tu vyvolal, až sa mi z toho točí hlava. Ja som chcel len poukázať na možné zákonné výnimky, ktoré asi niesu. Ako iste viete na západe (no pár takych staviem je aj v čechách a sná´d aj u nás) sa stavia napríklad aj z nepálej hliny (ubytá hlina, nepálené tehly,…) čo je materiál s perfektnými vlastnosťami ako sú akumulácia a vyrovnávanie vlhkosti no z malými tepelnoiziolčnými vlastnoťami. Izolácia sa potom rieši napríklad slamennou izoláciou a následnou hlinenou omietkou (prírodná varianta kontaktného zateplovania) alebo napríklad ovčou vlnou medzi drevenými doskami a následným dreveným obytím (prírodná varianta odvetranej fasády). No aj tak dané stavby často nespĺňajú tvrdé normi a zákony, napriek tomu je to celé OK, pretože ide vlastne o šetrnie ŽP a to sa dá dosiahnuť aj inak než spotrebov tepla. Dané nazvime to ekologické stavby síce nešetria teplo tak ako modrené, no energiu napriek tomu šetria napríklad pri výrobe samotného materiálu a samozrejme netreba zabúdať ani na že po skončení životnosti majú dané materiály cca 100% návratnosť do prírody. Z tíchto dôvod by sme aj stavby z masívneho dreva teda mohli považovať za ekologické (samozrejme bez MIRELANU medzi jednotlivými kmeňmi) a mohli bi mať teda určité výnimky.

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: Nebojte, taka legislativa uz je v priprave, co bude zohladovnat aj zabudovanu energiu v materialoch… ale stale tam bude podmienka splnit aj dalsie legislativne parametre.
      Okrem toho som videl prepocet na vzorovom dome, kde posudzovali prave dom v dvoch verziach – zo slamy a hliny…a klasiku s polytyrenom. Zohladnila sa zabudovana energia v materialoch a prevadzka pocas zivotnosti. Vysledok bol na prekvapenie ten, ze ten “neekologicky” usetri energie v globale viac…ako ten prirodny.. Islo o porovnanie, ked cena realizacie bola cca rovnaka..

      • Roman píše:

        @Fero Lehocký: No ono pre mňa to až také prekvapenie nieje, že ten “ekologicky” je v globále na tom horšie (pokrok sa len tak ľahko prekobnať nedá), len si myslím že aj ludia čo chcú žiť v takých domoch by mali mať šancu. Tým nemyslím že dané stavby by mali úplnú výnimku z tohto zákona, len proste by museli spĺňať iné cieľové hodnoty, napr. 50kWh/m2*a po roku 2012.

  13. Roman píše:

    Začnem písať radšej sem, lebo tam by to už bolo úzke. Samozrejme že aj prírodnými materiálmy sa dajú dosiahnuť rovnaké parametre, no okrem ceny netreba zabúdať ani na celkovú hrúbku konštrukcie, predsa len taká lambda slamy sa nedá moc porovnávať s lambdou sivého EPS. A napríklad aj použitie technológií ako je napriklad rekuperačné vetranie je dosť otázne v stavbách postavených z nepálenej hliny alebo z masívneho dreva atď, predsa len sú to materály, ktoré vytvárajú tvz. vlastnú mikroklímu (o ktorú majiteľom často ide) a tá by bola riadeným vetrením dosť narušená. Ono otázna je aj samotná vzduchotesnosť daných stavieb.

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: @Roman: Ako narusi riadene vetranie mikroklimu? Bezne sa to v domoch s prirodnych materialoch pouziva. Vid napriklad stavby od ceskeho architekta Brotanka: http://blog.zdravydom.sk/jak_se_zije_v_nizkoenergetickych_a_pasivnich_domech/

      • Jožino píše:

        Vetrací prírodný systém bez elektriny: Dal by sa dom vetrať malou dierou v stene, ťah by vytvárala plastová vetracia rúra vysoká ako komín z WC. V diere by bola tichá klapka, ktorá by obmedzovala prietok vzduchu, takže ani vo vetre by sa nevetralo viac ako treba. Nebolo by okolo takej diery chladno? Ako by sa to dalo vyriešiť? Privedení vetracieho vzduchu najprv k vykurovaniu?

        • Fero Lehocký píše:

          @Jožino: Neblaznite 🙂 tej elektriny zozerie ta rekuperacia malicko…a aj tak ju treba..ved bez nej ani tento prispevok do diskusie nedate 🙂
          Inak to co popisujete je vpodstate system Schiedel (http://www.schiedel.sk/aera-comfort), ale to len vetra…nerekuperuje

          • Jožino píše:

            Zopakujem otázku: Bolo by okolo vetracej diery v stene chladno? Ako by sa to dalo vyriešiť? A navrhované riešenie je priviesť vzduch k vykurovaciemu zariadeniu, napríklad diera v stene za radiátorom.

            Nepýtal som sa na zbytočnú rekuperáciu, spotrebu elektriny hlučného ventilátora ani na zavadzajúce zaprášené rúry.

            • fero lehocky píše:

              @Jožino: bude to asi podobne, ako sa robia teraz diery v stene v bytoch v potravinonovych skriniach. Akurat prietok vzduchu vacsi… neviem zodpovedat

              • Jožino píše:

                To bola básnická otázka. Okolo dier v špajzovkávh, v kuchyniach, netesných starých oknách, odsávačkách pary… je chladno, cítiť prúdenie vzduchu a počuť vonkajší hluk. Výmena starých okien za tesné plastové bola najlepšia investícia ľudí do rekonštrukcií.

                Zaujíma ma ako to vyriešiť, trebárs ako to rieši luxusne drahý Schiedel. Ak neviete, možno odpovie niekto iný.

  14. Roman píše:

    Opäť začnem písať radšej sem, lebo sa to tam poriadne zúžilo, ono jasné že rekuperácia sa môže použiť aj v hlinenom dome, treba si ale uvedomiť že 100 hláv = 100 názor, vy máte informácie od českého architekta ja zase od francúzkeho (išlo o dokument). Tvrdiť však že rekuperácia mikroklímu nenaruší je nezmysel, skôr ide o to do akej miery to bude majteľ tolerovať, koniec koncov existuje aj stredná cesta keď rekuperáciu využívame len vo vykurovacom obdobý. Inak pokiaľ viem tak zástancovia hlinených domov a podobných uprednostňujú skôr “pasívne” spôsoby vetrania ako sú zemný kolektor alebo trombeho (píšem ako počujem) stena, ktoré dokážu za správnych podmienok výborne fungovať aj bez elektrického ventilátora (samozrejme že vyntilátor toho moc “nezožerie”).

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: Lenze prave podla mna zemny kolektor napriklad je rizikovejsie riesenie zo zdravotneho hladiska… a od trombeho stien sa tiez ustupuje. Tieto riesenia exsituju, ale z mojho pohladu su prezite.

      • Roman píše:

        @Fero Lehocký:
        Ja som to myslel tak, že toto sú riešenia ktoré často uprednostňujú majitelia daných stavieb. V tom že zemný kolektor je dosť problematická záležitosť úplne súhlásím a vzásade ho preto ani neodporučujem (neviem si prestaviť 30m dlhé rovné potrubie alebo nejakú šachtu v mieste každého ohnutia aby bolo možné potrubie ľahko čistiť). Čo sa tíka trombeho steny tú sú veľké problémy vzásade až dva. Porvé samotný návrh steny je skôr pokus (častokrát sa musí systém doplniť o ventilátor, inak moc nefunguje a to ani nehorím o tom že nemusí pokryť celý objekt) a ten druhý problém je zakomponovanie nejakej zvláštnej presklenej plochy za ktorou je plná stena s rúrkami na povrchu do celkovej architektúry objektu. Osobne som zatiaľ z hľadiska architektúry krútil hlavou nak každou trombeho stenou ktorú som na RD vydel (len TV a tlač, nie naživo).

  15. bdalibor píše:

    Absolútna ” slovenská haluška ” , je v tom , že si dám vytvoriť energetický certifikát , ktorý , môže byť aj D , bez problémov dostanem kolaudačné rozhodnutie , ale splnil som podmienku , že mám EC !!!!!!!!!!!!!!! Som idiot , alebo neznalý ?

    • Fero Lehocký píše:

      @bdalibor: nie je to uplne uz tak…aj ked to tak bolo… je tam vzdy prechodne obdobie, lebo domy sa niektore naprojektovali aj skor ako zacala platit nejaka novsia legislativa. U nas v Trencine uz neprejde cez stavebne povolenie RD, ktore nie je aspon B-cko.
      A neviem presne ten datum, ale myslim ze po 2015 sa uz nebude dat skolaudovat nic horsie ako B-cko, ale nechcem klamat, nestudoval som si tie buduce terminy..

      • Roman píše:

        @Fero Lehocký: Ono na danú normu sa priamo odvoláva aj zákon o energetickej certifikácií, takže ak som to správne pochopil (zákony a normy sa nedajú čítať moc podrobne obzvlášť ak sú dosť nejasne napísané), tak všetko čo je projektované dnes má dosahovať cca 80kW/m2a (cca to zodpovedá triede B), od roku 2015 40kW/m2a a od roku 2020 dokonca 20kW/m2a. Hlavne tých 40 a 20kW/m2a nevidím moc reálne, ale inak ak sa už budova stavia tak platí hodnota keď sa robilo stavebné povolenie a nie tá nová. Najväčšou zaujímavosťou je však to, že niektoré úrady sa na certifikáty ani nedívajú a namiesto projektového hodnotenia im stačí hocijaký tepelno-technický posudok obvodového plášťa či niečo podobné. Ale v podstate si aj tak myslím že dôležité je to čo chce investor a nie zákon, takže pokiaľ to úrad toleruje je to vlastne jedno.

  16. Honza Zemlicka píše:

    Dobry den, Vas clanek jsem si precetl teprve dnes, kdyz jsem se snazil dohledat nejake souvislosti o pasivnich domech v evrope. Moc pekne jste to popsal. kazdy si neco prida a nakonec se v tom nikdo nevyzna. Neco jako telefonni tarify. Pro pasivni dum pouzivam zcela jednoduchou definici, kterou nam napsal jeden z mych znamych do knihy hosti, kdyz u nas omylem prespal v zime. Definice je velice jednoducha a zni:
    Pasivni dum je takovy, kde behem topneho obdobi je teplota uvnitr nizsi nez venku.
    zdravi
    Honza Zemlicka

  17. juraj píše:

    Dobry den prajem,
    viete mi prosim vas poradit aky je rozdiel vo vypoctoch a hlavne vo vysledkoch v Energetickom posudku (projektové energetické hodnotenie), ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie, v Energetickom certifikáte budovy, ktorý je povinný pri kolaudácii a vypočtu podľa PHPP?
    Dakujem

    • fero lehocký píše:

      @juraj: No to tazko zovseobecnit. Uz sa nam stalo, ze projektove hodnotenie na 99 percent sedelo s vypoctom v PHPP, ale aj to, ze PHPP bolo optimistickejsie a naopak. Je o asi dane samotnym tvarovanim domu, oknami a pod. Hotovych energetickych certifikatov k domom vela k dispozicii nemam, takze to neviem velmi posudit, ale tie by sa v principe mali viac blizit projektovemu hodnoteniu ako ku PHPP.

      • Roman píše:

        @fero lehocký: nemal by biť hlavný rozdiel hlavne v tom že PHPP používa miestne podmienky a projektované hodnotenie normové, ale po dosadení miestnych podmienok by už mali obe hodnoty cca zhodovať. Podľa PHPP som ešte nerobil ale zdá sa mi že vychádzajú z vnútorných rozmerov, zatiaľ čo projektové hodnotenie z vonkajších rozmerov stavby. Pamätám si že raz som skúsil urobiť projektové hodnotenie aj podľa vonkajších a potom aj podľa vnútorných rozmerov a boli tam rozdiely tuším až ku10%. Celkové množstvo tepla bolo pochopiteľne menšie pre vnútorné rozmery no množstvo tepla na m2 bolo naopak menšie pre vonkajšie rozmery.

        • fero lehocký píše:

          @Roman: Hlavny rozdiel medzi PHPP a ostatnymi vypoctami je, ze v PHPP sa zadavaju solarne zisky uplne presne. Presne presahy tienenia, ostenia, detialy napojenia okien a pod. Ostatne metodiky beru len pausalizovanie na svetove strany. Nezohladnuju napriklad tienenie stromami z juhu a pod.. a ie solarne zisky to potom mozu dobre “zamiesat”

          • Roman píše:

            @fero lehocký: To že PHPP je ohľadom solárnych ziskov omnoho presnejšie je samozrejme jasné. Ale nepovedal by som že STN neberie do úvahy tienenie, problém je skôr v tom že ak chcete podľa STN správne vypočítať tienenie a miestne solárne zisky tak sa musíte pretĺkať ďalšími nezrozumiteľnými ISO normami, čo sa nikomu nechce takže to radšej v prospech bezpečnosti zjednoduší. Čo sa tíka orientácie k svetovým stranám, tak myslím že STN nezakazuje interpoláciu kvôli presnejším hodnotám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*