O streche som zatiaľ napísal iba pikošky s akustikou v článku “ako nám strecha praskala”. V tomto článku som dal dokopy výber fotiek z realizácie samotnej strechy.
Náš dom má dve ploché strechy. Jedna nad prízemnou čaštou, kde je obývačka a kuchyňa a druhá nad poschodovou časťou. Kvôli jednoduchosti realizácie som ako nosnú konštrukciu zvolil systém Ytong Ekonom celkovej hrúbky 200mm. V dobe projektovania to bola ešte relatívna novinka. Ytong samozrejme mal už systém nosníkov a vložiek (Ytong Klasik). Tieto sa ale zalievali pred tým ešte aj zhora betónom s oceľovou sieťovinou. V systémem Ytong Ekonom sa zalievajú iba samotné nosníky. Takže je tu úspora betónu a železa. Tak som si to chcel otestovať a naprojektoval som si to na dom.
Na prvej fotke sú už rozložené stropné vložky s vystuženým vencom pred zalievaním betónom:
Tu už je časť stropu pozalievaná betónom:
Kompletne zaliata spodná strecha. (Poznámka: tá nižšia doska je zo železobetónu – strop medzi prízemím a poschodím na poschodovej časti domu.
Na fotke nižšie je detail zaliatia stropu zblízka:
Nastala nám tu komplikácia, kvôli ktorej sa mierne stratila cenová úspora voči systému Ytong Klasik, kde sa to celé zalieva zhora kompletne. Betón je hrboľatý, zle sa to vyhladzovalo medzi vložkami. Je možné, že mali aj hustejší betón, ako by mal byť.
Výsledkom bolo, že ten betón bolo potrebné prebrúsiť, lebo sme tam potrebovali nalepiť asfaltovú parozábranu. Takže zbytočná práca naviac. Po tejto skúsenosti by som druhý raz na svoju plochú strechu dal rovno Ytong Klasik. Zalievanie iba medzi vložky a nosníky teda prioritne odporúčam pri šikmých stenách alebo si dajte pozor pri spracovaní betónu, aby ste to nemuseli brúsiť.
Po obvode strechy sme spravili atiku z Ytongu hr.250mm a na ňu šiel železobetónový veniec výšky 100mm. Na spodnej streche šli dva rady Ytongu a na hornej streche som dal jeden rad naviac z dôvodu, že v budúcnosti ak tam bude fotovoltaika, aby nebola až tak viditeľná z ulice. Atika ju trochu schová.
Toto je fotka atiky spodnej strechy:
Tu už je natavená na streche asfaltová parozábrana – spodná strecha:
A tu je horná strecha s tou vyššou atikou o jeden rad tvárnic naviac.
Na tú hornú strechu som pridal aj viac tepelnej izolácie, keďže zhora ma nič nelimitovalo. Na spodnej nás limitovali okná z detských izieb. Takže strechy sú rozdielne tepelne izolované. (Na konci článku sú presné hrúbky skladieb.)
Na takto pripravenú strechu sa dorábali detaily. Tu konkrétne strechári pripravujú kastlíky z OSB dosiek, do ktorých sa neskôr vsadia svetlovody a v kastlíku budú tepelne zaizolované minerálnou vlnou po montáži:
Na parozábranu šiel ako tepelná izolácia polystyrén EPS 150 S Stabil (2x po 150mm + spádové kliny naviac), na ne separačná geotextília a ako finálna hydroizolácia je fólia Fatrafol 810 hr. 1,8mm. Prečo som zvolil práve Fatrafol a nie iný typ fólie som dávnejšie písal v článku Plochá strecha a zatiaľ to stále platí. Na obrázku nižšie sú už detaily, kde je na atike namontovaný ukončovacý poplastovaný plech. Na tento sa následne natavuje teplovzdušnou pištoľou fólia a táto sa nataví aj na hlavnú fóliu na rovine strechy. Na fotke je na atike vidno tmavosivú geotextíliu a na hlavnej rovine strechy je už natiahnutá svetlosivá fólia Fatrafol . Podrobnejšie o riešení atiky som písal v predošlom článku: “Počuli ste už o praskajúcej streche?”
Tu sa strechári hrajú s detailami napojenia fólie z kastlíka svetlovodov na hlavnú strešnú rovinu:
Do kruhového výrezu v OSB doske sa neskôr vsadí svetlovod. O svetlovodoch pripravím samostatný článok. Je to fakt výborná vec a som s nimi veľmi spokojný 🙂
Nižšie je pohľad na dokončenú fóliu Fatrafol na spodnej streche:
Na hornej streche ako finálnu úpravu máme štrkovú zaťažovaciu vrstvu. Aby sa fólia Fatrafol nepoškodila, medzi štrk a fóliu sa dáva hrubšia geotextília -to je tá biela vrstva pod štrkom. Tu akurát chlapi sypú na strechu z vaku štrk.
Spodná strecha je riešená ako zelená, lebo je viditeľná z okien detských izbeb. Tu je stav, kde sa zeleň sa zatiaľ iba rozrastá, lebo som ju sadil asi pred mesiacom, takže rezky rozchodníkov sa pomaly zakoreňujú a rozširujú po streche:
A toto je stav o rok neskôr:
Detial z konca augusta:
Toto je finálna skladba spodnej strechy:
A toto skladba hornej strechy:
O samotnej zelenej streche pripravím samostatný článok. Jeden z dôvodov, prečo som si okrem vizuálnej stránky dal zelenú strechu je aj minimalizácia letného prehrievania. Kvôli tomu som pôvodne plánoval zelenú strechu aj na hornú strechu, ale v zvažujem, že tam doplním fotovoltaiku, takže by tam zelená strecha strácala tento význam. Fotovoltaika samotná bude strechu tieniť.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
zase velmi dobre spracovany clanok. z mojej strany len otazka, preco na hornej streche ste mali 2×150 a 1 80 vysoky 150S polystyrene a nie napriklad rovno 2×180 ? bol na to nejaky specificky dovod ?
lebo jediny co mi teoreticky vychadza, ze kedze aj na spodnej strene bolo “len” 2×150, tak ste radsej do plnili 80tku ako by ste mali dve rozne velkosti ..
@emko: Dovod je cisto zmena pocas stavby. Povodne som chcel aj na hornu strechu dat zelenu strechu. Ale to som aj kvoli rozhodnutiu pripravy na fotovoltaiku zrusil a zmenil som to na strk. A po cenovej ponuke na polystyreny na streche som zavolal dodavatelovi, ze nech este zoberu 80mm EPS a nech to supnu naviac hore (to uz bola zanebatelny cenovy rozdiel nestalo vela). Cize take rozhodnutie za pochodu ako “kompenzacia” chybajucej zelenej strechy 🙂 Strk bol lacnejsi ako zelena stecha a takze sa financie presunuli do EPS…
@Fero Lehocký: Cize vlastne na zaciatku boli naozaj uvazovane rovnake hrubky…tu 80-ku som doplnil dodatocne..
Preco ste nadali namiesto zelezobetonoveho tiez Ytong Ekonom?
@Laco: lebo ZB strop je o 50mm tensi a uz aj tak mame schody strmsie, ako som chcel. Okrem toho akusticky je betonovy strop lepsi ako ytongovy medzi prizemim a poschodim..
@Fero Lehocky: Čo je lacnejšie a menej pracné, ytong alebo monolit strop?
@stavitel99: rozhoduje zvycajne, ci sa musi prenajat salovanie alebo ho firma vlastni. Ak sa neplati najom salovania, betonovy je lacnejsi.
Zdravím vás. Ďakujem za článok, mám jednu otázku. Bolo potrebné na korune atiky realizovať ešte aj ŽB veniec (hr. 100 mm)? Nestačilo by OSB a oplechovanie kotviť priamo do Ytongu?
Ďakujem.
@Adam Košík: Teoreticky by to stacilo, ale nestoji to za to riziko, ze sa vam atika roztlaci.
Stalo sa uz aj take, ze pri pokladke polysturenu na streche asi nedodrzali dilatacie od atiky a roztiaznost polystyrenu potlacil mierne Ytong. V danom pripade to atika podrzala, ak by tam nebola, ktovie ako by to pokracovalo.
Ten veniec tam ma zmysel, atika je dost namahane miesto pocas sezonnosti. Ked si pozriete starsie stavby, vacina ma atiky odtrhnute od dosky…
@Fero Lehocký: Ďakujem za odborný názor ,určite ho zvážim pri stavbe svojho domu.
Dobry den, uz dlhsie sledujem vas blog, tiez staviam (zatial hruba stavba s osadenymi oknami a zelenou strechou – substrat bez zelene zatial) a mal by som na vas par otazok:
1. naco ste dali separacnu PE foliu medzi EPS a asfaltovu parozabranu? (napr pri Fatrabit APP vyrobca uvadza ze netreba separacnu foliu a EPS sa da priamo ukladat). Tiez som nenasiel spolahlive zdroje, kde by pisali o degradacii pri priamom styku.
2. Ako odvadzate dazdovu vodu? (z oboch striech) kedze som nevidel stresne vpuste, tipujem ze do zlabu.
Cital som vas blog o plochej streche a tam mi chyba varianta navrhnuta mojim projektantom (a realizovana) kde dazdova voda sa vedie z vpustu nie do interieru ale spadom v stresnej tepelnej izolacii do prierazu v atike a tam smerom dole tesne pod (buducim) zateplenim vo vysekanej drazke v obv. murive (pravda ja mam 300mm Ytong) az pod uroven terenu do vsakovacej jamy. Co si o tom myslite? Trosku sa obavam tepelneho mostu a uvazujem, ze to budem viest z casti aj v zatepleni a zostane vacsia medzera (4-6cm) v drazke medzi potrubim a murivom ktoru vyplnim PU penou.
3. Akou hrubkou a typom EPS ste zateplili boky atiky (vnutorne)?
4. Aku mate skladby zelenej strechy (kedze chyba mi tam zmienka o nopovej folii a separacnej geotextilie na nej.
5. neuvazovali ste o iskrovej skuske (robili ste zatopovu?) ktora je spolahlivejsia, nedestruktivna (ked uz zatecie pri zatopovej je neskoro) a da sa dosiahnut obycajnou zamenou geotextilie medzi EPS a PVC za vodivu geotextiliu.
Dakujem vopred za odpovede 🙂
@David: postupne odpoviem
1. separacnu davame kvoli bezpecnosti. Este 10 rokov dozadu to vyrobcovia asfaltov predpisovali a z nejakeho zazracneho dovodu (nikdy mi to ziadny predajca nevedel zdovodnit) zrazu prestali predpisovat… samotna cena separacie je mala. Druhy dovod u mna bol aj ten, ze na strechu mi doniesli a nalepili asfaltove pasy, ktore neplnia dostatocne funkciu parozabrany, preto sme dali duplicitnu PE foliu pre posilnenie parozabrany…
2. dazdova voda je odvadzana cez atiku na fasadu a dole po fasade tradicnym dazovym zvodom
Riesenie ktore popisujete nerobiebame, ale podobne len na vyslovnu ziadost klientov, ale nie v drazke ale priamo po mure v zateplovaku. Je to sice “krajsie” ale vyhybame sa tomu, je to velmi podobne vnutornemu vedeniu s rizikom podchladenia konstrukcie, kondenzu a pod..
3. 50mm XPS
4.
– rozchodníky
– substrát 80mm
– geotextília 200g
– nopová fólia pre zelené strechy (perforovaná)
– geotextília 500g
– fatrafol….a tak dalej
5. nerobime nikdy zaplavove skusky. Jedine iskrove skusky. Ja som tiez robil iskrovu skusku u seba. Ak ale chcete robit spolahlivo iskrovu skusku hned po realiazcii, potrebujete mat pod foliou detekcnu foliu vodivu, ako pisete. Tu tam ja ale nemam, lebo v tej dobe sme este iskrove nezvykli riesit, ked som to projektoval a realizoval, takze sme robili iskrovu po par mesiacoch, kde ak by bola netesnost uz by bola v streche nejaka vlhkost a iskrova to vtedy aj bez detekcnej folie nameria.
Uvazovali ste aj o inom druhu folie? Preco ste nedali napr.: EPDM?
@Peter: o epdm som neuvazoval. Material fajn, na Slovensku problem s kvalitnou realizaciou. Vzdy si vyberam veci tak, aby to fungovalo najlepsie dokopy…material+ realizacia+servis EPDM toto nesplna z nasich skusenosti na stavbach,kde sa realizovala
Dobrý deň pán Lehocký,
zaujímalo by ma ako ste riešil napojenie fasady na plochú strechu.
Viem, že ste zateploval multiporom, ale nepíšete, čo ste dali pod neho v mieste styku so spodnou strechou. Alebo ste ho použili aj tam?
Myslím napr. ten detail, ktorý máte aj na fotke – na spodnej streche pod oknami.
Keď ste robili fasádu, multipor ste už iba priamo “opreli” o fatrafol?
Ďakujem
Prajem pekný večer.
Dávid
Od parapetov smerom dole je XPS, nie Multipor.
Su nutne kasliky pre svetlovody? Neda sa “hodit” tubus priamo do polystyrenu a na vrchu lemovanie od Solatube? Akurat je otazka, ako to lemovanie prichytit…
A este jedna otazka – nie je problem s konzenzaciou vody v zime? Staci kopula a spodny difuzor?
Vdaka.
Tie detialy bez kastlika budu divoke a neviem si ich ani poriadne predstavit. Vyhoda kastlika je, ze sa da pekne napojit parozabrana, ze folia sa zvara na priamociare profily a svetlovod sa da montovat dodatocne, pripadne aj v case vymenit bez zasahu do stresnych vrstiev.
Problem s kondenziaciou vobec nemam. Ale som kryt svetlovodu poriadne utestnil ku omietke akrylovym tmelom. Cize para sa tam nema ako dostat. Vo svetlovode je spodny difuzor, v strede tepelnoizolacna vlozka (nieco ako dvojsklo, ale primitivnejsie), a hore zdvojena kupola. Pri dobrom utesneni z interieru voci vodnej pare tam ta stredova tepelnoizolacna vlozka na kondenz velmi vplyv mat nebude, lebo nie je po ovbode tesne pripojena ku tubusu – cize vzduch moze popri nej trochu prudit, cize aj para by vysla hore ku kupolam. Najldolezitejsie je proste to utesnenie.
Tá asfaltová parozábrana by mohla byť pod atikou, ušetrilo by sa izolovanie stien atiky.
Pod štrk nie je predsa len vhodnejšia drenážna fólia ako samotná geotextília?
Tá sa potom pri dlhších dažďoch správa priateľsky ku koreňom rôznej buriny…
Atika z Ytognu je lepena stavebným lepidlom ku betónu bez prepojenia výstužou – na asfalte by to drzalo ovela horsie. Preto je to takto. Ale v principe z hladiska fyziky by to bolo OK ako pisete. Ale pouzivame ten asfalt aj ako docasnu a poistnu hydroizolaciu. Takze sa zamerne vyraba “vana”…
Dobrý deň,
chcel by som sa Vás spýtať, ako je možné zistiť či zateká plochá strecha, ak sú poriadne nalepené asfaltové pásy, došlo by k porušeniu vrchnej PE fólie a voda by zatiekla pod polystyrén. Ako by sa dalo zistiť, že voda dlhodobo poškodzuje polystyrén, keďže by sa to neprejavilo pretekaním cez strop. Videl som možnosť nainštalovania odtoku v úrovni asfaltového pásu, ktorý bol cez revíznu šachtu vedený do odpadu. Aký je Váš názor alebo nejaké iné riešenie.
Ďakujem.
Voda polystyren zasadne asi neposkodi ale samozrejme bude mokry, cize nebude dobre izolovat, ako keby bol suchy. Pravdepodobne by sa to prejavilo na nestandardnej zvysenej spotrebe na kurenie…
Robieva sa aj to co popisujete, ze na urovni asfaltoveho pasu je poistny prestup. My to niekedy podla projektu davame, ale iba volne cez fasadu. Nie do odpadu. Aby bol hned vizualny kontakt po dazdi, ze odtial nieco tecie.
Ale aj tak toto vela ludi nerealizuje.
Ak chcete overit, ci nie je diera vo folii, robi sa na to iskrová skúška. Priamo pristrojom dokazete vo folii najst dieru. Ak je diera a zaroven aj uz vlhko pod foliou, tak to hodi iskru. A viete, ze je strecha derava a treba to riesit.
My tuto iskrovu skusku dokoprucujeme robit aj po realizacii strechy, preto do tej strechy davame aj detekcnu foliu, aby sa to dalo merat aj vedy, ked do strechy este nezatieklo. Akurat je to polozka naviac oproti standardu. Napr tu https://www.episs.sk/controfoil
Zdravim p.architekt, chcel by som sa Vas opytat ci by ste isli znova do plochej strechy vo verziach ako ich mate vo Vasom rodinnom dome. Mame rovnaky navrh – 1.zelena + 2.klasicka plocha s kamienkovym zasypom ale nie sme si isti tymto riesenim. Nemate nejake aktualne foto zo zelenej strechy, ktoru ste budovali? Dakujem
Isiel by som do toho znova presne tak, ako som to spravil. Doplnil som na koniec clanku 3 aktualnejsie fotky z augusta. Na rok to bude zase rozrastenejsie. Mal by som to ist teoreticky poliat hnojivom, zatial som s tym nerobil vpodstate nic, len som minuly rok asi za hodinu vytrhal nejaku naletovu burinu, co tam nemala co hladat…a nic ine som s tym nerobil. Ani som to nepolieval a ani nic podobne.
Keď porovnáte obe strechy z pohľadu izolácie – prehrievania badáte nejaký rozdiel?
Či má ext. zelená strecha význam v prípade že nie je viditeľná..
ak je rozdiel, tak velmi maly. Na hornej streche je viac izolacie, na dolnej zase zelena strecha. Najviac tepla ide oknami a solarnymi ziskami u nas.
dobry den, prosim, ako ste pri atike kotvili ytong do ZB dosky stropu? Teda je to aj nejak ukotvene, alebo len lepene o dosku? nehrozi tam praskanie spoja dosky a tvarnice? riesime tento detail pri nezateplenej konstrukcii, tak zbieram podnety. dakujem. Tibor
U nas sme to iba lepili na zhora je na tom veniec. Ked je to tepelne zaizolovane zo vsetkych stran, nemal by tam byt problem prasknutia.
Ale musi byt dodrzana dilatacia polystyrenu na streche od atiky, lebo dokaze ten polystyren roztaznostou to vytlacit.
Pripadne mate moznost robit to tak, ze po urcitych usekoch vykruzite napr otvor 100mm a jeden prut zeleza navrtat do stropu a odvor zaliat betonom. Ytong ma pripadne na to aj specialne tvarnice s tym otvorom. Ja som to ale nedaval
Dobry den,viete poradit dobreho dodavatela zelenej strechy? Dakujem
Nam robila lokalna zahradnicka firma z Trencina. Pripadne komunikujeme s http://www.zelena-strecha.sk/. Skuste trebars tych..
Dobrý deň, aj my sme atiku vyrobili z Ytongu, na ktorom je 100 mm hrubý železobetónový veniec. Na vnútorné strany atiky podľa projektu má ísť 50mm XPS, a naň sa má potom natlačiť rovná (2x150mm) a spádová vrstva EPS. Ako by som mal riešiť dilataciu medzi izoláciou a atikou? U Vás som čítal, že by trebalo dať na to pozor.
No hlavne je dolezite vediet, pri akej teplote a aku teplotu pri pokladke bude EPS mat. AK budete mat napríklad teplotu vonku 10 stupnov.. a v lete sa to zohreje trebars na 60-70 stupnov, pokojne sa pri takomto rozdiele teplot metrova doska moze roztiahnut o 3-5mm. Cize hlavne v chladnom pocasi treba dat pozor, aby tie EPS dosky realizatori nenatlacili na streche uplne natesno ku sebe v snahe “co najlepsie izolovat bez medzier”.. Malo by sa to robit tak, vrstvy sa cez seba prelozia, aby tieto male medzery medzi EPS prekryli.
Dobrý deň pán Lehocký,
už dlhšie sledujem Vaše príspevky a články za ktoré ďakujem, pretože boli a sú pre mňa inšpiratívne a prínosné pri rozhodovaní a realizácii nášho budúceho bývania.
Aktuálne si svojpomocne (subdodávateľsky) staviame nepodpivničený prízemný bungalov s plochou strechou vyhotovenou ako železobetónový monolit, ktorý má 2 výškové úrovne (nad garážoskladom vyšší 3280mm, nad 2 izbami 2780mm, obývacia izba s kuchyňou vyšší 3280mm, ďalšie 2 izby 2780mm).
Samotný dom má vonkajšie a vnútorné nosné múry postavené z plných vápennocementových tvárnic (KM Beta) hrúbky 200mm.
Aktuálne plánujeme realizovať zateplenie a hydroizoláciu plochých striech spolu aj s odvedením ďažďovej vody, kde (aj na základe Vašich príspevkov) uvažujeme nad vyhotovením atík iba na 3 stranách a na zadnej strane (na hranici so susedom) by strecha mala byť bez atiky a zvedenie dažďovej vody do žľabov po celej dĺžke strechy (nie cez atikové zvody).
Vyhotovenie atík uvažujeme z EPS atikového prvku Austrotherm, na ktorom sa mi páči, že je s ním ľahká manipulácia, rýchla realizácia ale najmä ideálne preruší tepelné mosty, avšak je na trhu relatívne krátko.
Máte z Vašej praxe s týmito atikovými prvkami už nejaké skúsenosti?
A aký je Váš názor na vyhotovenie atík týmto spôsobom a z tohto materiálu? Najmä aj s ohľadom na tepelnú rozťažnosť tepelnej izolácie striech (EPS dosiek prípadne nejakej alternatívy) uložených medzi atikami, o ktorej píšete vo Vašich príspevkoch.
Ak to bude možné dajte prosím vedieť Váš názor, vopred ďakujem veľmi pekne.
S pozdravom
Jaro
Dobry den
Tu v diskusii som uz raz na ten Austrotherm odpovedal, ale nakopirujem to znova, nech to nemusite hladat:
Raz sme to pouzili na jednom projekte – ak s dobre pamatam, bola to drevostavba.
Bolo to na vyziadanie samotnym klientom. Osobne som pri realizacii nebol, ale neviem o tom, ze by s tym mali nejaky problem.
Je to celkom zaujimave riesenie. Mne na tom akurat trochu vadi, ze taketo riesenia atík robene spriamo z polystyrenu mozu urobit v buducnosti koplikaciu pri pripadnej rekonstrukcii.
Ak mate murovanu alebo betonovu atiku, tak je jednoznacne oddelitelna rekonstrukcia stechy od rekonstruckei fasady a naopak.
Pri tychto polystyrenovych atika je to trochu otazne, ci napr oprava strechy nevyvola zaroven aj opravyu fasady (a naopak)
Inak z hlatiska tepelonoizolacneho urcite super riesenie.
Dobrý deň,
Prosím Vás aktuálne ma čaká realizácia plochej strechy Garáže s prevádzkou a mám otázku k PAROZÁBRANE.
V projekte mám navrhnuté- APP-5 fatrabit 3,0mm + penetrovaný podklad / alt. fatrapar 0,2 mm
Realizačné firmy mi ale odporúčajú dať ako parozábranu – PE fólia hr.0,20mm + presahy. Hlavný argument, že je to lacnejšie (materiál aj práca).
Je aj lacnejší variant len PE fóliou dostatočný a vhodný?
celková skladba podla projektu:
– strop monolit
– už vyššie napísané parozábrana
– EPS 100S 300mm (2x150mm)
– spádová vrstva EPS 1%
– tipptex B300F (textília min. 200g/m2)
– fatrafol 810 hr.1,5mm – mechanicky kotvená
– netkaná textília
– riečne kamenivo 16/22, hr. 60mm
Je skladba v poriadku? resp. bude ok aj PE fóliou ako parozábranou?
Ďakujem.
Skladba bude v poriadku aj PE foliou, co odporucaju realizacne firmy.
Ale ta PE folia neplni funkciu poistnej hydroizolacie. My ten asfalt tiez projektujeme hlavne aj z dovodu, ze toplni tu poistku pred samotnou realizaciou celej skladby a zaroven aj neskor, ked by do strechy mohlo zatiect.
Inak odporuam pouzit foliu hrubky min. 1,8mm na rodinny dom, nie 1,5. Tam by som fakt nesetril. To radsej dajte PE parozabranu ako asfalt, ale nesetrite na tej hrubke Fatrafolu..
Ono sa to nezdá, ale je to 20% hrubky naviac.. vacsia odolnost a zivotnost
Dakujem za radu.
Nechám si naceniť hrúbku 1,8mm a pokiaľ rozdiel v cene nebude výrazný dám na vás.
Dobry den,
momentalne riesim podobnu plochu strechu aku popisujete v clanku. Mam tieto dotazy:
1. Realizator mi odporucil vyspadovat veniec smerom dovnutra pri betonovani a tym padom nemusime pouzivat spadovany XPS a mozme pouzit klasicky. Co poviete na tento sposob?
2. Preco ste sa rozhodli oplechovat iba vonkajsiu cast atiky? Realizator mi odporucil oplechovat celu hornu cast atiky. Ake su vyhody/nevyhody medzi tytmito rieseniami?
Dakujem
1. je to OK. obcas to tak tiez projektujeme
2. Oplechovanie je vizualne krajsie, ale drahsie riesenie (folia sa vlni a viac na nej vidno spinu).
Teoreticky je zivostnost atiky s oplechovanim vyssia, ale zase na druhej strane sa folia pod plechom poprepichuje kotvenim.
Plôech chrani foliu pred UV ziarenim a degradaciou.
Ja som voli zdvojenie folie, lebo to bolo realizacne taky dobry kompromis medzi iba jednou vrstvou folie a oplecovanim zhora.
Volil som to preto tak, lebo su takto pouzite komplet sytemove riesenia a robial mi to jedna firma.
Prosím Vás, máte k tomu zdvojeniu fólie na atike nejaký detail? Kde by bolo vyobrazené ako to má byť urobené?
V detailoch fatrafolu sa mi nepodarilo nájsť.
Firma ktorá mi bude robiť strechu ešte nič také nerobila a chcem to od nich.
Ziadny detail k tomu nemam. Jednoducho natavili druhu vrstvu folie na prvu. Hore na plech a foliu.. a dole na foliu..
Ziadna veda