Slamený dom

Slama má v stavebníctve dlhú tradíciu. Používala sa v rôznych formách. Ako krytina na strechy, ako prímes do hlinených váľkov na spevnenie alebo v zrubových stavbách na vyplňovanie špár.

Po vymyslení lisovacích strojov na balíkovanie slamy sa z týchto balíkov začali rovno stavať aj slamené domy, hlavne v Amerike od 19. storočia, ale domy sa stavali zo slamy aj v Európe v niektorých krajinách v tej dobe ako východisko z núdze. Na Slovensku sa slama využívala hlavne ako strešná krytina a izolácia pôjdu v zime.

V súčasnosti sa pomaly rozširuje a vylepšuje stavanie zo slamených balíkov. Najrozšírenejšie sú dva spôsoby. Slama je len ako výplňový materiál v drevostavbe, alebo sa slamený balík použije ako nosný statický prvok.

Na prvom obrázku je ukážka, kde slamený dom má steny zo slamy riešené ako nosné:
slamený dom - dom zo slamy 01

Na ďalšom obrázku je ukážka slameného domu, kde nosnú konštrukciu domu tvorí drevostavba a slamené balíky sú tu použité iba ako tepelná izolácia a výplň. Nejde o úplne ideálny príklad, ale pre predstavu to stačí:
slamený dom - dom zo slamy 02

 

Potrebné vlastnosti slamy pre slamený dom

Balíky na Slovensku majú zvyčajne rozmery orientačne 40 x 50 x 70-100 cm (Dĺžka závisí od nastavenia balíkovacieho stroja.) Za optimum sa považuje dĺžka 70-80cm. Dlhšie sa krútia a kratšie zase znamená viac kusov a práce…

Ak sú balíky používané ako výplňový materiál, minimálne zlisovanie je na 90kg/m3. Pri tomto zlisovaní sa tepelná vodivosť  λ hýbe medzi   0,044-0,060 W/mK. Pre zjednodušenie môžete uvažovať s ľahko zapamätateľnou hodnotou λ=0,055 W/mK a už pri konkrétnom riešení stavby domu určiť presné hodnoty.

V prípade, že sa balíky používajú ako staticky nosné, musia byť zlisované minimálne na 120-130kg/m3. Za maximum sa považuje  180kg/m3, pri zachovaní dobrých izolačných vlastností. Stroje to aj tak viac nevedia zlisovať.

Akustika

Slamený dom má akustiku stien porovnateľnú so stenami murovaných stavieb. Napríklad slamená stena hr. 450 mm s hlinenými omietkami na oboch stranách hrúbky cca. 25mm má o niečo lepšie akustické parametre ako betónová stena hr. 120mm.  Betónová stena vyhráva iba vo veľmi nízkych a veľmi vysokých frekvenciách (hlboké dunenie a vysoké tóny). Pre bežné hovorené slovo a podobné frekvencie je slama na tom lepšie. Samozrejme je hrubšia a k betónu príde určite ešte tepelná izolácia.

Fámy o slame

Medzi ľuďmi kolujú rôzne fámy o slamených domoch.

1. fáma:  Stavba zo slamy je lacná
Toto je často prvý moment, kvôli ktorému ľudia zvažujú stavbu zo slamy. Reálne stavba zo slamy je drahšia ako konvenčná výstavba z najrozšírenejších materiálov ako tehla, ytong a podobne. Samotný balík slamy na prvý pohľad je síce lacný, ale celková pracnosť, následne použité materiály na zapracovanie, doprava, uskladnenie a podobne celkovo stavbu predražia. Jediná možnosť ako stavbu zo slamy zlacniť je tvrdá svojpomoc s partiou známych, čo ale vyžaduje zase čas ľudí a tu je to polemické, čo to nakoniec je lacnejšie. Ak si prepočítate hodnotu svojho času…

2.fáma:  Slamený dom vám zožerú myši
Toto je častý argument proti slame. Myši a iné hlodavce v prípade nesprávneho zabudovania do stavby vlezú aj do polystyrénu alebo minerálnej vlny.  Pre minimalizovanie tohoto rizika pri slame je dôležité, aby slama bola dobre vymlátená. Čiže nemôže obsahovať zbytkové zrná. Tým pádom tam myši nemajú čo žrať. Zároveň pri správnom hustom zlisovaní, hlodavce cez balík len tak neprejdú, vyhryzený tunel sa im zatvára a to im vadí. Musia sa cez slamu prehrýzť rovnako ako cez čokoľvek iné.

3. fáma:  Slamený dom vám zhorí
Samozrejme voľne nakopená slama na poli horí. Ale zlisovaná slama v balíku a zabudovaná v konštrukcii nehorí, len tlie. Po omietnutí hlinenou omietkou nemá slama dostatok kyslíka  na horenie.

V roku 2012 robila Fakulta stavební ČVUT v Praze, Katedra konstrukcí pozemních staveb a PAVUS, skúšku požiarnej odolnosti slamenej steny. Nosná konštrukcia vydržala až 145 minút, kým sa pod zaťažením zdeformovala. V Nemecku udávajú pre steny údaj 90 min. Tieto parametre bohate spĺňajú požiadavky opožiarnej odolnosti pre rodinné domy. Tu je podrobný protokol o požiarnej skúške.

4. fáma:  Sfúkne vám ho aj vlk 🙂
Ku tým fámam vyššie ešte prispievajú aj naše najznámejšie slovenské rozprávky 🙂 Napríklad tá o troch prasiatkach – na fotke nižšie 🙂

Podvedome od malička máme väčšina z nás vsugerované, že dom zo slamy alebo z dreva nemá takú pevnosť ako murovaný dom. Ale ten chudák vlk za túto báchorku fakt nemôže…

slama-3-prasiatka :)

 

Výhody slamy:

  • suchá výstavba
  • zdravotne nezávadná
  • slama je vysoko ekologická – využíva sa odpadová surovina pri žatve.  Na výrobu sa preto spotrebuje málo energie, lebo slama pri raste ukladá CO2. Minie sa zhruba  50-100 krát menej energie ako pri iných priemyselných stavebných materiáloch.
  • vysoká paropriepustnosť – vhodné do difúzne otvorených skladieb drevodomov
  • štruktúra slamy podľa niektorých domoch eliminuje elektrosmog
  • vhodná aj pre svojpomocnú výstavbu
  • pri svojpomocnej výstavbe pozitívny sociálny faktor – pri stavbe zo slamy sa často stretnú pozitívne naladená “prírodní ľudia” 🙂
  • ľahko recyklovateľný materiál
  • dlhý fázový posun, ktorý znižuje prehrievanie domu v lete

Nevýhody slamy:

  • môžete trafiť na rok, keď sa vám slamu v potrebnej kvalite nepodarí zohnať (hlavne v daždivých rokoch)
  • a ak aj je dobrý rok, slama by sa nemala dlho skladovať, čiže stavba slameného domu je sezónna záležitosť
  • malý výber firiem a projektantov, ktorí sú ochotní so slamou pracovať
  • nutné kvalitné ukladnenie a zabezpečenie stavby pred ďažďom. Zvyknú sa prestrešovať stavby dočasnými konštrukciami, alebo sa najprv spraví nosná konštrukcia so strechou a až potom sa dopĺňa slama.

A k tomu problém s legislatívou?

Všetko, čo som hore napísal je doteraz super. Je tu ale ešte jeden otáznik šíriaci sa medzi odborníkmi a aj po diskusiách. Legislatíva. Vyberám napríklad zo stavebného zákona. (Zákon č. 50/1976 Zb.)

§ 81b
Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak

……

e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o zhode stavebných výrobkov (§ 43f)…
…..

A toto je jednoducho už dlhšie polemické a aj po diskusiách sa medzi sebou nevedia odborníci zhodnúť. Na slamené balíky vám farmár, ktorý slamu lisuje ako odpad pri žatve nedá žiadny certifikát, že ide o stavebný materiál. Pokojne vám balíky predá. Jemu môže byť úplne jedno, na čo sa použijú. Bežná je prax, že projektant, ktorý pred zákonom za projekt berie zodpovednosť a chce mať všetko OK, napíše do projektu niečo iné. Napríklad, že tam je použitá minerálna vlna. A na vás na stavebníkovi je riziko, že si to zmeníte na slamu počas výstavby. A úradník by to nemal radšej ani tušiť, lebo ak bude tvrdo poctivý, nepovolí kolaudáciu. Samozrejme sme ľudia, vybaviť a prižmúriť očko sa dá vždy, veď ide len o rodinný dom a tam úradníci často očko prižmúria. Je to potom vždy o komunikácií medzi všetkými zainteresovanými v procese.

Toto teraz nepíšem s tým, že všetkých, čo chcú stavať so slamou straším, alebo odrádzam. To určite nie. Slamu ako stavebný materiál osobne vnímam veľmi pozitívne a držím palce všetkým, čo s ňou domy stavajú. Len treba počítať s  rizikom, že je tu ešte aj legislatívna stránka veci a samotné rozhodnutie ako sa k tomu postaví úradník na stavebnom úrade je na ňom.

Narazil som pri hľadaní info na nete a v diskusiách o tejto problematike aj na list ministerstva, ktorý rieši práve slamený dom. Vyčistil som pôvodný list ho do mien a lokalít, podstatné je niečo iné v ňom. Prečítajte si, ak sa chystáte na stavbu slameného domu svojpomocou alebo plánujete slamený dom projektovať: Stiahnuť list v PDF..

Mimochodom. Nepriame info z ministerstva výstavby je, že slamené stavby svojpomocne sa môžu stavať.  Je iba na konkrétnom úrade, či uzná, že stavba je pre obyvateľov bezpečná. A toto úradník môže uznať na na základe projektu statiky a požiarnej ochrany. Za toto zodpovedajú projektanti.

V našom ateliéri domy zo slamených balíkov pre svojpomocnú výstavbu neprojektujeme. Hlavným dôvodom je práve fáma č.1, kde sa ozývali ľudia s predstavou, že dom bude lacný. A teda aj  práca bude lacná, projekt bude lacný a vo výsledku to vlastne bude skoro zadarmo. Takže zvyčajne to padlo na tom, že ľudia mali zidealizovanú predstavu o tom, čo stavba domu zo slamy reálne obnáša. Slamu si našli s mylnou predstavou, že postavia lacno dom, lebo nemali na štandardnú výstavbu financie.

Dalo by sa povedať, že topiaci sa slam(k)y chytá 🙂

Druhý z dôvodov, prečo nerobíme slamené domy na svojpomoc je už spomínaná legislatíva. Viac krát sa nám vypomstili rôzne pokusy “obísť” legislatívu v snahe  klientom vylepšiť  domy a nestojí nám to za to. Je to aj veľká zodpovednosť voči investorom. Pri projektovaní volíme preto vždy riešenia, kde minimalizujeme akékoľvek riziká, či už pri vybavovaní alebo užívaní domu.

Existujú možnosti ako slamu “legálne” v dome použiť?

Existujú 

Na trhu sa postupne objavujú certifikované výrobky a systémy zo slamy pre stavebníctvo. Mne osobne sú známe zatiaľ dve možnosti:


1/ Ekopanel

Jedným z cerifikovaných výrobkov zo slamy je už viacero rokov sa v Čechách vyrábaný Ekopanel. Na fotke nižšie je ukážka použitia v konštrukcii steny drevostavby z výstavy na Conecu:

ekopanely


2/ EcoCocon

Ak ale chcete v dome využiť slamy podstatne viac porovnateľným spôsobom ako pri použití slamených balíkov pri svojpomocnej výstavbe, je na trhu už aj komplexnejší certifikovaný systém so slamou. Vyrába sa zatiaľ iba v Litve, ale na Slovensku už stojí viacero domov. Systém na Slovensko “dotiahol” Bjørn Kierulf z architektonického ateliéru Createrra.

Createrra pár rokov stavia s týmto systémom domy podľa svojich návrhov. V našom ateliéri túto iniciatívu už dlhšie sledujeme. Systém Ecococon sa mi aj osobne naozaj pozdáva. Takže som uvítal snahu Bjørna Kierulfa o rozšírenie tohoto systému aj medzi ostatných projektantov, architektov a realizačné firmy na Slovensku a pripravujeme postupne zaradenie projekčného štandardu EcoCocon medzi naše štandardizované projekčné systémy. Ak sa bude z tohoto systému stavať viac domov na Slovensku, bude spustená výroba aj priamo u nás z lokálnych zdrojov a nebude to treba voziť z Litvy. Čo samozrejme ešte zlepší ekologickú bilanciu celej stavby a zhodnotíme aj inak slamu z našich polí 🙂

Na obrázkoch nižšie je ukážka, ako prefabrikované panely EcoCocon vyzerajú:

Slamený dom - Ecococon 01

Slamený dom - Ecococon 02

 

Ak vás výstavba domu zo slamy zaujala a chytila za srdce, pozvažujte hlavne, ktorou cestou sa vybrať. Či ísť cestou svojpomocnej výstavby alebo stavbou na kľúč certifikovaným systémom a skúsenou realizačnou firmou. V prípade svojpomoci odporúčam naštudovať literatúru alebo sa spojiť s architektami, čo sa slame venujú.

Výber kníh s tematikou:
Gernot Minke: Stavby ze slámy
Josef Chybík: Přírodní stavební materiály
Barbara Jones, Příručka stavění ze slámy, Amazonails, 2001 (Online preklad nájdete tu)

 

Ak sa vám viac pozdáva stavba na kľúč a projekt od nás, ozvite sa. Dáme spolu dokopy slamený dom zo systému EcoCocon 🙂

 

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


Tags: ,
17 comments on “Slamený dom
  1. Miroslav Poliak píše:

    robil som v slamených domoch rozvody kúrenia,vody a kanalizácie a nebol žiadny problém. Akurát treba ,,premýšľať” 🙂

  2. Miroslav Poliak píše:

    osobne sám na svojom dome mám ekopanel…super vec

  3. Peter Varga píše:

    Dobry den,
    Takze v pripade zaujmu o projekt vo vasej kancelarii mozem ratat aj s pouzitim EcoCocon panelov? Viete na to pripravit komplet aj realizacny projekt, pripadne aj realizaciu na kluc?
    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Peter Varga: Ano. Ako som napisal, pripravujeme si na to potrebne podklady, skolenia a pod. V tejto chvili neslubujem, ze mame system v malicku, ale mame dohodnutu podporu pri realnej projekcii od Bjorna Kierulfa, ktory pre Slovensko riesi za Ecococon prave podporu projektantov a realizacnych firiem. Cize v ramci projektu vsetka komunikacia bude s nasim atelierom a my si uz technicke veci a kumunikaciu s realizatorom riesime podla potreby.

    • Fero Lehocký píše:

      @Peter Varga: A zabudol som, je uz preskolenych aj par firiem, co dodaju stavbu na kluc, takze s nimi to vieme dat dokopy.

  4. Martin píše:

    Dobry den,
    Viete prezradit aj orientacnu cenu ecococon panelov?
    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Martin: Mam info, ze treba uvazovat cca. 125 EUR/m2 bez DPH za plochu panela. (Nepisem o podlahovej ploche domu, ale o ploche samotnej steny). Cize hruba stena uz zateplena. K tomu treba z exterieru podla toho, ci bude omietka, alebo nejaky obklad pocitat s materialmi finalne fasady + z interieru su moznosi hlinenej omietky na tenkej DHF, alebo aj sadrokarton je moznost…ale to mi pride skoda 🙂

      • Martin píše:

        @Fero Lehocký: Je to celkovo omnoho drahsie v porovnani so stlpikovou konstrukciou? Cena je vyssia, ale mozno to vyvazi nizsia pracnost?

        • Fero Lehocký píše:

          @Martin:Nemame spravene porovnanie medzi verziami, ale odhadujem, ze to bude drahsie oproti slpikovej konstrukcii o cca.20 percent. Ale tam je tiez rozdiel, aku stlpikovu konstrukciu porovnavame..tych moznsoti je tam vela a aj medzi nimi su rozdiely aj cez 30%

  5. Dobrý deň,
    Som statik a zaujíma ma ako sa posudzuje stena zo slamy na tlak, ohyb atď.!! Ako sa rieši uloženie prekladov, prievlakov ….

    • Fero Lehocký píše:

      @Miroslav Letovanec: poslem vam info na mail. Tu to nema zmysel zahlcovat.

    • kelňa píše:

      Dá sa upresniť pojem “eliminuje elektrosmog”?

      • Fero Lehocký píše:

        @kelňa: No to som cital uz par rokov dozadu v nejakej knihe a nepamatam si kde, ze samotna trubickova struktura slamy a hrubka steny nejako minimalizuje elektromagneticke ziarenia z exterieru do interieru. Cize ak idu popred dom elektricke kable vzduchom alebo ma sused von silnu WIFI vedla, tak to podla tejto teorie zredukuje ich signal do domu. Taj signal mobilu asi 🙂 Cize zase ten mobil v dome musi zvysit vykon anteny, aby ste mohol telefonovat…co nie je idealne ..

        Realne ale neviem, aky ma slama skutocny prinos v tomto tieneni. Spomenul som to zamerne, ci sa na to niekto spyta a ci nema viac skusenosti trebars s meranim

  6. Aleš píše:

    Dobrý den pane Lehocký, sice je to trochu mimo téma, ale dovolím si sem umístit odkaz na velmi zajímavý stavební systém. Myslím si, že by to mohlo zaujmout i čtenáře Vašeho blogu, který mě osobně přijde velmi zajímavý a přínosný. Jinak i u vás na slovensku je z něj již postaveno ;-).
    http://www.optimalizmus.cz/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*