Drevodomy, montované domy » Drevostavby MHM – systém CLT bez lepidiel

Drevostavby MHM – systém CLT bez lepidiel

mhm clt drevostavbaDrevostavby z CLT panelov osobne považujem aktuálne za špičku medzi drevostavbami. Aj preto som vždy rád, keď pri výbere konštrukcií pre klientov spoločne z pomedzi veľkého výberu možností drevostavieb vyberieme práve CLT. Nedávno ma upozornil jeden čitateľ nášho blogu na veľmi zaujímavú alternatívu voči CLT, ktorú som doteraz akosi na našom trhu prehliadol.  Nie je zatiaľ veľmi rozšírená. Sú to masívne drevené panely od firmy MHM Slovakia. A vyrábajú sa na Slovensku v Bytči na základe nemeckej licencie. Takže som si u nich rovno dohodol obhliadku vo výrobnej hale a vzorovom objekte. A v tomto článku vám stručne zosumarizujem, čo som zistil.


V čom je hlavný rozdiel medzi CLT a panelmi MHM?

Najzásadnejší rozdiel je v tom, že “klasické” CLT je lepené. To znamená, že všetky vrstvy dreva sú v CLT paneli vo výrobnej hale zlepené a zatlačené lisom. Pri MHM paneloch sa naopak žiadne lepidlo vôbec nepoužíva. Drevené dosky používané pre panely MHM sú spájané hliníkovými klincami. Ide o špeciálne hliníkové klince, ktoré sa dovážajú priamo nemeckej firmy, ktorá na celý systém poskytuje licenciu. Hliníkové sú preto, aby sa následne dal panel rezať a obrábať nástrojmi do dreva. S hliníkom si stroje ľahko poradia. Oceľové a nerezové by bol veľký problém.

Na výrobu panelov sa používajú smrekové dosky hrúbky 23mm. A vyrábajú sa podľa potrebu stavby od 5 do 15 vrstiev. Hrúbka stien sa preto odvíja od násobkov hrúbky dosiek.

Celková hrúbka stenových panelov je medzi 115 mm – 345 mm.


Prierez vzorkami panelov:
mhm clt drevodom
.


Používané dosky pre výrobu panelov:
mhm clt drevodom
.


Panely vo výrobnej hale na montážnej linke:
clt drevodomy 02
.


Hliníkové klince používané pre spájanie jednotlivých vrstiev v paneloch:
clt drevodomy 04
.


Aká je hlavná výhoda panela MHM?

Je to práve spájanie klincami bez lepidiel, lebo je zaujímavé pre ľudí, ktorým v drevostavbách z CLT vadí práve používanie lepidiel. A preto nemajú k drevostavbám z CLT dôveru. Mimochodom, pred rokmi som sa snažil zistiť percentuálne zastúpenie lepidla v CLT. A vyšlo, že 100mm hrubý CLT panel obsahuje približne rovnaké množstvo lepidla ako OSB doska hrúbky 15mm.

CLT panely napríklad od výrobcu Stora Enso obsahujú iba 1% polyuretánového lepidla Purbond, ktoré je ekologické a zdravotne nezávadné. Toto je potvrdené príslušnými certifikátmi a testami kvality.

Ja osobne s používaním lepidiel v CLT paneloch problém nemám. Lebo to máme rokmi overené, nie je tam žiadny zápach a býva sa v tých domoch naozaj veľmi príjemne. Ale ak vám to pocitovo fakt nesedí, tak MHM panely sú veľmi dobrá alternatíva na zváženie. Pravdepodobne bude riešenie stien bez lepidiel pocitovo na bývanie ešte lepšie.


Na čo má ale vplyv použitie klincov miesto lepidiel v paneloch MHM?

1/ Statika

Takýto panel musí byť hrubší, aby splnil rovnaké statické parametre ako CLT. Lepený je jednoducho tuhší a pevnejší. Čiže ak pri CLT použijeme pri rodinnom dome hrúbku na stenu 100mm, tak pri MHM to bude minimálne 161mm (7 vrstiev dosiek) a viac.

2/ Vzduchotesnosť.

Z lepidlami je pri CLT vzduchotesnosť dokonalá. Pri klincovaní sú ale medzi doskami medzery. Takže pri riešení vzduchotesnosti a projektovaní treba na toto myslieť. Treba použiť celkovú skladbu steny tak, aby sa vzduchotesnosť zabezpečila. Zatiaľ som toto detailne neriešil, ale na webe má výrobca materiály aj k tejto problematike a vyriešiť sa toto samozrejme správne dá.

3/ Pohľadová kvalita steny

Osobne som názoru, že CLT má jeden z hlavných prínosov práve v priznaní dreva priamo v interiéri. Drevo napríklad reguluje interiérovú vlhkosť a samozrejme aj vizuálne je to veľmi príjemné. Nemusí byť samozrejme komplet celý interiér drevený, to už ako komu vyhovuje. Pri lepenom CLT sa dajú preto objednať prevedenia v pohľadovej kvalite. MHM panely sa na pohľadovú kvalitu prioritne ale nezameriavajú.

Jednoducho pri MHM paneloch tu máme tie hliníkové klince. A toto je samozrejme veľmi individuálne, ako takýto panel budete vnímať. Nie sú veľmi výrazné, ale sú tam. Určite z hľadiska “čistoty” vzhľadu lepené CLT vyhráva. Veď posúďte sami na fotkách nižšie, či by ste boli s viditeľnými klincami v pohode. Mne osobne by to až tak nevadilo, ale pôsobí to trochu “surovejšie”.


Hliníkové klince na paneloch:
drevodom

clt drevodom
.


Ako dosiahnuť lepšiu pohľadovú kvalitu ako pri CLT?

Prvá možnosť je, že už pri výrobe sa dohodnúť, že klincovanie bude riešené z opačnej strany (z exteriérovej). Takže sa zminimalizuje možnosť, že sa objavia na stene v interiéri. A panel sa následne z interiérovej strany prebrúsi.

Druhá možnosť je na hotové steny dať ešte biodosky. Tie napríklad pre pohľadovú kvalitu svojich CLT používa český výrobca Novatop system.  Používajú biodosky ako prvú vonkajšiu nalepenú vrstvu. Ak by ste teda steny HMH obložili biodoskami, tak sa zároveň aj zjednodušuje elektroinštalácia – iba sa urobia drážky do MHM panelu a celé sa to prekryje biodoskami.

Čiže možnosti, ako vytvoriť pohľadovú kvalitu je viacero. Samozrejme, panely vôbec nemusíte priznávať, ak nechcete. Môžu sa zakryť sadrokartónom, sadrovláknitými doskami alebo pokojne omietnuť hlinenými alebo vápennými omietkami.


Masívne stropy PHE

Okrem stien vyrába firma a ja masívne stropné panely. Lisujú a klincujú sa k sebe “na kant” smrekové dosky hrúbky 24 mm. Buď sa robia ako nepohľadové, alebo ako pohľadové. V prípade pohľadových sa môžu vyrobiť z dosiek, ktoré majú drážkované hrany. Vznikne tak rovno “drážkovaný” podhľad, ktorý takto rovno vylepšuje akustické parametre v interiéru. Minimalizuje sa tým ozvena. A rovnako masívny strop pri poschodových domoch perfektne pohltí zvuky medzi poschodiami. Dĺžka takéhoto stropu môže byť až 12m.


Drážkované stropy PHE (pozor stena pod ním je drevený obklad, nie PHM panely):
mhm drevostavby

mhm drevostavby
.


Fotka zo vzorového objektu, pri výrobnej hale v Bytči:
clt drevostavby

.


Akú sú ďalšie výhody a nevýhody tohto systému?

Ide naozaj o masu dreva. Pri rovnakých plochách sú väčšie objemy dreva kvôli väčším hrúbkam. Preto je na stavbe už potrebný žeriav. Na druhej strane z hľadiska masy dreva v dome sa tento systém môže porovnať zo zrubovými drevenicami z masívu. Akurát oproti dreveniciam pri systéme MHM máte stabilnú stavbu. To pri zruboch neplatí, lebo drevo zosychá a stavba dlho pracuje.

Určitá nevýhoda systému je, že výrobca panelov zatiaľ vyrába tieto panely iba pre domy, ktoré následne aj priamo stavia. V budúcnosti sa to samozrejme môže zmeniť, a systém firma môže ponúknuť aj ďalším realizačným firmám. To bude závisieť hlavne od toho, ako bude dopyt po stavbách z týchto paneloch rásť.

A ešte pridám stručne tieto výhody:

  • výborná akustika stien a stropov
  • nehrozí prehrievanie cez konštrukciu v lete (Vysoký fázový posun stien)
  • ekologické riešenie + krátke dopravné trasy (Keďže výroba je lokálne na Slovensku)
  • za porovnateľnú cenu viac masy dreva v dome ako pri lepenom CLT (porovanie cien bude závisieť od konkrétneho riešenia, požiadaviek na vzhľad a podobne)

“Nelepené CLT” alternatívy

MHM systém mi pripomenul rakúsky systém Holz 100 (www.thoma.at), ktorý som pred rokmi sledoval a dostal som sa k nemu cez knihu Erwin Thoma: …viděl jsem tě růst . V systéme Holz 100 sú namiesto klincov používané dubové drevené kolíky. Aj keď ma tento systém v minulosti zaujal, nikdy sme z neho nič neprojektovali hlavne kvôli vysokej cene.

Ďalšia “nelepená CLT” možnosť sú české panely DEKPANEL (dekwood.cz). Na spájanie dosiek sa tu používajú skrutky miesto hliníkových klincov. Z tohto systému sme zatiaľ u nás v ateliéri tiež ešte neprojektovali.


Ďalšie informácie o HMM paneloch a stropoch PHE

Viac informácií o systéme nájdete priamo na webe mhmslovakia.sk

Keďže mna ten systém naozaj zaujal, aktuálne som sa pustil do prvej architektonickej štúdie z tohto systému. Takže som zvedavý na výsledok a následnú realizáciu. So skúsenosťami z priebehu sa samozrejme podelím. Buď potom zaktualizujem tento článok, alebo pridám nový. Zatiaľ mi pokojne napíšte do diskusie nižšie, či vás to zaujalo 🙂

 

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.


Tags: , , , ,
14 comments on “Drevostavby MHM – systém CLT bez lepidiel
  1. PavelM píše:

    Vdaka za objektivne porovnanie a hlavne vyborne postrehy. Velmi zaujimava tema 😉

    • Fero Lehocký píše:

      To ma teší, že vas tema zaujima a ze clanok pomohol 🙂

      • Marek píše:

        Zdravim a ďakujem za článok. Chcem sa spýtať, nejaké postrehy o SIP paneloch? Ďakujem

        • Fero Lehocký píše:

          SIP panelom sa osobne vyhybam. Vidim tam viacero rizik… Akustika, otazny je kondenz vodnych par (toto nemam prepocitane) a prehrievanie v lete (https://inardex.sk/fazovy-posun/)

          Ale toto si asi musia obhajit priamo dodavatelia, ci im to funguje dobre a spravne. Ja sa venujem hlavne veciam, ktore povazujem za dobre a kvalitne a ked v nieco nemam osobvne doveru, nevenujem tomu zbytocne cas.

  2. Radoslav Šimuni píše:

    Výborný článok. O tomto systéme som ešte nepočul, ale už sa to blíži Holz 100, ktorý ako správne píšete je len pre investorov s neobmedzeným rozpočtom.

  3. Milada Dobrotková píše:

    Ďakujem za vaše informácie. Stavby z CLT som videla používať na stavbu rodinných domov RD v EU na programe Spektrum Home. Vždy okomentovali precíznosť prípravy panelov, ich kvalitu a rýchlosť stavby.
    Osobne by som volila CLT a nie MHM systém z dôvodu vzduchovej netesnosti a technológii použitia – klince ako spojovací materiál a odhadujem aj inej dĺžky životnosti oproti CLT.
    K lepidlám: je výborné, že sú používané a že vytvárajú s drevom celkom novú kvalitu materiálu ktorý je pri RD z môjho pohľadu dôležitý: životnosť, dostupnosť, prispôsobenie danému projektu, rýchlosť výstavby, záruka precíznej prípravy panelov.
    Záver: Naše stavby (všetky, RD aj administratívne) by mali byť stavané s dôrazom na životnosť. Enviro pohľady sú dôležité, ale musia byť konfrontované s ekonomikou výstavby a potrebou zabezpečiť dostupné materiály pre hromadnú výstavbu bývania – pre viac rodín v domoch so spoločnými priestormi a rozvodmi všetkých potrebných sietí.
    Panelové domy sú v súčasnosti na konci životnosti, treba ich nahradiť. CLT systémy môžu pomôcť, aj keď neviem ako sú testované vo viac podlažných domoch.
    Ďakujem vám za vaše informácie, vždy si ich rada prečítam a poučím sa.

    • Fero Lehocký píše:

      Velmi nesledujem, ake su najvyssie stavby z CLT, ale narychlo som nasiel clanok z roku 2019 – Citujem:

      Dňa 15. marca 2019 bola v nórskom meste Brumunddal na brehu jazera Mjøsa, približne 100 km severne od metropoly Oslo, slávnostne otvorená 18 poschodová Mjøsa Tower vysoká 85,4 metra, ktorá sa tak stala aktuálne najvyššou drevenou stavbou na svete.

      A to ešte na realizáciu čakajú, z dosiaľ nám známych projektov, 34 poschodový a 120 metrov vysoký mrakodrap z dreva v Stockholme, 80 poschodový a 300 metrov vysoký Oakwood Tower v Londýne a 70 poschodový a 350 metrov vysoký mrakodrap z dreva W350 v Tokiu.

      (zdroj: https://drevmag.com/2019/10/05/v-norsku-dokoncili-najvyssiu-drevenu-stavbu-na-svete/)

      Myslim, ze u nas by bohate postacilo na začiatok aj tých 12 poschodí, na ktoré sme v panelakoch zvyknuti 🙂

      Problem ale je slovenska poziarna legislativa. Strasne pomaly sa prispôsobuje. Aktualne mozeme na Slovensku stavat max. 4 podlazne drevostavby….
      To ked si porovname s tym mrakodrapom v Tokiu, skoda reci..

      CLT drevostavby su jednoznacne pritom lepsie aj na ten poziar, ako napriklad ocel (ocel mäkne a s stráca pevnosť – to iste oceľ v betóne)

      V tom Japonsku to drevo má význam aj taký, že drevo je pružný materiál a lepšie sa vysporiada so zemetraseniami.

  4. Silvia píše:

    Článok mi padol úlne vhod. Plánujeme nadstavbu a zvažovali sme CLT panely a myslím, že pri nich aj ostaneme 🙂
    Pomohlo by mi, na čo si dávať pozor. Ak bude článok aj na túto tému, bolo by to fajn.

    • Fero Lehocky píše:

      Pri nadstavbe mozu byt CLT pravdepodobne vhodnejsie prave kvoli nizsej vahe. To zavisi hlavne od toho, na co sa nadstavba robinsamozrejme.

      No ked bude cas, mozem dat dokopy aj taky clanok, ze na co si dat pozor.

  5. Soňa píše:

    Výborný článok, ďakujem. Zažila som atmosféru v stavbe z MHM panelov, v Nemecku sa z tohto stavajú domy bežne. Bývanie v takejto stavbe je mimoriadne príjemne, tazko sa to opisuje. Tento rok sa vraciame na Slovensko zo zahraničia na trvalo, pán architekt, určite vás potom oslovíme s projektom domu, sme pevne rozhodnutý pre MHM.

    • Fero Lehocký píše:

      Dakujem za spisanie osobnej skusenosti z byvania v takomto dome. Pokojne sa kedykolvek ozvite. CLT a drevostavby su moja srdcovka, takze budem rad, ked sa spolu pustime do projektu 🙂

  6. Lukas píše:

    Ja by som sa chcel spytat cca na rozdiel v cene. CLT vs MHM za m2.

    Povedzme, ze staviame dom o rozlohe 100m2, okenne otvory a dvere su cca 35m2, plocha strecha.

    Vyrobca urcite vie povedat, ze rozdiel v cene aky % je aktualne.

    Mate predstavu o tomto rozdiele?

    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      Zatial sme neriesili z tohoto systemu realne projekt. Cize to by som asi iba hádal. Lebo budú pouzite ine hrubky zateplení ako pri CLT.

      Ale ak porovname orientacne cisto iba samotny material – steny za m2 (nie podorys)

      – CLT nepohladova kvalita hr. 100 bude cca. 90 EUR s DPH
      – CLT pohladova kvalita hr. 100 bude cca. 120 EUR s DPH
      – HMH hr. 161mm bude cca. 100 EUR s DPH (cca. 600 EUR/m3)

      Berte to ako velmi orientacne ceny pre polovicu roka 2023

      Cize teoreticky pri pouziti tensej izolacie na dom HMH (lebo je tam hrubsie drevo) tak by mala stavba HMH byť lacnejšia. Zase na druhej strane tam reba žeriav…

      Osobne si nemyslim, ze tie ceny sa vo vysledku v prepocte na m2 stavby budu zasadne lisit..

      Tu mame taku orientacny tabulku pre rozne konstrukcne systemy, ktore bezne projektujeme:

      https://inardex.sk/informacie/stavebne-systemy/cena-realizacie/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*