Dostal som nedávno nasledovnú otázku:
„Rád by som si prečítal Váš názor na technológiu vnútorného zateplenia. Jedná sa mi o systém veľmi používaný vo Francii. Vonkajšia nosná stena – škrupinové betónové tvárnice ( 20 cm ). Vnútro – polystyrén a sádrokartón. Zdá sa mi to veľmi výhodné pre bungalov.”
Systém vnútorného zateplenia prezentuje na našom trhu viacero firiem a používa sa hlavne v kombinácii s vibrolisovanými tvárnicami. Sú to tenkostenné vysokopevné tvárnice, kde sa dáva minimum cementu a veľa kameniva – čiže betón s málom cementu. Zvibrovaním vzniká veľmi pevná dutá presná v podstate kamenná tvárnica. Tvárnice sa kladú dnom smerom hore, aby sa na ďalšie dno mohla dať tenkostenná malta. Vďaka vysokej pevnosti sa môžu robiť tenké nosné murivá (200mm).
Firmy používajúce vibrolisované tvárnice prezentujú ako veľkú výhodu systému vnútorné zateplenie. Vo Francúzsku sa tak vraj takto stavia vo veľkom. O tomto polemizovať nejdem, lebo nepoznám francúzske stavebníctvo. Preto neviem, do akej miery je to pravda…
Ja som všeobecne proti riešeniu s vnútorným zateplením. Hlavne preto, že všetky obvodové steny sú za polystyrénom schované, a vôbec sa nevyužije možnosť akumulácie tepla. Nedostatočná akumulácia v lete môže spôsobovať prehrievanie domu, pretože sa nárazové zvýšené teplo nemá kam uskladniť. Dokonca sa v literatúre o pasívnych a nízkoenergetických domoch objavujú tipy na využitie dutín tvárnic – zvyšovanie akumulácie vyplnením jemným kamenivom (tvárnice treba vtedy klásť opačne ako uvádza výrobca).
Klíma vo Francúzsku môže byť odlišná od tej našej. Hlavne prímorské oblasti majú zvyčajne miernejšie zimy a menej horúce letá… Škoda, že v PHPP zatiaľ nie sú klimatické dáta Francúzska, spravil by som prepočet porovnania s našou klímou na letné prehrievanie…
Problémom môžu byť aj tepelné mosty.
Pri prízemnom bungalove z hľadiska tepelných mostov nevzniká problém, ak tepelná izolácia obehne celý vnútorný priestor domu. Viď obrázok 01:
Problém nastáva pri poschodových domoch, kde po celom obvode domu v mieste stropu nad prízemím vzniká tepelný most – obrázok 02. Preto sa musí tepelná izolácia dať neštandardne aj zospodu stropnej dosky – obrázok 03. Za automatické považujem aj dostatočnú tepelnú izoláciu zhora. Týmto sa samozrejme aj vnútorná stropná doska “vyraďuje” z možnosti akumulovať teplo:
Nie som proti samotným vibrolisovaným tvárniciam. Som len proti ich zatepľovaniu zvnútra. Dokonca jeden dom sme už z nich projektovali, ale zateplenie polystyrénom sme dali štandardne zvonku. Ukážka zo stavby na fotkách nižšie:
Pred zateplením fasády:
Po zateplení fasády:
Dá sa ešte aj polemizovať o ekonomičnosti výstavby s vnútorným zateplením. Propagátori systému argumentujú lacnejšou výstavbou. Ja som to síce nepočítal, ale logika mi hovorí, že minimálne narastie cena oproti zatepľovaniu zvonka kvôli tomuto:
– Pri rovnakej úžitkovej ploche domu musí byť plošne väčšia základová doska.
– Rovnako sa zväčšuje aj stropná doska, kde potom je väčší rozpon a viac výstuže.
– Ak sa má zachovať svetlá výška izieb a strop je zospodu tiež zvnútra izolovaný, o hrúbku tejto izolácie musia byť vyššie všetky steny a priečky na prízemí.
Kde sa naopak zásadne zlacňuje v tejto chvíli neviem, keďže som to ešte neprojektoval.
Môj záver:
Vibrolisované tvárnice sú dobrý stavebný systém, ale s vonkajším zateplením.
Vnútorné zateplenie odporúčam používať len v krajnom prípade, zvyčajne pri rekonštrukciách a historických objektoch, keď to inak nejde.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Pekný deň. Čítam všetky príspevky týkajúce sa vnútorného zatepľovania. A to z toho dôvodu, že ja zateplujem múry a strechu vo svojej chalupe len zvnútra. Samozrejme, že v mojom prípade je to zámer: Keď prídem na chalupu, potrebujem mať teplo čo najskôr a keď odchádzam, mi nezáleží na akumulácii tepla. Doteraz som sa vždy stretol v takýchto článkoch s teóriami o rosnom bode. Som rád, že v tomto článku ste ho ani nespomenuli. pretože táto teória nemôže byť dôvodom vonkajšieho alebo vnútorného zateplenia. Ja som zasa odporcom akéhokoľvek vonkajšieho zateplenia. Asi pred rokom sme si v našom paneláku objednali termovíziu na zistenie tepelných strát. Mal som možnosť si s chlapmi (bol to nejaký výskumák z Piešťan) po ich meraní si pri káve pohovoriť o zateplovaní. Tiež mali názor: nezatepľovať! Spomínali mi jeden prípad 10-ročného zatepleného rodinného domu v blízkosti Banskej Bystrice. Majiteľ domu odtrhol kúsok polystyrénu od steny a tam sa objavila krásna “zelená”. Potom ich pozval do vnútra domu a tam boli “mapy zelenej” po celých stenách. Hovorili: zbúrať a postaviť znova… Môj syn práve stavia dom a som rád, že obvodové murivo zvolil 50 cm (HELUZ), takže nemusí zateplovať . Ešte k tomu vnútornému zatepleniu. Nemusím nikoho poúčať, že vlhkosť do stien ide len a len zvnútra – varenie, umývanie, sprchovanie. Vonkajšia stena tvorí akúsi odparovaciu plochu. Takže keď si niekto obalí nepriedušne dom do polystyrénu, vlhkosť nemá možnosť úniku. Je tu možnosť rekuperácie (je tu vlastne nutnosť rekuperácie!) Prešiel som pár zateplených domov ale na rekuperáciu som nenarazil – je drahá, a možno je drahá aj jej prevádzka. Námietka typu: “treba odvetranú fasádu” – je smiešna. Vieme, že je potrebná “poriadna fúga”, aby odvetrávanie a teda odsávanie vlhkosti fungovalo. A čo v zime, keď je mínus 10, 20. Uzavrieme prevetrávanie, aby nám mráz neochladzoval teplom naakumulovaný múr? Mám sesternicu bývajúcu v staršom dome a už viac ako 30 rokov má zateplenú jednu izbu (severnú) zvnútra. Nekúri sa tam pravidelne, len keď prituhne. Malo by to byť podľa teoretikov rosného bodu úplne ideálnym semenišťom pliesní. Nie sú a nikdy neboli!! Preto tak trochu experimentujem s vnútorným zateplením, majúc na mysli: do suchého múru nesmiem pustiť vlhko a Vami obhajovanú akumuláciu prenechám vnútorným múrom. No a to vlhko musím vypustiť von – buď dobre vetrať, alebo drahá rekuperácia, teda buď normálny dom, alebo skoro pasívny…
S pozdravom Ján Sýkora
Vnutorne zateplenie na chate ma logiku. Rovnako na inych objektoch, kde sa casto prerusuje prevdazka kurenia. Rychle vykurenie je tu prinosne. S tym suhlasim.
Neviem ale, ci spravne chapete odvetravanu fasadu. Odvetranie sa nerobi medzi stenou a izolaciou, ale medzi izolaciou a fasadnym obkladom (napr. drevo, obkladove panely, plech…). Pocul som uz o takych “machroch”, ze nechali prevetravanie poza polystyren, aby to vetralo. V zime sa tam dostava studeny vzduch a cely zmysel zateplenia straca vyznam…
Priestor medzi tepelnou izolaciou musi byt vetrotesne uzavrety! Prevetravane fasady sa prave robia v difuzne otvorenych skladbach napriklad s mineralnou vlnou.
Cely problem plesnivenia zateplenych domov nie je problem samotneho zateplenia, ale ignorovanie celkoveho fungovania stavby ako celku.
Ja byvam v 7 rokov starej bytovke, ktora je zateplena polystyrenom a nikde nemame na stenach plesne, ani neviem o tom, ze by sa niekto zo susedov stazoval. Je to presne taky isty nic nehovoriaci argument podporujuci vonkajsie zateplovanie, ako ked technik pri kave povie, ze bytovka v BB je plesniva a on je proti nemu.
… a rovnako existuju plesnive nezateplovane tehlove domy…
Samotne 500mm murivo Heluz problem nebude, problemom su vzdy nespravne zrealizovane detaily vencov, prekladov, osadeni omien a pod… Tie detialy ma dodavatel systemu samozrejme pekne spracovane, ale ich dosledne dodrziavanie na stavbe je uz ina kapitola…
Ja stale tvrdim, ze kazdy sposob, ci vonkajsi, alebo vnutorny musi byt spravne navrhnuty a hlavne zrealizovany s ohladom na sposob vyuzivania objektu, jeho kurenia a vetrania. V obidvoch sposoboch existuje vela dobrych a zlych realizacii.
Mimochodom vlhkost do murov sa dostava aj zvonku 🙂 (ked neuvazujem dazd a sneh) Ked je v lete vonku teplejsie ako vnutri, tok vodnych par sa otaca. Zaroven vdaka tomuto otoceniu pohybu vodnych par sa v lete pripadna vlhkost v konstrukcii presusa smerom do interieru a vetranim sa dostane prec. Po domacky navrhnute vnutorne zateplenia bez parozabran aj vdaka tomuto mozu vpohode fungovat. Lebo parozabrana v lete nebrani presuseniu smerom do interieru a celkova rocna bilancia vlhosti v konstukcii je bezproblemova.
Veľmi dobre vysvetlené, ako vždy.
Robili sme pär čiastkových zateplení z interiéru, ale väčšinou Multiporom.
Moji známi projektanti robili projekt rekonstrukcie stredovekého opátstva vo Francúzsku, tam sa pritom počítalo s vnútorným zateplením.
Takisto chlapi z Chemkostavu chodili betónovať hrubé stavby bytoviek, kde sa potom zatepľovalo zvnutra. Finančnú logiku to ale nemá, keď sa robí fasádna omietka lebo tá pyta podklad a lešenie…
Iba ak by ostávali holé tvárnice.
A k tým dutým tehlám bez potreby zatepľovania môžem priložiť pár fotiek horných radov, ktoré sú zaliate betónom venca či deky…
Horny rad tehal treba pred zaliatim stropu alebo venca zatiahnut do sietky s klebrom, aby tam ten beton nezatiekol. Cize sa to da osetrit a vymysliet. Ale realne to na stavbach nikoho nenapadne alebo sa nechce riesit.
Zateplenie – áno, či nie ? Je to téma, ktorá sa príliš stala komerčnou. Výrobcovia izolácií sa predbiehajú, kto viac presvedčí, aby mal viac zisku z predaja. Je málo objektívnych odborných inštitúcií, ktoré by to fakt objektívne a bez vplyvu výrobcov zhodnotili. Nemci zateplia zvonku , Francúzi zvnútra. Na Slovensku sa uprednostňuje celková cena na m2 za zateplenie. Preto sa tak málo uplatnil zatiaľ Multipor, ktorý je v Nemecku hitom, ale u nás je drahý. Polystyren po 25 rokoch už Nemci preskúmali dôsledne a preto pochopili, že ho treba nahradiť kvalitnejšou hmotou a z hľadiska stavebnej fyziky a životnosti ho Multipor prekoná.
Mám ešte jeden nový materiál do diskusie. Na webe lupotherm.cz predstavuje česká firma zaujímavú novinku. Princíp uplatnenia a pôsobenia tejto reflexnej folie je univerzálny pre vnútorné aj vonkajšie zateplenie. Zaujíma ma pán inžinier Lehocký Váš názor na Lupotherm.
S pozdravom
Ján Kandrík
Lupotherm je dobry na diskutovanie 🙂 Zámerne sa mu dlhšie vyhýbam, ale ked inak nedáte a nie ste jediný, spravil som rýchly článok:
http://blog.zdravydom.sk/multifolie/
10 metrová betónová stena sa pri rozdiele teplôt 100 C (-20 v zime, +80 pri oslnení v lete) roztiahne o 1 cm. Stena môže praskať a posúvať sa. To je tiež dôvod prečo betón zatepliť zvonka.
clanok je neobjektivny a nepresny. Ako sam autor pise, nic o vnutornom zateplovani nevie, neprojektoval ho, ani nepocital.
Zvasty nehodne odbornika
@znalec: Clanok je odpovedou na otazky, co si o tom myslim ja. Z principu je osobny nazor vzdy neobjektivny. S tym nic nenarobite.
Nikde ale v clanku nepisem, ze o vnutornom zateplovani nic neviem. Rovnako som nikde myslim v clanku nenapisal, ze som ho neprojektoval….Ani som nenapisal, ze to nefunguje. Cele je to smerovane k tomu, ze sa odburava komplet akumulacia. To povazujem JA OSOBNE za velku nevyhodu vnutorneho zateplenia v pripadoch, ked je k dispozicii moznost zateplit zvonku..
este detail pre pana autora, ktory zjavne pozral vsetku mudrost sveta a zaspal v roku 5…
Strop je mozne urobit bez problemu z EPS strateneho bednenia. V takomto pripade JEDINA realna nevyhoda vnutorneho zateplenia NOVOSTAVBY (teda tepelny most pri prestupe na poschodie) uplne odpada.
https://www.google.sk/search?q=polystyrenove+stropy&aq=f&oq=polystyrenove+stropy&aqs=chrome.0.57j0l2j62.5220j0&sourceid=chrome&ie=UTF-8
@znalec: Polystyrenove stropy poznam. No vysvetlite mi rozdiel medzi polystyrenovym stropom a stropom z betonu dodatocne polystyrenom zateplenym z hladiska akumulacie betonu? Ja v tom rozdiel nevidim… rozdiel je v cene realizacie. To je vsetko.
Tepelny most nie je jedina nevyhoda…hlavnu som popisal v predoslej reakcii.. zrusenie akumulacie
A prosim poslite mi recept na “Vsetka mudrost sveta”. Hladam ho uz dlho, a rad si pochutim. Staci aj po castiach, aby som sa neprezral. Vy ako znalec ho mate urcite poruke 🙂
Pán znalec, či skôr skôr si dovolím tvrdiť ne-znalec, vidieť totiž že nemáte základné znalosti zo stavebnej termiky. Autor tu totiž popisuje ako hlavnú nevýhodu vnútorného zateplenia cca nulovú akumuláciu a to je čistá pravda.
No ja spomeniem ašte pár praktických nevýhod vnútorného zateplenia:
– vonkajšia izolácia murivo nie len izoluje ale aj chráni pred poveternostnými vplyvmi (nie že bi to bolo až tak dôležité no celkovú životnosť muriva to predĺžiť môže)
– vnútorné zateplenie dosť nepriaznivo ovplyvňuje aj statiku objektu, všetky rozpony sú o 0,3 až 0,6 metra väčšie, čo napríklad v prípade strešných väzníc môže biť neriešitelný problém (v statike sa vyznám takže viem čo hovorím), taktiež monžstvo výstuže môže biť aj o 20% vyššie
– vnútorné zateplenie je nepraktické aj z hľadiska užívania objektu ( napríklad vešanie tažkých predmetov na steny je náročnejšie)
– ono na záver príspevku len spomeniem že aj jeden znajväčších výrobcov (MULTI….) vnútorného zateplenia na svojej čekej stránke priznáva, že vnúrné zateplenie je vhodné použiť len v krajných prípadoch (hystorické stavby, chalupy, ….)
Ešte prikladám link na prospekt od výrobcu ohľadom vybrolisovaných tvárnic zateplených z vnútra http://ulozto.sk/xHviV8Xu/aglo-vybrolisovane-tvarnice-pdf nech si každý urobí vlasný názor. Sú tam aj riešenia rôznych problémových detailov. V postate je tam popísaných dosť dobrých vecí aj aj dosť “bludov”, za ten najväčší považujem tvrdenie že akumulácia tepla v modernej výstavbe nemá význam a že trendom je ju vylúčiť (cca v tom zmysle je to tam napísdané). Oni toho asi moc nevedia o teórií pasívnych domov (bez klimatizácie) v letnom období.
Zdravim vsetkych. Na uvod len drobnost -> skvele stranky, pan Lehocky!Klobuk dolu pred Vasou osvetou a neskryvanim vlastneho know-how! Takto sa moze spravat len clovek, ktory si veri a vie, ze toho vie aj tak ovela viac ako vobec dokaze “odkryt”, takze potencialna a zaroven rozumna klientela sa nakoniec aj tak obrati na neho a “nezneuzije” zverejnene info na “dobabranie” vlastneho noveho domu stavanim svojpomocne… Sam som velkym adeptom…
Dlhsie mi imponuje zmyslanie dalsieho cloveka, ktory to webe prezentuje a doklada aj konkretnou stavbou vlastneho RD – vid.: http://www.nulovydom.info/2012_04_01_archive.html
Moja Q: mne sa zda prave Miove zmyslanie “rozdelit obvodove mury na tenku nosnu cast (20cm dute betonove tvarnice) a na hrubu izolacnu cast (40!cm polystyren) nesmierne rozumne a vzhladom na deklarovanu velmi nizku cenu dutych bet. tvarnic aj vo vysledku lacnejsie ako montovane drevostravby. Ale hlavne, pripada mi, ze takto vystavana filozofia steny bude mat perfektnu akumulaciu a aj velmi dlhy fázový posun teplotného kmitu+ navyse aj lepsie zvukovo-izolacne vlastnosti a mozno aj akumulaciu vlhkosti…
Normalne po zhliadnuti stranky Mia az nechapem, preco sa vacsina NED (ND) nestavia prave z tych dutych bet. tvarnic s izolaciou zvonka (povedzme, ze aj 25cm by snad mohlo stacit, aby nemala stena az taku velku hrubku). Avsak ja som laik, takze rad si vypocujem, v com su nevyhody tejto konstrukcie oproti montovanym drevostavbam, z ktorych Vy doporucujete stavat NEDy. Samozrejme okrem rychlosti stavby…
@Koso: No najprv ja nedoporucujem len montovane stavby :). Mozno to tak len vyzera kvoli tomu ebooku o drevostavbach, ale v reali mam vacsinu stavieb murovanych. Najcastejsie Ytong+zateplenie, alebo Vapennopieskove tehly + zateplenie…. o tom pisem v samostatnom clanku v seriali pre prihlasenych a aj preco prave z tychto materialov.
Princip pritom je ten isty ako pri vibrolisovanych tenkych tvarniciach a hrubom zatepleni. Stranky Mia poznam. Ma to tam logicky porobene a ide tvrdo po cene. Ked si vyberiete tuto cestu a ist tvrdo po pomere cena/ vykon z hladiska enonomiky, tak to co tam buduje Mio ma hlavu a patu. Akurat ja do toho vnasam este dalsie veci co sa tyka toho zdravotneho vplyvu a pod….a tam ni velmi nevyhovuju vibrolisovane tvarnice…
@Fero Lehocký: Ak sa smiem spýtať, prečo podľa Vás vybrolisované tvárnice nevyhovujú vzhľadom na zdravotný vplyv na človeka? Alebo to rozoberáte niekde inde v ďalších článkoch? (Ešte nemám dočítané.)
Predpokladám, že zdravotne a zvukovoizolačne sú veľmi vhodné vápenno-pieskové tehly, škoda len, že sa nevyrábajú aj na Slovensku (alebo?).
@Pavol Adam: Dobry den. Myslim, ze som v clanku nikde nenapisal, ze vibrolisovane tvarnice nevyhovuju vzhladom na zdravie. Pisem o vnutornom zatepleni. Vibrolisovane sa v tejto suvislosti len casto pouzivaju. Ale inak vybral by som si urcite vapennopieskove tehly, ale ziadny clanok o nich zatial na blogu nie je, ale jeden je v seriali clankov (neda sa mi to sem priamo linkovat – je pre prihlasenych: http://www.zdravydom.sk/serial)
@Fero Lehocký: Vďaka za odpoveď, nenarážal som na článok, ale na Váš príspevok v diskusii:
“Stranky Mia poznam. Ma to tam logicky porobene a ide tvrdo po cene. Ked si vyberiete tuto cestu a ist tvrdo po pomere cena/ vykon z hladiska enonomiky, tak to co tam buduje Mio ma hlavu a patu. Akurat ja do toho vnasam este dalsie veci co sa tyka toho zdravotneho vplyvu a pod….a tam ni velmi nevyhovuju vibrolisovane tvarnice…”
Možno som Vás len zle pochopil, v tom prípade sa ospravedlňujem.
@Pavol Adam: Jaj, jasne…. No vibrolisovane nie su skodlive alebo tak nieco…ale su na trhu lepsie materialy, hlavne z hladiska regulacie interierovej vlhkosti a akumulacie. Pre nosne murivo podla mna vedu prave vapennopieskove tehly…
o tej akumulacii tepla sa este treba nieco doucit, alebo si to ujasnit, to ze je izolacia z vnutra neznamena ze konstrukcia neakumuluje teplo. Ak by teplo akumulovali len Vami spominane izolacne materialy / vid. iny clanok na tomto blogu/ mesta v lete by neboli tak prehriate, hlavne v noci, ked z asfaltu, stien, kamennych murov sala naakumulovane teplo. V zatepleni z vnutra je problem o inom a to o polohe rosneho bodu v celej konstrukcii obvodovej steny. O tom sa vedu polemiky kde ho mat a kde ma kondenzovat vodna para. Aj ked sa casto zabuda na jednu podmienku a tou je celorocna bilancia zkondenzovanej vodnej pary. vsetko najdete v publikacii TEPELNA TECHNIKA prof. Betko, Stavebna fakulta
@ivan: V tom inom clanku spominam akumulaciu tepelnych izolacii. Nikde netvrdim, ze beton alebo asfalt ju nema podstatne vyssiu ako trebars hofatex..
OK. Aby sme si to ujasnili. Kazda konstrukcia akumuluje teplo. Niektore viac, ina menej…. V tomto clanku len tvrdim, ze z mojho pohladu akumulacne moznosti muru zatepleneho z interieru sa nevyuziju v dome… ja akumulaciu vnutri domu proste povazujem za vyhodu.
Mury su pri vnutornom zatepleni vlastne zvonku. A teda zvysia aj to prehriate mesta napriklad, ktore spominate…
S rosnym bodom suhlasim. Vnutorne zateplenie je v tomto polemicke. Celkova rocna bilancia moze byt sice fajn, ale ked v zime kondenz zamrzne na lepidle a postupne sa to oddrhne…je teoreticky vypocet odparitelnosti kondenzu podla mna irelevantny. V zavere posudenia je zvycajne formulacia, ze zhodnotenie riesenia je aj tak na projektantovi.
@fero lehocky:
akumulacia je v celej konstrukcii, ak si zoberieme leto, tak najskor sa musi nahriat beton, potom sa nahreje vnutorna izolacia a cas kedy to teplo prejde do interieru je fazovy posun. akumulacia je vyuzita, v skole na tepelnej technike sme to ratali musel by som pozriet zadania ako to vychadazlo ked sa robilo porovnanie, ale urcite ten fazovy posun tykajuci sa leta nebol nejako markantne rozdielny.
@ivan: OK, pre fazovy posun je poradie materialov zanedbatelne…to je pravda.
Ale podla mna je rozdiel pri vnutornom a vonkajsom zatepleni v Stabilite miestnosti.
nechcem rypat, v nasich podmienkach je jednoznacne najlepsie zateplovat z vnonku, ten moj koment bol len ohladom fazoveho posunu a akumulacie, a fazovy posun je zaujimavy hlavne v lete
@ivan: Jasne, vpohode. Ono na pisanom texte sa casto aj zle odhadne “intonacia”.. Ale som tiez za zateplenie zvonka.
Ono Ivan ale baviť sa o fázovom posune pri nazvime to tažkej murovanej alebo betónovej a dobre zateplenej konštrukcii nemá až taký veľký zmysel, inak máš pravdu poradie vrtiev tu nerozhoduje (z hľadiska fázového posunu). Ale trik je v tom že pri vonkajšom zateplení tepelnú stabilitu interiéru zabezpečuje hlavne vysokoakumulačný materiél zo strany interiéru, ktorý vlastne akumuluje prebitočné teplo, a akonáhle toto poradie vrstiev obrátime tak práve o túto akumulačnú schopnosť prichádzame. Myslím to v tom, že stena zateplená z interiéru prestáva akumulovať prebitočné teplo z intriéru a naopak akumuluje teplo z exteriéru, či je prakticky zvytočné. (snáď som sa vtých zložitých súvetiach sám nezamotal)
Veľmi vás prosím o radu, Nevieme si z manželom vysvetliť mokré flaky na prekaldoc v izbách. Minulý september sme dali tvrdený polistyrén z vonkajšej strany rymsy, ale majster povedal, že sa to musí dat aj zo spodu rymsy nie len z boku. Polistyrén sme tam dávali preto, lebo sa robila nová strecha, a tam strašne fúkalo, až plachta pod škridlov sa dvíhala. Plastové okná máme 12 rokov. vloni v septembri sme to lepili, a už v novembri sa začali robiť mokré fľaky okolo prekladov z vnútra . Mysleli sme si, že v lete to vyschne, ale mýlili sme sa, V lete sa to zvedšovalo ešte viac. Teraz sa začína kúriť, ale fľaky sú zase vedčšie. Z vonku na brizolite sme tiež zbadali v lete pod rymsou, vlhký pás.Doteraz tých 11 rokov to nerobilo žiadný problém, až teraz po tom tvrdenom polystirénečo sme dali na rymsu.Neviem či sa to bude rozširovať na ostatné miestnosti , alebo niePamatáme sa, v tých miestach by mu mal vychádzat penetračný náter, lebo povedal, že ma málo, a pridal na dokončovanie penetarák, čo sa dáva pod maľovkou do izieb. Bud to bude en chýbajúcí penetrák, alebo zateplenie zo spodnej časti rymsy, neviem. Ešte chcem dodať, že v tých dvoch miestnostiach čo to robí tie mokré fľaky pri tých okenných prekladoch , tak tam sme vzhadzovali škvárobeton a dával sa tam betom, kari rohož, a pod to dal majster igelit. . okolo steny sa nám urobili trošku tmavšie fľaky, ale len z južnej strany a trošku zo západnom rohu. . či to nebude neaký tepelný most pri okenných prekladoch. Najprv sme robili tú nešťastnú podlahu, a za 2 roky sa robili trochu tmavé fľaky okolo tých stien pri podľahe a potom sme dávali ten tvrdený polistirén na tú rymsu. Sme dôchodcovia a nevieme, kde sme urobili chybu. Prosím Vás odpíšte mám prosím , sme z toho nešťastný. Dakujeme .Bednároví.Ešte chcem dodať, že steny na dome sú 30 a dom je stavaný tak, že je rad tehlý, a rad kvádrý, tuším sa im hovorí popolčekové ale bo tak neako AK by bola chyba zateplený toho spodku rymsy, tak ako ten nešťastný tvrdený polystirén dat z o spodnej časti dolu alebo by stačilo len neakú čast okolo steny, alebo čo by ste nám poradili. Dakujem Bednároví
Pán Lehocký, prosím Vás, nemohlo by sa to parit pod tým tvrdeným polystýrénom, a môže sa rymsa zateplit aj zo spodu, ked neni zateplená ostatná stavba? dva roky je od vtedy čo sme dávali celkom novú strecu všetko drevo ajo pri novom dome a nerobilo to,až ked sme dali ten polystyrén, a prosím Vás ak by ste doporučovali zateplit dom tak čím, a akou hrúbkou, steny sú 30 a je t rad tehlý a rad kvádrý hovorísa in že sú ako z popola dom ma 44 rokov Ked by to bol polystýrén ako sa da dole z o spodnej strane rymsy? dakujem Bednároví
@lýdia: