Počas pár posledných rokov sa na slovenskom trhu neobjavilo veľa noviniek medzi stavebnými materiálmi, ktoré by ma osobne extra zaujali. Ale zopár sa predsa našlo. A jedným z nich je fúkaná slama. Nej sa preto povenujem v tomto článku.
Dlhodobo sledujem vývoj výstavby slamených domov v zahraničí a aj na Slovensku. Začalo to stavaním zo slamených balíkov, postupne sa objavili na trhu výrobky (Ekopanely) a certifikovaný stavebný systém zo slamy EcoCocon (o oboch som písal v článku Slamený dom). Aj keď ma samotné domy zo slamy vždy zaujímali, v našom ateliéri domy zo slamených balíkov pre svojpomocnú výstavbu neprojektujeme. Hlavným dôvodom je to, že sa ozývali ľudia s predstavou, že dom bude lacný. A teda aj práca bude lacná, projekt bude lacný a vo výsledku to vlastne bude skoro zadarmo. Takže zvyčajne to padlo na tom, že ľudia mali zidealizovanú predstavu o tom, čo stavba domu zo slamy reálne obnáša. Slamu si našli s mylnou predstavou, že postavia lacno dom, lebo nemali na štandardnú výstavbu financie. Čo jednoducho pravda nie je.
Ekopanely sa využívajú pri drevostavbách, ale ani tie nie sú zatiaľ veľmi rozšírené. Pracuje s nimi niekoľko firiem na Slovensku, ale nedá sa povedať, že by to bolo výrazne rozšírené zatiaľ. Systém EcoCocon je výborný certifikovaný systém, ktorý máme zaradený aj medzi našimi projekčnými štandardami. Zatiaľ sme z neho reálne ale neprojektovali žiadny dom, zvyčajne bol problém vo vyššej cene realizácie ako pri iných našich projektovaných systémoch a klienti tak zvolili ekonomickejší konštrukčný systém. Hold, stále je ten systém vo vyššej cenovej kategórii ako iné systémy drevostavieb.
Preto ma fakt potešilo, že na trh firma Tepore začala dodávat novinku. Tou je fúkaná slama.
Takto vyzerá nasekaná slama pripravená na fúkanie:
Fúkaná slama – v čom vidím je výhody?
1/ Podstatne vyššia garancia čistoty a bez pšeničných zŕn.
Pri slamených balíkoch vždy hrozí riziko, že v balíku je časť nevymlátených zŕn, čo môže byť lákadlo pre myši. Okrem toho na 100% neviete skontrolovať kvalitu každého balíka vo vnútri. Či je dobre preschnutý, či tam nie je začínajúca hniloba a podobne. Je toproste veľmi závislé od kvalitného odskladovania balíkov.
Pri fúkanej slame toto nehrozí, lebo je nasekaná na krátke časti a tým, že nie je zbalíkovaná sa ľahko preoseje od pšeničných zŕn a skontroluje vo výrobe, či je suchá.
2/ Nepotrebuje chemickú ochranu
Oproti napríklad fúkanej celulóze nie je chemicky ošetrovaná proti škodcom.
3/ Vysoká objemová hmotnosť – výborná akustika
Oproti fúkanej celulóze alebo fúkanému drevovláknu má vyššiu objemovú hmotnosť. Čiže po nafúkaní má konštrukcia väčšiu akumuláciu tepla – ideálne ako ochrana proti letnému prehrievaniu. Ale táto veľká objemová hmotnosť a zároveň aj samotný tvar slamy (duté rúrky) si dovolím tvrdiť aj bez testov majú vplyv na to, že z hľadiska akustiky takáto konštrukcia bude podstatne lepšie tlmiť hluk z exteriéru.
4/ Vyššia variabilita ako pri balíkoch
Pri použití slamených balíkov sú do veľkej miery konštrukcie limitované rozmermi balíkov. Pri systéme EcoCocon je stavba limitovaná na výrobcu daného systému a firmy, ktoré s ním robia.
Fúkaná slama ponúka podstatne vyššiu variabilitu konštrukcií, hrúbok a kombinácií. A rovnako je prístupná pre akúkoľvek firmu, ktorá realizuje drevené konštrukcie, krovy a drevostavby, pretože konštrukciu si postavia podľa projektu a iba objednajú nafúkanie slamy rovnako ako si môže teraz objedať nafúkanie akejkoľvek inej fúkanej izolácie (celolúza, drevovlákno, konope, minerálna vlna…)
Ukážka fúkania slamy do steny:
Technické vlastnosti
Európske technické schválenie: ETA – 18/0305
Zloženie: 100 % Bio – Pšeničná slama
Aplikačná objemová hmotnosť: 105 – 130 Kg/m3
Merná tepelná kapacita: C = 2000 J/Kg.K
Tepelná vodivosť: λ= 0,055 W/(m.K)
Trieda horľavosti : E podľa Eurotriedy
Faktor difúzneho odporu: µ = 1,3
Tepelný odpor je horší ako pri iných tepelných izoláciách, takže treba počítať s väčšími hrúbkami, alebo kombinovať s inými materiálmi, ak je hrúbka problém.
Aplikovať sa fúkaná slama dá do stien, stropov, striech. Tu to podľa mňa bude ale na zváženie. Najvhodnejšie sa mne zatiaľ javí použitie pre steny. Predsa len tá váha cez 100kg na m3 v streche bude už riadna váha a bude to mať aj vplyv na statiku domu. Uvažujme, že by sa nafúkala hrúbka 500mm (tepelný odpor je slabší) – takže na m2 je to cez 50kg…
Na druhej strane takto zrealizovaná strecha už nebude mať asi žiadnu šancu sa v lete prehriať, lebo bude mať vysoký fázový posun. Do striech to teda bude treba vždy dobre zvážiť a tam by som asi zatiaľ ostal pri existujúcich alternatívach..
V stenách to bude ale výborná alternatíva. Pre fúkanie sú ideálne hrubšie dutiny. Nemá zmysel fúkať medzi krokvy alebo KVH napríklad hrúbok 160-180mm. Zmysel to podľa mňa má od minimálnej hrúbky 240mm a viac. Pokojne si viem predstaviť stenu zo Steico I-nosnikov trebárs 360mm, ktoré budú zvonku zaklopené Drevovlánitou doskou hr. 60-100mm a interiéru to môže byť riešené ako pri tradičných stĺpikových konštrukciách – čiže OSB doska + inštalačný rošt + sadrokartón alebo sadrovláknitá doska.
A kto by sa chcel vyhnúť tým sadrokartónom, môže to z interiéru nahradiť Ekopanelom, ktorý sa dá omietať.
Takže možností je naozaj dosť.
Čo cena fúkanej slamy?
No je tu vysoká objemová hmotnosť, takže veľa materiálu a to sa prejavuje aj v cene. Je to samozrejme drahšie ako fúkaná celulóza alebo fúkané drevovlákno, pri ktorých sa fúkajú nižšie objemové hmotnosti.
Orientačná cena podľa dodávateľa je od 150 EUR/m3 bez DPH vrátane materiálu a nafúkania (práce). Treba to fakt brať orientačne, lebo cena závisí od objemovej hmotnosti- do stien ide iná ako do striech. Rovnako od toho, či ide o menšiu stavbu alebo väčšiu. Čím viac materiálu sa minie a robí sa to naraz, je to samozrejme ekonomickejšie ako pri malých aplikáciách.
Je fúkaná slama certifikovaným systémom ?
Vyskladať konštrukcie z hľadiska tepelných odporov nie je problém. Kritické býva posúdenie požiarnej ochrany stavby. Aktuálne dodávateľ preto pracuje na certifikácií skladieb konštrukcií s použitím fúkanej slamy. Takže budú pre projektantov a realizačné firmy na Slovensku k dispozícii certifikáty aj s požiarnou odolnosťou, čo je fakt dôležité, aby sme iba nepredpokladali, že “to vydrží” a aby mohol s tým každý šikovný architekt a projektant pohodlne pracovať a navrhovať bezpečné stavby.
Ďalšie informácie nájdete na stránke dodávateľa TEPORE s.r.o., ktorí aj zabezpečujú realizáciu rámových konštrukcií vhodných na fúkanú slamu a aj samotné fúkanie slamy: prirodneizolacie.sk
Ako som už na začiatku spomenul, mňa osobne fúkaná slama naozaj zaujala a určite pripravíme do našich projekčných štandardov skladby konštrukcií, ktoré budeme považovať za zmysluplné. A budete ich v projektovaní rodinných domov používať.
Ak máte ďalšie doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.[thrive_leads id=’8011′]
Akosi mi chýba pri tej orientačnej cene, čo je menovateľ (150€ za m3 alebo tonu)? Vďaka .
Dakujem za upozornenie, opravil som v clanku. Cena je za m3.
Cize napriklad pri hrubke nafukania 240mm by to bolo orientacne 36 EUR/m2 bez DPH.
preco “Nemá zmysel fúkať medzi krokvy alebo KVH napríklad hrúbok 160-180mm?” a od 240 mm to zmysel ma? Vsak izlolacne vlastnosti pri 160mm by mali v porovnani s 240 mm byt na urovni 2/3? Ci to nema ekonomicky zmysel pri danych cenach fy. Termex?
lebo zmysel to ma pre vacsie hrubky a fukat mensie znamena doplnat dalsie izolacie naviac. Cize ano, hlavne ekonomika