Dotácia na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie

Dnes rýchle info. Včera sa na webe ministerstva výstavby objavila zaujímavá informácia o novom príspevku na rodinné domy s takmer nulovou spotrebou energie.

Doslovná citácia z webu ministerstva výstavbylink na zdrojovú správu):

Ministerstvo dopravy a výstavby SR bude mať od mája vytvorené podmienky pre nový príspevok na novostavby rodinných domov vo výške 8000 EUR. Táto podpora má motivovať občanov, aby svoje novostavby rodinných domov stavali s vlastnosťami budov s takmer nulovou potrebou energie. Táto úroveň výstavby bude po roku 2020 vyžadovaná pri každej novostavbe.

,,Verím, že príspevok vo výške 8 000 eur dostatočne motivuje občanov, ktorí práve budujú rodinné domy, alebo to majú v pláne, aby použili materiály a stavebné postupy, ktorých výsledkom bude rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Ušetria tak na energiách a prispejú k ochrane životného prostredia – čo je našim cieľom v rámci Európskej únie,“ reagoval minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek.

Žiadatelia o príspevok ho získajú po dokončení domu v prípade, ak je dom určený na bývanie a celková podlahová plocha nie je väčšia ako 200 metrov štvorcových (viď. UPDATE 2 nižšie), nachádza sa na území Slovenskej republiky a bol skolaudovaný po 31.12.2014. Zároveň musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že dom má mať kvalitnú tepelnú izoláciu a využíva energiu z obnoviteľných zdrojov.

Nový príspevok neznamená navýšenie rozpočtu, na všetky dotačné tituly v rámci podprogramu „Výstavba a obnova bytového fondu“ boli vyčlenené finančné prostriedky už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2019 vo výške 40 mil. eur.

Ďalšie zdroje na webe uvádzajú:

  • Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2019. (predpoklad)

Naše poznámky:

  • nenašli sme zatiaľ k tomu žiadny zverejnený legislatívny návrh
  • dom skolaudovaný po 31.12.2014 – to vyzerá tak, že to má “spätnú platnosť”, takže aj pre už postavené domy?
  • podľa formulácií v tlačovej správe je to nadefinované vcelku prehľadne, lebo by malo stačiť kolaudačné rozhodnutie a energetický certifikát, ktorý preukáže parametre domu v zatriedení ako “dom s takmer nulovou potrebou energie”.

Budeme to v rámci možností sledovať, ako sa to vyvinie celé a dúfajme, že to bude bez príliš veľkej byrokracie, ako zvyčajne dotácie na rodinné domy zvyknú byť…

Update 1 : prebehnite si aj diskusiu nižšie, sú tam už popridávané ďalšie doplňujúce informácie v komentároch. Týmto aj ďakujem všetkým, ktorí prispeli a rozšírili túto info 🙂

Doplnené linky – sledujte na nich podrobnosti:

Update 2 (19-01-31)

Zisťovali sme s kolegami, čo presne sa pre dotáciu považuje za celkovú podlahovú plochu, lebo tento pojem je u nás v rôznych účeloch rôzne používaný….a je v tom fakt bordel ..

Ak to kolega naštudoval správne, preberá sa údaj z energetického certifikátu ku kolaudácii, kde je to riešené takto:

– Ide o celkovú hrubú plochu (vrátane priečok a obvodových stien) všetkých vykurovaných podlaží spolu.

– Garáž, ktorá je súčasťou domu by sa tam preto mala započítať iba vtedy, ak je temperovaná alebo plnohodnotne vykurovaná.

– Ak je garáž nevykurovaná, ale je zároveň súčasťou domu, tak ten, kto počíta energetický certifikát bude iba počítať tepelnú stratu vykurovaného domu na stene alebo strope medzi domom a garážou s tepelnou stratou voči nevykurovanému priestoru garáže a nie voči exteriéru. Samotná plocha garáže sa počítať nebude.

– Ak je pivnica nevykurovaná, tak sa rieši podobne ako garáž vyššie. Jej plocha sa preto tiež nezapočítava. Samozrejme aj by bola časť alebo celá pivnica využívaná inak (napr. fitko, sauna) a bola by vykurovaná, započítava sa do plochy.

– Toto ale znamená podstatnú informáciu:  200m2 je v realite podľa použitých hrúbok konštrukcií (murované domy zvyčajne hrubšie, montované tu majú výhodu) na čistú vnútornú úžitkovú plochu orientačne maximálne 170m2 (vrátane schodiska pri poschodovom dome).

 

 

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


28 comments on “Dotácia na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie
  1. Kreola píše:

    Nech sa paci, tu je cely legislativny material
    https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/679
    Treba rozkliknut sprievodnu dokumentaciu a je tam samotny navrh aj dovodova sprava.

    V priebehu rokovania o navrhu moze dojst k zmenam, konecne znenie novely zakona este nie je zverejnene.

  2. Kreola píše:

    Este pridavam link na rokovanie vlady o tomto navrhu
    https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23417/1

  3. Patrik Martin píše:

    Nie je zlé, inak toto podobne fungovalo v rámci zatepluj.sk ale bolo to len pre rekonštrukcie. A ešte jeden postreh – omnoho účinnejšie by bolo, keby štát vrátil občanovi dph-čku…

    • ferol píše:

      Podla mna to bude iba rozsirenie tej dotacie na zateplenie nejakou novelou, lebo to ide z tych istych penazi podla vsetkeho… A vratit DPH – to by bolo podla mna zase nespravodlive voci ludom, co kupuju byty. Preco by aj noni potom nemali dostat spat DPH… Povedzme si uprimne, rodinny dom je luxusnejsia forma byvania…

  4. Marek píše:

    Zdravím. Existuje celý materiál, dá sa pozrieť na stránke vlády tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27995

    Konkrétne novela zákona:http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-223221?prefixFile=m_

    aj návrh vyhlášky: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-223226?prefixFile=m_

    Podpora sa má týkať nielen nového domu, aj zateplenia na energetickú triedu “takmer nulová spotreba”. Podľa týchto návrhov stačí vyplniť formulár a pripojiť kolaudačné rozhodnutie a ceritfikát. Ale nesmiete mať už inú podporu napr. zo štátneho fondu rozvoja bývania a pod. V každom prípade, bude to platné až keď to schváli (a nezmení?) parlament.

    • Lucia píše:

      Dobrý deň,
      viete mi poradiť, tá iná dotácia čo nesmie byť, je v tom myslená i dotácia na fotovoltaiku?
      Ďakujem veľmi pekne za pomoc
      Lucia

  5. Ľuboš Krnčan píše:

    Môžete mi prosím niekto vysvetliť špecifikáciu “vlastnosťami budov s takmer nulovou potrebou energie”
    To je aká bilancia energetickej spotreby domu, A0, A1, A???

  6. Denis Misko píše:

    Dobrý deň. Prosím týka sa ta dotácia aj rekreačnej chaty? – dom na celoročné bývanie (po kolaudácií s možnosťou prihlásenia trvalého pobytu.)

    ďakujem..

    • ferol píše:

      To je asi dost specificka otazka uz priamo na tych, co dotaciu prideluju. Ale videl by som to tak, ze ak je ku kolaudacii pozadovany energetickyu certifikat na danu stavbu, tak by to mohlo platit.

  7. Jan píše:

    Zdravím,

    pokud se bude jednat o rozšíření dotace na zateplení tak 8000 i na novostavby je stejně prakticky nedosažitelných. jelikož pokud budou vyplácet max 50% tak by zateplení domu do 200 m2 muselo stát 16000,-. Což tedy je asi docela dost. Nebo máte někdo v rozpočtu jen na zateplení domu 16000? Takže ve výsledku to stejně nebude nijak závratná částka.

    Každopádně nechápu to omezení do 200m2, asi nejspíš nepočítají stím, že někdo může stavět takovej dům protože má třeba 4 děti…

  8. ferol píše:

    No praveze to by nemalo byt iba na zateplenie, ale na dom ako taky, ak to spravne ja chapem. Cize sa to nebude pocitat z ceny zateplenia iba… Ale najlepsie to bude odsledovat, lebo sa to este cele moze v roznom pripomienkovani zmenit a finalny stav bude mozno iny, ako tu hore piseme..

    • Peter píše:

      V návrhu zákona a vyhlášky sa pri novostavbe neuvádzajú žiadne percentá alebo faktúry (z ktorých by sa overovala celková cena), čiže to skôr bude 8000 alebo nič.

  9. Lukačko píše:

    Aspon to zcasti zaplati naklady na tepelne cerpadlo a nutene vetranie s rekuperackou, lebo len zateplenim sa A0 asi nedosiahne. Ale ak uz clovek cerpal dotaciu na TC tak bude v roku 2019 asi nadavat

  10. Mirka píše:

    Ale nikde v zakone sa nepise, ze pokial sa cerpala dotacia napr. na tepelne cerpadlo tak nemozeme poziadat o dotaciu na RD. Pise sa iba ak bola poziadana dotacia zo SFRB alebo dotacia podla paragrafu 9c zakona 555/2005 a to je na zateplenie RD, tak sa nemoze ziadat o dotaciu na RD. Viete mi niekto poradit ako zistim, ze aky energeticky certifikat ziskame po dokonceni RD?

    • ferol píše:

      Aky energeticky certifikat po dokonceni RD? Najlepsiu informaciu o tomto moze mat jedine projektant, ktory vam projekt riesil a sazmorejme musi byt informovany o tom, ci ste pocas realizacie nerobili zmeny, ktore by mohli mat vplyv na vysledok (zmena konstrukcii, zateplenia, technologie..) Drobne zmeny napriklad v interieri ako posun priecok, interierovych dveri a podobne na to vplyv nema.

  11. David píše:

    Chapem to spravne ze mi staci vlastne NED + kotol na pelety a som v kategorii A0 a mozem ziadat o prispevok ako bolo spomenute v clanku – https://inardex.sk/riadene-vetranie-legislativa/

    Alebo je tam este ina podmienka ?

    • ferol píše:

      Je uplne jedno ako dosiahnete parametre A0 – budova s takmer nulovou spotrebou energie – cize ako to je technologicky a konstrukcne “namixovane”. Podmienka je mat platny energeticky certifikat v danej kategorii. Ked to splnite, mozete ziadat.

      • Patrik píše:

        Podla novely zákonu č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov:

        Podmienky poskytnutia príspevku na rodinný dom

        (1) Príspevok na rodinný dom možno poskytnúť, ak

        a) rodinný dom spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie,

        b) stavebné konštrukcie rodinného domu podľa § 9e ods. 2 spĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie,

        paragraf 9e ods. (2) Stavebnými konštrukciami sa rozumejú konštrukcie obvodového plášťa, strešného plášťa, vonkajších otvorových konštrukcií a vnútorné deliace konštrukcie medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom.

        Z toho mi vyplýva že aj všetky konštrukcie (steny, podlahy, stropy, okna) musia spĺňať minimálne hodnoty domu s takmer nulovou spotrebou energie (teda tepelno-technická norma od roku 2021) Súčiniteľ prestupu tepla U. Problém je že na to aby sme splnili minimálnu požiadavku na OKNA potrebujeme hodnotu okien Uw= 0,6 W/(m2.K). Najlepšie okná na trhu majú od 0,7 W/(m2.K). Tak je nereálne dosiahnuť to, keď také okná neexistujú.

        Alebo to chápem zle?

        • ferol píše:

          No ale najvacsia psina je, ze ani pouzitim takych konstrukcii nie je zarucene, ze dom sa dostane do kategorie A0. Cela ta nasa legislativa vratane noriem je divne poskladana.
          Osobne by som to videl takto:
          – splnenie energetickeho certifikatu je podmienka (ci uz dotacie, alebo kolaudacie vseobecne..)
          – vsetky ostatne normy, ktore nam predpisuju, ake parametre maju konstrukcie splnat by mali byt iba pomockou, ako toho dosiahnut, nie podmienkou. Samozrejme hygiennicke kriteria splnit musia. Ale ak dokazem spravit nulovy dom s tym, ze nesplnim parameter niektorej konstrukcie a ja viem, ze sa to da dosiahnut aj s horsimi oknami, tak nevidim dovod, aby som tam take okna zabudoval (a ak este ani nie su na trhu…napr)…

          Tepelno-technicke normy vzdy v minulosti sluzili na to, aby sa projektant mal o co opriet pri navrhovani. Cize ak navrhol konstrukciu podla platnej normy na dany tepelny odpor, nikto mu nemohol nic zle vytknut. Dom splnil normy a celkova spotreba na kurenie “nejako vysla” Podla mna cely problem energetickej certifikacie je ten, ze sa do tohoto dlho fungujuceho systemu dostrcila dodatocne a stala nadradenou, ale normy nam ostali vpodstate v rovnakej forme (okrem zdvihnutia parametrov) a tvaria sa ako zavazne..

          • Peter píše:

            Tak pri normách by sa to mohlo vnímať aj tak, že tie zabezpečujú maximálne tepelné straty domu. Na straty zdroj tepla vplyv nemá, či dám plyn alebo tepelné čerpadlo, straty sú rovnaké, iba ich inak pokryjem.
            Čiže nejaký zmysel asi normy majú, keďže zámerom štátu a asi aj nás všetkých je, aby sme mali čo najnižšie straty tepla.
            Pri primárnej energii (energetickej triede) síce čisto z hľadiska energie je výhodnejšie dať si napr. kotol na peletky, ale zároveň z hľadiska životného prostredia to nie je naj. Preto sa má začať zohľadňovať aj tvorba CO2.
            A to, že je norma a aj zákon, áno, projektant sa s tým musí vedieť popasovať.

            • Fero Lehocky píše:

              Popasovat sa s tym da, ale problem ja vidim v tom, ze ked sme simulovalu rozne vypocty, aby sme vobec splnili len kriterium tepelnych strat v malom 100m2 dome, tak bolo potrebne valit velke hrubky izolacii aj do podlahy. A ze toto nasledne sposobuje vacsie letne prehrievanie domu sa uz v norme nikto netrapi. Netvrdim, ze je to letne chladenie od podlahy spasonosne, ale kazda strana ma proste dve mince…. norma riesi iba straty na kurenie… leto neriesi

  12. Eva píše:

    Dobry den, prosim Vas pekne ako je to s vypoctom podlahovej plochy? Prave riesime kolaudaciu a v kolaudacnom rozhodnuti nam ako obytnu plochu uviedli dvojnasobok zastavenej plochy (poschodovy dom), co je podla mna uplne zle. V energetickom certifikate mame uvedenu podlahovu plochu taktiez ako dvojnasobok zastavanej plochy.
    Ako je to prosim spravne? Podlahova plocha je plocha vsetkych miestnosti bez priecok a bez teras, balkonov? Rata sa tam aj plocha schodiska?
    Dakujem pekne.

  13. Marián píše:

    Zdravím Vás, ako je to s celkovou podlahovou plochou? V zákone sa píše “celková podlahová plocha rodinného domu je najviac 200 m²”. Čo si pod tou celkovou podlahovou plochou mám predstaviť? Resp. čo v tom je zarátané. Je v tom zahrnutý suterén pod úrovňou terénu, ktorý slúži ako sklad? Je v tom zarátaná aj garáž? Podľa mňa by to malo byť vyňaté z celkovej podlahovej plochy. Pretože keď postavím garáž na pozemku alebo ako súčasť domu, je to stále tá istá plocha, ale v jednom prípade by sa zaratúvala (ako súčasť domu) a v druhom nie. A suterén neslúži na bývanie. Aký je Váš názor? Nikde sa to v zákone nespomína a to môže byť kameňom úrazu.

    • ferol píše:

      Niečo kolega naštudoval a výsledok som zapísal do článku ako:
      Update 2 (19-01-31)

    • Peter píše:

      Snáď len pre doplnenie, aby to tu bolo aj napísané.
      V zákone sa to síce nespomína, ale tento pojem definuje vyhláška č. 364/2012 Z. z., ktorá je vykonávacou k zákonu č. 555/2005 Z. z. (preto to nemusí byť v zákone napísané).
      Je to § 1 ods. 6 spomenutej vyhlášky, pričom sa postupuje podľa normy STN EN ISO 13790/NA.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*