Radón. Možno ste už niečo o ňom počuli. Často veľa ľudí o ňom ani nevie a aj projektanti a realizačné firmy nie sú extra nikým tlačené do toho, aby sa tým reálne zaoberali. Hoci máme platnú legislatívu a každá stavba musí splniť počas užívania určité limity . Samotnej rádioaktivite sa úplne vyhnúť nedá. Každý materiál na Zemi je prirodzene rádioaktívny. Ide ale o mieru rádioaktivity, v ktorej žijeme. Určite vám príde úplne normálne, že ak idete trebárs na röntgen v nemocnici, že sa tomu vyšetreniu chcete vyhnúť a nerobiť ho príliš často. Je to forma žiarenia, ktorú si nik asi nechce pravidelne „užívať“. A rovnako je to s rádioaktivitou.
Zdroje rádioaktívneho žiarenia v dome máme v zásade tieto:
– stavebný materiál
– pôdny vzduch
– voda
Ak si tam samozrejme nedonesiete nejakú vzorku z prehliadky uránovej bane 🙂
Zameriam sa na radónové riziko z pôdneho vzduchu
V tomto článku sa zameriam hlavne na ten pôdny vzduch. Samotné stavebné materiály, ktoré používame v súčasnosti majú medzi sebou vpodstate dosť malé rozdiely prirodzenej rádioaktivity, tým sa teraz zaoberať nejdem.
V každej pôde je všade rádioaktívny plyn radón. Máme ho všade pod nohami v zemi, takže aj pod stavbou domu. Niektoré lokality ho majú viac, niektoré menej. Preto sa tento plyn môže dostať aj do domu a potom ho dýchame. Nebudem tu rozoberať štatistiky, aká je pravdepodobnosť, čo sa vám pri dýchaní rádioaktívneho plynu môže stať. Mne bohate stačí info, že je rádioaktívny a WHO tento plyn berie ako karcinogén… Často nadávame na fajčiarov, že pri nás fajčia a ničia zdravie sebe a okoliu. Pritom môžeme mať doma radón, ktorý nevidíme a ani nijako necítite… Nerád straším. Sú ale veci, o ktorých treba proste vedieť, lebo existujú. Hlavne keď sa im vieme efektívne vyhnúť. Som radšej za opatrnosť, ako túto tému bagatelizovať „průpovídkou: …veď telo musí do hrobu zhumpľované…“
Platná legislatíva na Slovensku definuje maximálne množstvo radónu, ktorý sa vo vnútornom priestore môže nachádzať. Tie hodnoty sa v čase menia, podľa toho ako sa legislatíva vyvíja. Kadečo som okolo toho poštudoval. Pripadá mi to, že čísla sa v zákonoch menia ako to komu kedy vyhovuje… Aktuálne platí Zákon 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane. V ňom je definovaná referenčná úroveň 300 Bq/m3 . Podľa tejto hodnoty sa rozhoduje, čo spraviť…či je to OK, alebo treba riešiť nápravu.
Pričom donedávna boli po webe prezentované iné čísla:
– v existujúcich stavbách mala byť priemerná ročná objemová aktivita radónu menšia ako 400 Bq/m3
– v novostavbách mala byť priemerná ročná objemová aktivita radónu menšia ako 200 Bq/m3
Takže sa vlastne po novom sa zhoršila hodnota z 200Bq/m3 na 300Bq/m3 …. či to je OK, a prečo, je netuším. Nie som rádiológ.
Také sú teda sú zákonné limity. Ale odporúčania z rôznych iných zdrojov pre fakt zdravé bývanie je dostať sa pod 100 Bq/m3. Tak to ja beriem ako ideálny cieľ pri nových rodinných domoch.
Ako mať radón v dome pod kontrolou?
V prvom rade sa snažíme o to, aby sa radón do domu vôbec nedostal. A v druhom kroku, ak sa aj dostane, treba riešiť, ako sa ho čím skôr zbaviť. Kombinácia oboch krokov je podľa mňa ideálna. Ale nie je ľahko dosiahnuteľná hlavne pri rekonštrukciách.
Prvý krok – zabránenie vstupu radónu do domu
Popíšem všeobecne.
Podľa výsledku radónového prieskumu sa rozhoduje, ako sa bude riešiť v projekte protiradónová ochrana stavby. Ak je riziko na pozemku nízke, netreba riešiť nič špeciálne, stačia bežne používané asfaltové pásy. Ak je riziko stredné a vysoké, treba sa ochranou proti radónu zaoberať. Tie možnosti sú potom rôzne. Vyberiem zopár najpoužívanejších:
– použitie asfaltových pásov na toto určených, ktoré plnia hydroizolačnú a zároveň protiradónovú ochranu
– použitie fólií ako sú napríklad Fatrafol. Tie tiež majú protiradónové vlastnosti
– odvetrávanie štrkového podložia spod základovej dosky – aby sa tam nehromadil radón a netlačil sa do domu
– dobre poutesňovať všetky prestupy (voda, kanalizácia…)
– vetraná pivnica pod domom (pozor, dvere do pivnice musia byť tesne zatvoriteľné)
– bývanie na vyšších podlažiach (radón sa odvetrá na spodnom podlaží). Toto je výhoda bytov v bytovkách.
– dom postavený vo vzduchu nad terénom – odvetrávanie priestoru medzi terénom a domom zospodu
– a iné
Druhý krok – zbavenie sa radónu z domu
Ak už radón v dome máme, tak sa ho musíme zbaviť. To sa rieši dostatočným vetraním. Toto je dôležitá informácia pre vás, ktorí ste zrekonštruovali staré domy. Tie sa často zateplia, vymenia sa okná, dobre sa všetko utesní a vetrá sa minimálne, lebo predsa nebudeme príliš míňať energiu.
Pritom kde je problém starých domov?
Predstavte si, že dom, čo stojí priamo na teréne (bez vetranej pivnice) v lokalite so zvýšeným radónovým rizikom. Dom nemá zvyčajne riešenú základovú dosku a ani poriadnu hydroizoláciu. Tak ako sa to robí teraz. Ak tam aj ten betón je, zvyčajne je naliaty medzi základy zboku. Toto miesto vždy niekde praskne. A tadiaľ sa do domu môže dostať radón.
Alebo ešte staršie domy majú iba hlinu na teréne a na tom zvyčajne iba drevenú podlahu. Ak je stavba suchá, všetko to funguje spoľahlivo z hľadiska bývania. Čiže spotreby energií a iných požiadaviek majiteľa domu sú vpohode. Ale do domu ľahko vlezie radón. V minulosti to problém možno ani veľmi nebol, lebo dom nemal kvalitné okná a prefukovalo cez neho. A hlavne ľudia zvykli poriadne vetrať. Staré mamy každé ráno otvorili okná dokorán, rovnako večer…
Po rekonštrukcii sa dom ale dostáva často do úplne iného režimu. Je tesný. A preto takýto dom treba poriadne a často vetrať. Je to najúčinnejší spôsob, ako sa radónu zbaviť. Alebo si proste dajte spraviť meranie na radón, ako som si spravil ja a podľa toho uvidíte, či okrem vetrania musíte spraviť ďalšie opatrenia. Sú ďalšie možnosti, ako to vyriešiť, to už závisí od toho, čo sa meraním zistí.
Meranie objemovej aktivity radónu
Tak poďme na to meranie, ktoré som dal spraviť v našom dome. Toto meranie sa už robí v obývanom dome.
Pozor! Nezamieňať s radónovým prieskumom na pozemku pred začatím projektu.
Nepredpokladal som nejaké zásadné problémy s radónom vzhľadom na to, ako je dom konštrukčne riešený. A viem aj ako často vetráme. Na vetranie si proste potrpím. Ale aj tak som si to chcel overiť. Predsa len mám v dome riešené konštrukcie, ktoré bežne neprojektujeme. Napríklad som vôbec nepoužil žiadne asfaltové pásy. Iba vodostavebný betón. Betón môže popraskať a potom sa sa nedá považovať za plynotesný.
Samotné meranie je dlhodobé. Meria sa minimálne 90 dní. My sme merali 6 mesiacov. U nás doma sme merali na prízemí v dvoch izbách. Meranie sa robilo počas vykurovacej sezóny 2018/2019. Meranie v zime výsledky trochu skresľuje, lebo v zime sú štatisticky nameriavané horšie hodnoty.
Mal som dva merače – v obývačke a v detskej herni.
Na fotkách nižšie sú fotky meračov, aké sa použili aj u mňa doma (ilustračné foto, moje som asi nenafotil):
Aké sú teda výsledky?
Výsledok obývačka: 30 Bq/m3
Výsledok herňa: 30 Bq/m3
No priznám sa, že som nečakal také pozitívne čísla. V kútiku duše som mal obavu, čo z toho vylezie, kedže tam nemám tie asfaltové pásy. Hlavne keď sa ma na to niekto spýtal, či si fakt trúfam to dosiahnuť bez asfaltov. Ale výsledky naozaj potešili. Len pripomeniem, že cieľ bol dostať sa s priemernou ročnou objemovou aktivitou radónu pod 100 Bq/m3
Takže sme dosiahli menej ako tretinové hodnoty cieľa 🙂
Celá správa z merania na stiahnutie
A k tomu prišla zároveň mailová reakcia pána, ktorý meranie zabezpečoval – voľná citácia:
A teraz pekne zverejni, ako si dosiahol úplné odfiltrovanie pôdneho vzduchu, lebo tých 30 Bq/m3, to je len emanácia stavebných konštrukcií. Chcem sa dozvedieť viac o konštrukcii toho domu, čo má radónu len ako dom na pilieroch.
Ja sa tu borím s aktivitami 800, 900 Bq/m3 v nových domoch. Mladí ľudia, finančne vyčerpaní a majú robiť dodatočné opatrenia, lebo pred výstavbou radón nemerali, a projektant by s výsledkami radónového prieskumu tak ako tak nevedel narábať.
Ty postavíš a ešte napíšeš, že pri teste vzduchotenosti z pod platne fučalo a test je vpodstate nadhodnotený(meralo sa prakticky len vo vykurovacom období) s výsledkom len 30 Bq/m3.Tento článok preto píšem aj ako odpoveď na tento mail 🙂
Odpoveď vo videu
Vo videu nižšie som dal dokopy odpoveď o tom, ako sú riešené konštrukcie a tesnosť domu. Čiže ako zabraňujeme radónu dostať sa do domu. A sú tam aj moje úvahy, čo pravdepodobne tiež pomohlo. Nie som samozrejme špecialista na správanie sa a prúdenie radónu v zemi a v okolí domu. Takže niektoré moje úvahy vo videu môžu byť nadhodnotené.
Vo videu som nerozoberal druhý krok, čiže zbavovanie sa prípadného radónu vetraním domu. Spôsob vetrania je popísaný v tomto článku: Riadené vetranie a kúrenie nášho domu.
Reálnu prevádzkovú intezitu vetrania som popísal v článku Spotreba energií nášho domu . Tu iba stručne zosumarizujem intenzity vetrania z článku (toto platilo takto presne v čase merania):
Vetranie bolo nastavené nasledovne:
Špajza vetrá nonstop na najnižších otáčkach (meraním to bolo cca. 10m3/hodina)
Ventilátory v kúpeľniach bežia nonstop, akurát sa im mení podľa časovačov výkon – zjednodušene nasledovne:
– Počas pracovného týždňa, keď sme v práci a deti v škole (medzi 8:00-17:00) je vetranie stiahnuté na minimum a dom je vetraný všetkými ventilátormi objemom spolu maximálne 45m3/hod.
– Počas víkendu, je vetranie počas dňa zvýšené oproti pracovnému týždňu na 75m3/hod a k tomu je často púšťaný digestor s minimálnym výkonom 300m3/hod, takže priemerná denná výmena vzduchu sa ťažko počíta, ale vyvetrané máme.
– V noci je počas celého týždňa nastavený rozsah vetrania v priemere na cca. 90 m3/hod
Zároveň vždy po sprche alebo WC sa tlačítkom na 30 minút zvýši výkon v kúpeľni na + ďalších 30m3/hod
Vo vykurovacom období veľmi zriedka otvárame okná. V prechodných obdobiach pri vonkajšej teplote podobnej požadovanej vnútornej mávame okná bežne otvorené cez deň
Tak dúfam, že tento popis je dostatočný na pochopenie a pomôže vám si z neho spraviť svoje závery.
Inak orientačne sa riziko svojho pozemku si môžete na radónových mapách Slovenska. Konkrétne na stránke www.geology.sk sú rôzne typy geologických máp a medzi nimi a „Prehľadné mapy prírodnej rádioaktivity“.
V tomto videu stručne ukazujem, ako s radónovou mapou pracovať a čo sa z toho dá orientačne vyčítať:
Odporúčanie na záver a pár poznámok
Podľa toho v akej lokalite máte alebo idete stavať dom sa podľa radónovej mapy Slovenska aspoň predbežne viete rozhodnúť, aký postup zvolíte. Reálne hodnoty konkrétneho pozemku ale ukáže presne naozaj iba radónový prieskum.
V každom prípade ja odporúčam sa o tom s vaším projektantom porozprávať, aký má k tejto problematike prístup. A ak už bývate hlavne v starších domoch a podľa radónovej mapy patrí váš pozemok do stredného a vysokého radónového rizika, dajte si spraviť test. Aktuálne cena za jeden merač je 15 EUR. Určite by som riešil minimálne izby na prízemí, v ktorých sa spí. Tam sa trávi vo výsledku naviac času v dome.
A nájdete tam aj ďalšie informácie na danú tému.
Pozor na studňovú vodu a radón v nej
Na začiatku som spomenul vodu. Posledné roky je trend ťahať do domu napríklad vodu na splachovanie a pranie. Ak ste v lokalite s problémami s radónom, tak tá voda v zemi je tiež nosičom radónu. Studňovou vodou si do domu ten radón tiež dotiahnete. Podľa zdrojov, čo som študoval to nie je považované za nejako kritické, ale treba o tom vedieť a zariadiť sa, čo s tým spraviť. A ako sa pri používaní takejto vody správať. V tomto článku sa tým ale nechcem zaoberať, iba na to upozorňujem. Kto chce viac info: tu je ďalší zdroj informácií>>
Doplňujúce publikácie o radóne, ak sa tejto téme chcete venovať viac
Petr Škrabálek – Ako dostať radón v dome pod kontrolu (pán Škrabálek u mňa doma zabezpečil vyššie spomínaný dlhodobý test merania radónu.)
radonovyprogram.cz – Podrobné podklady pre projekciu v Čechách – zásady platia aj u nás
Martin Jiránek – IZOLACE PROTI RADONU (Návrh a pokládka izolací v nových stavbách)
Helena Cabáneková – Radiačná záťaž
Ak máte doplňujúce otázky, napíšte do komentárov nižšie. Priebežne článok prípadne rozšírim o odpovede na zaujímavé postrehy a otázky.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Môj dom som sa snažil naprojektovať v pasívnom štandarde, samozrejme s rekuperačným vetraním. S Radónom som si nerobil žiadnu starosť, pokúsim sa to vysvetliť:
Rekuperačným vetraním udržujem stály pretlak v dome, je to potrebné aj z energetického hľadiska. Použitý rekuperačný systém Atrea RA4 má zabudované diferenčné mikromanometre, ktoré to umožňujú. Ak by tam neboli, filter na saní sa každý deň mierne zanáša, výstupný filter ostáva pomerne čistý. Zanášanie sacieho filtra spôsobuje tlakové rozváženie, ktoré postupne zvyšuje podtlak v dome. Denné čistenie filtra na saní je nereálne, preto je potrebné postupne zvyšovať otáčky ventilátora v sacej vetve aby kompenzovali úbytok tlaku. Plyny prúdia od vyššieho tlaku k nižšiemu, preto dom „nasáva“ cez prasklinky vzduch spod základovej dosky, kde sa môže vyskytovať radón. Ďalšia hrozba je zhoršenie energetickej bilancie domu v zimnom období, vzduch okolo netesných okenných špár a konštrukčných špár je nasávaný, pričom miesta priesaku studeného vonkajšieho vzduchu sú silne ochladzované, krozí aj kondenzácia vo vnútri konštrukcie.
Udržanie mierneho pretlaku spôsobuje taktiež prúdenie teplého vzduchu von, energetické straty sú zanedbateľné, nehrozí kondenzácia v stavebnej konštrukcii.
Mnohé rekuperácie bez možnosti merania tlakovej diferencie a riadenia otáčok ventilátorov spôsobujú vznik podtlaku v dome a nasávanie vzduchu spod základovej dosky. Bol som v domoch, kde vo WC, kúpeľni a špajzi mali nainštalovaný odsávací ventilátor. Je to hrubá chyba. Tieto priestory sa musia vetrať pretlakom, prietok sa riadi škrtením vzduchotechniky.
Záver:
V každom dome je nevyhnutné udržiavať aspoň minimálny pretlak, problém radónu definitívne zanikne, ušetrí sa aj na stavebných nákladoch, nie sú ptrebné žiadne protiradónové izolácie.
Vyrobil som si aj jednoduchý presný diferenčný mikromanometer, ktorým sa dá priebežne kontrolovať pretlak.
Dakujem za vas podrobny popis. Pri systemoch s centralnym vetranim to ma logiku.
Ale pri systeme, ktory mam v dome ja je ten pristup nerealny, kedze z principu ide o podtlakove vetranie.
V kazdom pripade to Vase vysvetlenie je naozaj zaujimave, a zatial som sa nezamyslal nad tym, ze postupnym zanasanim filtra sa menia tlaky v dome a nedavalo mi logiku, preco by riadene vetranie malo zvysovat radon v dome, kedze vlastne stale vetra…
„Udržanie mierneho pretlaku spôsobuje taktiež prúdenie teplého vzduchu von, energetické straty sú zanedbateľné, nehrozí kondenzácia v stavebnej konštrukcii.“ Je prave moznym zdrojom kondenzacie v konstrukcii. Teply vzduch sa v konstrukcii ochladi a vznika kondenz. Tomuto prave naopak dobre brani podtlak v objekte. (nie som z oboru, iba sedliacky rozum)
Ako je to s koncentraciou zapornych ionov vo vzduchu v takom od radonu odtienenom dome?
Pretoze zda sa ze radon je len jednou stranou mince (vplyvu na zdravie). Zaporne jony maju na zdravie naopak jednoznacny pozitivny vplyv (a ich nedostatok naopak). Pre porovnanie: pobyt pri vodopadoch, v jaskyniach, alebo aspon v lese (aj 50.000 ionov/cm3), versus v modernych interieroch s elektrospotrebicmi, je radovo vyssi (0-25 ionov/cm3 v klimatizovanych miestnostiach).
V prirode je prave radon tym najvyznamnjesim generatorom zapornych ionov. Ked odtienime radon, niet ionov…
V oblastech se zvýšeným vyvěráním radonu, např. v Ramsaru v Iránu kde je dávka radonu celoročně až 200násobkem naší dávky je výskyt rakoviny a leukémie úplně stejná jako všude jinde.
Very high background radiation areas of Ramsar, Iran: preliminary biological studies.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11769138
Daily variations of indoor air-ion and radon concentrations
https://www.researchgate.net/publication/26760686_Daily_variations_of_indoor_air-ion_and_radon_concentrations
O vzniku zapornych jonov napr. na tejto prednaske od 00m50s do 06m30s a dalej
https://avc-cvut.cz/akce/ing-zdenek-burival-fyzika-iontovych-poli-vliv-atmosfericke-elektriny-na-fyziologii-a-psychiku
No to posudit neviem. Priznam sa, ze radon ako hlavny generator zapornych ionov…to pocujem prvy raz. Co viem ja, tak zaporne iony maju kratku zivotnost…aj vnik aj zanik. Beriem to tak, ze pouzite materialy v interieri domu nesmu byt „proti nim“. Cize minilalizacia plastov, elektrickych zariadeni a pod. Kurenie salave, nie elektricke spiraly. Vzduch sa nasava do domu z okolia, kde ten radon z okolia moze tie iony vygenerovat. Cize do domu dostaneme dobry vzduch..Ide o to, aby ho vetranie a povrchy v dome nenicili.. Nasavame vzduch zhruba.2,5m nad terenom,takze to uz tam nejaky zasadny radon zo zeme nemame.
Aktualne zhanam prave rozne studie k tomu, ako ovplyvnuje ionizaciu samotny vetraci system. Zatial mam predbezny vyskedok taky, ze rozdiely su minimalne. Najviac na to vplyva prave aky je zvduch v okoli domu (mesto, dedina, v lese…) a z coho je dom postaveny a hlavne ako zariadeny.
Inak to by som kludne spravil nejake merania,len nemam taky merac 🙂
A ozaj. Dakujem za vsetky tie linky 🙂
Dobry Den,
Pekny prispevok o radone.
Chcem sa spytat ci odvetrana garaz pod domom, vytvorena v polosuterene (hlbka do 150cm ) systemom biela vana ma svoje uskalia ci nie ? Zakladova doska 30 cm podla nemeckej DIN a mury suterenu 30cm. Cele zalozene na strkovom lozku 10cm a 5cm xps / koli tomu ze je v nezamrzajucej hlbke netreba podla mna viac zateplovat garaz kde nepotrebujem viac ako 15 – 18 stupnov koli kondenzacii v zime. Je podla vas lepsie obvodove XPS v suterene / garazi 15 alebo 20 cm ? Alebo 10cm staci v zemi a 20 treba nad urovnou terenu aby bolo dodrzany tepelny odpor 6,5 podla novej normy ? Alebo sa netreba v suterene normou zateplenia zaoberat, ked pojde o nevykurovany priestor ? Iba temperovany ?
PS: Prizemie by potom bolo vyvysene na 120cm,svetla vyska v suterene 240cm a svetla vyska prizemia (1NP) 270 cm.
Vstupna rampa do garaze by bola kratsia / hlbka klesania iba tych 150cm… Suteren by potom mohol mat aj svetliky / odvetravanie vystupene nad uroven terenu.
Pavol Machala
Ak ide o nevykurovany priestor, tak vpodstate nie podmienka mat steny tepelne izolovane. Ale treba to spravit, lebo v garazach inak potom vlhnu kvoli vysokej vlhkosti (auto po dazdi a snehu) steny. Takze izolaciu dat treba a hlavne dobre garaz vetrat. A potom nebude v dome nad tym ani problem s radonom. Ak ale mate do domu prechoz garaze schodami. Je potrebne tie dvere mat vzduchotesne. Najlepsie sa to da dosiahnut pouzitim normalne exterierovych dveri.
Dakujem, za odpoved, stale to zvazujem. (ci garaz tlacit do suterenu) Ak by teda bola garaz v dome na urovni terenu a suteren klasika odvetrany, stale budem musiet v zime v garazi riesit vlhkost a vetrat aj ked zimny vzduch je vlastne suchy ? Vznikne mi tak v dome studeny neodizolovany priestor. Izolovat vo vnutri myslim ze je tak trochu vstupenka pre plesne, aj ked mozno skryte v izolacii, takto sa asi kvalita vzduchu nezvysi … Viem ze toto je uz trochu off topic otazka, ide mi skor o to ci nie je lepsie predsa investovat do rampy, a mat v dome oddelene priestory. Zateplene a usporne odvetrane a nevykurovane vetrane prakticky stale, kotolna a pod … ? Pripadne ako to riesit v garazi v dome ak ju chcem mat prechodnu do domu ?
Toto sa uz musite ale poradit s vasim architektom, lebo projektantom. Ja nepoznam vsetky podmienky a poziadavky, pozemok a tak. Garaz v dome je riesitelna bez plesni. Ale treba ju fakt vetrat. A ako sa riesia tepelne izolacie, to je vzdy u kazdeho domu individualne. Najjednoduchsie a najlacnejsie je garaz nerobit. Staci pristresok pre auto a nemusite ziadnu z tychto otazok riesit. A usetrite vstupnu a aj prevadzkovu investiciu. U mna sa tazko pytat na garaz, ked nie som jej zastanca 🙂 Bohate staci sklad na ulozenie veci, ale auta mozu ostat von. Nic sa im nestane. Akurat v zime nie su vyhriate. Ci to stoji za ten komfort vsetky tie investicie a komplikacie si kazdy musi zodpovedat sam.
😀 , Som rovnakeho nazoru aj z dovodu roztapania/korozii soli vo vyhriatej garazi. Ale moj prakticky nazor silno naraza na prianie mojej zeny, ktora si chce v zime rano sadnut do auta a ist, alebo prejst suchou nohou pocas dazda z auta do domu a v zime nemusiet deti obliekat z auta po dlhej ceste … Ale kazdopadne dakujem za trefne odpovede. Predsa len na tej garazi v suterene nieco bude, jednak to dava zmysel z pohladu zateplenych priestorov a aj z pohladu priestorovych, a za cenu jedneho kryteho garazovaneho statia/rampy mat pristup do celeho suterenu budem musiet akceptovat…
ps:len pre ilustraciu, toto ma zaujalo ako inspiracia, ako vyriesit vstup do suterenu pri rozmeroch 12×12: https://onekindesign.com/2014/10/14/casa-ml-mexico-city-designed-open-casual-living/
Tak poslite manzelku trochu postrajkovat na klimaticke strajky :))) Mozno sa na to zacne trochu inak pozerat na ten nas „ludsky komfort“… 🙂
Zaujimalo by ma, ci sa moze Radon akumulovat a nasledne skodit napriklad v uzavretych priestoroch, ktore sa nevetraju nikdy:
– podhlady
– slepe krovy
Viem si predstavit, ze radon do tychto uzavretych priestorov prenika cez sadrokarton alebo medzery pri spojoch, a za roky (desatrocia) sa tam moze naakumulovat. Co vy na to?
Na druhej strane, vsade pisu ze Radon skodi pri jeho dychani. Ten nahromadeny vzduch v tych priestoroch medzi podhladmi a stropom ale nedychame. Moze Radon a jeho produkty posobit aj vzdialene, povedzme ak clovek roky spi 1 meter od takej plochy?
To je podla mna velmi malo pravdeppodobne, ze by sa radon hromadil dlhodobo napriklad v sadrokartone. Pretoze ak je priestor pod nim prevetravany, tak to nedava logiku, lebo by sa „odsaval“ naspat cez tie stribiny, cez ktore sa tam dostal a odvetral. Ked sa radon hromadi, tak vzdy v priestore ktory je uzavrety priamo nad podlozim, z ktoreho unika.
Komentár k Adamovej otázke.
Jednoduchá odpoveď je, že po cca 30 dňoch dôjde v uzatvorenom priestore k rovnovážnemu stavu medzi prísunom radónu do priestoru a jeho úbytkom vďaka rádioaktívnej premene (atóm radónu zaniká a vzniká atóm polónia) . Čiže, k akumulácii radónu v uzatvorenom priestore dochádza, ale len po istú hranicu, ktorá je určená rýchlosťou prísunu radónu. Ak „vypneme“ prísum radónu, tak po ďalších 30 dňoch budeme mať v priestore už len zanedbateľne malú aktivitu radónu.
Na vysvetlenie:
Toto je spojené s tzv. dobou polpremeny (možno častejšie nazývanou aj polčas premeny). Pri radóne (Rn-222) to je 3,8 dňa. Za tento čas nám z pôvodného množstva radónu ostane polovica. Po ďalších 3,8 dňoch to bude už len štvrtina atď.
K druhej časti Adamovej otázky:
Niektoré produkty premeny radónu emitujú tzv. gama žiarenie, ktoré vo vzduchu preniká aj do veľkých vzdialeností. Problematika účinkov na zdravie by si však vyžadovala obšírnejšie vysvetlenie. Do hry by vstúpil aj obsah draslíka, rádia a tória v stavebných materiáloch.
Systém kontroly stavebných materiálov na prítomnosť rádionuklidov je nastavený tak, že zdravotné účinky gama žiarenia emitovaného zo stavebných materiálov sú neporovnateľne nižšie ako z radónu a jeho produktov premeny, ktoré vdychujeme.
Na upokojenie ešte jedno porovnanie. Väčšina stavebných materiálov pochádza zo zeme, po ktorej sa pohybujeme celý život. A teda aj koncentrácie rádionuklidov v stavebných materiáloch sú porovnateľné s pôdou, po ktorej kráčame.
Dobrý deň, rád by som sa opýtal čo ste použili za merače a či si to dokážem zmerať i sám a merače niekde kúpiť alebo musím osovliť nejakého špecialistu. Ospravedlňujem sa ak tu taká otázka už zaznela. Ďakujem za odpoveď.
DObry den, vsetko je to popisane priamo v clanku. A su tam aj prekliky, od koho som to mal a objednal. Akurat to bol starsi pan a neviem, ci sa realne tomu este venuje – tu je priamy link:
https://sites.google.com/site/zdruzeniepreregulaciurizikazrn/home/vyuzitie-sluzby-ramarn/vyuzitiesluzbyramarnutebadoma
Tak ja mám iný problém , a to ten že u mňa v dome murári ,sadrokartonisti a iny fajčili ,ešte tam nebývame ale to cítiť,malovať a dávať podlaha sa ešte len bude.Dá sa s tým niečo robiť?alebo už to bude nasiaknuté vždy.Ďakujem za odpoveď.
Tak s tym poradit ja neviem. Ale toto hadam uz by malo byt normalne, ze chodia fajcit von… u mna aj ked fajcili, vzdy chodili von. Nikoho ani nenapadlo si vnutri zapalit.