Pri domoch s nízkou spotrebou energií je dôležité dobre premyslieť riešenie digestora v kuchyni. Čím je väčší tlak na znižovanie spotreby energií, tým je to dôležitejšia otázka. V pasívnych domoch a domoch A0 je dlhodobo trend používať recirkulačné digestory. Je to z dôvodu úspory energií a aj z dôvodu, že digestor takto neovplyvňuje chod riadeného vetrania s rekuperáciou tepla. V tomto článku sa pozriem na to, aké to má výhody a nevýhody.
Potrebujem vôbec digestor?
Možno si kladiete aj takúto otázku. Tiež som to riešil pri našom dome, lebo z bytovky sme mali skúsenosť, že sme digestor kvôli hlučnosti skoro nikdy nepúšťali. Takže v prvom rade sa treba rozhodnúť, či je v dome vôbec digestor potrebný. Lebo máme aj projekty, kde digestor použitý nebol. Hlavne preto, lebo si to tak klienti želali. Takže spíšem skúsenosti a podmienky, za akých digestor treba, a kde by byť nemusel,
1. Varná doska je pod hornými skrinkami pri stene
V tomto prípade je podľa mňa vždy nevyhnutný digestor. Buď medzi skrinkami, alebo zabudovaný v skrinke. Ak by nebol, horné skrinky budú trpieť vodnými parami a mastnotami.
Ukážka nižšie je kuchyňa v našom dome – digestor je zabudovaný v skrinke nad varením a nie je ho ani poriadne vidno:
.
2. Varná doska je pri stene, ale nie sú nad ňou žiadne skrinky
V tomto prípade by skrinky netrpeli, ale pary môžu ísť na stenu a postupne napáchne. Tu by som určite uvažoval s nástenným digestorom. Možno sa nebude púšťať tak často ako ten zabudovaný v skrinkách.
Vizualizácia z jedného nášho návrhu interiéru (viac obrázkov tu: 483-3 Rodinný dom, Soblahov). Trochu extrémny príklad, kde klient požadoval poriadny výkon, lebo rád a veľa varí. Takže sa použila zostava dvoch digestorov na stene.
.
3. Varná doska je na pracovnej ploche v priestore
Napríklad na ostrovčeku. Zvyčajne sa používajú zavesené digestory zo stropu, vysúvacie digestory z pracovnej dosky, alebo stropné digestory. Prípadne digestor integrovaný priamo vo varnej doske.
V prípade varenia na ostrovčeku v priestore ale digestor nemusí byť vyslovene nutný. Pary z varenia priamo neohrozujú nič nad sebou. Treba ale vždy zvážiť, aké jedlá zvyknete variť. Ak napríklad varíte málo mastných jedál a pri varení vzniká prevažne vodná para, môže postačovať aj odsávanie riadeného vetrania priamo v podhľade nad varením. Má síce nižší výkon ako digestor, ale postupne priestor odvetráva. Ak vám niečo ale prihorí, je dobre mať možnosť urobiť prievan oknami. Lebo neviete pustiť tak silný výkon odsávania ako pri digestoroch. Z dlhodobého pohľadu tu ale hrozí, že konštrukcie postupne napáchnu výparmi z jedla. To platí aj pri nepoužívaní digestora v bytovkách napríklad.
Ak si naopak potrpíte na pravidelné vyprážané rezne, digestor by som určite robil.
Vizualizácia z jedného nášho návrhu interiéru (viac obrázkov tu: 533-2 Rodinný dom, Bytča)
.
Ak teda potrebujem digestor, tak recirkulačný alebo s tým odťahom von?
Odťah von je principiálne jednoduchý. Pustíte digestor a všetky pary a pachy sú vyfúknuté z domu von. Tieto digestory obsahujú filter na tuky – najčastejšie je to hliníková mriežka (alebo iný kov), ktorú treba pravidelne čistiť. Ale vyčistíte a funguje ďalej.
Pri recirkulačnom digestore naopak pary cez digestor iba prechádzajú a ostávajú priamo v priestore. Recirkulačný digestor funguje tak, že má v sebe okrem filtra na tuky aj uhlíkový filter na zachytávanie pachov. Tento uhlíkový filter sa čistiť nedá. Musí sa vymieňať. Ako často závisí od toho, koľko sa varí. Môže to byť v kľudne každé 3 mesiace, alebo iba raz za rok. Recirkulačné digestory zvyčajne točia väčšie objemy vzduchu, ako tie, čo vyfukujú pachy von z domu. Je to kvôli tomu, aby stíhali vzduch filtrovať cez ten uhlíkový filter. To ale znamená aj vyššiu hlučnosť digestora.
Na druhej strane sú recirkulačné digestory jednoduché na inštaláciu a nepotrebujú žiadne potrubia na pripojenie. Vstupná investícia je preto nízka.
Podľa tohto popisu je myslím jasné, že výfuk smerom von z domu je určite lepší a komfortnejší. Má to ale háčik. To čo z domu vyfúkneme, potrebujeme do domu aj dostať. Pri súčasných tesných domoch s riadeným vetraním je to často technický problém. Ak je dom zavretý a pustíte silný digestor, tak to môže robiť šarapatu aj systému vetrania domu. Preto musí byť pri takomto digestore doriešený prívod do domu. Existujú riešenia od sofistikovaných až po primitívne.
Sofisitkované riešenia sú napríklad riadené ventily na fasáde – po zapnutí digestora sa automaticky otvorí ventil, ktorým sa do domu dostáva chýbajúci vzduch.
Primitívne riešenie je, že si otvoríte najbližšie okno na ventilačku 🙂
A keď toto s tým otváraním okna na ventilačku zvyknem navrhnúť, tak sa na mňa niektorý “ortodoxní” zástancovia pasívnych domov pozerajú, že “veď to je proti logike pasívnych domov”.
Presne tak. Je to vlastne proti tomu, o čo sa pasívne domy snažia. Minimalizovať straty energií, kde sa len dá. Poďme sa ale pozrieť na to, ako to napríklad približne vyzerá v praxi u nás na našom dome.
Ako štandardne vetráme
Náš dom má čistý vnútorný objem vzduchu spolu 337m3
Riadené vetranie máme nastavené tak, že priemerná výmena vzduchu vychádza 0,3 x objem domu za hodinu.
To u nás to teda vychádza 337 x 0,3 = cca. 100m3/hod.
Denne preto v dome vymeníme vetraním cca. 2400 m3 vzduchu.
Ako používame digestor
My máme podskrinkový digestor. Preto ho púšťame naozaj dosť často. Je problém presne zmerať čas, preto spravím len odhad:
- Varenie čaju v čajníku každý deň – počas dňa spolu cca. 15 minút. Takže povedzme priemerne 0,25h na deň.
- Varenie obedov cez víkendy cca. 2 hodiny medzi 11:00-13:00. Takže povedzme spriemerované na 0,3h na deň.
- Ďalšie príležitostné zapínanie každý deň dajme + 30 minút. Takže povedzme priemerne 0,5h na deň.
Spolu to priemerne vychádza zaokrúhlene u nás 1h denne.
Náš digestor ťahá štandardne 300 m3/ hodinu. Čiže ak berieme, že ide hodinu denne, ta vlastne denne odvetráme cez digestor 300m3 vzduchu. A presne toľko vzduchu musí do domu aj vojsť.
Za predpokladu, že toto pridáme natvrdo ku vetraniu domu naviac, tak je to + 12,5 % naviac. To je u nás 250 kWh za rok.
Pri tvrdom elektrickom kúrení a cene elektriky povezme 0,14 EUR/kWh to robí ročne 35 EUR.
Ak by sme kúrili tepelným čerpadlom vzduch-voda, tak by to bolo zhruba 2,7 x menej – čiže zaokrúhlene uvažujem ročne 13 EUR.
Samozrejme, zjednodušujem. Na pochopenie, ako sa na to dá pozerať to stačí. Realita bude mierne iná z týchto dôvodov:
- Vo výpočte vyššie nezohľadňujem to, že ten digestor v skutočnosti najčastejšie beží počas obedných hodín, keď je vonkajšia teplota vzduchu vždy najvyššia. Pritom pri počítaní tepelných strát domu najviac robia práve najchladnejšie nočné teploty vzduchu.
- Okrem toho u nás to máme nastavené tak, že cez víkend medzi 11:00 a 13:00 sú vypnuté ventilátory v kúpeľniach, lebo skoro vždy je zapnutý digestor. Čiže v tom čase nebeží z domu tých 100m3 za hodinu vetracím systémom a vo výsledku nepridávame ku vetraniu počas varenia cez víkendy + 300m3 za hodinu ale len + 200m3 za hodinu. Digestor sa takto čiastočne stáva súčasťou podtlakového vetrania.
- Nezohľadnil som ani, že takto priamo z domu vyfukujeme teplo vzniknuté pri varení, ktoré by pri recirkulačnom digestore zostalo vnútri v dome. Neunikne samozrejme všetko teplo vzniknuté pri varení, lebo najviac tepla je aj tak “uskladnené priamo v jedle a hrncoch” a v sklokeramickej doske. Para je z toho len menšia časť.
- Nezohľadňujem spotrebu elektriky digestora
Čo ak chcete digestor používať častejšie ako my?
Možno chcete mať digestor pustený častejšie. Trebárs 2 hodiny denne priemerne. To by ste u nás doma minuli ročne 70 EUR. A ak by ste mali vo svojom dome tepelné čerpadlo, tak by ste minuli cca. 26 EUR ročne.
Čo v prípade, ak by sme mali v dome riadené vetranie s rekuperáciou tepla a s tepelným čerpadlom vzduch voda?
Vetranie domu, tak ako ho máme zrealizované uvažuje s tou našou hodnotou pre tvrdé elektrické kúrenie 2000 kWh za rok
Pridávam teda:
– riadené vetranie s rekuperáciou tepla s reálnou účinnosťou 75%.
– mením kúrenie za tepelné čerpadlo vzduch-voda s podlahovým kúrením.
A výsledok bude ročne za vetranie domu cca. 26 EUR.
Ak teraz k tomu pridáme digestor na hodinu denne priamo z domu von. Tu platí to isté, čo som už zrátal vyššie. Teda mi vyjde už spomenutých 13 EUR ročne.
A tu je teraz vidno ten “problém”. Ak by sme mali pasívny dom, tak veľmi pravdepodobne môžem pokojne napísať aj toto:
“V pasívnom dome digestorom smerom von vyvetráte toľko tepla, koľko miniete na vetranie celého domu.”
Alebo môžem napísať:
“Ak si dáte do domu digestor s odťahom von z domu, zaplatíte ročne naviac na kúrení 13 EUR.”
Oboje je pravda 🙂
Koľko stoja filtre do recirkulačného digestora?
Pri porovnávaní treba zobrať do úvahy cenu filtrov do recirkulačného digestora. Je to rôzne, nemám s tým priamu skúsenosť, ale ľahko dohľadáte na webe v e-shopoch. Sú také lacné na strihanie, ale aj rôzne tvarované pre konkrétne modely. Keď si zvolíte drahší model lepšej značky, uvažujte za jeden filter aspoň 15-20 EUR. A výmenu tak po 3-6 mesiacoch. Ak uvažujem výmenu 3x ročne po 15 EUR, tak je to spolu 45 EUR. Ak si pamätáte, vypočítal som, že nás doma to púšťanie digestora smerom von stojí ročne asi 35 EUR…
A koľko stoja vlastne digestory?
Najlacnejšie digestory nájdete od nejakých 40 EUR. A nájdete aj také za 300 , 500 , 1000 a viac. A keď chcete riešiť komplexný systém s tichým externým motorom pokojne sa to vyšplhá cez 2500 EUR. Napríklad naše riešenie vyšlo zhruba na 800 EUR (digestor, externá jednotka, potrubie, tlmič hluku, montáž) + vyvolané náklady naviac v podobe kastlíka, v ktorom je to potrubie vedené.
Ako to teda spraviť?
A tu nech si odpovie každý sám za seba, že či chce digestor priamo von z domu, alebo si dá cirkulačný, prípadne ide digestor nejako pripájať na rekuperáciu…
U nás v ateliéri klientom odporúčame nerozhodovať sa na základe toho, či digestor zvýši alebo nezvýši spotrebu domu.
Rozhodujte sa na základe celkového komfortu používania – čistenie, hlučnosť, účinnosť, celková investícia do systému..
My odporúčame našim klientom robiť digestory s výfukom von z domu. A máme takto zrealizovaných už celkom dosť domov vrátane domov s riadeným vetraním a krbmi. Ale treba samozrejme doriešiť už spomínané nasávanie vzduchu do domu. K tomu treba vedieť výkon digestora. Doriešiť kvalitnú spätnú klapku na potrubie digestora. A dať pozor aby príliš silný digestor neťahal napríklad z krbu dym do domu. Na výkon má vplyv poloha varenia a typ digestora (podskrinkový, výsuvný z dosky, komínový, nástenný a pod)
Doma máme odskúšané, že nám bohate postačuje pre väčšinu času podskrinkový digestor pustený na jednotke – výkon 300m3 za hodinu. Máme ho spravený s externým motorom a tlmičom hluku na potrubí, takže je zároveň dostatočne tichý. A to by sme pri recirkulačnom určite nedosiahli.
Upozornenie:
– Počítal som s digestorom aký máme my – 300m2/ hodina. Robia sa aj také, čo majú 600m3 za hodinu a viac…
– Výpočty vychádzajú z odsledovaných odhadov nášho používania digestora. Vy to môžete používať úplne inak. Používanie digestora je veľmi individuálne. Niekto robí každý týždeň vývar pokojne aj 5-6 hodín so zapnutým digestorom a niekto digestor nezapne ako je týždeň dlhý…
– Čím lacnejší zdroj tepla na kúrenie máte, tým menej samozrejme miniete pri používaní digestora. My máme vlastne najdrahší zdroj tepla – priamu elektriku.
Napíšte mi do diskusie pod článkom, aké riešenie preferujete vy alebo s akým máte skúsenosť.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Zdravim, pri modernych domoch, kde je kuchyna jedalen a obyvacka jeden spriestor, je digestor / jeho kvalita dolezita vec. Neraz som sa tretol s tvrdenim: Digestor nepouzivame koli hluku. Takze som som si pri stavbe domu dal na to pozor. Varna doska je na ostrove, do uvahy teda prichadzal stropny alebo priestorovy. Stropne digestory mali katastrofalne ceny -cca 2500Eur, takze priestorovy. Najtichsi z vyhovujucich co som nasiel bol Elica za cca 1500 Eur.
I tak nebol dostatocne tichy, pretoze sa do telesa digestoru mierne prenasali vibracie motora. Takze nasledovalo premiestnenie motora do tubusu na poval. A super. Teraz nerusi ani pri pozerani TV. Skor je probem ze ho zabudneme vypnut :). Problem nastal ale pri pouziti krbu. A to z dovch dovodov: Po prve, projektant navrhol nevhodny komin (ku krbu) – so zadnym odvetranim, co som si uvedomil az ked bol dom postaveny, takze cez zadne odvetranie a cez spodny revizny otvor tahalo do domu dym. Po druhe, nedomyslel som privod vzduchu do domu, takze to riesim onym primitivnym sposobom- otvaranim okna v spajzi.
Resume: Digestor si urcite dajte, vykonny, tichy, nebat sa investovat 1000-2000Eur, stoji to za to. Odtah von. Pozor na krb a komin dat urcite bez zadneho odvetrania (mozno dnes sa uz ani inak neda) a doriesit privod vzduchu do domu.
Pan Lehocky, mozete sem dat daky priklad riesenia riadneneho ventila? Daju sa kupit nezavisle alebo len s digestorom? Dakujem.
Toto zaujima aj mmna – prave pracujeme na nasom projekte a rad by som vedel, ze ked budeme mat digestor s odthaom von (co chceme mat) bez akehokolvek riesenia privodu vzduchu (ale s rekuperaciou) a krbom tak ci ked bude v krbe horiet, ci bude dym vtahovat dnu (predpokladam ze ano). Otazka – ako to vyriesit co najkomfortnejsie (otvaranie okna sem neradim 🙂 )
Ak budete mat rekuperaciu a privod vonkajsieho vzduchu do krbu, tak by nemal byt problem. Rekuperacia, ktoru mam ma rezim “varenie” aj “krb”, vtedy meni percentualne privod / odvod vzduchu, co sa da nastavit aj bez rezimov samozrejme.
Super, dakujem. Mohli by ste napisat ktoru rekuperaciu/model pouzivate?
Tu je jeden problem pri varení cez zimu. Tým, že rmeníte pomer vzduchu v nepreospech výfuku, znížite stupeň spätného získavania tepla a hrozí kondenzácia na potrubí prívodného vzduchu… nakoľko fúkate dnu chladný vzduch… Dá sa to zčasti vyriešiť izolovaným potrubím…
Používam Domekt R-300-V, áno účinnosť je potom nižšia, kondenzácii sa dá zabrániť zapnutím špíraly v reku aby dohrievala vzduch….áno je to spotreba navyše. Avšak napríklad ja využívam krb príležitostne, t.z. že v prechodnom období a hlavne cez víkendy. Krb je umiestnený v obývačke spojenj s kuchynou cca 50m2. Režim krb som použil iba 1 krát kvôli vyskúšaniu….Rekuperácia ide nonstop výkonom 35% von / 30 dnu. Režim “varenie” využívam častejšie pri zapnutom odsávači von.
K otazke, ci recirkulacny alebo odtah von, by som doplnil este jedno riesenie, a to kombinaciu oboch. Pri digestore s externym motorom sa pred vyvodom do exterieru potrubie doplni o regulovatelny T -kus a jeho prepinanim sa da digestor pouzivat v “letnom” (vyduch von) a “zimnom” (recirkulacia) mode.
Toto je zaujimave riesenie.
Dobry den, mam centralnu rekuperaciu s klapkou na dve vetvy, kde jedna vetva je klasika: vetranie vsetkych izieb v dome (odtah je kupelna, kupelna satnik) a druha vetva je odtah iba potrubie pre digestor, samozrejme privod je vetranie do vsetkych izieb. Standardne je zapnuta prva vetva 24/7, pri zopnuti digestora sa prepne klapka a nasavanie je uz iba z digestora. Digestor som musel upravit, vybrat motor a nechat iba tubus plus elektronika. Pri zopnuti digestora pride do rekureracie faza ktora prepne klapku a nastavi vykon rekuperacie na 90% (max vykon 380 m2/hodina). Na miesto motora som osadil dodatocne filtre na zabezpecenie potrubia proti zanasaniu. Nevyhoda je nizsia ucinnost, pri vykone 90% a vsetkych filtroch je to stale na urovni prvej rychlosti bezneho digestora. Vyhoda su tepelne zisky hlavne v zime, privadzanych vzduch do domu pocas varenia ma bezne teplotu okolo 23 stupnov.
Komin ideal je bez zadneho odvetrania. My do projektov uz standardne davave iba Schiedel absolut, ktory je na toto urceny.
Jeden nas klient raz prisiel s napadom pouzit tento ventil: https://www.berbel.de/dunstabzugshauben/zubehoer/abluft-zubehoer/mauerkasten/
realne ho nakoniec nedal a otvara okna. Medzitym sme ho myslim par krat skusali navrnut, ale asi sa kvoli cene nakoniec nerealizovat. Podla webu je urceny naopak ako odsavaci pre tie digestory berbel. Ale asi by siel pouzit aj opacne. Ako sa ovlada neviem.
Principialne je mozne pouzit aj elektornicky uzatvaraciu klapku co sa dava ku drahsim krbom, aby v case, ked krb nehori sa neprehal z externeho nasavania cez krb studeny vzduch zbytocne. Ale tu neviem ako velmi je tesna.
Za ten ventil 400Eur (Amazon), je na zamyslenie. Skor zvazujem spätnu klapku, ktoru by otvaral mierny podtlak v miestnosti.
No a mimochodom, podobny problem prinasa odvetranie kupelní, práčovne, WC. Takze mat dako inteligentne v dome rieseny privod vzduchu, neni zle. Urcite radsej zaplatim par eur rocne viac za kurenie ako mat plesnive steny, zapach. 🙂
Rekuperacia: bohuzial uz dnes musi byt, ak chcete dosiahnut pozadovanu energeticku triedu, ale z ekonomickeho hladiska je to ciry nezmysel. A pre zdravie je urcite lepsie otvorit okno, ako to hnat cez trubky.
ano, otvarat okna kazde 2 hodiny je velmi prakticke a hlavne v noci 🙂
Toto mi prosím vysvetlite. Prečo by sa mal každé 2 hod. budiť a otvárať okná ?
Asi to trošku nadniesol, ale ja mám tiež len dobré skúsenosti s rekuperáciou a vôbec to nepovažujem za nezmysel. V starom byte som cez zimu naozaj o polnoci otvoril okno dokorán, aby som vymenil vzduch v spálni. Rekuperácie sa nemusíte báť, pokiaľ je kvalitná a aj dobre spravená. Dokonca je to zdravšie ako otvorené okno, lebo vzduch, ktorý vám prúdi do miestností je filtrovaný, zbavený prachu a alergénov. Údržba je jednoduchá a dá sa zabezpečiť aj čistota nasávacieho potrubia tým, že pri nasávacie hrdlo dáte kónusový filter z vatelínu.
podarilo sa mi najst lacnejsie riesenie, treba len vypinac nahradit prepinacim rele ovladanym digestorom a je to:
https://www.aliexpress.com/item/32863066991.html?spm=a2g0o.productlist.0.0.42511ccaoNjJD0&algo_pvid=be8398d6-32db-4e51-bf18-0440ab66d4b6&algo_expid=be8398d6-32db-4e51-bf18-0440ab66d4b6-15&btsid=0b0a556a16055977366492845e41d7&ws_ab_test=searchweb0_0,searchweb201602_,searchweb201603_
Este som zabudol povedat, ze privod vzduchy do krbu mam z exterieru. To berte ako samozrejmost ak chcete aby vam v krbe horelo ked pojde digestor. Ak nedate z exterieru, tak digestor vzdy zhorsi horenie, aj ked budete mat riadeny venil alebo pootvorene okno / kolko, zalezi na hydraulickych odporoch.
Ja som sa touto temou tiez v poslednom case dost zaoberal, koli nasmu domu. Mame krb, rekuperaciu, vadi mi hluk digestora v panelaku, ale pouzivam ho (velmi casto, ked krajam cibulu, ale aj tehotnej manzelke bolo zle z pachov z varenia…) Keby som vedel, ze ide o 13 EUR rocne, asi by som to riesil menej 🙂
Riesenie ku ktorym som sa dopracoval:
– Rekuperacia ma vlastny odtah na digestor – obvykle to znamena, ze obchadza rekuperator (udajne aby ho neznecistila) a mala by vtedy vsetok odtah presmerovat na tento odtah, ale nie kazda rekup. jednotka ma na to aj naozaj klapku
– Rekuperacia ma specialny rezim “krb” alebo podobne, kedy vzduch iba nasava zvonku a odsavanie robi digestor s vyfukom von (alebo teda krb bez externeho privodu vzduchu)
Nase riesenie:
Rekuperacia ma na odtahovej vetve klapku. Ked sa pusti digestor, klapka priskrti ostatne odtahy, aby sa najvacsi objem odtahoval z kuchyne. V kuchyni mam 2 odtahy: jeden v strope, aby sa odsali pachy a para, ktora sa dostane pod strop, druhy v digestore. Digestor bude rieseny “vykuchanim” nejakeho lacneho digestora – potrebujem z neho len tukove filtre a krabicu.
Hej, aj toto je riesenie. Vyrobcovia rekuperacii sa prisposobuju a to co vedia teraz v minulosti nemali. Cize treba to cele dobre skombinovat, nech to ma zmysel 🙂
Zdravím všetkých,
vyššie zmienené problémy sa dajú celkom kvalitne vyriešiť rekuperáciou – predpokladám, že Peter i Pavol máte minimálne nízkoenergetický dom a že rekuperáciu so spätným získavaním tepla máte nainštalovanú. Tie lepšie typy rekuperácie majú možnosť prepnutia na tzv. funkciu krb – t.j. zvýši sa prísuv čerstvého vzduchu do domu (mierny pretlak), takže netreba vetrať a ani nedochádza vťahovaniu dymu z krbu do domu. My to tak máme zrealizované a dokonca krb ani nemá prívod vzduchu z exteriéru a funguje to.
Pokiaľ ide o digestor máme recirkulačný a je v kuchynskom ostrovčeku ako súčasť ind. varnej dosky (niečo podobné ako Elica ale myslím, že tento je od Siemens – píšem z roboty, takže presne neviem). Otáčky digestora a teda jeho výkon môžete plynule regulovať podľa toho, čo varíte. Samozrejme, že pri vyšších výkonoch je hlučnejší. Ak sa však niečo “pripáli” pri varení, tak trvá určitú dobu pokiaľ je vzduch opäť čistý (závisí to od výkonu digestora, rekuperácie a objemu vzduchu v dome). A vtedy aj my sem-tam otvoríme vetračku :). Tým chcem povedať, že výmena vzduchu, jeho kvalita pri plnej prevádzke v rodinnom dome (deti, návšteva, varenie a pod.) predstavuje komplexný a asi aj zložitý systém, ktorého vyváženosť sa v praxi nie vždy darí dosiahnuť napriek rôznym výpočtom – prepočtom a projektovým riešeniam.
Pekný deň všetkým. Jozef
Presne tak, a my sme doma vsetko naprojektovali, ale v realite to este modifikujem a doladujem – ci uz preprogramovanim riadenia, alebo doplnanim alebo vyhadovanim prvkov.
Tiež som bol prekvapený, že najdrahší so všetkých spotrebičov v kuchyni bol práve digestor. Mame ho zavesený nad ostrovčekom s indukčnou varnou doskou. Najprv sme v ňom mali aj uhlíkové filtre nasadené z dvoch strán samotného motoru, ale hlučnosť bola obrovská už pri najnižšej rýchlosti. Aj sme to reklamovali, ale povedali nám, že je to normálne. Motor je umiestnený v komíne digestoru a keď ste chceli vymeniť filtre, tak bola nutná demontáž celého motoru von z digestora (pakáreň). Nakoniec som filtre demontoval a tvárime sa, že máme digestor s odťahom von z domu, čo samozrejme nemáme. Výpary idú do medzi-priestoru tvorený sadrokartánovou konštrukciou a vzduchotesnou fóliou na spodku stropu strešnej konštrukcie. Následne ho najviac tlačí do technickej miestnosti, kde je rekuperácia s odsávacím hrdlom. Odsávacie hrdlo máme aj v blízkosti digestora (asi 1,1 metra). Hlučnosť je teraz v pohode. Mastnota (ak nejaká) sa posunula do medzi-priestoru a pachy z varenia? Keď sa varí, tak sa varí a žiadny digestor tomu nezabráni. Ak potrebujete, vždy môžte otvoriť okná a vyvetrať.
Fuha, ale tlacit vzduch z digestora do medzipriestoru by som si netrufol. Aj ked tam je ta parozabrana. Mal by som obavy z toho, co sa tam bude diat…
Nevaríme každý deň a keď sa varí, tak nie vždy sa zapína aj digestor.Využívame aj mikrovlnú rúru a aj klasickú rúru. Sú to vstavané spotrebiče a nemajú nijaké zvláštne odvetranie. A keď sa to tak vezme, je to len vzduch. 🙂
Dobrý deň,
viete poradiť odkiaľ ste kupovali digestor a celú technológiu u vás doma pán Lehocký?
Ďakujem
Digestor je Faber podskrinkovy. A maju k tomu volitelne prislusenstvo, ktore tovri box a kabel. Vymontujete motor z digestora, premontujete do skatule, ktora je osadena na spiro potrubie a ten prepojovaci kabel na to pripojite. Ten kabel ma systemove koncovky, takze cela funkcnost ovladania z digestora pre motor ostava, akoby bol v digestore. Povodny plan bol to napojit na inteligenciu, ale to sa nepodarilo – neprisli sme na to, ako je to cele pozapajane, tak to ostalo ako od vyroby. Ostatne prvky – klapku, tlmic, potrubie a pod mi montovala firma.
Veľmi zaujímavá a aktuálna úvaha – práve niečo takéto riešim. Staviam NED ale snažím sa priblížiť čo najviac k pasivu, takže riešim každú drobnosť 🙂
Práve z dôvodu tepelných strát a vzduchotesnosti, som digestor s odťahom zavrhol… Ale keď vidím tento prepočet, tak možno aj zostane v hre :)…. Zaujímal by ma váš názor na moje riešenie:
1) K digestoru som si už pri inštaláciach osadil tlačidlo, ktoré aktivuje v rekuperácií režim “Digestor” – zmení pomery prívodu / odťahu rekuperácie, aby v dome nevznikal podtlak pri digestore s odťahom
2) Taktiež som sa obával tepelných strát nielen samotným vetraním, ale aj “nezateplenou dierou” v stene. Našiel som takúto termoklapku https://www.youtube.com/watch?v=cAve6x9mgwU , ktorá by malá mať U = 2,2W/(m2K). Čo by tento problém celkom slušne minimalizovalo.
3) Ešte uvažujem, či neexistuje nejaký “kombinovaný” digestor. A teda súčasne cirkulačný ale aj s odťahom tak, aby sa to dalo prepínať nejakým tlačidlom na digestore. Väčšinou čo som videl, tak zmena odťah / recirkulácia sa mení zapchaním jednej z dier…. Čo nie je moc praktické k mojmu účelu.
Moja úvaha smeruje k tomu, že vo veľmi chladnom období by som používal recirkuláciu, v teplejšom období odťah. Príp. podľa situácie (ak chcem menší hluk, tak dám odťah von).
my mame “kombinovany” dig., pozri moj prispevok vyssie. Odporucam medzi digestorom a externou jednotkou s motorom pouzit potrubie s akustickym utlmom (sonoflex) alebo tlmic. Pouzil som obyc. Al-flex a akusticky vysledok nie je optimalny 🙁
Používame rekuperáciu Helios KWL EC 370W ET L
Ahojte. Super tema
Ja som dlho vyberal do bytu recirkulacny digestor. Ako ste pisali vyssie niektore kusky su fakt drahe a ja som vyberal nastenny Elica. Zostal som velmi sklamany nepouzivame to pretoze je extremne hlucny. Viac ako vysavac. Cize sluzi ako svietenie za 300€ pri vareni 🙂
(nevarime casto)
Zaujmaju ma tie tlmice hluku predpokladam to asi na moj neviem namontovat? Na recirkulacny digestor nastenny.
Dakujem
Urcite sa neda dat tlmic na ten nastenny recirkulacny digestor. Tlmic sa dava na potrubie pri odsavacom digestore.
My na stavbách v poslednom čase riešime hlavne tú klapku, aby nebola diera v dome…Používame tesnú klapku od Multivacu, ovládanie je servopohonom a elektrikári riešia spínanie zároveň s digestorom. Umiestnenie klapky riešime väčšinou na povale hneď nad tepelnou izoláciou, naposledy sme ju aj z externým motorom zmestili nad strešné podbitie hneď za obvodovú stenu. Ešte treba odviesť potenciálny kondenzát zo vzduchovodu cez stenový sifón HL.
Vdaka za tip
My byvame v novom dome 3 roky s recirkulacnym digestorom a bez rekuperacie. Kozub ma privod z vonku, tu su moje postrehy.
– digestor zapiname casto i preto, ze ho mame “kompatibilny” s varnou doskou a vzdy ked sa vari, tak sa zapne (inac super vec!)
– recirkulacny digestor je ale hlucny, ani nie tak samotny digestor ale priestor, kde vracia vzduch spat – dost to vie otravovat, ked sa vari
– ext. privod vzduchu do krbu je asi samozrejmost, nikdy sme nemali problem s odtahom / zadymenim interieru, len ak sa v zime zabude uzavriet klapka po dohoreni v kozube, tak KV doslova “premrzne” (cirkulacia studeneho vzduchu cez KV a komin) – budem to riesit elektrickou klapkou napojenou na teplomer
– vzduch v spalni sme vzdy “vydychali” a casto sme potrebovali v noci prevetrat
Teraz (necely mesiac dozadu) sme si kupili rekuperaciu so samostatnym odtahom na digestor, ktory obchadza rekuperator, tu su akt. postrehy:
– citit cerstvy vzduch v dome, celu noc spime bez prerusenia a ani nam nenapadne vetrat oknom (standardne ideme na 50% objemu rekuperacky)
– na kozub to nema vplyv, stale nam tam hori bez problemov a zadymenia
– recirkulacny digestor som prerobil tak, ze som vybral ventilator a pripojil na samostatny odtah cez rekuperaciu (125mm rura). Do potrubia som dal klapku, ktora sa otvori ak sa zapne digestor (casom chcem este dorobit, aby rekuperacka zvysila svoj vykon) a tak primarne je odtah z domu cez digestor (rekuperacka nema sice klapku na zastavenie odsavania z ostatnych miestnosti, ale vzhladom na dimenziu potrubia a tlakove straty pozorujem, ze vacsina odtahu ide aj tak cez digestor)
– odtah z digestora je dostatocny a hlavne bez hluku (pocut max. prudenie vzduchu, co je teraz zanedbatelne 🙂
Digestor – celkovo sa u nas recirkulacny neosvedcil, okrem hluku pozorujem, ze po 3 rokoch bol priestor okolo digestora, ale aj vyfuku vzduchu spat do priestoru znacne znecisteny. Nechcem ale vediet, ake by to bolo, ak by digestor nebol, o takejto variante by som za ziadnych okolnosti nepremyslal.
Vdaka za spisanie skusenosti 🙂
Dobrý deň. KV je krbová vložka? Tiež máme CPV (centrálny prívod vzduchu) do akumulačných kachiel, ale tieto kachle nemajú hornú klapku. Iba na spodu pod ohniskom sa dá regulovať prívod vzduchu. Napriek tomu som si nevšimol, že by sa kachle cez zimu prechladzovali a väčšinou si v nich zakúrime až večer, keď prídeme z práce.
Ako sa vám podarilo dodatočne namontovať rekuperáciu do nového domu?
Ďakujem.
Rozvody rekuperacie sme mali namontovane uz pri stavbe, rekuperacnu jednodku sme dokupovali a napajali neskor.
Super, diky za toto odporucanie, velmi mi pomohlo v rozhodovani.
Zdravim, pridam svoj laicky pohlad (bez vypoctov, rieseni), cisto len pocitovy. Digestor som vzdy neznasala aj ked sme podla mna mali v byte kvalitny Faber s odtahom do sachty. Ten zvuk, cistenie filtrov, manzel si o neho vzdy kvalitne treskol celo :-), preto sme sa pri dome s projektantom zamyslali nad tym, ci ho vobec dat. Kedze mame v kuchynsko – obyvacom priestore oproti sebe velke okna, strop je vo vyske 3,5 metra a varny panel je na ostrove v priestore, rozhodli sme sa byt bez neho a doteraz nelutujem :-). Zaroven mame v kucynskej casti az 2 odtahy rekuperacie, ked varim nieco s viac pachmi (ryba, karfiol a pod.) prepnem rekuperacku na intenzivne a pomoze vytiahnut pachy, samozrejme este narychlo intenzivne vyvetrame. Cize v nasom pripade sme bez digestora 🙂
Nechápem prečo Vám navrhli tak vysoké stropy. Práve vďaka rekuperácii je možné zmenšiť počet kubíkov vzduchu v dome a tým šetriť na kúrení.
Taky vysoky strop mame len v jednom velkom obytnom priestore (kuchyna spojena s obyvackou), ktory ma cca 60 m2 a vyzera to super. Rozdiel medzi m3 pri klasickej vyske stropu a jeho zdvihnuti o necely meter je z hladiska kurenia skutocne zanedbatelny a je to najteplejsia miestnost v dome 🙂
Čakal som, či tu niekto spomenie vysoké stropy, kedže tu bol spomenutý vydýchaný vzduch a otváranie okien na spálni v noci. Ja mám zateplený starý tehlový rodinný dom, náklady na kúrenie, varenie a ohrev vody plynom 50 € mesačne, plocha cca 120 m2. Stropy 3,40 m a neviem si pocitovo vynachváliť. S viacerými známymi, ktorí majú tak isto vysoké stropy sme sa zhodli, že už by sme 2,6O nechceli, je to úplne iný pocit. Pred tým som býval v paneláku a pohoda v spálni je neporovnateľná. Prečo si myslíte, že staré mešťanské domy, kúrie a kaštiele mali vysoké stropy?
Vysoke stropy asi vsetky tie stare budovy mali preto, lebo si to mohli dovolit… vsetko su to na danu dobu luxusne stavby. Rovnako vysoke stropy v sucasnosti su nadstandard. Z hladiska toho objemu vzduchu mate pravdu a urcite je to tiez pristup ako zvysit komfort aj pre lepsi pocit na dychanie.
Len si treba uvedomit ze narast vysky z 2.6 na 3.5 je vo vysledku “iba” 30 % objemu vzduchu, ak riesime iba tento parameter.
Clovek potrebuje za hodinu zhruba 20m3 cerstveho vzduchu. V spali dvaja ludia 40m3.
Cize aj keby bola spalna 20m2 vysoka 3.5m tak pri kvalitnej vzduchotesnosti domu sa to teoreticky vydycha za 2 hodiny. A cez diskusiu sa tazko kvalita vydychania posudzuje. Napriklad mne casto vadi vydychanost aj tam, kde to nikto z okolia este nevnima… lebo su zvyknuti na “vacsi smradek” 🙂
A naozaj vyssie stropy vo vysledku nemaju extra velke naklady na kurenie na viac pri dobre zateplenom dome s lacnym zdrojom kurenia. To je skor o vstupnej investicii, ako o prevazdke
Dobrý deň,
uvažujeme spraviť vývod digestoru s odťahom von, na južnú alebo východnú stranu.
Má to nejaký vplyv alebo má s tým niekto skúsenosť?
Ďakujem s pozdravom Matúš
To je viac menej jedno kde je odtah. Idealne ale aby bol na volnej fasade, nie pod nejakym pristreskom, lebo tam moze v zime para namrzat na pristresku
My sme v byte, žiaľ, nemali inú možnosť ako použiť recirkulačný digestor.
Z vlastnej skúsenosti pridávam dve nevýhody.
Všetka odparená voda z hrncov počas varenia ostáva vnútri. Počas dlhšieho varenia musíme tak či tak vyvetrať, aby sme sa zbavili nadbytočnej vlhkosti. Neviem, ako je v moderných domoch riešená regulácia vlhkosti, ale treba na to myslieť, že okrem mastnoty a pachu varenie produkuje veľké množstvo vodnej pary, ktorá sa nemá ako dostať von.
Napriek tomu, že sme digestor kupovali s novou kuchyňou len pred 4 rokmi, náhradné uhlíkové filtre už nie je možné v slovenských eshopoch zakúpiť. Išlo pritom o jeden z najpredávanejších digestorov (aspoň podľa Heuréky) známej švédskej značky .
P.S.: A ešte jedna výhoda nášho digestora – Jeho hluk sme úspešne používali ako generátor bieleho šumu pri uspávaní dcéry 🙂
Dobry den,pan Lehocky.Mozem sa Vas opytat, ci pri Vasom digestore ide filtrovany vzduch do skrinky,alebo mate aj nejaky vyvod vzduchu von zo skrinky?
Dakujem.
Digestor ide von z domu. Na vstupe do digestora, zabudovaneho v skrinke je standardny hlinikovy umyvatelny filter proti masnotam.
Prosím vás ,keď ťahám vetranie z digestora, kúpelne (ventilátor)….von z domu
bez rekuperácie – len rúra v stene a na konci len mriežka. Sú to veľké tepelne straty? A dostáva sa dostatok vzduchu aj späť?
Ako to spraviť lepšie, možno bez nutnosti investovania do rekuperácie.
Ďakujem
no su to tak velke tepelne straty, podla toho kolko m3 vzduchu takto vyvetrate a ako casto tie ventilatory bezia. Do domu niekadial musi prist nasledne vzduch zvonku.
Ja neviem povedat,kade sa vam vzduch dnu nasledne dostava. Ci je dom netesny.. Ak nemate na to spravene prieduchy alebo otvorene okna specialne.
Má ale zmysel zamýšľať sa aj nad “pasívnymi” tepelnými stratami cez odvetrávací otvor v stene, keď digestor nebeží a spätná klapka je zatvorená? Teda kvôli tomu, že táto diera v stene má slabý tepelný odpor?
Už aj vyššie v diskusii to niekto načrtol a uviedol tam link na túto termoklapku: https://www.digestore-airforce.cz/cs/p/zpetna-termoklapkabrthermobox-150-naber. Len teda tá cena je násobne vyššia a teda neviem, či tie straty za to stoja.
No takto povedat bez nejakeho konkretneho vypoctu, kedy ma ekonomicku navratnost drahsia klapka pret lacnejsou. Za mna je podstatné, aby tá spatna klapka bola naozaj tesná, lebo ak ta drahsia sice bude mat 3 kaplky za sebou, ale bude cez nu dovnutra prudit vzduch, tak ta strata na tej drahsej bude vo vysledku vyssia.
A asi bude aj zavisiet, kde je ta klapka umiestnena. My ju mame v komore, kde mi v principe nevadi, tak je ten priestor trochu ochladzovany stratou cez klapku.
Problem by bol vtedy, ak kvoli tomu podchladzovaniu bude na potrubi vnutri vznikat kondenz.
Rozhodol som sa, že neurobím dieru v streche a vytvorím kopu ďalších rizík a problémov. Môžete trochu preplatiť, aby ste si kúpili kuchynský digestor, ktorý je pripojený k samotnému ventilačnému systému cez bypass.
https://www.teplochladno.sk/digestory-k-rekuperaciam-nordic/646-digestor-flexit-vision-ef-60.html
Dobrý deň.
Môžem poprosiť o informáciu o aký tlmič hluku na potrubí ide?
Ďakujem pekne
potrubie je priemer 160mm a dlzka tlmica podla faktury 300mm. Dlhsi do priestoru asi nevosiel. Osobne by som volil v pripade priestorovych moznosti aspon 600 mm dlhy.
Orincipialne to je taketo nieco:
https://www.dalap.sk/tlmic-hluku-dalap-damper-o-160-mm-dlzka-300-mm-x14095
Dobry den,
robim rekonstrukciu kuchyne a tiez riesim aky digestor pouzit. Zvazujem integrovany do varnej dosky.Linka je priamo pri obvodovej stene, cize sa nuka externy vyvod.Nabytkarska firma ma presviedca kvoli tepelnym stratam o vyhodnosti recyklacneho digestoru.Aj z predoslej diskusie vyplyva, ze tie straty nebudu nejake zavratne. Ide mi skor o to aby sa minimalizoval hluk a zachovala ucinnost hlavne v zachytavani mastnoty. Ale pri takom kratkom potrubi asi neviem riesit hlucnost externym motorom ci nejakym tlmenim? Tiez neviem kde by som umiestnoval spatnu klapku.
Dakujem
Jozef
mne osobne sa zdali tie integrovane do varnej dosky dost hlucne – vsetko je to v skrinke pod doskou. Ak to mate pri stene, osobne by som volil normalne digestor nad varnou doskou a rovno smerom von, ak nemate moznost tahat potrubie inam a dat tam externy motor. A vybral tichy digestor. V takom kratomo potrubi fakr nie je velmi ako riesit utlm, len spravny vyber digestora.