Technológie » Podlahové chladenie s tepelným čerpadlom

Podlahové chladenie s tepelným čerpadlom

podlahové chladenie - chladenie do podlahyIdeálne by bolo, ak by domy nepotrebovali kúrenie a ani chladenie. Ale realita je iná. Donedávna sa v našich klimatických podmienkach pri rozumnom návrhu domu dali navrhovať domy tak, že nepotrebovali žiadne aktívne chladenie. Stačilo napríklad vetrať dom v noci chladným vzduchom a bolo v dome aj cez deň príjemne. S meniacou sa klímou sa toto z roka na rok v niektorých regiónoch Slovenska už ťažšie dosahuje.

A ako tak sledujem klimatológov a ich prognózy, tak nás čakajú z roka na rok stále vyššie horúčavy. Donedávna sme bez problémov udržali tým nočným chladením oknami domy pokojne na interiérovej teplote do 25°C. Rovnako v posledných pár rokoch čoraz viac klientov požaduje v domoch aktívne chladenie. Aktívne chladenie znamená chladenie nejakým zariadením – tepelné čerpadlo, klimatizačná jednotka a podobne. V tomto článku popíšem zatiaľ stále málo využívanú možnosť, ktorá sa nám naozaj osvedčila v realizáciách. Ide o podlahové chladenie s tepelným čerpadlom.

Chladenie do podlahy je fyzikálna blbosť…

S týmto názorom sa môžete stretnúť v diskusiách. Všetci sme sa na základnej škole naučili, že teplo stúpa a chlad klesá. Preto logicky prvá vec, ktorá nám pri chladení podlahou vŕta v hlave je, že to nemôže predsa fungovať. Vychladíme podlahu a všetok chlad bude pri podlahe. Bude nám od nôh zima a na hlavu teplo. Či je to “fyzikálna” pravda alebo nie, nebudem teraz rozoberať. Zo skúsenosti ale viem, že chladenie do podlahy funguje správne a komfortne iba za určitých podmienok.

Podlahové chladenie nie je jednoducho “všeliek”.

Chladenie do podlahy má zmysel používať iba vtedy, ak nepotrebujeme chladiť príliš veľa. Zjednodušene sa dá povedať, že podlahovým chladením dokážete v rodinnom dome znížiť komfortne teplotu cca o 3°C. Takže ak by sa vám napríklad dom prehrieval bez chladenia na teplotu 28°C, tak s chladením dokážete dostať teplotu napríklad na už príjemných 25°C. Podlahové chladenie preto podľa nás treba používať ako “doplnkový systém” do domu pre zvýšenie komfortu v lete. To znamená, že dom treba navrhovať so snahou čo najviac minimalizovať letné prehrievanie. Musí byť dobre tepelne izolovaný, mať kvalitné okna a hlavne musia byť okná z exteriéru tienené. Takže dom treba v podstate navrhovať tak, akoby v ňom žiadne chladenie nemalo byť.

Možno chcete “poriadne presvetlený” dom s množstvom veľkých okien. A nechcete tam ani žiadne žalúzie, ani žiadne screeny alebo iné vonkajšie tienenie v lete, lebo by vám to v lete “pokazilo” výhľad z domu. Tak potom rovno zabudnite na to, že by vám v dome stačilo iba podlahové chladenie. Mohlo by byť ako doplnok, ale výkonovo by nestačilo.

Ako funguje chladenie do podlahy?

Hlavným zmyslom podlahového chladenie s tepelným čerpadlom je využiť rovnaké trubky v podlahe, ako sa v zime využívajú na kúrenie. Takže vstupné náklady na samotný rozvod sú v podstate zanedbateľné. (K cene naviac sa v článku vrátim neskôr).

Do podlahy sa môže vháňať teplota vody maximálne okolo 18°C. Ak by tam šla nižšia teplota, na povrchu trubiek by mohol začať vznikať kondenz – čiže by sa orosovali. A celá skladba podlahy by začala vlhnúť a zničila by sa. Pri takejto teplote vody v trubkách sa na povrchu podlahy dá dosiahnuť teplota okolo 21-22°C. Ak chceme mať v interiéri teplotu povedzme tých 25°C, tak to nie je veľký teplotný rozdiel. A preto aj samotný chladiaci výkon podlahového chladenia nie je taký veľký ako napríklad zo stropným chladením. Stropné chladenie môže mať pokojne 2-3x vyšší chladiaci výkon. Preto sa podlahovému chladeniu často vytýka nízky chladiaci výkon. Ale ako som už napísal, podlahové chladenie treba používať iba tam, kde nepotrebujeme také vysoké chladiace výkony. A bohate nám potom postačí schladiť podlahu na 22-23°C.

Nebude mi zima od nôh?

Hoci to znie divne, že bude podlaha chladná, skúseností ľudí, čo to reálne doma majú nie sú pocitovo negatívne. Samozrejme, sú aj takí, čo im to nevyhovuje. Rovnako ako niekto neznáša klímu a niekomu nevadí. Napríklad ak chcete behať naboso, môže to byť pre niekoho problém. Toto je proste individuálna záležitosť. Treba aj upozorniť, že ak máte napríklad malé deti, ktoré sa hrajú na podlahe, nie je to vtedy veľmi ideálne. Ale osobne v prípade, že v dome budete mať tepelné čerpadlo by som aspoň spravil prípravu, aby sa to dalo v budúcnosti použiť. Deti nebudú navždy malé a nebudú na tej podlahe sedieť trebárs o 10 rokov. A je veľmi pravdepodobné, že bude o 10 rokov zase dosť horúcejšie a potom sa vám to bude hodiť.

Štandardne podlahové chladenie odporúčame hlavne pre ľudí, ktorí majú staršie deti alebo odrastené deti a zvyknú chodiť doma v papučiach.

Len pre predstavu, ak vám to stále “hlava neberie”, že či to nebude studené. Predstavte si bežnú bytovku, kde sa v zime vykuruje radiátormi. Takže v podlahe kúrenie nie je. V zime sa trebárs v tom byte kúri na 23°C.  Pri vykurovaní radiátormi v bytoch je podlaha o niečo nižšia, ako je teplota vzduchu. Podlaha môže mať pokojne teplotu napríklad 22 stupňov. Ak vám nevadí v zime behať po takejto podlahe, tak by to vlastne nemal byť problém ani v lete.

Reálne máme z našich projektov takto zrealizovaných už viacero domov. Najstaršia realizácia bude mať už asi aj 10 rokov. A klienti si naozaj tento spôsob chladenia pochvaľujú.

Podlahové chladenie verzus bežná klimatizácia

Ako som už spomenul, pri chladení podlahou máme podlahu povedzme 21°C a teplotu vzduchu 25 °C. takže rozdiel teplôt je 4 °C

Naproti tomu splitová jednotka (klasická klimatizácia na stene) môže mať napríklad v režime chladenia na výparníku teplotu okolo 6-8 °C a do priestoru fúka vzduch o 10-11 °C. Rozdiel teplôt vo výsledku 14-15°C.

A to je ten rozdiel v komforte. Čím je medzi zdrojom chladu a interiérovou teplotou väčší rozdiel, tým je ten spôsob menej komfortný. Ideálny stav je taký, aby teplota povrchov a aj teplota prúdiaceho vzduchu v dome mala rovnakú teplotu ako je požadovaná interiérová teplota vzduchu. A podlahové chladenie je tomuto ideálu podstatne bližšie ako splitové jednotky.

Koľko to stojí naviac chladenie do podlahy?

Chladenie do podlahy je zaujímavé hlavne preto, že ak už v dome bude tepelné čerpadlo, tak za relatívne malé investičné náklady naviac máme možnosť dom chladiť.

Základné rozdiely v cene:

1/ Mierne drahšie podlahové rozvody

Zvyčajne pri chladení podlahou projektujeme o niečo hustejšie rozloženie trubiek v podlahe. Takže v rozvádzači pribudnú na bežne veľkom rodinnom dome zvyčajne 1-2 okruhy naviac. Okrem toho v lete nechceme chladiť do podlahy v kúpeľniach. Takže rozdiel je aj v tom, že kúpeľňové okruhy sú inak riadené a v lete sa nepoužívajú.

2/ Drahšie tepelné čerpadlo

Aby tepelné čerpadlo mohlo v lete chladiť, musí byť použité iné, ako keď má iba kúriť.

Spolu orientačne boli zatiaľ tie náklady naviac za spomenuté veci na úrovni okolo 400-600 EUR oproti systému, ktorý iba kúri.

V porovnaní s chladením do stropu alebo samostatným systémom multisplitových jednotiek je to naozaj zanedbatelná položka.

Podlahové chladenie – odporúčaná projektovaná technológia

Vzhľadom na všetky výhody a aj nevýhody popísané vyššie túto technológiu kúrenia a chladenia podlahovými rozvodmi a tepelným čerpadlom vzduch-voda našim klientom odporúčame. Preto ju máme zaradenú v našich projektovaných technológiách a používame ju pri katalógových a aj individuálnych projektoch.

Môžeme samozrejme polemizovať o tom, či sa tepelné čerpadlo vôbec v malom rodinnom dome oplatí alebo nie. Do tejto otázky ale vstupuje aj požiadavka dosiahnuť energetickú triedu domu A0. Kategória A0 je pri malých domoch s tepelným čerpadlom dosiahnuteľná viac menej vždy. Toto sa ale nedá povedať o všetkých dostupných používaných technológiách kúrenia pre rodinné domy.

Okrem toho vďaka stále rozšírenejšiemu používaniu tepelných čerpadiel sú tieto cenovo dostupnejšie, ako to bolo napríklad pred siedmimi rokmi, keď som robil rozhovor o tepelných čerpadlách.

 

Ak máte skúsenosti s chladeném do podlahy, napíšte ich do komentára. Rovnako ma zaujíma, či by ste si dali alebo nedali do domu tento spôsob chladenia 🙂

 

 

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.

Páčil sa vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch a interiéroch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto knihy tiež zdarma:

ebooky rodinné domy a interiéry


59 comments on “Podlahové chladenie s tepelným čerpadlom
  1. Juraj píše:

    Dobry den,

    Fungovala by varianta chladenia, ze do systemu riadeneho vetrania by sa vlozila mala klimatizacna jednotka?
    Alebo pri tak pomalom pohybe vzduchu pri riadenom vetrani by to nemalo ziadnu ucinnost?

    • Michal píše:

      Rozvody rekuperácie by sa tiež nemali moc podchladzovať z dôvodu že by sa v nich mohla začať tvoriť kondenzácia. Viem že niektoré rekuperačné jednotky sú vybavené alebo sa ku nim dá pripojiť vodný výmenik, že popri studenej vode sa vzduch ochladí a možno tiež tak sa dá ku nim pripojiť nejaká klimatizačná jednotka ale to neviem. Taktiež už začali robiť rekuperačné jednotky s takzvaným baj pasom, t.j. že keď je v interiéry vysoká teplota, tak ak sa teplota vonku zníži vzduch už neprechádza cez rekuperátor ale na priamo, čím prichádza o dosť chladnejší a cez noc vie takáto jednotka schladiť dom.

    • ferol píše:

      Su take systemy s dochladzovanim priamo v rekuperacii. Ale dosahuju priblizne rovnake chladiace vykony ako toto podlahove chladenie – ked su v rovnakom dome. Ale pri schladzovani vzduchu vznika vacsie riziko kondenzu v potrubi a potom mozne plesne – co je podobny hygienicky problem ako pri klimatizaciach a vyzaduje to teda udrzbu. Za mna je z hladiska komfortu a hygieny lepsie riesenie chladenie podlahou a vetracia jednotka nech iba vetra a zabezpecuje cerstvy vzduch v dome.

    • Dominik píše:

      Pozdravujem, pripnem sa do diskusie nakoľko osobne zvažujem chladenie a zaujíma ma ja táto možnosť okrem podlahového chladenia, aje aj možnosť chladenia tepelným čerpadlom výmenníka vloženého do potrubia vetracej jednotky.

      • ferol píše:

        To uz radsej pouzite vetraciu jednotku, ktora vie chladit systemovo. Neskladajte to nejako “nesystemovo”. Na to su urcene aktivne vetracie jednotky – napr. Nilan. Alebo vetracia jednotka Jablotron s Coolbreeze.

  2. Lubo píše:

    zdravím tretí rok som v novostavbe a vyuzivam podlahové chladenie. Ano je pravda ze rozdiel teplôt je max. 3 – 4 stupne ale pri spravnom zatepleni domu (u mna 180 mm),nastavení vonkajších zaluzii ( u mna smart dom u ktoreho sa pri zvyseni teloty v izbach nad nastavenu teplotu, a nastavení sklonu, pripadneho zatvorenia zaluzii ak je vonku nad 4000 luxov) , správnom nastavení rekuperacie, viete este pridat dalsie 3 – 4 stupne a to už vám úplne staci. Mam vynilovu podlahu, je absolutne prijemna v lete, aj keď u nás sa chodí v papučiach. Bez vyrenia prachu, prijemny chlad, žiadne fúkanie na chrbát… je však pravda ze ked je vonku 35 stupnov tak 17 stupnov v dome nedosiahnete. Za mna doporucujem…

  3. Braňo píše:

    Dobrý deň, vďaka za poučný článok. Platí to čo píšete v článku rovnako aj pre drevostavby? Alebo tam je riziko vzniku kondenzu vyššie (resp. horšie následky) a preto sa podlahové chladenie v drevostavbách nerealizuje?

    • ferol píše:

      Rovnako to platí aj pre drevostavby. Riziko toho kondeznu je minimalne, lebo moderne tepelne cerpadla to vedia riadit. A ak by aj nastal, vlhne najprv poter v ploche.

  4. Jozef píše:

    Zdravím, tiež máme na rodinnom dome realizované podlahové chladenie v kombinácii s tepelným čerpadlom. Máme tam snímač rosného bodu na ochranu pred kondenzáciou pary na rúrkach. Ten sa dá nastaviť v rozsahu relatívnej vlhkosti od 75% do 100%. Keď bol nastavený na 75%, tak každú chvíľu vypínal chladenie. Ale aj po prestavení na hodnotu blízku 100% ešte sem tam vypne, najmä ak sa v kuchyni niečo varí a je zvýšená vlhkosť vzduchu. Pri vonkajšej teplote 35°C tepelné čerpadlo dokáže udržať teplotu v dome okolo 26-27°C. Podlaha má okolo 22°C, malý vnuk po nej behal bosý a nevadilo mu to.

  5. Ondrej píše:

    A co takto chladenie v strope? Ja to mam projektovane spolu chladenie s kurenimn v strope. Ano zase opacne vacsina ludi riesi, ze je fyzikalna blbost kurit v strope, plus ze mi bude prazit na hlavu. Fungovat by to malo ale ako infraziarice, ktore sa osadzaju tiez na stropy. Teplota vody je pri kureni nizka a pri chladeni relativne vysoka. Vsetko je schovane v omietke. Popravde som zvedavy ako to bude fungovat, zvlast pri mojej kombinacii plynovy kotol + studna

    • Peter píše:

      Takto to mame presne aj my, este tiez len staviame, zapojenie TC by malo byt o par dni, takze sme to este u nas realne nevyskusali, ale predtym nez som sa pre tento system rozhodol som si pobehal 2 stavby a pokecal s x ludmi co s tym robia a vysledok:
      – presne tak, bude sa to spravat ako infra ziaric, tj. kurenie bude salanim z betonovej dosky. Okrem toho (a to plati aj pre podlahove chladenie), ako Fero pise, skolska fyzika je jedna vec, realita druha – v dome mate digestor v kuchyni, ventilatory na WC, rekuperaciu, ale hlavne, v tom dome sa hybete – toto vsetko vzduch dostatocne premiesa
      – rovnako spravne, pri tomto systeme si mozte dovolit trochu nizsie teploty pri chladeni a kurenie nieje nijak ovplyvnene
      – je tu este taky drobny plusovy efekt pri poschodovych domoch, pokial mate trubky zaliate priamo v doske (tak mame my, Vy ich mate asi len na nej zaomietane ako pisete) -> strop 1 NP je podlaha 2 NP, 2 NP su vacsinou kludove miestnosti, kde clovek obzvlast oceni tu spravnu teplotu pri spanku a tam tento system tiez este pomoze

    • ferol píše:

      Bude to fungovat dobre a budete mat dokonca vacsi vykon chladenia. Za mna je to velmi dobra varianta, ktora sa casto nerobi, ale osobne by som ju zvazil hlavne v pripade, ak by na podlahe mali byt velmi teple izolacne povrchy (hrube drevo, korok, koberce a pod)

  6. Richard píše:

    Velmi dobry a vystizny clanok, hlavne z praktickeho hladiska. Z pohladu komfortu a aj zo zdravotneho hladiska by som do moderneho domu volil iba podlahove alebo stropne chladenie, ziadnu klimatizaciu. No ako bolo spomenute, ludia zijuci v dome sa na to musia ‘nastavit’ pri zohladneni urcitych pricipov (vetranie, tienenie,…). Tym nemyslim, ze sa musia obmedzovat.

    My mame trocha podobny system pri poschodovom dome pasivneho standardu, ked tepelne cerpadlo voda/voda zohrieva filigranove stropy (v nich su aj rozvody vetrania). V letnom rezime vyuziva cerpadlo chladnejsiu vodu zo zemneho kolektora na ochladenie stropnej konstrukcie. V podstate to pomaha udrzat alebo znizit teplotu domu ako celku za predpokladu dodrzania ostatnych zasad, ako napr. neprehrievat, tienit, atd. Cez leto je nastavene zapnutie chladenia pri 26 st., co pomoze schladit dom do rana na 25 a takto to v pohode funguje aj pri najvyssich vonkajsich teplotach.

  7. Dušan píše:

    Pod drevené podbitie krokiev a klieštin (pod strechou) a pod betónovú deku na prízemí sme naložili v 20 cm rozostupe rúrky určené na podlahové kúrenie, ktoré sme ukončili v rozdeľovači v skrinke umiestnenej nad skrinkou rozdeľovača podlahového kúrenia.
    Rozloženie rúrok na strope kopíruje rúrky na podlahe.
    Rúrky sú pokryté rabitzovým pletivom, spevneným drôtom a omietnuté asi 3,5 cm nastriekanou omietkou, s neupraveným ( hrboľatým – akokeby brizolitovým) povrchom.
    Trochu navyše kúrenárskej technológie v “kotolni”, jeden snímač vlhkosti / rosného bodu na strope a samozrejme “obojživelné” tepelné čerpadlo, ktoré dokáže v lete chladiť.
    Stará plynosilikátová budova je zateplená 10cm EPS a má dobré plastové okná s trojsklom. Vovnútri je administratívna budova – ľudia sedia za počítačmi po celý deň.
    A v lete chodia radi do roboty, lebo je tam príjemne chladivo, bez fúkania ventilátorov. Ak chcú, otvoria si okná a pustia trochu teplého ale čerstvého vzduchu zvonku, s čvirkaním vtáčikov a nič strašného sa nestane, žiadne kondenzy, kvapkanie na hlavy, alebo plesnenia sa nekonajú. Riešenie má už cez 10 rokov a funguje nám k vrcholnej spokojnosti.
    A myslím, že okrem rádovo vyššieho komfortu, ako s fúkajúcim vzduchom, je to oveľa lacnejšie ako akékoľvek iné chladenie, ktoré je pri intenzívnej práci s počítačmi skoro vždy potrebné. Príďte sa pozrieť.

  8. Jozef píše:

    Okrem podlahového kúrenia máme ešte na WC a v kúpeľni aj rebríkové radiátory. Keď na nich otvorím ventily, studená voda ide aj do nich, para na nich kondenzuje a dajú sa použiť na zmenšenie vlhkosti vzduchu v dome, len treba zachytávať kvapkajúcu vodu…

  9. Brno Herich píše:

    Mame drevostavbu, tepelne cerpadlo vzduch voda do podlahovky , cerpadlo s modom kurenie aj chladenie. To chladenie funguje ako popisujete – dava rozdiel cca 3 stupne oproti situacii ked by bolo chladenie vypnute. Mierne rozdiely mozu byt kedze sa vychladi v podstate poter /doska v ktorej je podlahovka zaliata. Efekt to ma najma pri predchladeni v neskorsom poobedi pre lepsi spanok v noci a potom pri rannom predchladeni pre znizenie teploty cez den. V dome mam aj rekuperaciu s automaticky riadenim bypassom ktora tym ze “vymiena ” vzduch v dome cca 1x za 4-5 hodin podporuje ochladzovanie interieru v noci ale aj prudenim vzduchu okolo podlahy/najchladnejsieho povrchu v dome pri zapnutom chladeni cez den. V najhorucejsom lete zapinam TC s chladenim este v skorych poobednajsich hodinach – potrebne pre dochladenie interieru aj ked vtedy to ma TC narocnejsie z hladiska “vyroby” chladu zo vzduchu prehriateho na 35+; rano a vecer je to energeticky omnoho efektivnejsie. Z uvedeneho vyplyva moznost navrhnut/zrealizovat kde sa da v interieri napr. masivnejsiu stenu/strop so specialne na chladenie urcenym samostatnym okruhom z TC idealne este ofukovanym rekuperaciou. Aj ked tam uz je lepsi pri velkych teplotach v exterieri aj “flow down” rezim az po uplne vypnutie rekuperacie. Inak aj v takejto situacii rekuperacia pri smart nastaveni rekuperuje – chladi vyfukovanym vzduchom nasavany teplejsi z exterieru. Celkovo mi navrh a realizacia technologii pre uchladenie a vetranie zvlast malych presklenenych objemov pri velkej ploche plasta este k tomu preskleneho (napr. prizemny bgw s plochou/sedlovou strechou) pride omnoho narocnejsie ako riesenie vykurovania hoci normy sa podla mojho laickeho pohladu sustreduju hlavne na to kurenie. U nas ma napr. citelny vplyv aj vedenie rekuperacnych rozvodov v casti domu s plochou strechou – tu sa efekt “nocneo chladenie” vzduchom prejavuje omnoho slabsie ako v casti domu s pultovou strechou naviac orientovanou sklonom na sever. Taketo “fajnovosti” zatial dokazu navrhovo riesit iba ludia s realnymi skusenostami s vacsim mnozstvom instalacii tychto technologii.

  10. Juraj Gašpárek píše:

    Dobrý deň, prosím Vás, už ste sa stretli s kombináciou rekuperácie a tepelného čerpadla v jednom a nahradením podlahového kúrenia s kúrením cez vzduchovody? Ak áno, aké sú výhody a aké nevýhody takéhoto spôsobu kúrenia? A ak aj nie, viete mi napísať Váš názor na takúto kombináciu?
    Ďakujem za odpoveď.

    • ferol píše:

      Ano, riesili sme aj take projekty v minulosti. Ide vpodstate o teplovzdusne vykurovanie. Hlavna nevyhoda za mna je, ze to musi tocit podstatne vacsie objemy vzduchu, ako ked sa iba vetra. Co moze byt nekomfrotne. Salave zdroje kurenia a chladenia (podlaha, stena alebo strop) su jednoznacne komfortnejsie riesenia. V sucasnosti by som si teplovzdusne kurenie osobne nevybral.

  11. Peter píše:

    Ja by som len doplnil, ze kto uvazuje o podlahovom chladeni a ma ZB strop, je vyslovene skoda nespravit stropne chladenie. Chladenie v ZB doske nie je ziadna velka investicia, setrilkovia si mozu tie rurky v strope napaskovat na spodnu vystuz aj svojpomocne a potom to uz fakt je len o cene rurok, jednom rozdelovaci a privode naviac. Vykon a komfort neporovnatelny.

    • ferol píše:

      Len ono to pre vacsinu ludi realne nie je len o cene trubiek a rozdelovaci. Realne je to v porovnani s podlahovym kurenim podstatne drahsie riesenie na urovni par tisic EUR naviac vo vysledku.

      • Peter píše:

        Ano, ale beriem stav, ze sa robi ZB strop, vsetko na chladenie sa beztak kupuje (kvoli chladeniu do podlahy), potom ide fakt len o ten rozdelovac, napojenie, trubky a praca.

        Samozrejme len material robi > 1000 €, takze ano par tisic s pracou, v beznom dome povedzme 3-4000, ak clovek nenatrafi na podvodnika. Pokial niekto nema napaty rozpocet na jednotky €, tak si myslim, ze pri celkovej cene domu to je nic a spravi za tie jednotky tisic viac muziky, ako nejake predrazene podlahy, obkladacky a nabytok…kde sa da cenovo uletiet podstatne viac.

        • ferol píše:

          To samozrejme ano. Pchat peniaze za nejake predrazene talianske dizajnove obkladacky alebo do komfortu mikroklimy v dome, tak si jednoznacne vyberam ten komfort.

          Zase na drujej strane, ak to stropne chladenie jednoducho kvoli vykonu v dome netreba, lebo postaci dochladenie podlahou, tak tych povedzme 4000 EUR naviac sa da pouzit aj inak a nie ich zabetonovat do stropu. Ak to ale chce mat niekto ako “rezervu” do buducna, tak nech ma.

          • Peter píše:

            To nie je len o vykone. Komfort chladenia stropom je neporovnatelny, rovnako ako komfort kurenia podlahou. Da sa naopak jedno aj druhe, ale zrovna peniaze za tieto 2 veci nelutujem a uz vobec mi nechybaju roky byvania s radiatormi a fancoilom.

            • ferol píše:

              Tak ono to je aj o suvislostiach a typu stavby. Ak nie je betonovy strop (napr. drevostavby), tak riesit chladene stropy v sadrokartone su podstatne drahsie na m2 ako ked su trebars len podomietkove. Cize do ceny treba vzdzy uvazovat aj vyvolane naklady, lebo tych moznych konstrukcnych rieseni stavieb je velmi vela

  12. Martin píše:

    ja mám podlahové chladenie tepelným čerpadlom 1. rok a je to super…
    žiadna studená podlaha žiadne rosenie

  13. Kamil Halász píše:

    Dakujem za clanok. Podlahovemu chladeniu sa ako projektanti, ale aj obchodna firma venujeme uz viac ako 12 rokov a k dnesnemu dnu mame cez 45000 m2 instalacii priamo v SR (aj v uplne referencnych objektoch s celoslovenskym vyznamom). Ale v clanku je viac nepresnosti, resp. neuplnych udajov. Najvacsi problem je, ze sa klasicke podlahove vykurovanie aplikuje aj na chladenie. Sice to funguje samozrejme, ale velmi obmedzene. To potvrdzuje aj clanok, aj diskusia, aj moje skusenosti. My volime ine riesenie a tam su moznosti podlahoveho chladenia uz ovela lepsie. Samozrejme vsetko ma svoje vyhody aj nevyhody a je dolezite mat dostatok skusenosti, aby sme klientom vedeli “usit” riesenie vhodne pre jeho nehnutelnost a najma sposob jej uzivania! Ale potom, co sme velmi casto bojovali za tuto technologiu uplne osamoteni, tak je kazda osveta (vratane tohto clanku) velmi vitana 🙂

    • Peter píše:

      Pekny pokus o reklamu. A ked si ju uz robite zadarmo, mohli by ste sa podelit aj konkretne o vase zistenia, nepresnosti a odporucania. Inak su to len reklamne kecy s “riesenim na mieru”.

    • ferol píše:

      Tie nepresnosti a neuplne udaje zaujimaju samozrejme aj mna. Inak cielom clanku nie je dokonale technicky popisat riesenie, ale pre vacsinu laikov vysvetlit hlavne vyhody a nevyhody.

      • Kamil Halász píše:

        Clanok je OK a chapal som kontext. Preto som vas na konci pochvalil. Mozem vam poslat podrobnejsie (aj napr. studie a termovizie), ale aspon zatial napr.: 1. zuzili ste podlahove chladenie len na klasicku podlahovku, ale su rozni vyrobcovia (nie len jeden), ktori rozne zvacsuju odovzdavaciu plochu a su vhodnejsie na plosne chladenie. Hustejsie rurky “nestacia”, resp. nedokazu kompenzovat vsetko. 2. teplota vody moze byt aj nizsia ako 18 st.C a stale bez rizika kondenzacie – ale toto je na dlhsie 3. absentuje napr. dolezity dovod, okrem tienenia, ktory spravne uvadzate a to je sposob uzivania stavby. Ak majitel domu ma napr. zaujem o priamy kontakt so zahradou a napr. casto otvarat okna, tak to tiez neguje plosne chladenia. 4. da sa schladit priestor aj pod 25 st.C (22,5-23 st.C) a v praxi mame casto rozdiel aj 7-10K voci teplote exterieru 5. z hladiska akceptacie povrchovej teploty podlahy je dolezita spravna volba podlahovej krytiny vo vztahu k teplotnej prijimavosti podlahy …. 6. kombinacia nie len s TC, ale aj volnym chladenim studnicnou vodou, popr. zemne sondy (drahsie) … 7. podlahove chladenie casto je nutne kombinovat aj s inymi systemami.
        Ale toto su odborne detaily, celkovo vas clanok ocenujem.

        • ferol píše:

          Dakujem za doplnenie info. Clanky na blogu priebezne aktualizujem aj podla komentarov, tak niektore veci do clanku este doplnim aj podla Vasich pripomienok.

  14. Roman píše:

    Pouzivam v dome podlahove chladenie asi 3 roky. Mam poschodovy dom, pricom prizemie je ciastocne zapustene v terene. Podlahove chladenie vyuzivam iba na poschodi a chladenim a asi aj rekuperaciou dosiahnem na poschodi porovnatelnu teplotu na oboch podlaziach (do cca 25stupnov).Cez leto vypinam okruh kupelne a naopak naplno otvorim okruhy (chodba,satnik..) kde sa nemusi naplno kurit. Podlahove chladenie vsak musi byt zapnute dlhsie aspon par dni. Podlaha pocitovo vobec nie je neprijemne chladna. Vo firme mame stropne chladenie, ucinnost je neporovnatelna ale cena tiez 🙂 Za mna podlahove chladenie je super volba za par sto eur a doporucil by som ho kazdemu kto ma podlahovku a tepelne cerpadlo.

  15. Radim píše:

    Zkušenosti jsou pěkné, mají však jedno ALE a tím je vlhkost vzduchu po ochlazení. Doporučovaná je 40-60%, kterou v létě tímto způsobem téměř nikdy nedosáhnete. Jak ji při chlazení podlahou srazíte na přijatelná procenta ?
    Já chladím pomocí rekuperace a přesto, že kondenzátu vzniká velké množství, tak se jen stěží držím pod 60% (neotevírám okna ani dveře, stínění v létě je přesahem na 100%, TZ je 3,7kW celkem při 182m2). Samozřejmě žádný průvan nebo chladný vzduch nevzniká při objemech kolem 100m3 za hodinu – téměř to necítíte ani 10cm od vyústky.
    Naopak “topení” tímto způsobem je dostatečné pro teploty bez slunce nad 5°C.

    • Kamil Halász píše:

      Bez reklamy zadarmo, ako mi to napisal Peter, si dovolim tvrdit, ze na slovensku nie je vela ludi, ktori maju viac skusenosti s podlahovym chladenim ako ja. A trochu vyssie som pisal tiez, ze: 7. podlahove chladenie casto je nutne kombinovat aj s inymi systemami. Je to komplexna tema a treba vediet pomerne podrobne, ako sa vysporiadat medzi inym aj s odvlhcovanim, lebo je to presne ako pisete. Plosny system chladenia odvlhcit nedokaze. Ak mam napr. vzduch v exterieri 62%, neskor v interieri ho dochladim, tak relativna vlhkost este stupne, aj nad 65%. Nie je to vsak takto cierno-biele. Riesit sa to da a tato technologia bude mat urcite coraz vacsie zastupenie, lebo pri spravnom navrhu ma ovela viac vyhod ako nevyhod. Je to vsak naozaj nad ramec tejto diskusie.

    • Peter píše:

      Ano, asi jedina a najvacsia nevyhoda (aj to len obcas) chladenia stropom/stenou/podlahou je, ze neodvlhcuje.

      Ja to neriesim, neodvlhcujem, par dni v roku mam RH > 70% pri teplote 23-24 stupnov.

      Ale netreba relativnu vlhkost brat ako strasiaka. Jedine si treba postrazit rosny bod na chladiacej ploche (u mna s bezpecnou rezervou). Ano, po ochladeni vzduchu stupne hodnota RH, ale v kombinacii s riadenym vetranim je absolutna vlhkost rovnaka, ako vonku. Ak si mam vybrat vlhko a horuco alebo pocitovo rovnako vlhko a chladok, tak si vyberam chladok :).
      A je to problem naozaj len pri par dnoch, ked je extra dusno/vlhko vonku.

  16. Pavol P. píše:

    Vyuzivam stropne chladenie uz asi 6 rok plus to pouzivam v dalsich stavbach. Musim povedat, ze pre tych, co si myslia, ze usetria chladenim v podlahe musim sklamat. Je to take amaterske riesenie, ktore na prve pocutie zneje velmi rozumne.

    Ako pisal panko vyssie, musite to kombinovat s dalsimi rieseniami rozumej vyssie naklady a caste nastavovacky, rosenie a podobne. Co myslim, vacsina ludi nechce riesit, ked uziva dom.

    Dane riesenie v podlahe je kozmeticke. Ak neverite, skuste si ist pozriet pocit v dome u suseda, co ma stropne/stenove chladenie. Nejde vzdy len o stupne, ale o pocit. Jednoznacne stropne chladenie je lepsie.

    Ak skombinujete stropko so zaluziami viete dosiahnut 22-23 stupnov aj v extremnych teplotach. Konkretne u mna doma to mame v SDK a mame plochu strechu (na nej strk).

    A usetrenie je ake vlastne? Trubky a rozdelovac + robota asi 1-2 dni, ak sa to zalieva v betonovej doske? Hej, asi to bude par tisic pre neskusenych ludi, ale neoplati sa hladat skratky typu podlahove chladenie. Ako pocuvam susedov co to maju okolo mna, tak bud to nepouzivaju alebo sa im rosi interier. Samozrejme, clovek, co to nikdy neporovnal a nezazil tazko uveri, co je lepsie. Hlavne ked stava prvy dom…

    • Peter píše:

      Suhlasim do bodky.

      Akurat to SDK je cenovo najdrahsie riesenie a najcitlivejsie na rosny bod. Ale isiel by som aj do SDK, ak by som musel.

      Ja som si aj pri betone myslel, aku strasnu regulaciu budem potrebovat, snimace rosneho bodu…jeden podvodnik mi chcel predat regulaciu na chladenie za niekolko tisic. A zatial som zistil, ze okrem poladenia prietokov netreba nic, dokonca ani ekvitermicku krivku chladenia nepouzivam, akurat to automaticky vypinam medzi 19:00 – 4:00. Do betonu sypem 17-18 stupnovu vodu (ako stiha chladit vrt), povrch sadrovej omietky ma +- 22, interier konstantne 23-24, ziadne rosenie nehrozi ani pri extremnej vlhkosti.

      • Kamil Halász píše:

        No mal som kolegu montážnika, ktorý bol rovnaký veľký odporca podlahového chladenia ako vy s p. Pavlom. Tiez preferoval bud nic, alebo max. stropne chladenie. Dnes ma doma vo vlastnom dome podlahove chladenie (a nejake stenovky) a dokonca uz presvedcil viacero klientov. Pozor, aby ste nakoniec nedopadli rovnako 🙂

        • Peter píše:

          Ja nie som zaryty odporca podlahoveho chladenia, len preferujem najlepsie/plnohodnotne riesenie ;-).

          Ako kolega nedopadnem, lebo uz mam v dome stropne v betone a dalsi dom sa stavat nechystam. Ak by k tomu nejakym omylom doslo, zase bude stropne 🙂

          Kazdopadne hocijake chladenie je lepsie, ako nic.

      • Kamil Halász píše:

        Už len dodám, že obaja máte svoju pravdu a aj keď odborník by nikdy, naozaj nikdy nemal povedať o technickom riešení, že je amatérske len preto, že ho nepozná, popr. nevie robiť. Toto sme my projektanti pocuvali kedysi aj o kondenzacnych kotloch, aj o podahovom kureni, aj o stenovom kureni, aj o tepelnych cerpadlach a pod.! Inak uz som videl aj nepodarene stropne chladenia, dokonca tak, ze ich prestali uplne uzivat. Tiez to nie je len o montazi kdekolvek a akokolvek.
        Ale podlahové chladenie je výborné, ak je správne spravené a vhodnou technológiou (aj ho mam doma, aj v office). A ceny? Aktivovaný strop je najlacnejší, ale aj najslabší – pomalé reakcie a nízky výkon voči ostatným, nemoznost aplikovat tam, kde ide SDK, alebo pri rekonstrukciach. Suche stropne je OK, ale asi 3x drahsie ako kvalitne spravene podlahove chladenie. To je zasa vhodne pre mnozstvo stavieb, ale musia byt splnene podmienky pre jeho aplikaciu. Preto by systemy vykurovania a chladenia mali navrhovat prednostne ludia, ktori velmi dobre ovladaju stavebnu fyziku do hlbky.

        • Peter píše:

          Tie nepodarene stropne ma zaujimaju, v com bol problem.

          Inak ja som si TBJ nerobil na kolene. Mal som aj projekt s peciatkou, hoci bol na 2 veci, lebo (renomovana) realizacna firma to aj tak prekopala podla seba. Vsetci sa tvaria, ako sa to robi na mieru (zakaznici to radi pocuju) a mrskaju to vsade rovnako CTRL+C -> CTRL+V, lebo to vobec nie je jadrova fyzika. Minimalne TBJ a podlahovka urcite nie.

          Pomale reakcie ma netrapia, mam rad stabilnu teplotu. Samozrejme, ak si niekto necha prehriat murovany barak s betonovym stropom na 30 stupnov, tak pri TBJ si potom na chladok pocka aj 2 dni. Takym expertom treba montovat klasicku klimu.

          • Kamil Halász píše:

            Uzivatel rodinneho domu a najma laik akceptuje skoro vsetko, byva a ani nema s cim porovnat. Ale su aj stavby omnoho vacsie, narocnejsie a tam sa to uz posudzuje inak.
            Samozrejme kvalita projektov, ucnovskeho skolstva, absentujuce nadstavbove vzdelanie pre technikov a mnoho inych veci, je uz naozaj mimo tejto diskusie.
            V danej stavbe – bytovy dom – je problem, ze ten co instaloval stropne chladenie – podla plochy miestnosti – neprepocital poctivo chladiacu zataz, alebo chcel predat – kym strop daval max. 20-30 W/m2 (nie tabulkovo, ale realne pre skutocne rozdiely teplot povrchu a vzduchu), potreba chladu bola niekde az 70-90 W/m2. Nasledne znizovanie teploty vody aktivovalo snimace kondenzacie a uzatvaranie okruhov. Niektori si ich deaktivovali ale nasledne vzrastla rel. vlhkost interieru. Este sice nic nekondenzovalo, ale uz to bolo neprijemne (nad 67%). Reakcia bola otvorene okna a tym nefunkcnost plosneho chladenia. Riesenie – v principe ziadne, nakolko napr. v detskej izbe pri malej ploche stropu, zapadnym oknam (vnutorne tienenim) a PC s 400-500 W zdrojom vela clovek neporiesi. Nie v dokoncenom bytovom dome.
            A tychto pripadov je viac. Totiz kym pri plosnom kureni zvysim teplotu vody, ak to potrebujem, tak pri chladeni je to uz problem. A plocha stropu je casto vsetko, len nie taka, aku potrebujem casto na chladenie. Vezmite si napr. domy, ktore maju obyvacku cez dve podlazia. A velke presklenie na juh. Plocha stropu to casto nedokaze kompenzovat. V administrativach je to na samostatnu debatu s koliziami v strope vs. casto sa meniaca dispozicia a ine.
            Preto to je najcastejsie o kombinaciach sitych na mieru danej stavby.

  17. miro píše:

    Mam stropne chladenie v kombinacii s aktivnou rekuperaciou,
    len chcem podotknut na 2 zasadne veci ktore neboli spomenute v clanku,
    1. aktivna rekuperacia sice konstrukciu neschladi, ale pokial je zapnuta, odvlhcuje teply vlhky vzduch v dome, a toto odvlhcenie pocitovo posobi ako schladenie, napr pri 27 stupnoch v dome a vlhkosti, 45%, sa da bez problemov fungovat.
    2. stropne chladenie, ochladi konstrukciu, ale vlhkost v dome zvysi. pretoze vzdch ktory sa nachadza okolo chladiaceho stropu a je chladnejsi, uz nevie prijmat tolko vlhkosti ako doteraz, a samozrejme pokial niesu splnene podmienky pre rosny bod, pretoze sa tomu chceme vyhnut, tak RV sa zvysuje a to nieje vobec komfortne. aj ked ma vzduch napr 25 stupnov a RV je bliziaca sa k 70%.
    takze moj dodatok znie, ze chladenie konstrukciou treba skombinovat chladenim vzduchom.
    pozor pasivna rekuperacia ani ziadny bypass vam tuto vlhkost neznizi

    • Peter píše:

      Vlhkost sa nezvysi, odkial by sa tym chladenim nabrala?
      Stupa len hodnota RV, ktora je zavisla na teplote.

      Absolutna (pocitova) vlhkost je rovnaka.

      • Kamil Halász píše:

        Vlhkosť nie je z chladenia ale môže byť z vonkajšieho vzduchu (vetranie), ale aj zo strany interiéru – varenie, pranie, mokré umývadlá, sprchy, potenie, dýchanie a pod. A nasýtenie vzduchu vodnou parou je závislé práve od teploty vzduchu. Tam je dôležitý rosný bod, keď už pri istej teplote je vzduch nasýtený vodnou parou, nedokáže absorbovať ďalší a dochádza ku kondenzácii. A tento stav nastáva aj po zmene teploty bez pridávania novej vlhkosti. V praxi nám robí problém vysoká vlhkosť v lete, ale paradoxne v zime neraz opačne nízka vlhkosť v interiéroch. Aj pri stropných chladeniach pozorujeme, že ráno je všetko ok, potom prídu do kancelárie ludia a postupne nám RV stúpa vyššie a vyššie – práve ziskami od ľudí.

  18. Ján píše:

    Zdravím, super téma, zrovna ju taktiež riešim a uvažujem nad podlahovým chladením. Klasickú klimatizáciu neznesiem ani ja ani manželka. Je to veľký kompromis medzi lepším chladiacim výkonom pri stropnom chladení a omnoho nižšími investičnými nárokmi pri podlahovom chladení (avšak len pre toho, kto bude mať aj podlahové vykurovanie) A musím k autorovým tvrdeniam podotknúť, že dá sa to aj bez tepelného čerpadla a s takmer nulovými prevádzkovými nákladmi – vlastnou studňou úžitkovej vody. Mnoho RD majú studňu (čo tvrdím, že by to mala byť povinnosť všade, kde sa to dá). V dome u rodičov je v studni celoročne 12-15°C voda a teda náklady na chladenie máte 0€. Stačí k tomu maličké ponorné čerpadlo, izolovaný prietokový výmenník, obehové čerpadlo a zmiešavací ventil nastavený na cca 17-19°C. Známi si to spravil svojpomocne – dodatočne do už existujúcej podlahovky. Oteplenú vodu tlačí do podzemnej nádrže na dažďovú vodu s ktorou polieva záhradu, keď je plná, má prepad do trativodu, čo mu však len málokedy ide do trativodu. Väčšinou keď mu beží chladenie, je vonku teplo a treba polievať.

    • Michal píše:

      S tou studňovou vodou to znie super, ale asi by som sa bál, keď mi bude v podlahovke prúdiť stále nová voda, aby sa trubky nezanášali vodným kameňom. To chcem povedať, že by trebalo asi vedieť tvrdosť vody zo studne a prípadne ju upravovať aby nebola moc tvrdá.

    • ferol píše:

      Jasne, ze da sa to riesit aj studnovou vodou. Ale v clanku islo o to, ze ak niekto do domu dava tepelne cerpadlo na kurenie a ohrev teplej vody a planuje kurit do podlahovky, tak s tym rovno v lete chladit za minimalny investicny naklad naviac mi pride uz skoda to proste neurobit, ak to dokaze dom ochladit. A v takejto kombinacii uz zase k tomu naviac pripajat studnu je otazne a komplikovat tym system.

  19. Palo píše:

    Dobry clanok, suhlasim, pekne je to tu zhrnute.

    Sam pouzivam TC aj na chladenie v lete a je to postacujuce na znizenie teploty o par stupnov (dom mam dobre zatepleny 200-kou polystyrenom, okna kvalite 3-sklo Geneo, a tienenie vonkajsimi zaluziami). Dosiahnuta izbova teplota 24-25C. Je to super riesenie za par stoviek EUR navyse.

    Len by som doplnil informaciu, ze v lete, ked bezi TC v reverznom rezime (chladi), tak sa moze castejsie pripajat zaloza sprirala pri ohreve vody. Predpokladam teda, ze ten kto ma TC, tak nim aj ohrieva vodu 🙂

  20. Marko337 píše:

    Pri chladení podlahovkou by som umiestnil na podlahu napr.8 malých ventilátorov,ktoré by vyfukovali studený vzduch nahor.Možno by to fungovalo účinnejšie.

  21. UR píše:

    Zdravim,

    mohli by ste mi prosim poradit? Staviame poschodovy dom, kurenie/chladenie mame naprojektovane v strope medzi 1NP a 2NP, 20cm betonovy strop a v nom zaliate kurky, ziadne ine vykurovanie v dome nie je. Cize pre 1NP je kurenie/chladenie “stropne”, pre 2NP je kurenie/chladenie “podlahove”. Prave ideme zalievat strop na 1NP, otazka je ake by bolo najvhodnejsie zlozenie podlahy na 2NP. V projekte mame rovno na betonovej doske vrstvu na krocajovu izolaciu a na tom rovno podlaha. Pri tejto skladbe sa obavam ci to bude dostatocne eliminovat “dupot” z 2NP na prizemi. Alternativa by bola hrubsia zvukova izolacia, na nej este roznasacia vrstva (par cm betonovy poter) a az na tom podlaha. Ale obavam sa ci potom “kurenie/chladenie” bude fungovat ako ma aj na 2NP? Dakujem za rady.

    • ferol píše:

      K tomu sa tazko vyjadrovat…nic taketo sme nikdy nenaprojektovali. Pride mi to velmi tazko regulovatelne.. kedze to ma kurit/chladit oboma smermi. Toto je otazka na vasich projektantov.
      Ale nepride mi to velmi stastne riesenie…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*