Penové sklo je ekologickou alternatívou oproti bežne používanej izolácii pomocou dosiek XPS (extrudovaný polystyrén). Najčastejšie sa využíva pod podzákladovú dosku dosku alebo pre rôzne zásypy pri pivniciach a spodných stavbách.
Penové sklo je vysoko zaťažiteľný stavebný materiál, ktorý môže byť účinne použitý aj v rámci ťažkého pozemného staviteľstva napr. v rámci viacpodlažných budov. Výroba penového skla spočíva v spracovaní odpadového obalového skla napríklad z fliaš. Medzistupňom výroby je sklenená múčka a konečným výrobkom práve penové sklo.
S príchodom pasívnych domov sa začína rozširovať aj u nás zakladanie práve na penovom skle. Penové sklo je recyklované sklo, ktoré je doslova napenené množstvom bubliniek, takže má dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Obrázok nižšie ukazuje detial na bublinky:
Jeho výhodou je, že má vysokú pevnosť a je nenasiakavé. Plní teda hneď niekoľko funkcií: tepelná izolácia, nosný podklad domu a drenáž základov.
Malá ukážka pre predstavu – penové sklo pláva na vode, je podstatne ľahšie ako voda a nenasiaka:
Pre lepšiu predstavu som spravil aj krátke video. Na ňom vidno, že penové sklo je krehké, pokojne do neho nechtom spravíte ryhu a pláva na vode:
Hlavné vlastnosti penového skla:
- tepelnoizolačné (hodnota Lambda vo voľne sypanom stave je 0,06 a v zhutnenom 0,09)
- mrazuvzdorné – je ho možné zabudovať priamo bez dodatočných zatepľovacích systémov
- zhutniteľné
- ľahké (približne 170 kg/m3 )
- s uzavretými pórami
- voľne sypané aj zhutnené funguje ako drenáž
- nehorľavé – trieda A1 (v prípade požiaru neuvolňuje žiadne škodlivé plyny ani pary)
- 100% recyklovaný ekologický výrobok zo starého skla anorganického pôvodu
- rezistentné voči kyselinám, zásadám, plesniam, baktériám, roztočom, chrobákom aj hlodavcom
- trvalo odolné voči starnutiu ( neprchavý materiál, ktorý nestráca vyššie spomínané vlastnosti)
- štruktúra podobná priehradovej konštrukcii a veľmi vysoký počet pórov na centimeter kubický v penovom skle umožňujú mimoriadne tlakové zaťaženie
- odvetráva radón spod dosky do strán domu a von na vzduch
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
A čo tak porovnať cenu s EXP?
Ďakujem velmi za clanok! Na webu je iba malo podrobnych clanku o takychto inovativnych vecoch!
Dobry den prajem,
Aj ja zamyslam pouzit na zaklady penozve sklo… odradzaju ma vsak nietori odbornici, ktori tvrdia, ze sa tu vyskytne problem so vzlinavostou vlhkosti z podlozia atd… a teda ze kapilarnym efektom sa k zakladovej doske dostane voda. Plus, ze tymto efektom sa penove sklo stane len drahym strkom, ked bude medzi nim voda a tak strati svoje vlastnosti, kedze bude ako vodic…
Prosim o Vas nazor.
Dakujem pekne.
Sypané penosklo v základoch je drahé, riskujete novú málo známu technológiu. Overené a dobré sú základy na pásoch. V hĺbke sú pásy chránené pred rozmočením podpožia, podkopaním pri dodatočných zemných prácach, podmrznutím, odplavením…
Kvalitná a jednoduchá konštrukcia domu je:
– základy na pásoch a betónová doska
– ak je pozemok vo svahu, tak dom podpivničiť
– široké pórobetónové steny bez zateplenia
– železobetónový strop na ktorom bude plochá strecha
Co sa tyka tepelnoizolacnej kvality, tak dom na pasoch a betonovej platni spojenej s pasmi je hlupe riesenie. ? Takato stavba sa bude tazko predavat. Overenu tradiciu maju aj poschodove budovy z rakuska, kde zakladova platna je na xps. Toto je mudre a bezproblemove riesenie. Viac ako 20-30 rocne skusenosti. Napriklad 8 poschodovy internat na xps.. Penosklo ma nevyhodu, ze sa pohybuje. Z pod domov sa moze vysypavat do stran. Vaky v ktorych to robia sa posuvaju, pretrhavaju. Nie kazdy to ma dobre vymyslene. Ak by bolo penosklo v betonovej vani tak uverim, ze sklo bude stale na rovnakej pozicii aj o 40 rokov.. Inac pekny clanok. Niekedy som to penosklo obzeral ale ma odradilo zopar staviek kde som to videl. Zhutnenie robi velke rozdiely v lambde. Nie kazde sklo a ulozenie ma rovnake hodnoty. Xps ma jasnu hodnotu takmer nemennu.
No presne k podobnym zaverom sme tu dosli v atelieri. Moj dom stoji na XPS na poriadne zhutnenej geodoske z makadamu 🙂
Mame ale domy s penosklom zrealizovane roky a vpohode to funguje. Nema to velmi kam odchadzat, ak to vyslovene clovek nepodkope a nema sa kam odsypat to penosklo
@Peter: Hej, ja som tiez uz pocul tieto nazory. To sa da vyhodnotit jedine nejakymi sondami pod realizovanymi domami. My toto zakladanie pouzivame len pri urcitych konstrukciach, a ak konstrukcia nema zasadne tepelne mosty smerom do zakladu (a teda je vhodne dosku zospodu izolovat), robime zakladanie na pasoch. Na doskach vtedy, ked je geologia na pasy nevhodna.
Zaujímalo by ma, či je možné použiť penové sklo na zníženie vlhkosti starých stavieb. Konkrétne ide o viac ako 200 ročnú budovu, ktorej obvodové steny ťahajú vlhkosť a dnu sú potom plesne a praskajúce omietky. Malo by nejaký zmysel obkopať stavbu a nasypať tam penové sklo? Počula som taký návrh, ale nejako sa mi to nezdá.
Ďakujem za radu
ano, robi sa to. Ale ak to nepotrebujete aj tepelne izolovat, pouziva sa bezne pri odkopani a oddrenazovani strk.