Zakladanie na penovom skle

Čo to znamená zakladať na penovom skle? Pre lepšiu predstavu si to porovnáme s klasickým spôsobom zakladania na pásoch. Bežne sa rodinné domy zakladajú tak, že sa pod nosnými múrmi urobia do nezámrznej hĺbky ryhy, do nich sa naleje betón. Po vytuhnutí betónu sa naleje zvyčajne 15cm hrubá betónová doska, na ktorú sa spraví hydroizolácia a môžu sa stavať múry.

Oproti tomu zakladanie na penovom skle je principiálne iné. Najprv sa na plochu pod domov navezie penové sklo, ktoré sa rozhrabe a zhutní na požadovanú pevnosť. Na neho sa následne naleje betónová doska. Táto má samozrejme väčšiu hrúbku, ako doska pri klasických základoch. Zvyčajne je to minimálne o 10cm viac. Rovnako je viac vystužená oceľou, prípadne inak. Takže v tomto prípade je tepelnoizolačná vrstva pod základovou doskou.

Aké to má výhody oproti klasike?
Podstatný rozdiel je práve v tom, že doska je nad tepelnou izoláciou. Vďaka tomu je v teple a je súčasťou domu. Tým, že je v teple a v suchu ja predlžuje podstatne životnosť samotného betónu. Videl som už viac rekonštrukcií, kde už 50 ročné základy v zemi boli dosť zničené vodou. Voda z nich postupne vymyla cement a základy sa drolili. Toto je pri doske nad izoláciou minimalizované.
Pri klasickom zakladaní sa samozrejme doska musí zhora zaizolovať. Najčastejšie sa používa podlahový polystyrén. Pri nízkoenergetických domov povedzme hrúbky 15cm. Doska je takto v klasickom dome od domu oddelená. Ale keď je na penovom skle, je vnútri a celá masa tohoto betónu tvorí veľkú akumulačnú plochu. Hlavne pri drevostavbách je prínosné, kedže drevostavby majú zvyčajne nižsiu akumuláciu tepla. Toto ja najviac využije v lete ako ochrana pred letným prehrievaním domu. Masa betónu pomáha vyrovnávať letné výkyvy teplôt.

Ale ten najpodstatnejší rozdiel je v zrušení tepelných mostov v mieste styku múrov so základovou doskou. Preto sa tento spôsob zakladania s obľubou používa hlavne pri pasívnych domoch.

Pripravil som dve názorné ukážky, tie najlepšie ukážu o čo presne ide. Aby bol rozdiel dobre viditeľný, posúdili sme v práci s kolegom oba spôsoby zakladania v kombinácii s murivom z vápennopieskových tehál. Tie nemajú dobré tepelnoizolačné vlastnosti, preto sú pre tepelné mosty veľmi háklivé.


Klasické zakladanie na pásoch

Na prvom obrázku je rez domom v mieste spoja základu a múru. Podobne sa robia aj domy z pálenej tehly, pórobetónu… múr je zvonka zaizolovaný fasádnou izoláciou. V tomto príklade so sivým polystyrénom. Zároveň je základová doska zaizolovaná izoláciou pod poterom, na ktorý pôjde finálna podlaha v interiéri. Murivo teda izoláciu zákonite prerušuje, pretože musí stáť na betóne. Vzniká tak tepelný most.

Na obrázku nižšie je posúdený vyššie zvýraznený detail v špecializovanom programe:

Von je zima, vnútri chceme mať 22 stupňov. Farby ukazujú rozloženie teplôt v konštrukciách. Biele čísla prezentujú zopár vybraných teplôt pre lepšiu orientáciu.  Pekne vidno, ako je v rohu steny pri podlahe nižšia teplota ako vyššie na stene a na podlahe ďalej od rohu. Spôsobuje to práve tento tepelný most. Šípky ukazujú, kade sa teplu z domu uniká najjednoduchšie. Teplo si hľadá jednoducho “cestu najmenšieho odporu”. čím vaic a väščích šípok, tým viac tepla uniká. Toto je detail pri obvode domu. Treba si ale uvedomiť, že podobná situácia je aj pod všetkými vnútornými stenami a priečkami, aj keď nie až taká výrazná.
Pre zmiernenie tepelného mosta sa preto po obvode domu na sokel lepí extrudovaný polystrén a zaťahuje sa do zeme.


Zakladanie na penovom skle

Teraz sa pozrime na situáciu s penovým sklom. Kedže penové sklo je vytiahnuté spod domu zvyčajne aspoň 50 cm, tak sa bez problémov k nemu pripojí zvislá tepelná izolácia z múrov. Nie je tu preto žiadny tepelný most.

Na detailnejšom posúdení výrezu vidíte, že celá betónová doska je červená – teda teplá. V rohu nie sú žiadne zásadné tepelné deformácie a v porovnaní spredošlým detailom tu je podstatne menej šípok, ktoré repezentujú úniky tepla z domu.

Ako je to s cenou?
Na prvý pohľad je toto zakladanie drahšie. Zvyčajne o cca. 10 percent oproti klasike. Ale treba vždy porovnať konkrétnu stavbu. Pretože úspory sa objavia následne pri pokračovaní výstavby. Pri zakladaní na penové sklo sa doska už vnútri neizoluje a nemusí sa robiť ani poter. O tieto výšky sa znižujú všetky steny a priečky. Ide asi o jeden rad tehál – 25cm. Rovnako sa teda na tomto ušetrenom murive nemusí robiť vnútorná omietka a ani vonkajšie zateplenie.
Podstatné cenové úspory sú pri domoch, ktoré majú veľa nosných múrov a teda by mali veľa základových pásov = veľa betónu. Pri pár projektoch, kde sme zvolili zakladanie na penovom skle to robilo rozdiel v kubíkoch betónu skoro dvojnásobok, hoci sa základová doska na penovom skle robí hrubšia.

Takže sa nedá zovšeobecňovať a povedať, že je to drahšie. Raz je drahšie, inokedy aj podstatne výhodnejšie.

Z hľadiska tepelných mostov osobne jednoznačne tento spôsob zakladania doporučujem pri už spomenutých vápennopieskových tehlách. Rovnako pri ďaľších materiáloch, ktoré nemajú dobré izolačné vlasnosti pri päte muriva (napríklad betónové steny a debniace tvárnice). Pri pórobetónoch ako Ytong a Porfix a pri drevostavbách tieto tepelné mosty nie sú až také kritické, preto prevažujú hlavne výhody teplej dosky a akumulácie tepla.

Aké to má nevýhody?
Aby som len nevychvaľoval 🙂
Asi najvačšia nevýhoda je práve chýbajúca vstva izolácie a poteru nad doskou. Hlavne čo sa týka realizácie. V tejto vrste sa bežne vedú rozvody vody, kanalizácie, centrálneho vysávača a podobne. Ale tu táto vrstva nie je. Preto teba mať dobe voped naplánované. Kde bude WC, sprcha, drez. Drobné posuny sa robť dajú zasekaním potrubia priamo do zákadovej dosky, ale je to značne limitovanejšie ako pri klasike.
Nie je to nič ťažké, ale skúsenosti s realizáciou treba. Takže neodporúčam neskúseným pre svojpomoc.

Kedy je tento spôsob podľa mňa kontraproduktívny alebo nevhodný?
Podľa mňa netreba tento spôsob zakladania presadzovať za každú cenu. Sú situácie, keď sa vlastne výhody zakladania nevyužijú naplno a vtedy treba zvážiť ekonomickú zmyspluplnosť. Tebárs, keď musíme aj tak na základovej doske robiť vrsvy izolácie a poteru. ( Napríklad pri teplovzdušnom vykurovaní Atrea.). Alebo sa použijú polystyrénové systémové dosky podlahového vykurovania. Tieto vlastne tiež oddelia dosku od poteru, hoci maju len hrúbku 3cm.

Penové sklo sa nedá použiť, keď je vysoká hladina spodnej vody. Neplnilo by izolačné vlastnosti, ak by bolo vo vode, lebo voda by tvorila tepelný vodič. Rovnako v lokalitách s rizikom záplav je to na zváženie, aj keď tamje lepšie nestavať vôbec.

Alternatíva?
Podobné výhody ponúka aj zakladanie na extrudovanom polystréne. Ja ale preferujem penové sklo, lebo je ekologickejšie, keďže ide o recyklát a v prípade zbúrania domu sa dá jednoducho opakovane použiť inde.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


Tags: , , ,
107 comments on “Zakladanie na penovom skle
  1. Stanley píše:

    bude to cenové porovnanie s EXP, ktoré dáme po základ?

    • Stanley píše:

      @Stanley:
      niečo o cene som našiel v stred, čakal som to na konci 😉

      určite sa dá naceniť podľa jedného projektu.
      alebo štvorec 10×10 a presne dať do excel tabulky, čo treba, čo už netreba,… určite to skôr presvedčí ľudí.

      Aj ked musím povedať, že niekto sa nedá presvedčiť nikdy, lebo povie, že susedo to má 20 rokov, takto a je spokojný, alebo povie, že v stavebninách o tom nepočuli,…

      • Fero Lehocký píše:

        Zámerne som nerobil priame cenove porovnanie, pretoze ako pisem v clanku, zavisi vzdy od stavby ku stavbe. Urcite by vyslo nieco z toho lacnejsie, ked si nadefinujem fiktivnu stavbu…. Taky zaver ale moze zase narobit zbytocny zmatok, ked to niekomu naopak na jeho konkretnom dome vyjde opacne.

  2. Michal píše:

    Mate skusenosti zo zakladanim drevostavby na zemnych vrutoch? Je to vhodne/vyhodne?
    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      Zatial nemam, system poznam a videl som ho zatial len na vystavach. Mne sa ten system paci, raz som to aj nahrubo prepocitaval financne, tak to nie je az take lacne, ako by som ocakaval.
      Vhodne alebo nevhodne je skor otazka na konkretny pozemok a jeho geologicke podlozie. Inak sa to v podstate nijako nelisi od zakladania na betonovych aleboocelovych patkach nad terenom.

      • Michal píše:

        @Fero Lehocký:
        Spominate ze ste preratavali cenu na hrubo. Ta ma na tomto systeme zaujala. Vychadza to lacnajsie ako zaklady na betonovych patkach, alebo pasoch?

        • Fero Lehocký píše:

          Najlepsie porovnat vzdy konkretne cenove ponuky na koktretny dom. Pri zemnych skrutkach to musi robit len firma, co ma na to stroj. Cena vychadzalao nieco lacnejsie, ale zase bezne zaklady sa daju spravit lacno, lebo cena sa da dohadovat s viacerymi firmami, pripadne robit polosvojpomocne… je tam preto vacsia moznost zlacnenia.

  3. ytong píše:

    je možné na to stavať nielen drevostavbu ale aj jednopodlažný dom z ytongu ?

  4. Yco píše:

    Ja k cene len dodám, že nám to vyšlo lacnejšie hlavne s ohľadom na cenu “človeko-hodiny”. Základy na penovom skle sa dajú urobiť za kratší čas ako klasika…

  5. Viliam píše:

    dobrý deň, mohol by som sa Vás opýtať v akom programe ste posudzovali tieto detaily? dakujem

  6. Drevostavba píše:

    Sledujeme Vas blog uz dlhsie a nasli sme tu vela inspiracie pri planovani stavby. Chcela by som sa spytat na riesenie komina v pripade, ked mame nasledovne zlozenie podlahy: penove sklo 30 cm, na to 20 cm beton + cca 10 cm rost vyplneny izolaciou . Stavba bude drevostavba. Rozmyslame o komine Schiedel Absolut a malej piecke s nizkym vykonom skor pre efekt. Je potrebne davat do rostu nejaku izolaciu ( asi tvrdenu ) a na nu umiestnit komin alebo patu komina dame priamo na zakladovu dosku? Logicky mi z toho vyplyva, ze v druhej variante by vznikol tepelny most. S konceptom Duronic neuvazujeme.

  7. Janka píše:

    Dobry den, a ako je to s hydroizolaciou pri penovom skle? Staci spravit len pod stenami stavby, alebo je treba celu dosku obalit hydroizolacnou foliou?

    • fero lehocky píše:

      @Janka:
      Je viacero pristupov a zavisi to aj od lokality a ci je zcysene radonove riziko. Niekto projektuje len separacnu foliu, aby beton nezatiekol do penoveho skla, beton je vodostavebny a hydroizolacia sa nedava vobec… V pripade, ze je poziadavka na dokonalu suchost betonu zakladovej dosky, robi sa hydroizolacia z folie medzi vrstvami geotextilie pod doskou priamo na penovom skle. Len treba pri viazani vystuze a betonazi davat pozor na foliu, aby sa neposkodila. Alebo ja som v jednom projekte nefinoval ine riesenie, kde sa na hotovu dosku zhora natavi celoplosne asfaltove pasy a prekryje 50mm krycieho betonu. V tomto pripade je ale hlavny beton mierne vlhky od zemnej vlhkosti – urcita vlhkost vo vzduchu v penovom skle je vzdy. Najcastejsie sa ale prave setri a penove sklo sa povazuje sa dostatocnu drenaznu vrstvu na to, ze firmy hydroizolaciu v standardnom ponimani firmy nerealizuju. S tymto mam ja osobne trochu problem, lebo mi vadi pri tomto pristupe prave detail sokla od exterieru, kde norma hovori, ze hydroizolacia ma byt vytiahnuta 300 mm nad teren. Prave preto som v lokalite Popradu navrhol celoplosny asfalt, hoci je to polozka naviac oproti rozsirenym sposobom….ale som nazoru, ze zaklady su najdolezitejsie a opravuju sa najtazsie.

      • Peter píše:

        @fero lehocky: Dobrý deň. Tiež sme uvažovali a zisťovali, akú hydroizoláciu použiť do dosky pri penovom skle. Viacerí architekti a investori, ktorí sa venujú hlavne pasívnym domom nám potvrdili, že nedávajú žiadnu. Nakoniec sme použili do dosky na zhutnenom 40cm penovom skle kryštalickú izoláciu. Vyplynulo to aj z toho, že máme spodné podlažie zo zadnej strany úplne pod terénom a tak išla izolácia aj do stien. Zabezpečený horizontálny a vertikálny styk stien, žiadne ďalšie materály, všetko v betóne, kt. by mal mať aj s výstužou dlhšiu životnosť a v prípade problému sa to dá opraviť aj z vnútornej strany. Aj keď sme sa stretli aj s negatívnym názorom a skúsenostou s kryštalickou izoláciou, tak sme sa rozhodli pre toto riešenie. Cenovo na m2 to vychádza oproti iným materiálom veľmi dobre. Samozrejme treba mať navrhnutú výstuž tak, aby sa zabránilo trhlinám, ktoré by kryštalická izolácia nedokázala vyplniť !

        • fero lehocky píše:

          @Peter: Aj to je riesenie. Ja osobne by som asi tiez krystalickej hydroizolacii ako hlavnej izolacii velmi neveril. Jednoducho praskliny mozu nastat aj po vykrystalizovani, pretoze stavba dosada pokojne aj dva roky, hoci hlavne zosadnutie je po hrubej stavbe.

          • Peter píše:

            @fero lehocky: To je pravda, je to odvážnejšie, uvidíme ako sa to bude správať. Po zime nám to neprasklo a to sme odliali bez prerušenia 20 m (2 steny) v hrúbke 20 cm a výške 2,8 m na jeden krát. Podzemná voda tam nie je, sme v strmom kopci. Čo sa týka dosky, tak ako som hovoril to je na penovom skle len poistná hydro a na stenách hrozí len zrážková voda v minimálnom množstve, pretože aj tá bude odvedená plošne okolo domu. Samozrejme nikoho nepresviečam a hlavne ani seba. To sa mi páči aj na Vašich názoroch – treba byť objektívny. Ak zistím že to zateká tak to hneď napíšem, aby mali z tejto skúsenosti poučenie druhí ! Toto rozhodnutie sme učinili hlavne kvoli geologickým podmienkam strmého suchého pieskovcového svahu. Navyše sa mi páči možnosť vyspraviť hocjakú prasklinu z vnútra, veď aj diery po systémovom debnení neboli zrovna malé 🙂 a odvŕtanie plastových trubiek tiež nebola sranda… Rád by som sa Vás opýtal ako sa rieši styk polystyrénu(XPS na stenách) a penového skla (pod doskou a stenou). Stačí XPS len položiť na nerovné penové sklo? Alebo ho treba dodatočne obsypať? Ďakujem .

  8. Janka píše:

    Dakujeme za odpoved. Nakoniec sme to riesili len hydroizolaciou pod prieckami. Asfaltu sme sa chceli vyhnut, lebo beton z dosky budeme mat “priamo prepojeny” s interierom. Snazili sme sa vyhnut mokrym procesom, teda nebude klasicky poter a na zakladovej doske bude priamo osadeny dreveny rost, v ktorom bude vedenie elektriky a na nom bude podlaha. Obavala som sa, ze ak dame asfalt na zakladovu dosku, moze citit este dost dlho vypary z neho v interieri. Tiez budeme referovat ak zacne zatekat 🙂

  9. kikulka píše:

    pekny den prajem, zaujimal by ma Vas nazor na navrh tychto zakladov pre polyfunkcny dom s parkoviskom v suterene..co sa tyka stien suterenu tak uvazujem s betonovymi debniacimi tvarnicami,stratene debnenie. verim ze by to ovplyvnili viacere okolnosti, no verim ze mi pomozete sa zorientovat aj vdaka zakladnemu popisu. dakujem. s pozdravom kristina

    • Fero Lehocký píše:

      @kikulka: Pri podzemnej garazi mi to velmi nedava zmysel, lebo ta pravdepodobne nebude vykurovana a skoro bude izolovany dalsi priestor nad nou od garaze. Okrem toho pri tazsej stavbe sa musi k tomu vyjadrit statik.

  10. Robert píše:

    Dobry den,
    zaujimalo by ma ako je to s vodnym podlahovym vykurovanim pri pouziti zakladovej dosky na penovom skle. vsade som sa docital ze na takuto dosku musi ist najprv niekolko cm izolacie a az potom poter v ktorom je podlahovka. To mi kusok nesedi nakolko pri zakladani na penovom skle ma byt doska znacnym akumulatorom tepla (chladu v lete). tak naco ju izolovat z vnutra? samozrejme ze potom bude mat kurenie a ohrev podlahy pomalsi nabeh ale vydrzi podstatne dlhsie s naakumulovanym teplom … samozrejme budem respektovat projekt ako to bude navrhnute, ale nejako mi to … nesedi. vopred vdaka za odpoved. Robert.

    • Fero Lehocký píše:

      @Robert: Ani mne to systemovo nesedi, zatial som dom na penovom skle s podlahovkou neprojektoval. Ale ked sa doska oddizoluje od poteru, strati sa tym ta akmulacia ciastocne, ale aspon stale su izolovane tepelne mosty. Ak vyjde cena zakladania porovnatelna s beznym zakladanim, stale je to zmysluplne riesenie.

  11. Bohus píše:

    Dobry den,

    aka vyska alebo povaha spodnej vody vyzaduje hydroizolaciu pri zakladani na penovom skle? Planujeme stavat v Slovenskom Grobe, kde je pomerne vysoka spodna voda.
    Dakujem

    • fero lehocky píše:

      Bohus:
      Ak je spodna voda tak vysoko, ze by mohla zalievat vrstvy penoveho skla, tak toto nie je vhodne zakladanie. Dolezite je, aby bolo penove sklo bez vody, potom je teoreticky jedno, kolko pod nim je spodna voda. Hlavne sa musi dat peno sklo niekam oddrenazovat. Kolko presne je ta hlbka odporucam prekonzultovat s dodavatelom penoveho skla. Zatial som toto nepotreboval riesit.
      Hydroizolacia nad tym potom so spodnou vodou velmi nesuvisi, ide len o zemnu vlhost.

  12. Cago píše:

    Dobry den,
    chcel by som sa spytat ci ma vyznam pouzit penove sklo aj pri podpivnicenom dome?
    Dakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Cago: ak myslite pod nevykurovanu pivnicu, tak nie. Ale da sa pouzit ako zasypanie muriva v zemi po obvode miesto extrudovaneho polystyrenu, ako drenazna a izolacna vrstva.

  13. Rudo píše:

    Zdravim,
    nie je riziko, ze pri vacsom sadnuti zakladovej dosky popraska kanalizacne, alebo vodovodne potrubie? Predsalen je to maksie ako zhutneny strk. Dalo by sa tomu zabranit obalenim potrubia pred betonazou?
    Nie je tiez riziko, ze hruba vrstva penoveho skla nebude rovnako zhutnena a stavba potom nerovnomerne sadne?
    Dakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      @Rudo: Riziko nerovnomerneho zhutnenia je samozrejme pri neodbornej realizacii. Napriklad ked niekto do jamy vysype priamo z aua penove sklo a na zvysok jamy ho uz len presunie. Na nasypanej casti vznikne lokalne vazsie znutenie samotnym zatazenim kopy penoveho skla…. To je jeden priklad. Zhutnenie sa preto musi spravit rovnomerne a nastavuje sa na urcitu unosnost – na vahu domu. Okrem toho je mozne toto zhutnenie premerat dymamickymi meraniami pristrojovo, ak by mal niekto z toho obavy. Nie je potom dovod na nerovnomerne zosadanie a praskanie potrubi.

      • Roman píše:

        @Fero Lehocký: Ono aj keď nie som zástupca zakladania na penovom skle pre RD, v tomto prípade však tvrdím že zakladanie na penovom skle je naopak z hľadiska nerovnomerného sadania omoc bezpečnejšie než štandardné základové pásy. Samotná vrstva penoskla pôsobí zároveň aj ako drenáž a dilatácia medzi stavbou a podložím a tak eliminuje riziko nerovnomerného sadnutia. Samozrejme na zhutnenie treba skúsenú firmu a nie svojpomoc.

  14. Jano píše:

    Zdravim, nema niekto skusenosti s pouzitim dosiek z penoskla na odizolovanie nosnych murov? V sucasnosti sa mi zda podsypanie celeho domu trosku neekonomicke. Nemam cenovu ponuku, ale odhadujem 15-20tis. oproti doskam za cca 2tis. eur

    • Fero Lehocký píše:

      @Jano: Taky rozdiel tam nie je. Bezna doska cca od 80 EUR/m2 vratane lezatych rozvodov pod nou. Doska na penovom skle cca od 120 EUR/m2…
      Pri kalulacii musite uvazoat s tym, ze sa nasledne zlacnuje ostatna stavba…nizsie mury, omietky, netreba uz izolovat zhora dosku atd…
      Raz som chcel projektovat mury na doskach z penoskla, ale po prepocitani ceny a cenovej ponuky ma to vtedy preslo…ale to je par rokov, mozno ceny isli niekam inam.

      • Jano píše:

        @Fero Lehocký:
        Mozno by to uz vyslo inac, podla aktualneho cennika je 50mm hrubka cca 75eur s DPH a 115mm za 100eur/m2, jedna sa o bloky z penového skla s povrchovou úpravou a poasfaltovanými hranami

  15. Robert píše:

    Dobry den. V obrazku mate nad penovym sklom pouzitu nopovu foliu a priamo na nej ZB dosku. Dali by ste pod alebo nad nopovku este nieco (napr. geotextiliu)? Ak nie, ktorou stranou a preco maju smerovat nopy? Ma byt z nopovky urobena 100%-ne vodonepriepustna vanicka, alebo je len pod doskou? A pouzili by ste este dodatocne opatrenia proti radonu (nizka az stredna oblast)?
    Dakujem a drzim palce, Vas blog je naozaj informativny a napomocny.

  16. tomas píše:

    Dobry den, mam dve otazky, da sa zakladat na skle aj ked teren nie je rovny? Vsetky realizacie a reklamne videa som videl na rovnych lukach a mi mame sklon cca 1m na sirku domu, bude to bungalov 9x22m a este by sme chceli obyvacku a kuchynu znizit o cca 40 cm rovno na doske kvoli svetle vyske aby bola vacsia…
    Dalsia otazka je ohladom podlahovky, videli ste ze sa daju rurky zaliat rovno do dosky? Videl som to uz v cechach v jednom dome a rad by som to tak robil tiez.
    Dakujem
    Tomas

  17. Fero Lehocký píše:

    @tomas: Da sa zakladat aj vo svahu, ale rovne pozemky su na to vhodnejsie. Je to o navrhu a ci to bude ekonomicke riesenie.
    Ano, rurky sa daju zaliat priamo do dosky.

  18. Jana píše:

    @Bohus: Dobry vecer, ako Ste vyriesili zakladanie Vasho domu, ked mate vysoku spodnu vodu. Nam geotechnik prieskumom zistil narocnejsie podloyenie (piesok s vysokou hladinou spodnej vody a od 2,7 m kamen). Odporucane riesenie bolo postavit dom na pilieroch (viazali by sa na kamen…) Statik navrhol strkove vankuse so 70 cm betovymi piliermi vystuzenymi na ktorom by bola dalsia vstrva strku a nasledne zakladova doska. Vsetky riesenia sa nam zdraju dost fin. narocne, nato, ze dom ma 1 poschodie. Zaklady su 8,5m X 9m. Dakujem za akukolvek radu.

  19. Fero Lehocký píše:

    @Jana: Na toto Vam na fore asi nik relevantne nezodpovie. To treba mat k dispozicii vsetky udaje, projekt a pod…a my to riesime s nasim statikom.

  20. Dano píše:

    Dobry den pan Lehocky,

    chcel by som sa spytat, aku hrubku penoskla ste uvazovali pri modelovani teplotného priebehu?
    Viackrát som sa stretol s názorom, ze tepelna zotrvacnost tej masy (25-30 cm) betonu je skor na skodu. Preto na nu projektanti navrhuju vrstvu polystyrenu a poter. Stretli ste sa aj s takymto riesenim?
    V pripade, ze dom je v pasívnom standarde, neposobi napriek tomu podlaha bez podlahového vykurovania v zime chladno?
    Vdaka za odpoved.

  21. Fero Lehocký píše:

    @Dano: Na obrazku hore su koty (2x180mm). Stretol som sa aj s riesenim s tym polystyrenom aj poterom. Ma to napriklad aj vyhodu, ze sa v tom daju roztahal rozvody vody, kanalizacie…cize tie dovody nie su len o tej akumulacii, ale casto aj o zjednoduseni. No neviem o tom, ze by podlaha posobila chladno. Ved ja ten poter pod podlahou na polystyrene ma povedzme 60mm a je z betonu… Bol som dokonca v podzemnych domoch pri Zline, kde je len beton priamo na terene bez tepelnej izolacie od zeme a len natrety farbou…behal som tam bosy a bol som prekvapeny, ake to bolo pocitovo teple.

  22. Ján Užba píše:

    Dobrý deň pán Lehocký,
    zaujíma ma, prečo je možné odliať základovú dosku na penovom skle v jednom kuse, bez dilatácii. Keď sa robí podlahové kúrenie, tak sa betón dilatuje z dôvodu tepelnej roztiažnosti, inak by dochádzalo k problémom (zrejme praskanie podlahovej krytiny). Na základovej doske stoja obvodové múry a priečky, tam nevadí, tepelná roztiažnosť?
    Ďakujem za odpoveď.

  23. Fero Lehocký píše:

    @Ján Užba: Zakladova doska je vpodstate v stabilnej teplote a rovnako aj vsetko co sa na nu v mieste dotyku napaja. Priznam sa, ze som sa tymto podrobne nezaoberal, na toto mame statika, ktoreho ulohou je rozhodovat, co sa kedy dilatuje alebo nedilatuje.

  24. Ján Užba píše:

    @Fero Lehocký: Podľa mňa, základová doska na penovom skle je približne v takom teplotnom výkyve ako poter pre podlahové kúrenie, pričom ako som už spomínal, betónový poter dilatácie vyžaduje. Základy na betónových pásoch sú viacmenej v stabilnej teplote, chápem že tam dilatácie nie sú nutné. Zrejme žiaden problém s roziažnosťou nie je, keďže je už postavených veľa rokov kopec domov na penovom skle a nikomu múry nepraskajú. O výstavbe domu mám čisto teoretický záujem, nemám možnosť sa spýtať statika, ale celkom ma zaujíma, prečo je to tak.

  25. Ján Užba píše:

    roztiažnosťou

  26. Fero Lehocký píše:

    @Ján Užba: Urcite nie je v rovnakom teplotnom vykyve. Do poteru ide tepla voda kludne 36 stupnov. Okrem toho zakladova doska je podstatne hrubsia a armovana vystuzou.

  27. Ján Užba píše:

    @Fero Lehocký: Myslel som si, že je v rovnakom teplotnom výkyve na základe Vášho príspevku zo dňa 1.08.2013 o 8:32 a tiež 6.01.2015 o 20:56.

    V prvom príspevku je uvedené, že poter by nemal byť od ZB dosky odizolovaný. Z toho mi vyplýva, že teplota ZB bude kolísať približne rovnako ako teplota poteru. teda aspoň vrchná časť ZB, na ktorej stoja múry.

    V druhom príspevku súhlasíte s tým, že rúry teplovodného podlahového kúrenia môžu byť zaliate priamo do ZB. V tomto prípade, podľa mňa, teplota kolísa presne rovnako ako to býva v potery pri podlahovom kúrení.

  28. Fero Lehocký píše:

    @Ján Užba: poter by nemal byť od ZB dosky odizolovaný – toto som pisal v suvislosti s vyuzitim akumulacie masy betonu. Poter v tomto pripade nie je s podlahovym kurenim, ale len kryci poter trebars asfaltovych pasov.Pisal som o tom, ze mi systemovo nesedi riesenie, ked sa robi podlahovka v poteri na doske prave kvoli tomu, ze by sa v principe mala oddelit tepelnoizolacne od dosky…

    A zase v druhom prispevku piseme o trubkach v zakladovej doske, ktora ma hrubku kludne 200-250mm a je vystuzovana. Tam sa to cele sprava inak s roztaznostou, ako pri poteroch hrubky par cm bez vystuzenia…

  29. Roman píše:

    Taký praktický detail: základová doska je v poste stropná doska otočená naopak a tá sa tiež pri bežných rozmeroch (prakticky všetky RD) nedilatuje. Z hľadiska statiky, ale aj z konštrukčného hľadiska by bolo nepraktické robiť malé dilatačné celky. Inak dilatovanie poterov podláh je naopak praktické aj zo samotného princípu “plávacúcich” podláh, kvôli kročajovej nepriezvučnosti.

  30. Ján Užba píše:

    Ďakujem za odpovede.
    Chápem to tak, že ak je ZB na penovom skle, tak by nemalo byť podlahové kúrenie. A trubky zaliate v ZB na penovom skle už vôbec nie.

  31. Fero Lehocký píše:

    @Ján Užba: Nie. Netvrdim vobec, ze nemozu byt zalate dosky na doske na penovom skle.. Stale len pisem, ze porovnavate dve rozdielne konstrukcie roznych hrubok a sposobu vystuzenia ocelou. Zakladova doska je proste konstrukcne a spravanim sa nieco ine ako poter.
    Rovnako netvrdim, ze nemoze byt podlahove kurenie v poteri na doske. Ale mi to len pride ako kontraproduktivne riesenie, lebo sa nevyuzije na plno akumulacna schopnost betonu dosky, lebo je vhodne pod poter dat este tepelnu izolaciu (aby system flexibilejsie reagoval na potreby tepelneho vykonu) Prilis vela betonu ked sa nahrieva tak system kurenia bude mat vacsie casove “dobehy”…

  32. Ján Užba píše:

    @Roman: Celú diskusiu vidím ako nešťastné nepochopenie sa. Asi som sa zle vyjadril, ale od začiatku mi ide len o to, že ak je základová doska z BETÓNU na penovom skle a na nej (alebo v nej) je podlahové kúrenie, tak by sa to malo správať približne ako BETÓNOVÝ poter pri podlahovom kúrení. A kedže BETÓNOVÝ poter pri podlahovom kúrení sa dilatuje, tak ma zaujímalo, ako je to z BEÓNOVOU doskou s podlahovým kúrením na penovom skle. Stropné dosky nemajú zabudované kúrenie, preto prirovnanie nie je adekvátne.
    Pán Fero Lehocký mi vysvetlil, že sú to rôzne konštrukčné prvky, rôznej hrúbky a tým pádom majú aj iné fyzikálne vlastnosti. Tomu celkom rozumiem a s týmto vysvetlením čiastočne súhlasím.
    Ešte k Vašej poznámke praktickosti dilatácie poterov, si myslím že to tak nie je. Napr. hlavná výhoda podlahovky s anhydridom je práve v tom, že sa nemusí dilatovať.

  33. Fero Lehocký píše:

    @Ján Užba: Kvoli akustike sa kazdy poter – aj anhydrit dilatuje po obvode od stien a medzi jednotlivymi priestormi. Inak by nefungoval krocajovy utlm.
    Praveze stropne dosky mozu mat tiez zabudovane kurenie 🙂 Aj take domy robime – stropne kurenie zaliate priamo v ZB stropoch. A urcite sme ich nikdy nedilatovali a leju sa v kuse…

    Uzavrime to. Betonova doska sa nedilatuje, bez ohladu na to, ci v nej priamo je kurenie alebo nie je. Potery s podlahovym kurenim sa dilatuju bez ohladu na to, ci su betonove alebo anhydridove sa dilatuju miminalne od zvislych konstrukcii – typ padom su dilatovane po priestoroch.

  34. Roman píše:

    Úplný súhlas s posledným príspevkom, poter ako súčasť vrstiev podlahy vždy dilatovať a kúrenie je bežné aj v ŽB stropoch.
    Inak ten kto ti tvrdil že anhydrit netreba dilatovať, to mohol myslieť asi nejak takto:
    1. nejde ani tak o plnú min. 40mm vrstvu v podlahe, ale skôr o vyrovnávaciu vrstvu kvôli nerovnému podkladu ( v tomto prípade je absencia dilatácie v poporiadku)
    2. reklamný ťah bez podrobnejšieho vysvetlenia (je to v poriadku, ale len ak ide napríklad o prípad 1 či niečo podobné)
    3. tvrdenie lenivého roboša či iného kvázi odborníka (pozor na to, často krát ide o veľký omyl na tvoje triko)

  35. Stevo69 píše:

    Dobrý den, ideme stavať zahradný domček 37 m2 a uvažoval som že by som pod zakladovu dosku dal ako izolaciu penove sklo. Bude stačiť vrstva o hrubke 10cm alebo treba viac. Domček bude obývaný vacsinou len cez víkendy. dakujem.

  36. Fero Lehocký píše:

    @Stevo69: Ja by som dal viac ako 10cm, ale otazka je skor, ze ci by som na vikendovy dom v tak malej ploche vobec uvazoval s penovym sklom…

  37. Stevo69 píše:

    Chcel som tam dať XPS 20cm ale penove sklo ma vyjde lacnejšie. Medzitým som to prepočítal dáme tam 20cm vrstvu.

  38. Roman píše:

    @Stevo69: To není len prepočítať XPS a penosklo, ale komplet celé zakladanie. Základovú dosku treba vystužiť podľa statického návrhu, kari sieť o okách 150mm a priemeru 6mm do 150mm hrubého betónu ani zďaleka nepostačuje,tu môžme hovoriť o priemere výstuže 20mm a doske min. 200mm hrubej, ale píšem musí to prerátať statik. Ani zďaleka si nemyslím že pri chatke to bude lacnejšie ako klasické základy na pásoch, obzvlášť keď vezmem do úvahy že chatky je lepšie stavať z ľahkých a akumulačno slabých materiálov, a v takých prípadoch je zakladanie na penoskle luxus.

  39. Fero Lehocký píše:

    @Roman: presne to som pisal vyssie. Ci vobec uvazovat pri chatke nad takymto systemom zakladania…

  40. Stevo69 píše:

    @Roman: Samozrejme mam projekt a zakladova doska bude podla vypočtu statika, prave som to pozeral je tam hrubka 15cm betonu a kari sieť vo dvoch radoch. Uvažujeme aj o tom že po čase v chatke budeme bývať pravidelnejšie a dlhšie časove useky obytna plocha bude cca 65m2 aj s podkrovým. Preto aj chceme trošku kvalitnejšiu stavbu.

  41. Roman píše:

    @Stevo69: Tých 15cm betónu a sieť v dvoch radoch sa mi práve moc nezdá na plnohodnotnú základovú dosku. Neviem či sa tu nezamieňajú pojmy základová doska (staticky nosná konštrukcia nahrádzajúca klasické základy) a podkladový betón (len konštrukčná záležitosť). Ale to samozrejme záleží aj od zaťaženia stavby, no bežne vystuženie plnohodnotnej staticky nosnej základovej dosky neznamená len uloženie siete v dvoch radoch, ale komplet vyviazanie výstuže podľa podľa výkresov výstuže, často krát je to o moc zložitejšie než vyviazanie výstuže bežného stropu. Možno by pomohla nejaká fotka rezu objektom o aký typ založenia tu ide.

  42. Stevo69 píše:

    Mate pravdu, tato stavba je trochu inak riešená nejedna sa o klasicku nosnú dosku. Ako viem pripojiť fotku, z toho bude všetko zrozumitelnejšie.

  43. Roman píše:

    @Stevo69: Tú fotku by ste mohli uložiť napríklad na http://ulozto.sk/ , alebo na nejaký podobný server.

  44. Stevo69 píše:

    Tu je spravny subor, heslo je stevo69 :http://ulozto.sk/x72edWJM/stavba-zip

  45. Roman píše:

    @Stevo69: Tak poznať to z fotky už hotovej konštrukcie nie je moc ľahké, takže to čo tu napíšem berte s rezervou. No vypadá to tak že ide o klasický základový pás, a asi vám ide o to že ten zásyp vo vnútri chcete spraviť z peno-skla alebo XPS, namiesto klasického štrko-pieskového zásypu, čo je v podstate jedno. No treba povedať že tu vznikne tepelný most spôsobený tým, že základový pás a podkladový betón budú spojené, osobne by som sa moc nezaoberal v danom prípade zateplením zo spodku, ale naopak snažil by som sa pridať (ak je to nutné) izolácie do podlahových vrstiev.

  46. Stevo69 píše:

    Vidíte to dobre, ale základový pás a podkladový betón budú oddelené 3cm hrubou XPS. V podstate ta deka(to bude podlaha a na nej dlažba) bude ako “jedna velka plavajuca podlaha”. http://ulozto.sk/x25s2wDi/deka-cr-png

  47. Roman píše:

    @Stevo69: Aha, ide o akýsi hybridný systém, na RD by som ho nepoužil, no na chatku by to snáď šlo. V danom prípade by som radšej použil peno-sklo ako XPS kvôli vlhkosti, keďže plnohodnotne to zaizolovať bude náročné.
    Ale toto by mal riešiť projektant a nie fórum.

  48. Stevo69 píše:

    Je to niečo ako hybrid, riešim to so statikom starším pánom. Ale predsa mi to nedalo a zhanal som rozne info ohladne izolacie, pôvodne som tam chcel dať XPS ale potom som našiel tento skvelý material penove sklo a bolo rozhodnuté. Od miestneho stavebnika zom odkupil zvyšných 3 m3 a dokupil som 3. Na mieste stavby už stala pivnica, ktorej strop bol nad zemou cca 30cm zo zeme, tak preto takéto riešenie. Dakujem za pomoc a informacie.

  49. Laco píše:

    System zakladovej dosky na penovom skle sa mi sice paci,ale kedze som rozhodnuty pre podlahove kurenie,pravdepodobne budem zakladat na zakladovych pasoch.Standardne tam vznika tepelny most kedze su mury oddelene od dosky len asfaltovym pasom.Ked sa ale pozriete na zakladanie firmy ELEGOHOUSE,ti sa neboja odizolovat mury od zakladoveho pasu 40-kou XPS.Zaujimal by ma Vas nazor na to,mne osobne sa ale viac pozdava postavit mury na 50(60)mm doske z penoveho skla – idem stavat 30-ku mur,takze z 1m2 urobim izolaciu pod 3 obvodove metre,a ceny su predpokladam uz niekde inde ako tu niekto pisal.

    • Fero Lehocký píše:

      @Laco: Z toho obrazku ELEGOHOUSE mi nie je jasne, ci samotny nosnik je polozeny na XPS alebo priamo na betone. Predppokladam ale, ze samotny betnovy nosnik je na betone a ta 40-ka XPS vyrovnava len vysku nosnika a cele hore nad tym sa potom sprava ako veniec. Zatial som to neriesil takto, vyzera to zaujimavo a fungovat to podla mna bude.

  50. Rene píše:

    Penové sklo…
    Ťažká téma.
    Matematicky vychádza geniálne a realita ako to často býva je úplne inde.

    Ako je aj v tomto článku uvedené sw na prepočet tepelných mostov vychádzajú pekné hodnoty.
    Sú však zadané hodnoty správne?

    Keď sme robili simulácie na ZEMNÝ AKUMULÁTOR TEPLA, tak simulácie tiež vychádzali krásne, no realita bola iná.
    Neviem či dobrá či zlá. proste iná a posunula celú vec inde.
    Prečo píšem o ZAT v súvislosti s penovým sklom?
    Jednoducho preto, že simulácie nedokážu zahrnúť do systému prúdenie vzduchu, ktoré reálne v zemi a v penovom skle o to viac prebiehakjú.
    V realite pri meraní zeminy v sude objemu 200l sme zistili že zohrievaním zeminy stúpal vzduch smerom hore.
    Keď som si nasypal do suda penové sklo a meral tak som zistil to isté, no v penovom skle ten vzduch prúdilo omnoho omnoho rýchlejšie.
    Vystavil som sud so sklom exteriérovým podmienkam a výsledky boli katastfoláne!
    Penové sklo by fungovalo ale iba vtedy ak by bolo dokonale zabalené v nejakej nepriedyšnej fólii cez ktorú by neprúdil vzduch ani pary.
    Ak táto konvekcia nastáva, tak penové sklo ne možno na tom horšie ako obyčajný makadm napríklad 63/125, ktorého priemerná lamnbda je okolo 0,6.

    PS:
    …ten makadam aspoň nesaje vpodu (vzlínanie) ako to robí penové sklo, čím sa jeho vlastnosti ďalej zhoršujú

    Veľmi rád niekedy napíšem obsiažnejší článok no teraz sú iné témy, ktoré je potrebné popísať.

    • Fero Lehocký píše:

      @Rene: K tomuto komentaru by sa mohli vyjadrit predajcovia a vyrobcovia penoveho skla 🙂 Tiez by ma to z praxe zaujimalo, ako to nakoniec realne funguje aj s nejakymi teplotnymi cidlami. Ja som pre vlastny dom nakoniec zvolil zakladanie na XPS na zhutnenom makadame + vodostavebny beton.

  51. Pekný deň pán Lehocký, veľmi zaujímavý a prínosný článok.
    Sme realizátori základových dosiek na penovom skle, zákazníci sú s touto technológiou spokojní. Keďže tento spôsob nie je v našom stavebníctve až tak často využívaný, je potrebné investorov dostať do obrazu.

  52. mop píše:

    zdravim to sú reálne termogramy alebo len výpočty na základe tepelných odporov?

  53. Pavol píše:

    Dobry den pan Lehocky,

    Mate realnu skusenost s podlahovym kurenim v dome zalozenom na penovom skle bez izolacie medzi podlahovym kurenim a zakladovou doskou, resp. podlahovom kureni priamo v zakladovej doske?

    Paci sa mi predstava vyuzitia dosky ako akumulacnej masy v drevodome proti letnemu prehrievaniu len mam trochu obavy z toho aky nabeh bude mat podlahovka v 30m3 betonu…

    • fero lehocky píše:

      @Pavol: S vodnou podlahovkou v tejto kombinacii skusenost nemam. Tam davame vzdy aspon tensiu izolaciu. Ale mame takto rieseny dom s infrafoliami pod poterom priamo na zakladovej doske. Investor si pochvaluje. Infrafolie sa ale spravaju inak, tazko povedat, co by to robilo pri vode.

      • Pavol píše:

        @fero lehocky: Aky je v tomto pripade rozdiel medzi vodnou podlahovkou a infrafoliami? Vyssi vykon na m2?

        Tiez by ma este zaujimalo ako sa izoluje zvisla cast zakladovej dosky v pripade drevodomu kde vacsina izolacie je priamo v stene a zvonku potom uz len niekolko cm napr. drevovlaknitej dosky. Ak by sa uvazoval XPS ako je to vo vasom priklade tak maximalna hrubka XPS je limitovana hrubkou drevovlaknitej dosky?

        • Fero Lehocký píše:

          @Pavol: Vykon na m2 ide rovnako, kedze tepelna strata je rovnaka. Nie je dovod, aby siel vyssi, alebo nizsi vykon. Realne je to ale zvycajne predimenzovane tym, ze sa folie robia vykonnejsie, ako je potrebne, ale bezia len na nizsi vykon, podla potreby.

          Zvisla cast sa izoluje podla potreby. To ze je vonku menej drevovlaknitej dosky nema na to vplyv. Samotna stena sa moze vysunut mimo dosky napriklad podla toho, aky sa pouziva vnutorny profil v drevenom rame.

  54. Sabina píše:

    @rene…zdravim…takze penive sklo je na odstranenie TM nevhodne? A ako teda odizolovat kamenny zakla s domom z nepalenej tehly…zvonku som odkopala po spodok zakladu,spevnila zaklad a planujem priamo na bocnu stenu zakladu prisypat 20 cm pen.skla potom nopovku,zas 10 cm pen.skla,nopovku a zeminu…odvadza mi to vlhkost ale chcete tvrdit ze neizoluje vobec?

  55. Letovanec píše:

    Dobrý deň,
    Chcel by som sa opýtať, ako sa navrhuje hrúbka skla pod doskou?
    Ďakujem

    • ferol píše:

      Standardne sa zacalo penove sklo davat pri pasivnych domoch, takze hrubky sli od cca. 35-40 cm, aby to vypoctovo vychachalo. Ak niekto rata podla platnej STN ( Slovenska technicka norma) pre podlahy na terene, vyjde aj menej. Ale prax ukazuje, ze velka cast ceny je doprava, takze hrubka sa casto prisposobuje aj objemu, co donesie jeden kamion a radsej sa spravi hrubsia, hoci by ani nebolo
      treba…

  56. Jano píše:

    Odkiaľ vieš že sa základy drolili? Robil si hĺbkovú sondu, alebo si sledoval rozbíjanie starých základov?

    • ferol píše:

      Robime z casu na cas aj rekonstrukcie starych domov. A fakt pri starych domoch sa casto setrilo cementom, lebo proste bol nedostatkovy. Napriklad sa pri renokstrukciach obkopavaju zaklady, aby sa tam ulozila drenaz. Vtedy k zakladom je pristup. A boli fakt stavy, ze ten beton sa rozsypal. Malo cementu v nom bolo a bol aj povymyvani napriklad dazdovou vodou z rýn. Nema to samozrejme takto kazdy stary dom. Ale vsetko, co je vystavene vode casom degraduje. Nie je to tu vecne.

      • Roman píše:

        Môžem len potvrdiť, raz som riešil dom z 80-tok, a steny v pivnici aj základy boli skôr zo zlepeného štrku než z betónu. Ako tam kde bola omietka to bolo ako tak OK, ale kde sa odkopala zemina, úplná katastrofa.

      • Jano píše:

        Ďakujem, dobré vedieť, nekupovať staré domy. Zaujímalo by ma či sú nejaké problémy s penosklom, alebo je tu nejaký článok. Napríklad zlá tepelná izolácia v dôsledku podfukovania alebo vody, rozhrabanie krtkom, vyplavenie penoskla pri záplavách…

        • ferol píše:

          na nasich stavbach zatial o problemoch neviem. Ale su polemiky, ci to nie je pridrahy strk vo vydledku… kedze je tam vzduch a zemna vlhkost. Ja som volil nakoniec zakladanie XPS.

  57. bohus píše:

    dobry den na pozemku na ktorom chcem stavat som na jar zistil vrtakom na stlpy uroven spodnej vody cca 50 cm od povrchu teren je skoro rovinaty v uhlopriecke domu je vyskovy rozdiel 30 cm urobil som viac vrtov tych 50 cm bolo najmenej inak viac v lete som robil vykopy pre inzinierske siete cca 1m no voda uz tam nebola prosim vas je mozne zalozit zakladovu platnu podla vasej koncepcie? ide mi o pevnost teda stabilitu dosky nevadi mi ze by stratila tepelnoizolacnu funkciu v projekte domu je 15 cm podlahova izolacia
    dakujem
    bohus

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*