Fúkaná celulóza

Fúkaná celulóza je izolácia vyrobená z vlákien získaných spätným rozvláknením papiera. Má vysokú tepelnoakumulačnú schopnosť a dlhší fázový posun, čo je výhodné hlavne pri drevostavbách.

Veľkou výhodou je, že vyplní všetky priestory v izolovaných dutinách. To je ideálne pre minimalizovanie tepelných mostov dôležité pri nízkoenergetických a pasívnych domoch. Dokonca aj v priestoroch, kde je ťažký prístup a montáž inej izolácie je nemožný, je celulóza priam ideálna. Napríklad pri rekonštrukciách.

Tepelná izolácia z celulózy je upravovaná tak, že konečný výrobok je s nulovým šírením plameňa po povrchu. Je zároveň ošetrený prírodnými prísadami, ktoré zabezpečujú odolnosť proti hubám, plesniam, hmyzu a hlodavcom. Pre niekoho sa môže zdať nevýhodou, že pre aplikáciu je potrebná technológia špecializovanej firmy. Ale keďže často cena celulózy vrátane aplikácie je porovnateľná alebo nižšia v porovnaní s cenníkovou cenou len za materiál iných tepelnoizolačných materiálov, sa táto „nevýhoda“ stráca. Vďaka aplikácii firmou nemáte ani problém čo s odpadom, pretože žiadny nevzniká. Nafúkajú len toľko, koľko je potrebné a neplatíte tým ani za odpad…

Fámy o celulóze
V diskusiách na internete kolujú o celulóze rôzne fámy. Často sa nedá zistiť, či ich tam nepíšu predajcovia konkurenčných izolácií.

1.fáma: Sadanie
Najčastejšie sa celulóze vytýka sadanie. So sadaním celulózy sa normálne počíta na vodorovných plochách (stropy, strechy). Pri stenách sa celulóza aplikuje s väčšou objemovou hmotnosťou, takže by nemala sadať. Pri aplikácii do steny samozrejme musí realizátor prácu urobiť naozaj poctivo. Mimochodom ak sa použije nesprávny typ minerálnej vlny do steny, určite tiež nastane zosadnutie.

2. fáma: Slabá akustika
Rovnako polemizovaná je akustika. Nedávalo to podľa mňa logiku, keďže celulóza je ťažšia ako napríklad minerálna vlna. Preto mi to “nedalo spávať” a z viacerých zdrojov som práve kvôli tejto kritike postupne získal zaujímavé údaje. Podľa nich akustika s fúkanou celulózou je dokonca mierne lepšia ako s minerálnou vlnou. V prípade záujmu Vám merania a zdroje informácií pošlem.

3. fáma: Voda a vlhosť
Obavy sú aj z vody a vlhosti v celulóze. Samozrejme dlhodobo nechať celulózu vo vode nemôžete. Naopak ale v prípade krádkodobého zatečenia, napríklad pri poruche vodovodného potrubia, je celulóza výhodnejšia ako trebárs minerálna vlna. Prečo? Je to vlastne papier. Ak na papier kvapnete vodu, veľmi rýchlo sa vlhkosť rozpije do veľkej plochy. Celulóza preto z miesta poruchy rýchlo rozdistribuuje vodu do veľkej plochy, z ktorej rýchlo vyschne. Naopak minerálna vlna túto schopnosť nemá a voda sa hromadí lokálne. Všetko je okolo síce suché, ale miesto poruchy poriadne premočené a schne pomaly.
Dokonca sa používa aj zaujímavý spôsob aplikácie celulózy. Ide o mokrú technológiu striekaním priamo na stenu. Mokrá celulóza sa na stenu prilepí a postupne vyschne.

4. fáma: Nedostatočné zafúkanie
Časté sú obavy z nedostatočného vyfúkania dutín a či náhodou neostávajú miesta bez izolácie. Skúsená aplikačná firma s tým problém nemá a zároveň je možné urobiť kontrolu napríklad termokamerou.

Toto všetko sa určite výrobcom iných izolácií nepáči a asi aj preto tieto fámy kolujú…Každý predajca predsa predáva svoj výrobok ako „ten najlepší produkt na svete“ a nič sa mu nevyrovná …

Výhody:

  • dlhý fázový posun, ktorý znižuje prehrievanie domu v lete
  • celulóza je ekologická – využíva sa recyklovaná surovina
  • pri veľkých hrúbkach sa šetrí pracnosť oproti izoláciám, ktoré sú limitované svojou hrúbkou. Tieto sa preto musia inštalovať v niekoľkých vstvách. Celulóza sa nafúka naraz.
  • dobre odvádza prípadnú vodu a konštrukcia rýchlo schne
  • vysoká paropriepustnosť – vhodné do difúzne otvorených skladieb drevodomov

Nevýhody:

  • nevhodná pre svojpomocnú montáž tepelnej izolácie (nutná špecializovaná firma)
  • prašnejšia aplikácia, takže je nutné zabrániť priamemu styku s interiérom

Ukážky aplikácie vo väzníkovom krove:

Jedna z možností skladby steny drevodomu:

Aplikácia do zhotovených stien drevostavby:

Na záver pár videí, ktoré ukážu často viac ako opis:


architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 


Tags: ,
26 comments on “Fúkaná celulóza
  1. miroslav poliak píše:

    no neviem neviem. O tom sadaní celulózy v stavbách som sa bavil priamo na jednej výstave s dodávateľom a on mi síce ,,potichu” ale predsa potvrdil, že časom sadne. O tomto som sa dokonca presvedčil na jednej stavbe, kde som robil kúrenie. Po otvorení konštrukcie kvôli prestupu komína a plynu do domu sme našli miesta nedofúkané izoláciou. možno je to jeden prípad zo sto ale možno jeden prípad zo … ja len toľko.

    • Fero Lehocký píše:

      Ja som sa tiež práve na sadanie v stenách bavil priamo s realizátorom. Ten mi tvrdil, že v súčasnosti kvalitný aplikátor by problém s nafúkaním nemal mať. Ale stávalo sa to samozrejme a asi aj teraz stáva. Argumentoval tým, že v stenách robia po sebe kontroly termokamerou, prípadne robia kontrolné váženie objemovej hmotnosti – vyrežú malú kocku zo steny a prevážia objem.
      A odporúčal mi zároveň po určitom období prekontrolovať či nenastalo zosadnutie a ak áno, navrchu stien to treba znova dofúknuť…

  2. Máme skúsenosti s jednou i druhou skladbou. Zateplenie minerálnou vlnou malo na termovízii viditeľné medzery už pol roka po zateplení, riešenie s doskami Hofatex + zafúkané celulózou bolo absolútne bezchybné aj po druhej zime. Nedám dopustiť na fúkanú celulózu vo vodorovných konštrukciách (voľne fúkanú) ani vo zvislých konštrukciách. Raz určite dám vymeniť aj Nobasil za fúkanú celulózu. Máme zložitú konštrukciu krovu a parozábrana sa nedá utesniť tak, aby si para nenašla cestičky do izolácie. Preto je pre nás schodnejším riešením difúzna konštrukcia. A podporujem architektov, ktorí ju odporúčajú, kiežby ich bolo ešte viac! 🙂

  3. Agnes píše:

    Stavebná biológia, ekologické stavebné materiály, keď sme už ako tak zvládli hrubú stavbu a zateplenie v súlade s týmito zásadami, čo s vnútornými omietkami? Báť sa cementu a nešpecifikovaných chemických spojív v omietkach? A čo lepidlo a sieťka, je to OK napr. v prípade domu postaveného z ekopanelov zo stlačenej slamy? Ako to celé nepokaziť?

  4. Fero Lehocký píše:

    @Agnes: Ja osobne s ekopanelmi nemam skusenost, ako na tom drzia omietky. Urcite by som ale nedaval omietky s cementom. Radsej vapenne alebo hlinene. Ak nechete hlinene, tak by som zvazil Baumit Clima omietky… podla vsetkeho dobre pracuju s vlhkostou..

  5. Filip píše:

    Zdravim, chcem len doplnit clanok, dnes uz neexistuje moznost zlej aplikacie celulozy, ak sa to niekomu podari skoncil, mame asi najlepsi stroj na nasom uzemi a poviem to otvorene, ak sa aj stane pripad, ze niekto zle zaizoloval celulozou, neni dôvod na to obvinovat celulozu, je to len a len o nezodpovednosti cloveka. Ohladom fukania, mame to doma a nedam na to dopustit. Pre viac info navstivte nas web. Dakujem.

  6. Agnes píše:

    @Fero Lehocký:
    Ďakujem za odpoveď, našla som ju trošku oneskorene, v podstate som očakávala podobnú… Začali sme s hlinenými, dúfam že to dobre dopadne.

  7. zuzana píše:

    Rekonštruovali sme starý dom a dutiny stropu sme dali zafúkať celulózou. Montážne otvory ostali na povale otvorené a máme problém. Hlodavce. Na povale nemáme nič čo by ich prilákalo takže sa im zrejme zapáčilo bývanie v celulóze. Najprv nas niekoľko krát budili v noci zvuky zo stropu a tak sme na povalu dali pasce aj návnady a momentálne je situácia taká,že nejaké potvory v tom strope museli exnúť. V izbe máme smrad. Takže tvrdenie, že celulóza je ošetrená brómom a odpudzuje hlodavce v našom prípade neplatí.

  8. Fero Lehocký píše:

    @zuzana: No to je dost neprijemne. Ja som sa zatial s podobnym problemom osobne nestretol.

  9. zuzana píše:

    Zajtra sa na náš problém príde pozrieť firma ktorá nám strop celulózou fúkala. V celulóze je vidieť cestičky kadiaľ tie potvory chodia. Tak som zvedavá čo s tým. Manžel sa pokúšal čo dosiahol prehrabával ale nenašiel zdroj smradu. Je to dosť nepríjemné.

  10. Peter P píše:

    dobrý večer,to som strašne zvedavý na výsladok kontroly a diagnozu,chystam sa dat zafukat strop a z tohoto zistenia nie som nejako nadšený,peter

    @zuzana:

  11. Fero Lehocký píše:

    @Peter P: Bavil som sa na Conecu o danej veci s par ludmi a nie je to problem celulozy. Taketo problemy nastavaju aj v mineralnej vlne, a aj inych izolaciach, ked sa tam maju kade hlodavce dostat. Dolezite je maximalne uzavriet vsetko, kadial tam mozu vliest.

  12. Dovoľujem si Vás upozorniť,že máte uvedený špatný rozmer pre tepelnú vodivosť produktu , Lambda=W/m2*K , má byť Lambda=W/(m*K) .
    Ostávame s pozdravom Mathia

  13. Fero Lehocký píše:

    @Vladimír Mathia Ing: Dakujem za upozornenie, ale ak myslite vo videu, s tym ja nic nespravim. Video je prevzate ako ilustracne.

  14. Peter píše:

    Dobrý deň pán Lehocký,

    natrafil som na váš blog pri hľadaní informácií ohľadom zateplovania fúkanými izoláciami. Väčšinu vašich článkov som si prelistoval a musím povedať, že si veľmi vážim, že sa snažíte objektívne a s veľkou výpovednou hodnotou informovať záujemcov o túto problematiku.

    Ja by som Vás chcel poprosiť o Váš názor pri zateplení šikmej strechy s podkrovím na montovanom dome typu OKAL 117/38.
    Chystám sa dom kompletne rekonštruovať a zlepšiť jeho izolačné parametre a zvýsiť kvalitu užívania.

    Stojím pred problémom akým spôsobom izolovať strechu nakoľko konštrukcia v tom čase bola riešená veľmi difúzne otvorená so slabými izolačnými parametrami. Konštrukcia zvonka je pálená škridla, latky 4cm, debnenie zo sololitu 0,4cm, krokvy 24cm, vodorovné latky na ktorých je prichytená vnútorná stena podkrovia z drevotriesky DTD 3,3cm. Celá drevotriesková konštrukcia je pokrytá izoláciou zo sklených vlákien, ktorá za 40 rokov stratila na hrúbke a zďaleka nepokrýva dokonale tieto steny.
    Chcel by som celý priestor, ktorý je nad súčasnou izoláciou a sololitovým debnením vyfúkať izoláciou v hrúbke cca 20-25cm. Rozhodujem sa medzi celulózovou Climatizer alebo minerálnou zo skla supafil loft 45.
    Problém, ktorý si netrúfam odhadnúť je vlhkosť, ktorá doteraz bola odvetraná v spomínanej medzere.
    Môžete mi poradiť (váš názor), ktorá z týchto izolácií je vhodnejšia pre moju aplikáciu:

    za výhody Climatizera považujem
    1,nižšiu lambdu, aj keď záleží akou hustotou materiálu sa podarí nafúkať obe izolácie, čiže je to asi diskutabilné
    2,cca 2x väčšiu mernú tepelnú kapacitu materiálu, čo prispeje k zväčšeniu fázového posuvu
    3,výrobca uvádza že papier je ako pijak – transportuje vlhosť do väčšej plochy a pomáha tak rýchlejšie odparovať smerom von

    Pre Supafil zase uvádzajú
    1, 2xnižší difúzny odpor, čiže odhadujem lepšie prevetrávanie
    2, myslím, že stabilita materiálu a odolnosť voči škodcom je lepšia
    3, je úplne hydrofóbny, čiže nehrozí vôbec nasiaknutie a tým výrazne zhoršene izolačne vlastnosti a nárast váhy na konštrukciu stien.
    4, je lahší

    Pre vynovenie vzhľadu plánujem znútra ešte steny podkrovia opláštit SDK doskami šróbovanými priamo na DTD steny. Medzi to viem vložiť parotesniacu fóliu ale určite to nebude 100% riešenie, keďže bude prevŕtaná množstvom skrutiek.

    Verím, že tento problém bude zaujímať aj viacero majiteľov OKALov. Preto by som ešte pridal aj ďalšiu otázku ohľadom zateplenia obvodových stien. Konštrukcia znútra je drevotriesková stena DTD, asi parotesná fólia, izolácia 8cm, drevotriesková doska, medzera, asbestocementové obkladové dosky.

    Ak by som aplikoval kontaktný zateplovací systém s EPS cca 15cm na vonkajšie asbestocementové dosky a pôvodnú odvetrávaciu medzeru za nimi vyfúkal izolaciou (napr celulózovou), spôsobilo by to podľa vášho názoru nejaký problém? Samozrejme by som sa snažil tú medzeru úplne utesniť. Napr. problém s vlhkosťou, alebo s praskaním fasády vplyvom nejakej tepelnej rozťažnosti ACD panelov…
    Viem, že výrobca týchto domov RD Rýmarov zatepluje systémom, že dá dole ACD obklad aj s latkovým roštom a na drevotriesku prilepí lepidlom EPS 10cm.
    Odstrániť ale ten obklad je dosť pracné a tiež to nemôže urobiť hociktorá firma.

    Ďakujem veľmi pekne za Váš názor.
    S pozdravom,
    Peter Kováč

    • fero lehocky píše:

      @Peter: Ospravedlnim sa, ale toto su prilis specificke otazky, aby som ich relevantne zodpovedal v diskusii. Odporucam na toto sa skontaktovat so stavebnym fyzikom, ktory riesenia prepocita na realny stav. Aby tam niekde nenastal kondenz a hromadenie vlhkosti.
      Co sa tyka strechy, ja sa priklanam k celuloze. Len zohladnite vahu pri statike.

  15. Marek píše:

    Dobrý den, hledáme nějakou ekologičtější alternativu k EPS (na stěny z VPC i plochou střechu) a zaujala nás foukaná PUR pěna. Cena bude vyšší než u celulózy, a tak bych chtěl znát Váš názor a případné zkušenosti (i od ostatních čtenářů :-). Díky.

    • Fero Lehocký píše:

      @Marek: Az tak nastudovane zlozenie nemam, ale oboje je chemicky vyrobok, takze je otazne, co je ekologickejsie a co nie.. https://sk.wikipedia.org/wiki/Polyuret%C3%A1n
      Prave o izokyanátoch sa vedie posledne roky dost polemika, ci to nie je vysledku vacsie svinstvo… Nahradza sa nimi napriklad “strasiak” formaldehyd, ale co to par rokov sledujem, tak to nahradzajui casto v lepidlach prave izokyanatmi…
      Cize ja to vyhodnoti realne neviem

      • Marek píše:

        @Fero Lehocký: Děkuji za odpověď, máte pravdu, ekologicky by to nebylo lepší, přečetl jsem o tom více článků. Jen jsem si předtím myslel, že když se z toho dělají matrace, bude to lepší.
        Celkem je věda vymyslet nějaké jiné zateplení VPC cihel než EPS, aby to člověka nezruinovalo, když je třeba těch 30 cm. Projektant doporučuje EPS, ale ten prostě nechceme. Foukaná celulóza se zase nepozdává projektantovi kvůli sesedání.
        Začínáme přemýslet o Knauf skelných deskách Naturboard vyrobených technologií Ecose http://www.knaufinsulation.cz/ecose-technology. Snad by byly lepší, než klasické skelné a minerální vaty a cenově přijatelné (lambdu mají od 0.032 – 0.037).

        • Marek píše:

          @Marek: A mají nově i minerální desky bez formaldehydu apod., firma si i zakládá na ochraně pracovníků při výrobě a snaží se být šetrná k životnímu prostředí, tak by to snad mohlo být ok.

  16. Božena Bobulská píše:

    Dokáže taká izolácia odstrániť aj hluk? Pretože sme rekonštruovali starý dom a po dutinách v strope sa nám prenáša hluk, keď sa chodí po podkroví.

  17. Veronika píše:

    Dobrý deň, prosím vás, aká je odporúčaná hrúbka takejto izolácie, ak ide o izolovanie vodorovnej stropnej konštrukcie, ak je nad ňou už len voľný priestor a strecha.

    • ferol píše:

      Strop pod nevykurovanym priestorom ma mat podla normy od 1.1.2016 pozadovanu minimalnu hodnotu U=0,20 W/(m2.K) a od 1.1.2021 je to U=0,15 W/(m2.K). Takze ak chcete vediet presnu hrubku izolacie, treba zohladnit aj dalsie materialy v skladbe, ak tam bude este nieco ine (napriklad mineralna vlna na sadrokartone zospodu). Cize najlepsie Vam zodpovie vas projektant.

      Ale inak my zvycajne davame aspon 350mm nafukat a viac…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*