Drevovláknité dosky boli v minulosti známe pod názvom „hobra“. V súčasnosti sa vyrába väčší sortiment na rôzne využitie. Na výrobu sa používa výlučne drevo. V mokrom výrobnom procese sa do dosiek nepridávajú na spájanie drevných vlákien žiadne syntetické lepidlá. Pre lepenie sa používa škrobové lepidlo. Ide o ekologické lepidlo na báze prírodných zložiek, ktoré je zdravotne nezávadné. Menej hrubé dosky sú spájané priamo lignínom, ktorý samotné drevné vlákna obsahujú. Vrstvením takýchto dosiek pomocou škrobového lepidla vznikajú hrubšie dosky.
Existuje aj suchý výrobný proces, kde sa ale drevná hmota spája polyuretánovými živicami alebo plastovými vláknami. Sú menej ekologické a takéto dosky veľmi nedoporučujem.
Izolačné drevovláknité dosky majú porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti so štandardnými izoláciami. Keďže sú vyrábané z drevných vlákien, majú vysokú tepelnoakumulačnú schopnosť a zároveň vysokú objemovú hmotnosť. Vďaka tomu drevovláknité dosky účinne chránia dom pred nadmerným prehrievaním vnútorných priestorov v lete. Drevovláknité dosky veľmi rýchlo pohlcujú vlhkosť z okolitého vzduchu a v prípade potreby ju opäť odovzdávajú vzduchu rovnako ako drevo. Tým prispievajú k vyrovnanej vlhkostnej klíme – regulujú vlhkosť vzduchu vnútorného prostredia domu. Pórovitá štruktúra drevovláknitých dosiek prispieva k ich schopnosti pohlcovať široké spektrum zvukov takže sú dobrým akustickým izolantom.
Použitie je rôznorodé podľa účelu. Sú drevovláknité dosky pre kontaktné zateplenie s omietkou, ako alternatíva ku polystyrénu. Rovnako do mokrých podlách s betónovým poterom alebo suchých podláh v montovaných domoch, kde tiež môžu byť náhradou polystyrénu. Drevovláknité dosky sú ideálne pre zateplenie podkrovia alebo stien drevostavieb práve vďaka dlhému fázovému posunu. Tu nahrádzajú najčastejšie používanú minerálnu vlnu.
Použitie dosiek sa využíva hlavne v drevostavbách, ale využitie je samozrejme široké aj pri murovaných domoch.
Oproti iným prírodným tepelným izoláciám sú drevoláknité dosky drahšie, čo je ich hlavná nevýhoda. Za túto cenu ale dostanete podľa mňa pravdepodobne jednu z najkvalitnejších prírodných tepelných izolácií z tých, ktoré poznám. Vždy preto treba dobre zvážiť prínosnosť týchto kvalít pre vaše bývanie. Zvyčajne práve kvôli vyššej cene sa drevovláknité dosky často kombinujú s inými materiálmi. Napríklad s fúkanou celulózou.
Ukážka nižšie je práve zo skladby v kombinácii s fúkanou celulózou. (Skladba je z konceptu “môj zelený dom”, pre ktorý som pripravil minikatalóg drevodomov):
Výhody:
- najdlhší fázový posun z mne známych tepelných izolácií 7 až 14 hodín
- využitie zbytkového dreva, čo optimalizuje využitie lesa
- vďaka vyššej hustote (ρ = 150 – 260 kg/m 3) efektívne znižujú nežiaduci hluk
- vysoká paropriepustnosť – vhodné do difúzne otvorených skladieb drevodomov
Nevýhody:
- vysoká cena
- vysoký obsah prachových častíc pri spracovávaní
- vyššia energetická náročnosť a spotreba vody pri mokrom procese výroby
Ukážky použitia v stenách drevostavieb:
Donedávna bol najznámejším výrobcom drevovláknitých dosiek na slovensku Hofatex z Banskej Bystrice. Firma ale zanikla a drevovláknité dosky sa k nám už len dovážajú. Odporúčam preto kontaktovať firmu TEPORE (http://tepore.sk/), ktorá dodáva drevovláknité materiály Steico.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Dobri den.Kdesi som cital ze sa daju drevovlaknite dosky pouzit aj ako tepelna izolacia pod plavajucu podlahu.Co je na tom pravdy?Lebo sme zdedili starsi dom a tam je na podlahe dlazba nieje pod nou ziadna tepelna izolacia ani podlahove kurenie.V dome su nove radiatori a nechceme to menit.Len ta dlazba je strasne studena a cez zimu to je katastrofa.Manzelka nechce o tom ani pocut ze by sa cela podlaha vysekala prec zateplila sa polystyrenom a nan dal novy poter a plavajuca podlaha .Rozmyslal som teda nad touto drevovlaknitou doskou aspon 3cm alebo ja neviem su aj polystyrenove dosky pod plavacku,korokove podlozky,mirelon a na to dat plavacku aby som aspon nejako zdvyhol pohodu byvania. A samozrejme nemozeme nejako velmy zdvihat podlahu zase par cm je v pohode to sa daju dvere trocha zrezat zo spodu ,alebo je aj nejake ine riesenie aby bola manzelka spokojna a nemusel som sekat ? 🙂
@Stefan: ano, daju sa pouzit aj tak, ako pisete.
Dobry den pan Lehocky, mate prosim Vas nejake skusenosti s lisovanymi slamenymi panelmi “Ekopanely”? Nazivo som ich este nevidel a informacie ktore som na internete o nich nasiel, su v drvivej vacsine len od samotneho vyrobcu, co moze byt do urcitej miery neobjektivne. Chystame sa stavat montovany drevodom a tie ekopanely co sa tyka ich parametrov mi pridu ako idealna volba do interieru. Skladba steny by mala byt z exterieru drevovlaknita doska, dutina vyplnena bud fukanou celulozou, alebo mineralnou vlnou a z interieru ekopanel+omietka. Niektori ma ale od toho odhovaraju, aby som vraj pouzil “klasiku” osb dosku a sadrokarton. Aky nazor mate vy? Dakujem.
@Marek: panely poznam, ale este sme z nich neprojektovali. Osobne sa mi riesenia s nimi pozdavaju. Ak by ste chcel stavbu z ekopanelov, oslovil by som firmu fipa.sk, tiez planujem za nimi zajst kvoli spolupraci prave pre ekopanely.
Dakujem za odpoved. Firmu Fipa poznam, uz som s nimi v kontakte. Mna zaujimali nejake prakticke skusenosti s ekopanelmi, lebo vsade citam len same vyhody, ale nikde nepisu v com su horsie oproti konvencnym materialom a preco ked su uz tak dlho na trhu, tak sa nejak vyrazne zatial nepresadili.
@Marek: No zase nie su nejako dlho na trhu. Preco sa nepresadili neviem. Konkurencia vyrobcov materialov je tu silna. Ekopanely predsa len su mensia firma. Co viem ja, tak hlavne firmy s tym velmi nechcu robit, lebo je to v niektorych detailoch proste pracnejsie, ako ine doskove materialy.
Dobrý deň pán Lehocký. Chcela by som vás poprosiť o radu. Plánujem stavať drevodom s difúzne otvorenou stenou.Mala by byť prevetrávaná s dreveným obkladom. V stene bude 40cm fúkanej celulózy. Rada by som ale drevovláknitú dosku z vonkajšej strany nahradila niečim lacnejším. Keďže o fázový posun sa postará celulóza. Nenašla som ale žiaden taký materiál. To sa dá difúzne otvorená stena uzavrieť naozaj iba tou drahou drevovláknitou doskou? Ďakujem za odpoveď aj za vaše skvelé stránky.
S pozdravom Maja
@Mária Sulovská: zavisi, ci chcete omietku, alebo prevetravanu fasadu s obkladom. Pouziva sa este DHF difuzne otvorena doska. Na nu sa da dat mineralna vlna, ak sa ma omietat. Ale vo vysledku to na pracnosti nemusi byt lacnejsie.
Dobry den pan Lehotsky, ked mam podkrovie zateplene medzi krokvami 16cm vatou mozem pod krokvy dat 6 alebo 8cm drevovlaknite dosky, nebude medzi nimi vznikat zrazanie, rosny bod ked su to dva rozdielne materialy? Chcel som dat este 14cm vaty ale nemam tam tolko miesta.
Dakujem
Kludne to skombinujte. Dolezita je parozabrana zo strany interieru.
Dobry den,prosim vas o radu mam zahradny domcek ktory je drevenna konstrukcia z hranolov a z vonka a z vnutra obita obkladom – ziadna izolacia. Chcel by som ho trocha zateplit a tak som rozmyslal ze by som zvnutra na stary obklad nabil drevovlaknitu dosku hr. 40 mm. A na nu dalsi tatransky obklad. Bolo by to pre mna najjednoduchsie riesenie urobit to zvnutra, predsalen zvonka je to o dost komplikovanejsie. Nieje to na celorocne vyuzivanie ale skor trojsezonne.Myslite ze je to mozne takto to urobit? Je potrebne pouzit parozabranu? Nebude hnit konstrukcia? Dakujem
ja by som tam dal aj tu parozabranu, ak to mam odhadnut bez vypoctu, ale pravdepodobne to bude fungovat aj bez nej..
Dobrý deň, mal by som otázku k hrúbke drevovláknitej dosky. Vyrábajú sa v rozsahu cca 30mm – 160mm. Aká by mal byť na bežnom RD minimálna hrúbka tejto izolácie aby malo zmyslel o nej uvažovať a aby sa prejavil aj efekt fázové posunu? Predpokladám že tých 30mm je na tento účel málo. Vopred ďakujem za odpoveď.
no fatovy efekt sa prejavuje vzdy. Spravne by mala vasa otazka este objavovat, ze aky cas chcete dosiahnut, ci fazovy posun 6 hodin, 24 hodin a viac.
Zvycajne pri drevostavbach davame minimalne 60-100 mm tvrde dosky na fasadu. A ak napriklad krov do striech normalne medzi a pod krokvy ako sa robi mineralna vlna. 30mm pomoze, ale naozaj ako pisete nie je to zasadny prinos. Pozrite si na stranke tepore.sk maju na stiahnutie certifikovane skladby konstrukcii a tam maju pisane aj finalne fazove posuny. Z toho si viete spravit predstavu.
Dobrý deň,
ja by som sa chcel opýtať ohľadom ekologických tepelnoizolačných materiálov a na ich technológiu zhotovenia ,ktoré sa dajú použiť ako KZS ,ktoré iba pri prevetrávanej fasáde atď. prípadne ako sa nedajú použiť.
Na kontaktne zateplenie najlepsie uvazovat z prirodnych materialov drevovlaknite dosky. Potom su k dispozicii aj konopne izolacne dosky, ale s tymi zatial my nemame skusenosti.
Ostatne rozne prirodne materialy viac menej len ako vyplnove.
Ďakujem za odpoveď. Práca s drevovláknitými doskami je rovnaká ako práca s polystyrénom a minerálnou vlnou respektíve je tam rovnaká technológia zhotovenia ? A ešte som sa chcel opýtať či pri prevetrávanej fasáde sa taktiež využívajú len drevovláknité dosky a konopné dosky.
Praca s drevovlaknom je ina ako s polystyrenom alebo mineralnou vlnou.
Do prevetravanej fasady mozu ist rozne ine izolacie.
Dobrý deň ,
viete mi, prosím povedať či existujú drvevovlaknité dosky s hustotou približne ako ekopanely, do ktorých by sa dali priamo vrutmi uchytávať ťažšie predmety bez použitia nejakeho iného podporného mater., napr. OSB dosky?…Čiže priamo do drevovlak. dosky…
Ďakujem za prípadnú odpoveď, s pozdravom Ľuboš.
To neviem povedat, ked tak kontaktujte dodavatela s otazkou: http://www.tepore.sk
Dobrý deň,
prerábame starú drevenicu, ktorú chceme zvnútra zatepliť. Škáry medzi brvnami boli v minulosti vyplnené machom, ten bol ale už spráchnivený a niekde aj napadnutý hmyzom, takže išiel preč a drevo sa ošetrilo, to čo bolo potrebné vymeniť sa vymenilo. Namiesto machu sme použili ako výplň do škár drevenú vlnu. Zvnútra by som chcel zatepliť drevovláknitými doskami, na ktoré by išli hlinené omietky. Medzery medzi drevovláknitou doskou a pôvodnou stenou by som vyplnil ešte nejakou mäkkou drevovláknitou doskou…predsa len brvná nie sú orezané napresno ako sa robia teraz. Myslíte že takto by to mohlo fungovať? A stačí hrúbka drevovlánka napr. 60, 80 mm alebo musí byť hrubšia? Steny majú 200 mm, sú smrekové. V okolí viacero známych prerábalo drevenice, ale všetci používali sklenú vatu, polystyrén, podmurovávali atd čo im spôsobuje prpoblémy, preto by som chcel ísť čo najviac prírodnou cestou. Ale informácie o takýchto veciach sa hľadajú veľmi ťažko.
Ďakujem za odpoveď.
Nic taketo sme zatial u nas neriesili. Takze ani k tomu nemame nejake prepocty, co by to robilo s kondenzom. Teoreicky to vyzera byt OK, ale netrufnem si bez podrobnejsieho riesenia skladby napisat, ze to je OK.. hlavne ked sa to zatepluje zvnutra.
Ono ak je tam len drevená stena z drevených hranolov a medzi nimi drevená slana či vlna…čo sú vlastne dlhé natlačené hobliny a pred ňou drevovlákno bez žiadnych fólií tak by to malo byť difúzne otvorené a nemal by byť problém nie? Cez všetko vie vlhkosť prejsť vonku si myslím. Plus hlina by si podľa potreby natiahla nejakú vlhkosť z interiéru alebo aj pustila naspäť. Prípadne viete mi poradiť, kde by som k tomuto vedel zohnať nejaké info?
Ďakujem pekne
Ved ano, nemal by byt problem. Je to komplet difuzne otvorene. Skuste trebars obnova.sk, tam sa venuju rekonstrukciam vela a pripadne ozartur.sk
Dobrý deň, pán Lehocký,
chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o radu. Ideme stavať drevodom, stĺpiky konštrukcie budú 14cm-výplň izoláciou (minerálna vlna), ako finálnu izoláciu zvonku uvažujem dať drevovláknitú izoláciu, akú hrúbku by ste použili? Zvnútra príde Fermacell a zvonku odvetrávaná vertikálna drevená fasáda na roštoch.
Prípadne má to takto vôbec zmysel, alebo je vhodné do vnútra konštrukcie namiesto vlny použiť tiež drevovláknitú izoláciu?
Ďakujem pekne za odpoveď a prajem nech sa darí.
Zvonku by som dal min. 120mm drevovlakno. Do konstrukcie je to na vasom zvazeni. Bud mineralnu vlnu alebo tiez drevovlakno alebo konopnu izolaciu. Len toto by vam mal poriesit projektant, lebo ja nepoznam vsetky suvislosti stavby a moze byt, ze z nejakeho dovodu tie hrubky by mali byt napriklad este vacsie. Odproucam aj pozriet certifikovane skladby na stranke tepore.sk.
Dobrý deň,
prečo neodporúčate drevovláknité izolačné dosky vyrobené suchým procesom? Okrem ekológie, v čom sú horšie?
Rozhodujeme sa medzi Steico Protect Dry a mokrou verziou – 100 mm na fasádu a nad krokvy strechy, a cena je rozdiel 14 eur na meter… Čiže veľmi zásadný. Rozdiel vo váhe je 90 kíl (140 suché vs. 230 mokré). Ide nám najmä o fázový posun keďže medzi stĺpikmi máme projektovanú minerálnu izoláciu s hmotnosťou 40kg/m3 (stena – 160mm, strop – 220 mm, podlaha – 240 mm). A do predsteny ide 60 mm konopná izolácia. Za predstenou je drevovláknitá doska, zvnútra obklad/sadrokartón/fermacell. Zvonka na fasádu pôjde omietka.
Budeme mať i v prípade použitia suchej dosky rozumný fázový posun? Bude sa dom prehrievať? (Vieme že treba riešiť i okná a dobre zatepliť strechu).
S pozdravom
Steico Protect Dry neznamena, ze je robeny suchou metodou… to s tym vobec nesuvisi.
Co viem ja, vsetky vyrobky Steico su robene rovnakou technologiou, akurat maju rozdielne sposoby vyuzitia a objemove hmotnosti. Steico Protect Dry je urceny pre vonkajsie zateplenia s omietkou napriklad..
Cenovy rozdiel je prave hlavne v tom, aku maju objemovu hmotnost – cize kolko vazia..
Musite si v rpvom rade vybrat na dany ucel vhodny vyrobok. Ci uz to bude Steico, alebo iny vyrobca drevovlaknitych dosiek.
Dobrý deň pán Lehocký, chcela by som zatepliť rodinný dom postavený v r. 1970 – obvodové múry sú z tehly a kvádrov – hrúbky 40 a 50 cm. Bojím sa, že keď sa dom zateplí polystyrénom – nebude “dýchať” a navyše sa do polystyrénu (podľa informácií) môžu dostať hlodavce, príp. iná háveď. Uvažujem o zateplení drevovláknitými doskami (Tepore), príp. konopnými doskami (výroba v ČR). Len neviem, či je to rozumné a či stavebné firmy vedia s takýmito materiálmi pracovať. Aký je Váš názor na tieto materiály ? A vedeli by ste, príp. poradiť stavebnú firmu, ktorá robí s týmito materiálmi ? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.
Najlepsie oslovit dodavatela – tepore.sk. Odporucia vam firmy, co s takym zateplenim robia.
Dom po spravne zvolenej hrubke polystyrenu problem mat nebude. Dolezite je spravne pravidelne vetranie, aby sa v dome nezvysovala vlhkost. A aby sa do zateplenia nedostala haved su tiez na to riesenia. Napriklad medzi sokel a zateplenie vlozit ťahokov, alebo kovovu zakladaciu listu.
Zdá si mi že idete až do moc extrémnych možností, na jednej strane relatívne lacný a málo pracný polystyrén, a na druhej drahé a prácnejšie riešenie s drevo-vláknom. Pritom riešenie môže byť uprostred a to fasádne zeteplenie z dosiek z minerálnej vlny, cenou a prácnosťou niekde medzi a vlastnosťami bližšie k drevovláklnu. Ale celkovo ako tu už bol spomenuté by nemal byť problém ani pri polystyréne, pri dostatočnej hrúbke, správnom kúrení a vetraní.