Fámy o pasívnom dome

Pri rozhodovaní o type stavby ľudí na Slovensku neodrádzajú často vyššie náklady. Brzdou je skôr naša tradičná slovenská nedôvera voči novinkám všeobecne. V stavebníctve zvlášť. A hlavne podľa mňa príliš konzervatívne vnímanie „kvalitných“ stavebných materiálov.

Do veľkej miery k nedôvere prispievajú aj fámy a mýty o pasívnych domoch:

fáma č.1: V pasívnom dome sa nesmú otvárať okná

Pre pasívny dom je veľmi dôležitá vzduchová neprievzdušnost. To znamená tesné a zatvorené okná. V tomto stave pracuje rekuperačná jednotka ideálne a nie je potrebné vetranie oknami. Rekuperácia by tým stratila význam. Okná si môžete otvoriť. Môžete si ich otvoriť kedykoľvek to uznáte za vhodné a máte pocit, že si ich potrebujete otvoriť z akéhokoľvek dôvodu.

Vy to ale robiť nemusíte, pretože vetracie zariadenie v pasívnom dome zabezpečuje vždy dostatok čerstvého vzduchu. Je preto len na Vás ako sa vo vlastnom dome budete správať.

fáma č.2: Steny v pasívnom dome nedýchajú. Nechcem bývať v skúmavke.

V prvom rade treba povedať, že pasívny dom nemá nikým predpísané skladby konštrukcií a tie môžu byť riešené veľmi rôznorodo. Či už ako „dýchajúce“ alebo „nedýchajúce“.

Často sa pritom niektorým stavebným konštrukciám vyčíta, že „nedýchajú“. Ale čo to vlastne znamená? Je to dôležité?

Výraz dýchanie stien nie je technický výraz, aj keď sa často objavuje na diskusiách na internete a používa sa aj medzi odborníkmi. Pod pojmom dýchanie stien odborníci väčšinou chápu jav difúzneho prestupu vodnej pary z miestnosti cez vonkajšiu stenu v zime a čo sa často opomína, deje sa to aj opačne (keď je napríklad v lete vonku vyššia teplota ako vnútri). Tento jav sa považuje za priaznivý, ak chráni miestnosť pred nadmernou vlhkosťou, ktorá by mohla spôsobovať kondenzáciu vodnej pary v konštrukcii a následne rozvoj plesní, húb a podobne.

Pritom prieskumy ukazujú, že množstvo vodných pár, ktoré prestupujú konštrukciami je pod 3 % z celkového množstva vodných pár odvádzaných z priestoru. Je teda jasné, že množstvo prestupujúcich vodných pár cez stenu je zanedbateľné. Toto množstvo vôbec neovplyvňuje kvalitu vnútorného vzduchu, preto treba vodnú paru z priestoru odvádzať iným spôsobom (vetraním oknami alebo riadeným vetraním).

Jeden z príkladov absurdnosti tejto fámy:

Pri porovnaní difúzneho odporu polystyrénu s inými tepelnoizolačnými materiálmi, napr. s minerálnou vlnou, je difúzny odpor polystyrénu o niečo vyšší. To znamená, že cez neho horšie prechádzajú vodné pary. Ak ho ale porovnáme s parozábranou, ktorá sa musí bežne používať pri zatepľovaní podkrovia, dosahuje difúzny odpor polystyrénu zlomky z difúzneho odporu parozábrany. Napriek tomu sa nikto nepozastavuje nad nedostatočným „dýchaním“ zatepleného podkrovia…

V skutočnosti nie je až tak dôležité dýchanie konštrukcie, ale komplexný návrh jej skladby, aby aj pri relatívne zanedbateľných množstvách prestupujúcej vodnej pary nevznikali problémy typu plesne a pod. Praktický význam efektu prestupu vodných pár cez obvodové steny pre odstraňovanie nadbytočnej vlhkosti z interiéru je vysoko otázny, keďže nebude nikdy množstevne porovnateľný s odstraňovaním vodných pár vetraním oknami alebo riadeným vetraním.
Preto výroky typu “dom musí dýchať” a “zadusíte steny” sú vytrhnuté z kontextu.

Paropriepustnosť je jedna z vlastností stavebných materiálov. Medzi paropriepustné patria napr. tehly, pórobetón, betón, drevo, minerálna vlna, celulózové a drevovláknité izolácie, ovčia vlna….
Paronepriepustným materiálom je sklo, parozábranná fólia….

Dôležitý je rosný bod – teplota, pri ktorej sa vodná para mení na vodu. (Upozornenie: rosný bod nemá žiadny súvis s teplotou 0 C°). Napríklad pri použití polystyrénu ako izolácie obvodovej steny treba docieliť, aby jeho poloha bola aj pri veľkých mrazoch v izolácii.

Pre zaujímavosť. Nasledovnú situáciu často to vidím na rôznych stavbách a často sa spomína aj v diskusiách: YTONG P2-400 hrúbky 375mm zateplený 50mm polystyrénu (Penový polystyrén – PPS).

Skúste si zadať túto skladbu do výpočtovej pomôcky na tzb-info.cz. Pri vonkajšej výpočtovej teplote -12°C je na rozhraní Ytongu a polystyrénu teplota zhruba -3°C. Takže akákoľvek voda v murive už mrzne. Rosný bod umiestený v takejto skladbe je v murive už pri poklese exteriérovej teploty pod 10°C….

Existuje veľa zlých príkladov a tieto sa šíria zo stavby na stavbu spôsobom: „Veď aj sused to tak robil…“. Neskĺznite k tomuto prístupu a obráďte sa na odborníkov. Tí vedia najlepšie posúdiť správnosť plánovanej skladby. Nie je nič horšie ako v novom dome riešiť plesne…..

fáma č.3: V pasívnom dome je suchý vzduch.

Staršie rekuperačné jednotky pravdepodobne mali tento problém z dôvodu nedostatočnej regulácie množstva vymieňaného vzduchu. Z tohto dôvodu pretrváva táto fáma do súčasnosti.

Predstavte si, že máte vedľa seba postavené dva úplne rovnaké domy. V jednom budete vetrať oknami a v druhom riadeným vetraním. AK predpokladáme, že vetráte rovnaký objem vzduchu za rovnaký čas, tak dosiahnete v interiéri v obidvoch domoch rovnakú relatívnu vlhkosť vzduchu!

Podrobnejšie sa budem touto fámou zaoberať v seriáli článkov, na ktoré sa môžete prihlásiť tu:

(časť textov k tomuto bodu je prevzatých a preformulovaných podľa: pasivnydom.blog.cz )

fáma č.4: Pasívny dom je drahý

Toto nepovažujem za fámu, otázku som zaradil skôr ako polemiku.
Pojem drahý je relatívny. Rovnako ako pojem luxusu. Pre každého to môže znamenať niečo iné. V porovnaní s klasickým domom je pasívny dom pri pohľade len na vstupnú investíciu financií drahší. Porovnávajú sa ale hrušky s jablkami. Prirovnal by som to k otázke:

Je auto v plnej výbave drahšie ako auto v základnej výbave?

Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.