Prírodné stavebné materiály » Materiály pre zdravý dom

Materiály pre zdravý dom

Stavebné materiály použité pri výstavbe domu zásadným spôsobom vplývajú na kvalitu vnútorného ovzdušia domu. Obsahujú rôzne látky a niektoré sa z nich uvoľňujú do ovzdušia hneď po zabudovaní alebo dlhodobo v malých množstvách. Tieto látky môžu byť neškodné alebo aj škodlivé. Škodliviny nesmú prekračovať hraničné limity, ktoré sú záväzné pre výrobcov materiálov. Napriek tomu sa snažíme vyhýbať takýmto materiálom, ak to technické riešenie a finančné možnosti povoľujú. Materiály môžu alebo nevedia regulovať vlhkosť vzduchu. Môžu viac alebo menej akumulovať teplo. Niektoré sú dobrými pohlčovačmi hluku, iné nie…. Takýchto parametrov je viacero a zohľadňujeme ich pri tvorbe zdravého domu.

Uvádzam len malú časť materiálov vhodných pre koncept zdravého domu. Tu sa nimi zaoberám stručne. Podrobne sa budem zaoberať v: špeciálnom seriáli článkov.

Nepálená hlina

V súčasnosti sa často robia veci príliš zložité, energeticky náročné a škodlivé pre životné prostredie. Hlina je z tohto pohľadu aj v dnešnej dobe v mnohých parametroch atraktívna a ľahko sa kombinuje aj s ďalšími prírodnými materiálmi.

Hlina výborne reguluje vlhkosť vzduchu – dokáže pomerne rýchlo prijať a vydať vzdušnú vlhkosť, čím prispieva k zdravej vnútornej klíme. Vďaka svojej veľkej objemovej hmotnosti dokáže akumulovať teplo, čo napr. pri výkyvoch teplôt v exteriéri pomáha udržať optimálnu teplotu v interiéri. Má výborné zvukovo-izolačné vlastnosti.

Možnosti použitia v súčasnosti dostupných výrobkov na trhu:
– hlinené tehly – priečky, nenosné akumulačné a akustické steny
– hlinené panely – napr náhrádzajú sadrokartónové dosky
– hlinené omietky
Drevo

Drevo určite netreba podrobnejšie predstavovať a zvyčajne nikto nespochybňuje jeho kvalitatívny prínos v interiéri aj exteriéri. Drevo je možné využiť veľmi rôznorodo: Podlahy, nosné prvky stien a striech, okná….
Podobne ako hlina reguluje vlhkosť, za predpokladu, že sa konštrukčne správne ochráni vhodnými prírodnými nátermi, ktoré ho „nezabijú“ alebo sa použije bez ochrany.
Drevovláknité dosky

V minulosti známe pod názvom „hobra“. V súčasnosti sa vyrába väčší sortiment na rôzne využitie. Na výrobu sa používa výlučne prírodná surovina – drevo. Vo výrobnom procese sa do dosiek nepridávajú na spájanie drevných vlákien žiadne syntetické lepidlá. Vysoká akumulačná schopnosť izolačných dosiek účinne chráni pred nadmerným prehrievaním vnútorných priestorov a zabezpečuje pohodu vnútorného prostredia budov v letných mesiacoch.
Fúkaná celulóza

Vláknitá izolácia vyrobená z vlákien získaných spätným rozvláknením papiera izoluje veľmi dobre, pri rovnakej hrúbke sú jej tepelné izolačné schopnosti porovnateľné napr. s polystyrénom, minerálnou alebo sklenou vatou. Veľkou výhodou je, že vyplní všetky priestory v izolovaných dutinách.
Ekopanely – Lisované panely zo slamy

Použitie podobné ako sadrovláknité dosky. Pracuje sa s nimi ako s drevom.
Slamené balíky – riešenie pre nadšencov

Slama je dobrý tepelný izolant. Je možné s ňou postaviť nízkoenergetický a dokonca aj pasívny dom. Slama, podobne ako hlina, zabezpečuje dobrú vnútornú klímu.
Aj keď je slama samotná relatívne lacná, stavba z nej môže byť finančne zaujímavá len pre svojpomocnú výstavbu. Pri výstavbe firmou tvorí len jednu zo zložiek domu a ostatné konštrukcie domu stoja rovnako ako pri bežnej výstavbe.
Biely pórobetón

Pórobetón

Pórobetón patrí spolu s vápennopieskovými tehlami medzi materiály, ktoré sú výrobne energeticky menej náročné, čím sú vlastne aj šetrné voči životnému prostrediu. Výhoda pórobetónu oproti iným murovacím materiálom (hlavne moderným páleným dierovaným tehlám) pre domy, v ktorých je
osadené riadné vetranie s rekuperáciou práve homogénna štruktúra tvárnice. Vo všetkých smeroch má rovnaké vlastnosti a nemá v sebe diery. Dierovanie často spôsobuje nečakané problémy s netesnosťou domu…
Vápennopieskové tehly

Vápenno-pieskové tehly

Vynikajú predovšetkým svojimi zvukovoizolačnými schopnosťami. Dôležitá je pre reguláciu výkyvu interiérových teplôt ich akumulácia tepla. A výborne regulujú vlhkosť vzduchu v interiéri.
Penové sklo

Granulát penového skla. Získava sa z recyklovaného starého skla, je ľahké, tvarovo stále, odolné proti starnutiu a je výborné pre izoláciu základových dosiek.
V jednej vrstve tvorí vonkajšie zateplenie základovej dosky a zároveň plní drenážnu funkciu.

Podrobne sa budem všetkými vyššie spomenutými materiálmi zaoberať v: špeciálnom seriáli článkov alebo tu na blogu.
Nevhodné materiály pre zdravý dom

Zjednodušene sa dá povedať, že v interiéri nie sú vhodné veľké plochy z plastov, skla, chrómu hlavne v interiéri. Plastové povrchy nie sú dieletkrické (vytvárajú elektrostatický náboj) a likvidujú záporné ióny vo vzduchu podobne ako napríklad bežiace počítače v kanceláriách. V súčasnosti sa vo veľkom predávajú ionizátory do bytov a kancelárskych priestorov, pritom ľudia neriešia, čo vo vzduchu ničí záporné ióny… Napríklad laminátové podlahy alebo koberce z umelých vlákien v interiéri tvoria veľké percento zo všetkých povrchov v rámci interiéru. Chróm zase môže byť ľahko rádioaktívny. Popis ďalších nevhodných materiálov je v príprave.

Pri výbere materiálov pre zdravý dom je dôležité brať ohľad aj na pôsobenie na životné prostredie, pretože riešiť len vnútro vlastného domu a priestor záhrady po plot od suseda je z dlhodobejšieho hľadiska krátkozraké. Napríklad vzduch a vodu, ktoré do domu potrebujeme, berieme z vonkajších zdrojov. Ak si tieto zdroje znečistíme, bude nám zdravý dom zbytočný… Všetky materiály používané v stavebníctve, napriek tomu, že majú certifikáty, nie sú vhodné do konceptu zdravého domu. Niektoré dokonca vôbec nie sú ohľaduplné k životnému prostrediu.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že materiály pre zdravý dom sú zároveň ekologickými materiálmi.

Z ekologického hľadiska uprednostňujeme materiály vyrobené s minimálnou energetickou náročnosťou podľa možností z miestnych obnoviteľných zdrojov. Tieto kritériá spĺňajú napríklad tepelné izolácie už spomínané vyššie, pričom nevznikajú problémy ani s ich neskoršou recykláciou. Pre zdravý dom preto hľadáme také konštrukčné riešenia domu, ktoré umožnia uplatnenie takýchto materiálov. Zároveň minimalizujeme používanie materiálov vyrábaných pri vysokej energetickej náročnosti.

Tieto ekologické aspekty stavebných materiálov popisujú parametre PEI, emisie CO2 a emisie SO2.

(Informácie o parametroch sú prevzaté zo stránok architektonického ateliéru Creattera. )

PEI – Viazaná primárna energia, tzv. „šedá energia“

Je to údaj v MJ, ktorý v sebe zahŕňa množstvo spotrebovanej primárnej energie v danom materiály. Ide o energiu vynaloženú na získanie suroviny, výrobu a dopravu materiálu. Jeden MJ zodpovedá v prepočte cca. 0,27KWh.

Emisie CO2ekv. (potenciál globálneho otepľovania)

Tento údaj zahŕňa emisie látok prispievajúcich ku skleníkovému efektu. Oxid uhličitý sa vzhľadom k najväčším množstvám používa ako ekvivalent. Nás zaujíma, koľko kilogramov CO2 bolo uvoľnených pri výrobe materiálu. Nie každý materiál má pozitívnu bilanciu CO2. Napríklad drevo alebo iné dorastajúce suroviny počas rastu absorbovali viac CO2, ako sa uvoľní pri ich príprave a zabudovaní v stavbe.

Emisie SO2ekv. (potenciál okysľovania životného prostredia)

Ako ekvivalent sa používa oxid siričitý, ale údaj zahŕňa aj daľšie plyny podieľajúce sa na acidifikácii, predovšetkým oxid dusíka a amoniak. Tento menej známy, ale tiež dôležitý údaj dáva informácie o nezvratnom procese zasírenia okolia priemyslenou produkciou. Plyny reagujú a viažu sa v atmosfére s vodou a dopadajú na Zem predovšetkým v podobe kyslých dažďov. Tie spôsobujú poškodenie vodných, lesných a pôdnych ekosystémov, ale aj budov.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.

Páčil sa vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch a interiéroch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto knihy tiež zdarma:

ebooky rodinné domy a interiéry


Tags: , , , ,
33 comments on “Materiály pre zdravý dom
  1. jaro píše:

    Chceli by sme si dat do domu drevenu podlahu. Mame vsak 3 male deti a na podlahu sa nam casto dostane voda, pripadne ju porebujeme castejsie umyvat. Aka povrchova uprava sa da pouzit v takomto pripade?

    Uvazoval som nad celoplosnym lakovanim po pokladke podlahy. Je takato uprava v sulade s principmi “zdraveho domu”?

    • Peter píše:

      Aj obyčajná plávajúca podlaha mi pripadá zdravotne nezávadná.

    • Fero Lehocký píše:

      @jaro: Toto je skor otazka na konkretneho vyrobcu danej drevenej podlahy. Lebo niektore maju povrchovu upravu napriklad voskovanim, niektore nie…
      Celoplosne lakovanie mi osobne pride kontraproduktivne a pozitivne vlastnosti dreva sa schovaju za lak…jedine pocit teplejsej podlahy ostava. To uz vazne mozno radsej kvalitnejsiu plavajucu podlahu, alebo zvazte aj linoleum alebo marmoleum..

  2. Staro píše:

    zdravim vsetkych zdravodomistov

    chcem sa spytat aky je vas nazor na interierove omietky a na plusy a minusy sadrovych vs vapno-cement?

    mam klasicky murovany dom, bez riadeneho vetrania a klimatizacie. male deti a chcel by som riesienie ktore ma jedna lepsiu zivotnost a zaroven je zdravsie

    • Fero Lehocký píše:

      @Staro: Sadrové omietky viažu vodu, ale nevedia ju vydať naspäť do interiéru. Z hľadiska zdravotnosti sú OK, len neregulujú vlhkostnu klímu. Aby bolo možné dosiahnuť ideálnu vlhkosť vzduchu, je potrebné použiť stavebný materiál, ktorý dokáže rýchlo absorbovať vlhkosť a v prípade potreby ju odovzdať späť. V poradí na reguláciu vzdušnej vlhkosti v interiéri sú zhruba takto: Baumit vápenná Klima omietka a hlinené omietky, potom vápenno-cementové omietky a až na konci sú sadrové omietky.

      Ak chcete nieco beznejsie ako Klima omietka alebo hlinene, tak potom ja som za vápenno-cementové.

      Popozerajte si napriklad toto: http://www.baumit.sk/front_content.php?idart=17259
      A nieco v nemcine: http://www.meineraumluft.at/

      • Staro píše:

        @Fero Lehocký: @Fero Lehocký: dakujem velmi pekne za odpoved. kludne by som isiel aj do Baumit klima riesenia. k tomu mam este otazku ako je to s opravami odrenin/prasklin…v tomto smere je asi najlepsia sadra ktora dobre vyzera a da sa lahko opravovat

        • Fero Lehocký píše:

          @Staro: To asi ano, sadra sa opravuje lahko, ale ta klima omietka sa bude opravovat podla mna uplne rovnako ako ina bezna omietka. Ja zvyknem doma napriklad pri sekani drazky tu posekanu omietku pozametat a zmiesat s kuskom sadry a tym to opravujem… po pretreti to vidno minimalne. Nie je to sice dokonale, ale osobne radsej zvolim prasklinku a zdrave byvanie ako dokonale vyzerajucu spickovu vec, ale nevhodnu na byvanie 🙂

  3. Peter Varga píše:

    Dobrý deň,
    považujem za celkom zaujímavé riešenie zateplenie stropu pod neobývaným podkrovím balíkmi slamy. Veď tak to robili aj naši starý rodičia. Vyložili na jeseň slamu na povalu, ktorá v zime izolovala a postupne ju podávali zvieratám. Mohli by ste popísať, že načo dať pozor pri takom riešení, ako postupovať pri zhotovení zateplenia, ako chrániť slamu od škodcov ak ju treba chrániť, či ju oblepiť hlinou, ktorá by slúžila aj ako akumulačná vrstva.

  4. Zuz. píše:

    @Peter Varga:
    Potvrdzujem z vlastnej skúsenosti: rodičovský dom zo 60-rokov, nezateplený. Na povale plno sena (používalo sa na kŕmnie králikov v zime) Keď sme králiky prestali chovať, seno sa jedndnoducho vyhodilo. Moment prekvapenia prišiel v zime – v dome bolo o 5 stupňov chladnejšie pri rovnakej vykurovacej politike….

  5. Zuzana Hladká píše:

    Dobrý deň. Môžete sa, prosím, vyjadriť k tomu, či je polystyrén zdravotne závadný a neekologický materiál? Už som počula, že vypúšťa jedovaté látky do ovzdušia a vôbec neprepúšťa vzduch, napriek tomu sa masívne používa na zatepľovanie panelákov. Môžete napísať, čo si myslíte o použití polystyrénu na fasáde za účelom zateplenia a čo hovoríte o použití polystyrénu v interiéri, aj keď na to príde omietka, či prepúšťa nejaké škodlivé látky a aký to má efekt a aké sú klady a zápory, keď sa dáva tenký plát polystyrénu namiesto hrubej vrstvy omietky cca 2cm napr. pri posúvaní dverného otvoru a zmene dispozície bytu pri rekonštrukcii v starších bytových domoch kde sú na pálenej tehle cca 2cm omietky. Ďakujem vopred za odpoveď.

    • fero lehocky píše:

      @Zuzana Hladká: Podla mojich vedomosti polystyren samotny skodlivy nie je, problem je, ze pre zateplovacie systemy sa do neho pridavaju retardery horenia. A problem je prave pocas poziaru, ked polystyren hori a odparuju sa tieto latky.
      Sam vyhodnotit neviem, kedze nemam laboratorium, ci a do akej miery je polystyren skodlivy v zabudovanom stave, ked nehori. Na fasady ho bezne projektujeme, lebo je z exterieru. Ale do interieru by som si ho zvnutra pod omietku nedal. Lokalne casti, pri oknach a pod sa robia, v tom problem nevidim. Ale masivne nasadenie v interieri urcite by som bol proti. Predsa len ktovie, mozno sa oficialne dokaze skodlivost ako to bolo pri azbeste.

  6. Katarina Lajcakova píše:

    Dobry den,

    zaujimal by ma vas nazor na mineralnu vlnu. Informacie o jej zdravotnej nezavadnosti sa lisia – niekde je pisane ze splna hygienicke normy (vacsinou na stranke vyrobcu) a niekde zase, ze je to zdraviu skodlivy material. Pri zatepleni fasady zvonku sa to asi riesi dobre odizolovanym domom, ale napr. pri montovanych domoch sa vo velkom vyuziva aj ako “vypln” vnutornych priecok.

    Dakujem vopred za odpoved.

    • Fero Lehocký píše:

      @Katarina Lajcakova: Mineralna vlna v zabudovanom stave skodliva nie je. Problem je pri samotnej praci s nou a pri starych stavbach, kde sa uz mineralna vlna rozpadava, a jej male castice ludia dychaju. Tie castice su vlastne potom podobny problem ako uz pri zakazanom azbeste, z ktoreho sa tiez uvolnuju drobne ciastocky a pri vdychovani zapichavaju do tkaniv.

  7. Pat píše:

    Dobry den,
    chcel by som sa opytat na vas nazor na pouzitie ekopanelov v difuzne uzatvorenej konstrukcii (namiesto sadrokartonu,fermacellu).
    Skladba steny:
    polystyren, osb doska, kvh hranoly s izolaciou nobasil, parozabrana a na to ekopanel.
    Dakujem pekne za odpoved.

  8. Lenka píše:

    Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na Váš názor na rekonštrukciu starého cca 80 ročného rodinného domu. Dá sa urobiť rekonštrukcia podľa súčasných požiadaviek na ekologické bývanie s rozumnými nákladmi na bývanie? Dom nebol za tie roky rekonštruovaný, nebola opravovaná strecha, do domu nezateká a bol stále obývaný, čiže aj vykurovaný. Čítala som názory, že pri rekonštrukcie starého domu sa často ukážu závady až pri jeho prerábaní. Kto všetko by mal skontrolovať stav domu okrem statiky pred pustením sa do rekonštrukcie a teda zhodnotiť, v akom stave je dom?
    Ďakujem pekne za odpoveď

    • fero lehocky píše:

      @Lenka: Na toto sa neda odpovedat cez diskusiu. Neviem, co su podla vas rozumne naklady 🙂 Ale hlavne dom vzdy treba vidiet. Zavolajte si tam projektanta a statika, aby zhodnotili stav. Rekonstruovat sa da vzdy, otazne je ale, za kolko a ci sa to oplati.

  9. Peter píše:

    Mám otázku k Iónom, ktoré častejšie spomínate v článkoch. Nikde som nenašiel na internete k tomu nejaké relevantné informácie (len webové stránky zaoberajúce sa liečeným kryštálmi ajurvedov a podobnými pavedami).

    Našiel som však článkov z chémie kde sa vysvetľuje čo presne sú ióny ako vznikajú a ako zanikajú (paradoxne najviac ionov sa vytvára rozpadom rádioaktívnych prvkov). Máte k tomu nejaký obornejší článok?

  10. Marian píše:

    Dobry den, aj vo vasej knihe z coho postavit dom, sa priklanate ku kombinacii ytongu a neoelanych tehal. Ako ale sa dane veci daju skombinovat kedze sa pouzivaju ine spojovacie materialy a ine omietky ? Daju sa nepalene tehly bezpecne pouzit aj v kupelnach a inych miestnostiach s vodou ?

    • ferol píše:

      Omietky sa musia pouzit ine samzorejme. Na kombinaciu Ytognu a nepalene tehly pouzivame vapenne omietky (napr. Baumit Klima) alebo hlinene omietky. Ak sa tomu chcete vyhnut, namiesto hlinenych tehal pouzivame vapennopieskove priecky.

      V kupelniach nepalene nepouzivame. Tam to zmysel ani nema, kedze su schovane casto za obkladackami.

      • Marian píše:

        A ako sa previazuje ytongova stena (napr nosna nepalena s obvodovou) s hlinenou ako sa postupuje kedze predpokladam ze aj spajaci material je na kazde iny. Pripadne mam naplanovanu dlhu prieckovu stenu pozdlz chodby. Cast bude v kupelni a cast v detskych izbach. Ako je to mozne skombinovat potom ?

        • ferol píše:

          Na to urcite neexistuje nejaky oficialny predpis, ale kludne sa da pouzit murivova spojka z Ytongu na prepojenie, alebo tradicny sposob, kde to ide natupo k sebe a hrubsia omietka to zachyti. A zmierit sa s tym, ze je tam riziko vzniku prasklin v rohoch a pred najblizsim malovanim po zabyvani po par rokoch praskliny vyspravit a premalovat… Pri vsetkych takychto kombinaciach jednoducho hrozi riziko popraskania spojov, ale ide cisto o vizualnu stranku. Ak sa tomu chcete co najviac vyhnut, nekombinujte materialy. U mna doma popraskali spoje tiez. Priznavam, ze ma to dost stvalo, ale uz som si na to zvykol a proste to opravim pri dalsom malovani 🙂 Ale v zime mame optimalny vlhkost. Nemam nakoniec hlinene tehly ale vapennopieskove priecky s Ytong obvodove. Na to Baumit Klima omietka

          • Marian píše:

            Chystame sa dom stavat svojpomocne, najma co sa murovania tyka. Spominate ale ze vapennopieskove nie velmi odporucate na svojpomoc. Planujem stavat z ytongu a na vnutorne nosne aj nenosne priecky som zamyslal pouzit nieco ine. Vapennopieskove sa mi zacinaju pozdavat ako alternativa k nepalenym a tiez ako moznost mat tensie priecky. Je ta narocnost spojena len s obvodovymi murmi alebo aj priecky vo vnutri z vapennopieskovych tehal su velmi narocna zalezitost ?

            • ferol píše:

              Neoporucam VPC hlavne z dovodu rezania. Pouziva sa specialna rezacka – bud sa prenajme, alebo kupi. Je to tvrde na rezanie. Ale neznamena to, ze to nespravite. Len to aj niektore firmy, ktore normalne muruju z tehly alebo Ytognu nechcu robit…

              • Marian píše:

                A za pouzitia diamantovych kotucov na beton, pripadne niecoho dobreho na abrazivny material ? Ci je nieco uplne speci na VPC ?

                • ferol píše:

                  To by malo ist…zase az tak tvrde ako beton to nie je… Len ked je vela rezania, dost to zdrzuje…

                  • Marian píše:

                    A este otazocka ohladom tepelnej izolacie pod VPC. Zakladat planujem klasicky na pasoch. Je potrebne potom vnutorne priecky ktore by boli z VPC tepelne odizolovat ? Alebo by stacilo pouzitie napriklad YTONG Start na zalozenie prveho radu ?

                    • ferol píše:

                      Nie je to nutne, ale ak to chcete vylepsit, kludne priecky dajte na ytong. Ale obvodove aj tak nedate na Ytong…lebo statika. A tie su vacsi problem ako priecky. Este mate moznost zakladovu dosku medzi pasy nedosypat strkom uplne po vrch pasov..ale strcit medzi pasy XPS trebars 50mm a na to naliat zakladovu dosku. Cim sa beton pod prieckami oddeli izolacne od terenu…

  11. Kornel píše:

    Zdravim. Chceli by sme stavat z VPC 175mm a doska penosklo. Hladam co najzdravsie materialy. Chcem sa poradit ci: 1. je mozne VPC lepit klasickou maltou? 2. Zvonka na to dat konpny panel (80mm), 3. na to potom(rost) odvetranu drevenu fasadu. 4. Da sa aplikovat zvnutra na VPC hlinena omietka? Neviem ci to vsetko bude spolupracovat, ale chceli by sme co najmenej lepidla a formaldehydu(nech nedychame bordel). Pripadne co by ste dali do izolacie strechy? (fukana celuloza 400-500mm + odvetrane?). Povodne sme chceli stavat z konopneho betonu ale mame obmedzenu vymeru (2 x 60m2 = 1x bungalov + 1x poschodovy)

    • Fero Lehocký píše:

      Na VPC vam urcite nestaci 80mm konopneho panelu. VPC nic neizoluje, tam my davame minimalne 240mm tepelnej izolacie.
      Hlinena omietka sa na to da dat urcite.
      Ak by klasicka malta splnila staticke parametre, tak by to mohlo ist. Je menej usnosna ako VPC, takze pevnost muriva vo vyskedku bude zavisiet od toho, ake bude mat parametre. My sme to vzdy realizovali na systemove lepidla.

      Fukana celuloza je OK v danej hrubke

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*