Dnes som dal dokopy výsledky z merania vzduchotesnosti nášho domu. V článku rozpíšem, ako sme sa na test pripravovali, ako prebiehalo meranie a kde sa našli chyby.
Stručne, čo je to meranie vzduchotesnosti – blowerdoor test. Ide o meranie, kde sa v dome vytvára zámerne prístrojom pretlak a podtlak pri tlakovom rozdiele 50 Pa, aby sa hľadali netesnosti, kadiaľ do domu môže fučať. Čo samozrejme spôsobuje tepelné straty a aj riziká porúch domu. Cez netesnosti sa dostáva do konštrukcií vlhkosť a tie môžu degradovať. Zároveň vzduchotesnosť je dôležitá pri systémoch riadeného vetrania. O tom našom som písal v tomto článku.
Len pre info. Pre pasívne domy sa vyžaduje hodnota blowerdoor testu maximálne n50 = 0,6/h.
Príprava na meranie
Pred samotným meraním treba utesniť všetky otvory v dome. Aj tie, ktoré sú štandardne otvorené – napríklad prestupy vzduchotechniky cez steny a pod. Lebo potrebujeme hľadať chyby cez konštrukcie a ak bude vzduch utekať týmito otvormi, nebude možné tieto menšie netesnosti nájsť.
V našom dome máme podtlakové vetranie cez prestupy v stene pri oknách. Takže najprv som poskladal interiérové krytky. Pre predstavu som spravil foto zloženej krytky s filtrom. Pekne vidno, ako filter zachytáva nečistoty zvonku. Vedľa som priložil pre lepšie porovnanie opratý filter:
Po zložení krytiek sme museli zapchať tieto diery cez stenu. Tu konkrétne špeciálnym prvkom, ktorý nám dodal na tento účel dodávateľ systému vetrania. Polystyrenový “dekel” s tesnením:
Ale nemali sme ich dosť, lebo otvorov v dome je viac, takže sme použili aj nafukovacie balóny (napríklad z futbalky). Funguje to jednoducho. Strčia sa do rúry a nafúkajú sa pumpou. Tu je fotka pred nafúkaním:
A tu je fotka po nafúkaní balóna. Tesní to perfektne, žiadny vzduch popri balóne pri teste nefučal:
Ešte doplním, že je dobre pozapchávať aj sifóny, lebo podtlak a aj pretlak je tak veľký, že pretlačí aj vodu. Hlavne pri podtlaku to dokáže potom nasať späť do domu smrad z kanalizácie. Nám pri meraní tiež natiahlo trochu zo sprchového kútu, preto hneď po meraní treba pustiť všade vodu a doplniť vodou sifóny.
Pre samotné meranie je potrebné osadiť merací prístroj. Do balkónových dverí kúpelne sme osadili tesniaci rám:
Do tohoto rámu sa následne vloží stroj s ventilátorom:
Na tomto stroji sa definujú parametre o samotnom dome, aby sa test vyhodnotil pre každý objekt správne. Základné údaje sú hlavne plocha domu a vnútorný objem vzduchu. Najprv sme spustili samotné meranie. Robí sa v pretlaku a aj v podlaku. Výsledné hodnoty sa spriemerujú. Tie popíšem nižšie. Po meraní sme to spustili znova a šli sme hľadať chyby.
Hľadanie chýb
Chyby sa hľadajú rôzne. Najväčšie diery nájdete aj rukov :). To sa nám u nás našťastie nepodarilo. Ja som zámerne pri stavbe domu pred testom nedorobil nejaké veci, lebo som si chcel overiť, či správne odhadnem, kade bude do domu fučať. Predpoklady sa mi potvrdili.
Prvú vec, čo som nerobil bolo utesenie elektrických krabíc pre zásuvky a vypínače – hlavne tie, ktorých káble prechádzajú von z domu. Na fotke nižšie konkrétne pekne vidieť na prístroji na meranie prietoku vzduchu, ako fučí cez ovládač exteriérovej žalúzie. Riešenie tohoto problému je jednoduché. Zmontovať krytku a zatmeliť chráničky a káble. Pozor, ak sa to robí akrylovým tmelom, ten je vodivý, pokiaľ nevytvrdne. Takže treba vypnúť elektriku do vytvrnutia tmelu:
Pred meraním som nestihol dať doladiť okná. Tie treba vždy po nasťahovaní doladiť, lebo si ešte dosadnú po namontovaní. Takže HS-portál celkom slušne fučal v mieste, kde sa spájajú k sebe dverné krídlo a fixná časť. Po meraní prišli oknári, dvere zmontovali a doplnili presnejšie dištančné dotláčacie profily. A už je to v poriadku teraz.
Dosť som bol zvedavý, či bude fučať vzduch cez štrk pod domom do prostriedku domu cez kanalizačnú chráničku, ktorou sme vytiahli spod základovej dosky prípojku vody. Zámerne som preto túto chráničku neutesnil – viď foto:
Utesniť chráničku samozrejme treba. Hlavne kvôli možnému radónu z podložia a vlhkosti. Pre lepšiu predstavu, o čo mi išlo si pozrite, ako máme riešené základy.
Stručný popis základov
Dom stojí na vrstve štrku na železobetónovej doske bez základových pásov. Štrk preto plynule prechádza popod dosku mimo pôdorys domu. Takže som bol zvedavý, či potiahne ventilátor prístroja na meranie vzduchotesnosti vzduch cez štrk popod dom z pod okraja domu na vzdialenosť cez 3 metre. No a fučalo to teda celkom slušne… Pri dome na základových pásoch by toto asi problém nebol. Bude to problém všeobecne domov na základových doskách. Či už na XPS, penovom skle, alebo iba na štrku.
Ďalej som bol zvedavý, ako veľmi bude fučať elektrikárska trubka, ktorá ide z prízemia na strechu domu (TV káble, príprava fotovoltaika a pod.). Preto som ich pred meraním netesnil:
Predpoklad sa vyplnil, fučalo cez ňu tiež statočne. Takéto trubky treba utesňovať. Studený vzduch v zime, ktorý cez ne bude prúdiť ich môže schladiť natoľko, že tam začne kondenzovať voda a tiecť do elektriky dole. V mojom prípade do hlavného elektrického rozvádzača. Stáva sa napríklad, že skondenzovaná voda nateká do lámp, ak sú trubky napríklad vytiahnuté v bungalove ponad tepelnú izoláciu stropu.
Používali sme aj vizuálne meranie dymom. To sa robí tak, že sa aktivuje dymová tyčinka a hľadá sa netesnosť podobne, ako prístrojom. Dymová je citlivejšia a hlavne to pekne vidno, ako prúdi vzduch. Potom sa už domeria presnejšie rýchlosť vzduchu prístrojom. Na fotke ešte neaktivovaná:
Takže sme našli tieto chyby:
Plánovane nezatesnené:
– elektrické krabice na obvodovej stene
– chránička prípojky vody
– elektrická chránička na strechu
A jednu neplánovanú:
– nedoladený HS-portál na terasu
Výsledky merania
A poďme teraz na finálne výsledky merania, vrátane tých chýb vyššie.
Urobili sme viacero meraní.
1. meranie
Základné (certifikačné) meranie, kde sme všetky otvory v dome utesnili (vrátane digestora)
Podtlak n50 = 0,00/h (áno, hodnota je správna, v podtlaku prístroj nenameral nič…)
Pretlak n50 = 0,22/h
Final n50 = 0,11/h (priemer)
2. meranie
Experimetujeme. Vytiahli sme tesniaci balón z digestora. Na potrubí z digestora je tesná spätná klapka.
Podtlak n50 = 0,00/h
Pretlak n50 = 0,66/h
Final n50 = 0,33/h (priemer)
3. meranie
Experimetujeme ďalej 🙂 Vytiahli sme naviac ešte tesniaci balón z jednej diery cez stenu. Otvor tejto diery má priemer 160mm.
Podtlak n50 = 0,83/h
Pretlak n50 = 1,38/h
Final n50 = 1,1/h (priemer)
VIDEO
– Stručný zostrih z merania pre lepšiu predstavu, ako to meranie vyzerá naživo:
Závery z merania
Meranie sme robili už po nasťahovaní. Čo štandardne neodporúčam, lebo vtedy sa už nedajú riešiť chyby, ktoré sú zabudované napríklad pod poterom. Ja som si na toto ale trúfol takto, lebo utesňovanie som vo väčšine riešil sám a viem, ako bolo spravené. Tie zámerné chyby, ktoré som nechal sa dajú doriešiť aj po nasťahovaní. Výsledok n50 = 0,11/h bol pre mňa potešujúci, lebo sú v ňom zahrnuté aj tie chyby. Po ich odstránení to bude určite lepšie, ale to som už nemeral. V tom už zmysel pre mňa nevidím.
Zaujímavé sú výsledky z druhého merania s otvoreným digestorom a spätnou klapkou. Pri kvalitnej spätnej klapke sme pri podtlaku nenamerali žiadny prietok vzduchu. Čiže pri podtlakovom vetraní digestor nie je žiadny problém. A po tomto meraní si dovolím otvorene tvrdiť, že ak sa centrálna vetracia jednotka s rekuperáciou tepla nastaví do mierneho podtlaku, tak digestor s klapkou nebude problém ani v takomto dome. Tam už len treba doriešiť, kade do domu príde vzduch vo chvíli, keď sa digestor pustí.
Tretie meranie pekne ukazuje, čo spraví jedna diera priemeru 160mm na našom dome. To je vlastne plocha otvoru 200cm2. Z hodnoty 0,11 to skočilo na 1,1. Takže jedna takáto diera znamená skok zhruba o n50 = 1,0/h
Ak by sme teda v našom dome namerali pri prvom certifikačnom meraní tých 1,1, tak máme v dome niekde roztrúsené rôzne diery v sumárnej ploche 200cm2. Asi takto sa to dá zjednodušiť 🙂
Viac krát som dostal otázku, a načo je mne taká dobrá vzduchotesnosť, keď máme podtlakové vetranie a dom “plný dier”. Užívaním som došiel na to, že práve v takomto systéme je to možno aj dôležitejšie ako pri centrálnej vetracej jednotke. A nie ani tak z hľadiska úspor energií, ako z hľadiska regulácie prísunu vzduchu.
Vďaka perfektnej vzduchotesnosti dokážeme dostať čerstvý vzduch v požadovaných objemoch tam, kde potrebujeme. Inak by sme museli o tie netesnosti viac vzduchu do domu ťahať. Lebo tie netesnosti by možno boli tam, kde vetrať vlastne nechceme. Takže zaoberať sa tesnosťou domu má naozaj zmysel aj pri podtlakovom vetraní.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
No, pri centralnom vysavaci ci digestore s odsavanim von v podstate nejake netesnosti treba 😉 Takze my sme sa o tento test ani nepokusali.
Na druhej strane v starej bytovke, kde sme byvali predtym, nebolo treba ani specialny pristroj – prud vzduchu pod oknami ci pri niektorych elektrickych zasuvkach a pod. bolo citit vlastnymi `snimacmi`. Tu nic podobne necitime, takze sme spokojni aj bez merania 😉
Ano, treba z niekade vzduch pri digestore dnu dostat. My mame tie prieduchy, vybral som z nich protiprievanove klapky, aby pustili vacsie prietoky vzduchu a funguje to. Alebo este otvarame okno v prechodnych obdobiach a v lete.. obcas aj v zime
Dobrý deň, mňa by zaujímalo ako ste utesňovali elektrikárske chráničky? tak aby ich bolo možné využiť aj v budúcnosti ( dotiahnuť nejaký kábel) Ďakujem
Zvycajne sa vnutri natlaci tmel – napriklad silikonovy, alebo akryl na zaciatok tej chranicky. A ked sa bude vyuzivat v buducnosti, tak sa to odtial vyskrabe a potom znova utesni.
ešte by som sa chcel spytať kde je možnosť kúpiť tei dymové tyčinky?
To neviem, doniesol ich pan, co robil meranie.
Dobry deň,
Chcel by som sa spýtať čím by sa dal upresniť priestor medzi chráničkou a vodovodnym potrubím privádzajú im vodu do domu.
Podobne – ako sa dá vyriešiť utesnenie elektrikarskej chráničky, ktorá privádza všetky káble do domu?
Ďakujem
Michal
K chranickam este poznamka – okrem vzduchu mozu za istych nepriaznvych pkolnosti priviezt aj vodu – spominal sa kondenzat, nam ale do pivnice pritekala chranickou voda dazdova…
0,00 nie je možné, vždy je určitá priepustnosť. Buď ste merali v nízkych tlakoch, alebo to proste nevedel prístroj vyhodnotiť a má malý rozsah merania.
Samozrejme, napisal som, ze pristroj nenameral nic. To neznamena, ze tam nebol ziadny prietok. Nejaky tam urcite bol, ale tak maly, ze pristroj ho nebol schopny namerat. A merali se urcite v spravnych tlakovych rozdieloch pre dany test.
Dobrý deň, mňa by tiež zaujímalo ako ste tú vzduchotesnosť riešil. Nenapíšete o tom pokračovanie tohto článku? Určite by to pomohlo mnohým ľudom, keďže vzduchotesnosť je najviac opomínaná (podľa mňa). Ďakujem.
Planujem to napisat…
Treba zdôrazniť, že za výbornú vzduchotesnosť možno vďačiť murovanej konštrukcii stien a strechy. Je to zaručené riešenie pri ktorom sa dá pomýliť len ťažko. Pár vecí cez ktoré ešte uniká vzduch je v silách majiteľa utesniť. Napríklad nastavenie okien na zimnú prevádzku.
Drevená montovaná konštrukcia je presný opak. Ak máte šťastie na kvalitnú firmu, tak dom tesní len do kolaudácie.
Tak zase netreba vsetky drevostavby hadzat do jedneho vreca. Aj pri murovnaych domoch sa napriklad robia drevene strechy – krovy a pod, kde sa vzduchotenost zabezpecuje roznymi sposobmi, rovnako ako pri drevostavbach. A napriklad take CLT panely – cize masivne drevo vo viacerych vrstvach je vyborne vzduchotesne – jedine treba spravne spravit spoje jednotlivych panelov.
Drevená strecha je drevená konštrukcia. Murovaná stena je murovaná konštrukcia. Do CLT panelu nemôže spraviť myš dieru?
dobry den, ktora firma vam zabezpecovala blower-door test?
Priamo z Makrowinu mi robili blowerdoor test. Maju kupeny vlastny stroj, aby si mohli kontrolovat vlastne realizacie.
Ako zabezpečiť vzduchotesnosť domu, ak deti často chodia von a nemajú vo zvyku zavierať dvere?
To je problem rodicov, ze ich nenaucia zakladne veci… Nepredpokladam, ze v noci si ludia nechaju dvere do domu otvorene…
Mozes mi prezradit, ktora firma ti realizovala hrubu stavbu? Ak sa dobre pamatam tak Ytong plus Multipor.
Dik
M.
Partia zivnostnikov, a kontakt na overene firmy v sucasnosti nechavame iba pre nasich klientov. Lebo je nedostatok dobrych ludi – viac som spisal tu: https://inardex.sk/informacie/faq/co_nerobime/
Verim, ze to bude pochopene 🙂
V tomto sa Vam ani necudujem, ze ste zaujali taketo stanovisko.
Zhanal som dobru partiu pekne dlho, no nakoniec som cely dom postavil radsej sam, teda s pomocou aj mojho otca. Pri ytongu 450 by to nikto asi sam nedal ?
Zdravim,
v ziadnom clanku, a cakal by som zmienku aspon v tomto kvoli relevancii, nespominate nic o komine vybere komina ci tesnosti komina. Popripade nejake dobre tipy a rady ohladom krbov, piecok apod.
Znamena to ze v dome nemate krb ani piecku, teda ani vlastne skusenosti ako riesit externe nasavanie, ci kominovou sachtou ci len nejakou rurou pod/v podlahe?
Mozno par skusenosti od Vasich klientov, ci ste im zvolili spravny komin?
A ako je to zo zakladanim komina? staci na termoizolacnej malte, alebo uz treba uvazovat zakladanie na tvrdenom penovom skle?
Schiedel to tusim ponuka pod menom Duronic.
Presne tak. Ziadny komin v dome nemam, preto sa v tomto clanku nim nezaoberam…
Realne vzdy projektujeme ku krbom alebo pieckam externy privod vzduchu. Bud popod zakladovu dosku, alebo vo vrstvach podlahy (ak je krb blizko obvodovej stene). Nasledne treba riesit vyber komina, lebo bezne kominy maju z interieru mriezku kvoli ochladzovaniu komina. My toto riesime pouzivanim kominoveho systemu Schiedel Absolut. Ale prakticke skusenosti aj s “obycajnymi” kominmi na nasich domoch su take, ze zasadne tepelbe straty alebo problemy s tou mriezkou v komine sme nezaznamenali a ani nemame info od klientov, ze by s tym bol problem.
Ale asi pri blow-door teste ta mriezka na obycajnom komine ( schiedel stabil alebo uni advanced) robi riadne prievany. Je potom mozne aj s takymto kominom s odvetranim splnit A0? Asi nie je dobry napad tuto mriezku zakryvat, alebo nie je problem zakryt ak sa komin nepouziva.
Pri bolwerdoor som osobne pri merani komina nebol, ale urcite robi prievan. Oficialne ale vysledok blowerdoor testu sa co viem aspon ja do energetickrho certifikatu nikde nezadava. Cize papierovo to nijako neovplyvni, ci dom vyjde A0. Riesi sa to iba v PHPP. Cize ci dom je pasivny alebo nie. Ale ten nie je u nas legislativne nijako zavazny…
Dobrý deň. Zaujímalo by ma ako ste riešili utesnenie kanalizačnej chráničky v ktorej máte privod vody cez zakladovú dosku. Ďakujem.
Kedze to bolo hlboke, dole som nastrikal studnicnu penu. Na to som spravil zalievku z takeho “maksieho” betonu hrubky cca. 50mm, aby som si vytvoril okolo tych 3 hadic plochu. A cele som to potom niekolk krat zastriekal sprejom na vytvorenie gumenej vrstvy (tekuta guma v spreji). to zastriekanie pekne oboplo hadice a aj tu kanalizacnu ruru. Samozrejme pred tym striekanim dom dobre ocistil a odmastil
Ďakujem za odpoveď. Mňa napadlo také sedliackeho riešenie, ktoré mi dobre funguje v elektrikárskej praxi kde kontakty vo vlhkom prostredí zalejem roztopeným voskom.
Je to úplná blbosť alebo použiteľné podľa Vás?
No to netusim, vosk ked zatuhne sa moze popraskat. Tie hadice maju predsa len malu vôľu do stran a podla mna sa ten vosk od nich potom odlepi
Čo napr. tekuty asfalt? Alebo tekuta guma ALF HB500?
No ja som riesil len jeden prestup. Kupovat kvoli tomu cele vedro mi prislo zbytocne, ale tekuta guma bola jedna z moznosti. Akurat potom to v interieri by smrdelo istu dobu. Co pri tom spreji bolo po par hodinach OK.
Podtlak n50 = 0,00/h (áno, hodnota je správna, v podtlaku prístroj nenameral nič…)…. toto myslíte vážně? Nenapadlo Vás, že jde například o chybu přístroje? Z mé zkušenosti s tímto strojem tomu tak u velice těsných domů bylo poměrně často. A pokud 0 zprůměrujete jakékoliv číslo…
Napadlo nas, ze ci nie je niekde chyba. Merali sme viac krat…aj sme zamerne nieco niekde otvorili – to v clanku aj pisem), ci nemameria znovu nulu (mozno to bolo 0,007 alebo tak nieco, co pristroj uz neukaze, netusim) … Proste nameral 0,00 pri podtlaku. Pri pretlaku 0,22.
Pri pretlaku sa urcite otvorila klapka na digestore.
Ak ale aj islo o chybu pristroja, tak ta hodnota z principu bude max. 0,22 aj v podtlaku podla mna. Kedze pri pretlaku sa otvorila klapka na digestore.
Spatne to uz asi nezistim, ci to bola alebo nebola chyba.