Často sa pri konzultovaní projektov a technológií stretávame s obavami, že vetranie s rekuperáciou veľmi vysušuje vzduch. Týmto obavám napomáha aj zamieňanie pojmov vetrania s klimatizáciou. V klimatizácii dochádza k schladzovaniu vzduchu a vzniká tým veľké množstvo kondenzu, ktorý sa odvádza preč. Vzduchu sa v klimatizácii odoberá vlhkosť pri schladzovaní. Táto vlastnosť sa využíva napríklad aj pri zarosenom skle v aute, kde ho klíma rýchlo vysuší.
Riadené vetranie ale funguje inak.
Je nastavené na hygienicky požadované množstvá čerstvého vzduchu v interiéri. Vie riadiť presné nastavené objemy vzduchu a vzduch neschladzuje (ale môže).
Predstavte si, že máte vedľa seba postavené dva úplne rovnaké domy. V jednom budete vetrať oknami a v druhom riadeným vetraním. Vonkajšiu aj vnútornú teplotu vzduchu máte rovnakú. Čiste teoreticky predpokladajme, že sa vám podarí pravidelným otváraním okien na určitý čas v dome s oknami dosiahnuť vyvetranie takého množstva vzduchu počas dňa, aké požaduje hygienické minimum. To isté množstvo vzduchu vyvetráte riadeným vetraním v druhom dome.
V obidvoch domoch dosiahnete v interiéri rovnakú relatívnu vlhkosť vzduchu.
Ako je to možné?
Riadené vetranie je len forma vetrania, ktorá nezasahuje do vlhkostných pomerov vzduchu ako klimatizácia. Ak predpokladáme úplne rovnaké konštrukcie v dome, tak relatívna vlhkosť vzduchu je závislá čisto len od vlastností vzduchu v exteriéri (jeho teplote a reálneho množstva vlhkosti) a teplote vzduchu, ktorú chcete mať v interiéri.
Spôsob, akým tento vzduch vymeníme nemá na vlhkosť vzduchu žiadny vplyv. Zimný vzduch je vonku jednoducho výrazne suchší ako v lete bez ohľadu na to, do akého domu ho vpustíte…
Rozdiel je ale práve v tom, že pri klasickom vetraní oknami nie je možné regulovať množstvo vymieňaného vzduchu cez otvorené okná. Nastávajú potom nasledovné situácie:
1/ Ľudia v zime nevetrajú tak často, aby dosiahli hygienicky potrebné množstvá čerstvého vzduchu. Buď kvôli tomu, že im už je pri vetraní zima, alebo jednoducho zabúdajú vetrať. Vzduch je síce vlhkejší, ale vydýchaný a bolí z neho hlava.
Z tohto dôvodu naozaj je zvyčajne v domoch s vetraním s rekuperáciou suchší vzduch. Akurát sa neporovnáva rovnaká kvalita „vydýchanosti“ – to je obsah škodlivín, kam patrí hlavne CO2…..
2/ Naopak, ak niekto vetrá v bežnom dome častejšie ako je nutné, môže nastať aj opačný efekt a vzduch bude výrazne suchší.
3/ Najčastejší problém z našej praxe ale je, že vetracie jednotky technici nastavujú podľa platnej legislatívy a výpočtov z projektov. V projekte jednoducho nemôžete napísať niečo, čo je proti platnej legislatíve. Napríklad z projektu vám pri väčšom dome pokojne vyjde, že dom musí byť vetraní objemom 200 m3 za hodinu. To sa potom fakt ten dom vysuší. Pritom riešenie je použiť jednoduchú praktickú pomôcku. Jeden človek potrebuje reálne 15-25m3 za hodinu. Takže pre 4 osoby v dome stačí vetrať max. 100m3 za hodinu a aj to iba v čase, keď v dome reálne sú. Takže fáma, že riadené vetranie vysušuje vzduch by potom mala znieť takto a potom to už nie je fáma, ale pravda:
“Ak vetráte v zime zbytočne veľa, tak budete mať vysušený vzduch – či vetráte oknami alebo vetracou jednotkou”
Fáma o suchom vzduchu je preto v reálnom používaní domu často pravdivá. Akurát ide o uhol pohľadu na kvalitu vzduchu. Buď za kvalitný považujete vlhkejší a vydýchanejší, alebo suchší čerstvejší.
Riešenie vlhkosti vzduchu v interiéri je otázka na všetky typy stavieb a ich spôsoby vetrania.
Záludnosť riadeného vetrania
Jedna vec je ale pri riadenom vetraní považovaná medzi užívateľmi za divnú a často sa s ňou na začiatku nevedia stotožniť. Tou je vetranie komory (špajza), ak je v dome požadovaná. V bežných domoch má komora ventilačku a je zvyčajne chladnejšia ako zvyšok domu. V nízkoenergetických, pasívnych domoch a nulových domoch (A0) je ale dom dobre zaizolovaný a teplota vo všetkých priestoroch je skoro rovnaká. Ventilačka v špajzi otvorená nemôže byť, lebo by účinne nefungovalo vetranie domu. Preto štandardné riešenie je, že v špajzi je odťah vzduchu. To má za následok, že špajza je síce vyvetraná, ale nie je veľmi chladnejšia ako ostatné priestory v dome. A niekomu toto môže vadiť. Je to ale iba “zvyk”, že špajza musí byť chladnejšia. Dôležité skôr je, aby tam bolo sucho a vyvetrane.
Otázne aj je, či vôbec potrebujete špajzu. Prezrite si reálne svoje domáce zásoby potravín. Zvážte, či potrebujete na ne špeciálny priestor. Hlavne v malých domoch. Ak máte v dome šatník alebo technickú miestnosť, má špajza potom význam len v prípade, ak si vytvárate väčšie množstvo potravinových zásob alebo máte väčší dom a plocha nerobí problém. Ak si ale nezvyknete robiť veľké zásoby, odporúčam radšej spraviť v kuchyni širšiu potravinovú skriňu – napríklad 2x60cm. Získate tak viac m2 pre otvorenejší priestor kuchyne pri rovnakej ploche domu, ktoré by v špajzi slúžili len ako prístupová plocha k regálom. Samozrejme odhovárať od špajze Vás nejdem, tiež špajzu v dome máme a využívame. Je maličká a postačuje – skôr je to nika s nábytkovými dverami ako vyslovene samostatná špajza. Ale je vetraná.
Želám Vám pekný zvyšok dňa 🙂
Fero Lehocký
Tento článok je zo špeciálneho seriálu
Páčil sa vám?
Tento článok je súčasťou nášho bezplatného seriálu iba pre prihlásených čitateľov. Dostať ku týmto článkom sa dá iba priamo z mailov, ktoré posielame prihláseným čitateľom, alebo ak vám ich niekto známy prepošle… Nie ste ešte prihlásený a dostali ste sa sem náhodne alebo na odporučenie a chcete viac takýchto článkov? Prihláste sa hneď teraz nižšie. Priložíme vám rovno aj všetky naše e-knihy zdarma o rodinných domoch a interiéroch.
Chcem špeciálny seriál + e-knihy zdarma:
|
Žiadne skryté poplatky. SPAM nerobím lebo ho sám neznášam. Pošlem vám mail, v ktorom popíšem, ako si stiahnete E-knihy. Ale potrebujem kvôli zákonom od vás súhlas. Stlačením tlačidla vyššie súhlasíte so spracovaním osobných údajov.
|