Šikmé strechy sú u nás a aj v okolitých krajinách historicky najpoužívanejšie strechy. Nemám proti ich vzhľadu nič, ale proti ich súčasnému spôsobu užívania. Prečo nie som zástancom štandardne riešených obytných podkroví?
Pozrime sa trochu do histórie. V minulosti podkrovné priestory slúžili ako úložisko trebárs na seno. Nikdy to nebol obytný priestor. Počítalo sa s tým, že cez škridle, šindle alebo čokoľvek iné, čo plnilo funkciu krytiny, sa do podkrovného priestoru môže voda dostať. Podobne ako keď fúka silný vietor a prší, je vám dáždik na nič. Rovnako podfúkne aj škridlu a voda sa dostane pod ňu. Tak isto aj sneh. V minulosti sa s tým počítalo a na strope podkrovia bola napríklad udusaná hlina. Ak sa do nej dostala nejaká voda, hlina ju pohltila a neskôr po daždi sa zase z hliny odparila. Takže v obytnej časti domu pod týmto stropom bolo sucho.
Drevo krovu zároveň bolo stále na vzduchu a ak aj trochu zatieklo, rýchlo zase vyschlo.
V istom momente ale ľudí napadlo podkrovia začať zobytňovať. Neporadilo sa mi zistiť, kedy a koho to napadlo, ale bude tomu určite aspoň 25 rokov, lebo aj dom mojich rodičov je čiastočne tak spravený. Zase oveľa dlhšie to asi nebude. Takže aj reálne skúsenosti so živnotnosťou týchto riešení nie sú podľa mňa dlhé a stále sa odlaďujú. Napíšte mi, ak viete, kedy sa robilo prvé zateplené podkrovia 🙂
A tu začína pre mňa polemika. Cez škridlu aj dnes pretečie ako v minulosti do strechy voda. Lenže už tam nemáme trebárs tú hlinu, čo ju zachytí. Tak sa pod škridlu dopĺňajú doplnkové poistné fólie. Zároveň sa z interiéru dáva parozábrana, aby sa do tepelnej izolácie nedostávala vlhkosť. Drevo je zvyčajne schované v tepelnej izolácii, takže nie je tak vetrané ako na voľnom vzduchu. Pri chybne zrealizovanej parozábrane skondenzovaná vodná para môže spôsobiť vlhnutie dreva a časom následne jeho hnitie. Toto nie je vidno a môže nastať až statický problém. Okrem toho určite nikto nechce mať v podkroví fľaky od vody.
Zateplené podkrovie medzi krokvami je preto podľa mňa podstatne náročnejšie na realizáciu ako plochá strecha. A zároveň aj rizikovejšie.
Argument, že šikmé strechy vydržia storočia jednoducho neobstojí, pretože sa používali úplne inak ako teraz.
Konečne som si podrobnejšie prečítal článok v odbornom časopise firmy Dektrade pre projektantov. A toto moje presvedčenie o obytných šikmých strechách som si len potvrdil.
O čom bol článok?
Práve o testovaní zrealizovaných obytných šikmých strechách v Čechách za posledných 10 rokov.
Prieskum sa robil na vzorke 1624 opýtaných. Z nich priamo v obytnom poschodí žije 30% z opýtaných – čiže 487 ľudí.
Z nich 52% za posledných 10 rokov zaznamenalo problém s vlhkými škvrnami na povrchoch stien, stropov alebo šikmých plôch – zatečenie alebo kondenzácia vodnej pary.
Celý špeciál Dektrade venovaný tejto problematike si môžete stiahnuť tu.
Moje vlastné skúsenosti zase popisujem v E-booku 6 najčastejších chýb pri stavbe domu . A práve 3 chyby z nich sa týkajú práve zatepľovaných krovov!. Ak ho ešte nemáte, prihláste sa pod článkom.
Záver
Nemám osobne nič proti domom so šikmými strechami, ak je šikmá strecha nad posledným stropom. Drevo krovu tam pekne vetrá ako v minulosti.
Ani nie som vysloveným zástancom plochých striech.
Rovnako nemám problém s obytnými podkroviami, ak sú riešené napríklad izoláciou nad krokvami a nosné drevo je preto určite v teple a v suchu v interiéri. Ale stále nemám dôveru v najrozšírenejší spôsob prevedenia obytných podkroví, ktorý sa vo veľkom v súčasnosti realizuje.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Konečne mám ďalší pádny argument, ja som zástancom plochých striech, hlavne pre možnosť zelene na streche, prípadne zeleň + terasa.
Ale ako viem, ani toto ľudí nepresvedčí, lebo oni majú v hlave zafixované, že šikmé strechy sú tu stovky rokov, ale nie zateplené a obývané.
Už aj viem, prečo má babka hlinenú strechu s babusmi, či čo to tam je. A prečo ak jed zatekala strecha cez zimu a opravilo sa to cez leto, tak nikde na strope nebol ani fliačik.
na rodicovskom dome mame neobytne podkrovie, medzi hornym poschodim a podkrovim je akasi cadicova, ci aka izolacia. zo spodu vidno priamo laty a skridle.
nikdy (za 20 rokov) sme nemali problemy so zatekanim, ci prehrievanim
teraz byvam v 5-rocnej novostavbe, v ciastocnom podkrovi, zateka do vsetkych bytov, v lete je tam pekelne horuco, v zime kondenzuje voda…katastrofa
ideme stavat, budeme urcite robit pultovu strechu
Iba k tej historii zobytnovania podkrovia: podkrovie sa na byvanie pouzivalo uz v 18 storoci v mestach, hlavne v Parizi mansardove strechy. Bolo to ale byvanie nizssieho standardu, byvali tam chudobni umelci, studenti a pod. Samozrejme, zateplene nebolo vobec. Aj na vidieku sa pred 100 rokmi vyuzivalo podkrovie na byvanie – na Slovensku mozno taky pripad vidiet napr v Cicmanoch. Tam je v podkrovi vstavana akasi samostatna bunka, ktora bola v zime cela oblozena senom a slamou na krmenie dobytka a zaroven sluzila ako izolacia. Bol som aj v skanzene v Bavorsku, kde podkrovna izba sluzila na byvanie gazdovych dcer – bola nezateplena, pod sindle obcas prefukoval sneh a dazd, takze dievcata mali silnu motivaciu sa co najskor vydat a z toho nepohodlia vypadnut 🙂 Inac s tebou suhlasim, v sucastnosti ma pre mna sikma strecha vyznam iba vtedy, ked treba nadviazat na kontext prostredia, inac pozivam prevazne ploche a pultove strechy.
@Tomas Gunis: Dik za pohlad do historie 🙂 Este kebyze sa dopatram k roku, ked sa vo vacsom zacalo pouzivat komercne zateplovanie… teoreticky to mohla byt ropna kriza …
Pozdravujem, taktiež sa chystám robiť na dome šikmú strechu neobytnú. Osobne nemám proti plochým strechám nič, dokonca sa mi celkom páčia, avšak sú zložitejšie na výstavbu ako šikmé. Pri ich realizácii je možné viac pokaziť ako pri šikmej streche a pri stavbe domu sa chcem vyhnúť zložitým konštrukciám, ktoré môže niekto zmrviť. Obytné podkrovie by som nechcel, v lete je to ako v mikrovlnke.
Napadá ma ale otázka, čo dať na podlahu stropu namiesto tej hliny? Chystám sa urobiť minerálnu izoláciu minimálne 40cm a nad ňou by som chcel nejakú podlahu, aby sa tam dalo chodiť.
@Peter: zvycajne to riesim drevenym rostom a pochodznymi doskami nad nim…mineralna vlna je potom v roste medzi povkladana
dobrý deň,
aký je Váš názor, prečo sa na slovensku robia zelené strechy na domoch iba ojedinele, ked sú plusom v zime i v lete?
@roman: Nepatral som nikdy po tom, ale bude to asi kombinacia ceny, neznalosti, obavy o spolahlivost, obavy o udrzbu, a je to u nas netradicne riesenie.
Dobrý deň, súhlasim s Vami čo sa týka štandardne riešených obytných podkroví. Ale zaujímal by ma Vaš názor na drevodomy, pretože pokiaľ viem tak v drevodomoch je tiež izolácia medzi drevenými stlpami a pri difuzne uzavretej konštrukcii je tiež chránená difúnymi foliami ako to je pri krove.
@Viliam: Som proti difuzne uzavretym stenam v drevostavbach.
Dobry den.
Ak uz predDo sikmej strechy pouzite radsej parazabranu z interieru alebo parobrdzu
Všimol som si, že vo vašich projektoch používate štít, nikde som nevidel “skosenú” strechu (valbovú). Je to zámer ? Vedeli by ste mi prosím napísať rozdiely/výhody ? Ďakujem
Niekolko dovodov:
– viac sa nam pacia tradicnejsie A-ckove strechy – su pre nase podmienky Slovenska prirozdenejsie, hoci uz niektore lokality su plne valbovych..
– sedlova strecha je konstruckne jednoduchsia a lacnejsia
– sedlova strecha ma viac potencialu na vyuzitie podrkovia, aj ked iba ako ulozny priestor
– v pripade “prilepkov” – napr prestreseie terasy, sklad, pripstresok pre auta sa to lepsie “lepi” na stenu so stitom, kde nezavadzia ziadna strecha…
Dobry den, chystam sa stavat bungalov s tym ze v obyvacke chcem vysoky strop a jednu cast podkrovia vyuzijem ako galeriu k obyvacke (taka pracovna/hostovska/galeria), s tym ze schody pojdu z obyvacky cize to bude cele otvorene a prepojene (Bude vidiet z galerie dole do obyvacky a spat). Premyslam ako zateplit vrch domu celkovo, v casti kde bude klasicky pojd planujem jednoducho zateplenie na platni, v casti obyvacky a galerie spekulujem. Najvhodnejsie mi pripada zateplenie nad krokvami. Je to ale ok zateplit cast domu nad krokvami a cast domu nad platnou ? Nebudu vznikat nejake nezelane javy ? Alebo da sa zateplit aj strop pod krokvami tak aby som nemusel davat izolaciu medzi krokvy ? Ako by ste radili postupovat v mojom pripade ? Este podotazocka, ste skor za krytinu skridlovu alebo plechovu ?
Neviem o ziadnom dovode, preco by sa nedalo kombinovat zateplenie nad krokvami s tym zateplenim na doske. Je to hlavne o detailoch napojenia, aby tam neboli tepelne mosty a spravne pripojena parozabrana.
Z vizualneho hladiska falcovany plech…z praktickeho hladiska skridla. Dovod je ze s plechom robi cim dalej menej ludi… a so skridlou preto velmi pravdepodobne budete mat menej problemov pri realizacii a aj v buducnosti pri opravach pripadnych.
Co sa tyka prace s plechom, mam znameho robia strechy a s plechom maju velke skusenosti (taka mala rodinna firma-partia, dlhorocne skusenosti a pedanti, urcite odporucam ak by ste potreboval niekoho na realizaciu plechovej mozem poskytnut kontakt ak by ste mal zaujem no nechcem pisat do komentarov nakolko neviem ci chcete aby tu ludia uvadzali reklamy). On ma dokonca nahovara stale na plechovu strechu no mne sa pacia skor skridle a tym nazorou o praktickosti a menej problemov ste ma potesil este viac.
No ak mate znameho a je skuseny v tom, tak je to uz na vasom rozhodnuti, co vam vyhovuje. Len pri plechovej streche si treba dat pozor aj na akustiku, aby pouzili spravne akusticke podlozky pod plech. To ludom zvykne vadit, ze to pocut pri dazdi…
Kvoli kontaktu vam napisem mail.
Zdravim, prave riesim tie detaily a rozmyslam ako to spravit v casti kde krokva prechadza ponad stenu. Predsa len drevo pracuje, teraz to cele pekne zvnutra zamurujem ytongom po pomurnicu, nad pomurnicu a vedla na vonkajsiu stranu planujem nejake to XPS. Nad krokvami PIR dosky zvonku sa spoja z fasadnym polystyrenom, problem mi vsak nastava co s okolim krokiev ? Bude stacit okolie krokvy obalene XPS, skary vypenene ? Lebo tym ze drevo pracuje sa bojim ze casom sa aj tak tam kde krokva tymto celym prechadza vytvori tepelny most kvoli nejakej trhline-medzere.
Toto je uz skor otazka na vasho projektanta, aby detaily doriesil. Takto cez diskusiu sa to tazko radi bez presneho poznania vsetkych suvislosti.
Dobrý deň, chystáme sa na väčšiu rekonštrukciu RD s tým, že podlaha 2NP sa musí spraviť nanovo aj so strechou (prežraté drevo). Máme Ačkovú strechu a pred prečítaním Vašich článkov sme mali v pláne z Ačkovej strechy využiť lichobežník (vetrané by bolo z hora a z bokov) na podkrovie s destkými izbami. Vo všetkých podkroviach kde som bol, som sa stretol s nadmerným teplom. Podľa článku fázového posunu stačí použiť lepšie zateplenie, ale zároveň nedôverujete klasickému zatepleniu medzi a pod krokvy. Prosím Vás, ak by som sa chcel vyhnúť klimatizácii, zhnitému krovu, hubám či škrvnám na podhľadoch, čo by bolo najlepšie urobiť? Domurovať steny aby bola väčšia časť strechy vetraná a zatepliť podhľady? Zatepliť nad krov úplne? Čo je lepšia alternatíva? A keď tak v ktorom prípade čím zatepliť? Ďakujem za radu
No v tomto clanku popisujem co su tie rizika zateplovania medzi krovky. Zase nie som vyslovene proti podkrovnym rieseniam, ale ked uz sa maju jednoducho robit, tak treba na to dat fakt pozor, aby to bolo dobre spravene a pouzita spravna skladba materialov. Davame aj izolacie medzi krovky, ale snaha je pouzivat vyhradne take, co si s pripadnou obcasonu vodou v izolacii vedia poradit lepsie ako mineralna vlna. Takze napriklad fukana celuloza, fukane drevovlakno, konopne izolacie a pod. Proste sa tam neoplati setrit a davame treabrs aj tam, kde to neprepisuje vyrobca krytiny pod poistnu foliu plne debnenie z drevenych dosiek…
Dobrý deň,
zvažujem sedlovú strechu so sklonom 40st. No popritom premýšľam použiť odvetrávanú medzeru väčšej hrúbky (15-20cm) kvôli zamedzeniu prehrievania podkrovia. Po oboch dolných stranách strechy by bola súvislá štrbina na vstup vzduchu prekrytá napr. ťahokovom. Dali by sa na horný výstup vzduchu použiť vetracie turbíny na hrebeni? Napr. tieto: https://finmat.sk/ventilacne-vetracie-turbiny-lomanco-k-odvetravani-stresneho-plaste/348-ventilacna-turbina-lomanco-bib-14-cierna-komplet-priemer-356-mm
Medzera s hrúbkou 20cm by mala na celej našej streche objem 20m3. Turbína zvláda pri vetre rýchlosti 8km/h odsať 710m3/h, pri dvoch turbínach by sa teda vzduch v medzere mohol TEORETICKY vymeniť cca 1x za minútu (sme na veternom kopci, čo hrá do karát).
Píšem teoreticky, pretože neviem, ako by sa to celé správalo. Máte s týmto nejaké skúsenosti? Myslíte si, že by bolo takéto riešenie efektívne voči prehrievaniu? Asi dosť záleží aj od toho, ako konštrukčne vyriešiť tú medzeru… Alebo je lepšie neexperimentovať a radšej investovať do ťažsej strešnej izolácie kvôli dlhšiemu fázovému posunu? Ďakujem vopred za váš názor.
S tymto skusenost nemane. Osobne vy som investoval do tazsej stresnej konstrukcie.
Dobrý deň pán Lehocky,
Prosím o radu.
Realizujeme novostavbu z YQ500 s obytným podkrovím -sedlova strecha (37°). Akurat riesim skladbu strechy cca do 1 mesiaca by sme chceli zrealizovať.
Váš názor na nasledovnú skladbu?
-betonova skridla,
– Nadkrokvova izolacia steico universal 6 cm, ktorá bude zároveň plniť funkciu plneho debnenia
– 30 cm steico flex alebo steico zell. Tu sa uplne neviem rozhodnúť. Čo a prečo by ste zvolil vy?
Mate skusenosti s takouto skladbou?
Co si myslite o tvrdeni vyrobcu, ze na steico nadkrokvovu izolaciu nemusi už ísť žiadna folia? Netreba sa báť pripadneho zatecenia vody?
Malo by to zabrániť prehrievaniu?
Pripadne, aku skladbu by ste odporučili pre takuto strechu na základe skúsenosti?
Som Ochotný viac zainvestovat, aby som neskor nemusel riešiť klimatizáciu.
Ďakujem.
– Pri takom sklone by som tak ani ja nedaval na nadkrokvovu izolaciu steico poistnu foliu. Ten skon je dost velky, aby tam slo minimum vody a steico si s tym poradi.
Mam realnu skusenost od mojho otca, ktory mal na strechezimnej zahrady docasne (3 roky) tenhku drevovlaknitu dosku a lailo do toho a snezilo na to 3 roky… Prehli sa, roztiahli, ale nezhnili a ani nic podobne… Ale to bol fakt extrem a to sa pod krytiniu diat nebude.
– ja by som volil steico zell asi skor kvoli tomu, ze sa to nafuka bezodpadovo… a vsetko sa tým vyplni. Ma ale mierne nizsiu objemovu hmotnost, cize z flexom by sa to principalne malo este o nieco malicko menej prehrievat. Ale aj tak by som asi volil fukanu…
– podla mna uz ta skladba je dobra na to, aby sa to neprehrievalo. Bezne cca nieco taketo robievame. Izolacie na hrubku cca 360-400mm
Ak to chcete este vylepsit, neviem ake mate este moznosti. Najjedonduchsie je zvycajne nafukat vyssiu vysku flexu (ak toto viete regulovat nejako) alebo pridat zospodu pripadne doplnkovy rost na rovody kablov – laty 60×60 trebars a pridat flex hr. 60mm
Co je ale najvacsi problem podkrovi su stresne okna. Cize aby ste sa zbytocne “nevybili” na izolacii a potom sa tam teplo dostane cez okna. Tie musia byt bezpodmienecne tienene
Ďakujem za odpoveď.
Krokvy sú na výšku 200mm.
Už pomocny rošt na 10 cm mi príde dosť veľa. Neviem si predstaviť, dať ešte väčší.
Či robí sa to?
Potom zas rozmýšľam, koľko ma vyjde to drevo, ci uz nedať nadkrokvovku 100mm, aby som sa s pomocnym rostom na 10 cm dostal na tých 40 cm.
Áno, okien som si vedomý, nakoľko teraz bývame v podkroví a v lete na strešné okná lepime alobal lebo je to pod nimi peklo.
Preto bude len 1 stresne okno.
2 velke okna smerom na sever a 2 na juh na ktorých bude exterierove žalúzie.
Tak to ked su takto riesene krovky, tak asi fakt radsej steico flex pouzit. Som myslel, ze tam mate nieco vyssie.
To naozaj monzo radsej zhora pridat, ak to chcete vylepsovat
Ďakujem.