Bežný projektant alebo realizátor podlahového kúrenia vám môže odporúčať na podlahové vykurovanie dať dlažbu do celého domu. Prípadne v izbách ešte dajú tenkú laminátovú podlahu. Ale často vidíte aj v časopisoch, že v hlavnom obytnom priestore obývačky, kuchyne a jedálne je dlažba.

Dlažba má samozrejme oveľa menší tepelný odpor ako drevená podlaha a prenáša z podlahového kúrenia teplo lepšie do vzduchu.

Ja osobne som by som si ale do svojho domu dlažbu určite nedal.

Že prečo? No aká bude tá podlaha, keď sa nebude kúriť?

Studená

Keď vidím malé deti, ako sa stále váľajú po zemi, často behajú bez papúč, neviem si to vôbec predstaviť. Aj ja si rád občas ľahnem na podlahu…
Okrem toho, čím je dom lepšie zaizolovaný, tak sa znižuje počas roka doba, keď podlahové kúrenie pracuje. Takže “vďaka” nízkoenergetičnosti domu máte vlastne dlhšie počas roka podlahu studenú.

A bude teda fungovať podlahové vykurovanie s drevenou podlahou správne?

Samozrejme, ale treba s tým počítať pri návrhu kúrenia. Možno bude mať oneskorenejšie reakcie, pretože teplu bude trvať dlhšie prejsť cez drevo ako cez dlažbu, ale takúto flexibilitu by som určite oželel za získanie celoročne teplej podlahy. Okrem toho na trhu existuje už viacero drevených podláh určených pre podlahové vykurovanie. Len sa u výrobcu a predajcu treba na to informovať.

V ateliéri sme proti dlažbe v obytných miestnostiach a nedávali by som ju ani do kuchyne. Stačí, že padne na zem lyžička a počuť to v celom dome… A na dlažbe sa zvyšuje aj pravdepodobnosť rozbitia toho, čo na podlahu padá.

Odporúčame preto drevenú podlahu. Laminátovú veľmi neodporúčame hlavne z hľadiska toho, že je to plast, a tie ničia zdravé ióny vo vzduchu. O nich som písal samostatný článok .

Prečo je vlastne niektorá podlaha teplá a iná studená? Predstavte si, že zoberiete kúsok dlažby, laminátovej, drevenej a korkovej podlahy a položíte ich trebárs na stôl v kuchyni vedľa seba. Počkáte napríklad deň. Logicky nemajú mať prečo rozdielnu teplotu. Prečo je teda jedna pocitovo teplejšia ako iná? Lebo inak prijímajú teplo. Niektorá rýchlejšie, iná pomalšie. “Studenšia” teda odoberá napríklad pri dotyku ruky teplo z ruky rýchlejšie. Vzniká teda pocit chladu.

Tento pocit chladu je v podstate spočítateľný… Ak máte chuť čítať teraz ďalej niečo technickejšie, pokračujte, ak nie, moje odporúčanie už aj tak poznáte 🙂

---

Teraz trochu technickejšieho textu:

Pozrime sa, čo vlastne na toto hovoria naše normy

STN 73 0540 Tepelná ochrana budov, je norma, podľa ktorej sa počítajú tepelné straty domov, sú v nej definované rôzne parametre, ktoré vplývajú na celkový teplotný komfort v budove.

Medzi parametrami nájdete aj tento (myslím, že sa ním málokto zaoberá…):

Tepelná prijímavosť podlahy (b) Jednotka je W.s1/2/(m2.K)

Je to schopnosť materiálu s definovanou vlhkosťou prijímať teplo.

Vypočíta sa podľa vzorca:

– kde je:

• λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu
• c – merná tepelná kapacita materiálu
• ρ – objemová hmotnosť materiálu

Parádny vzorec, to mi teraz fakt pomohlo…. Čo mi ale hovorí?

Norma kategorizuje podlahy na rôzne stupne “teplosti” (Podstatné veci pre rodinné domy som zvýraznil hrubo):

Kategórie podláh:

• I. veľmi teplé – denné miestnosti materských škôlok a jaslí, nemocnice: izby pre choré deti
  hodnota b do 350 W.s1/2/(m2.K)
• II. teplé – budovy na bývanie: obytné izby, obytné kuchyne, predsiene a ďalšie priestory, ktoré nie sú oddelené dverami od obytných miestností ….(a ďalšie, ktoré nesúvisia s rodinnými domami)
  hodnota b 351-700 W.s1/2/(m2.K)
• III. menej teplé – budovy na bývanie: predsiene pred vstupom do bytu, kúpeľne, WC ….(a ďalšie, ktoré nesúvisia s rodinnými domami)
  hodnota b 701-850 W.s1/2/(m2.K)
• IV. studené – bez požiadaviek
  hodnota b nad 850 W.s1/2/(m2.K)

No nebudem Vás teraz trápiť komplikovanými výpočtami. Urobil som jednoduchú tabuľku s pár vybranými materiálmi, ktoré sa používajú na podlahy:

	λ	c	ρ	b	kategória podlahy:
korok	0,064	1880	150	134	I.-veľmi teplá
drevo	0,18	2510	600	521	II. – teplá
linoleum	0,17	1400	1200	534	II. – teplá
laminát	0,21	1050	1600	594	II. – teplá
dlažba	1,01	2000	840	1303	IV. – studená
betón	1,05	1020	2100	1500	IV. – studená

(Hodnoty sú prevzaté z normy, pre reálne výrobky môžu byť odchýlky)

Výpočet v tabuľke som značne zjednodušil, pretože sa musí reálne posúdiť celkové pôsobenie podlahy so všetkým čo je pod ňou. Išlo mi skôr len o naznačenie rozdielov medzi finálnymi povrchmi podlahy.

Neviem do akej miery výsledné čísla korešpondujú s reálnou pocitovosťou studenosti, alebo chladnosti podláh. Jedno je ale jasné:

Podľa tohto zjednodušenia a normy by nemala byť v obytnej izbe keramická dlažba vôbec.

Normy ale aj ja beriem s rezervou, lebo podľa tohto výpočtu by nemohla byť dlažba ani v kúpeľni… Po komplikovaných výpočtoch jednoduchý záver:

Dobre si zvážte, čo si dáte na podlahu 🙂

---

Pre inšpiráciu riešení podláh si pozrite návrhy od kolegýň z nášho interiérového štúdia. Návrhy sú robené či už do našich projektov domov alebo do rôznych úprav bytov a aj rodinných domov, ktoré mali klienti spracované v iných architektonických štúdiách. Ako môžete vidieť na návrhoch Obývačiek a kuchýň, prevažuje všade drevená podlaha. Prípadne je to laminát alebo vinil, ak klienti nechcú drevo. A pri väčšine domov sú použité podlahové kúrenia. V starších bytoch sú to zase hlavne radiátory. Trebárs v návrhoch detských izieb u nás dlažbu nenájdete…

---

Želám Vám pekný zvyšok dňa 🙂

Fero Lehocký

---