Na konci predošlej časti seriálu o stavbe môjho domu som sľúbil, že vám najbližšie prezradím, z čoho ho nakoniec staviam. Už ma aj pár “nedočkavcov” mailami a v diskusii podpichuje, že tie mesiace nejako letia a článok stále nikde. Veď počkajte, počkajte… keď sa pustíte sami do stavby vlastného domu, či budete mať dosť času na vypisovanie článkov na blog 🙂
Ale dosť bolo výhovoriek. Ide sa na to.
Na začiatok len uvediem jednu vec na pravú mieru. Dosť veľa ľudí nadobudlo z nášho webu dojem, že som tvrdý zástanca drevostavieb. To nie je pravda.
Nie som vyslovene zástanca žiadneho jedného konkrétneho stavebného systému.
Som zástanca kvalitných riešení 🙂
Mám osobných favoritov medzi drevostavbami, medzi murovanými stavbami a rovnako aj medzi inými systémami. Trebárs zaujímavé sú montované keramické domy, ktorým som sa zatiaľ na webe vôbec nevenoval a tento rok robíme z tohoto systému prvý dom.
Kto ste čítali moje free Ebooky o tom, z čoho stavať rodinné domy a o drevostavbách, tak už v nich popisujem výhody a nevýhody jednotlivých materiálov. Preto v tomto článku sa teraz nejdem duplicitne rozpisovať podrobne o mojej voľbe materiálov z hľadiska ich vlastností. Popíšem stručne proces, cez aký som sa nakoniec dostal k finálnemu výberu.
Moja základná podmienka ale je, že chcem konštrukčne masívnejšiu stavbu. Kvôli akumulácii a akustike. Stále som zástanca takéhoto typu výstavby 🙂 Keď ma vyslovene ľahšie stavby presvedčia, tak nemám problém toto moje presvedčenie zmeniť.
Moji vybraní favoriti
Od začiatku pre mňa do úvahy pripadali preto možnosti, ktoré aj štandardne v ateliéri projektujeme práve z presvedčenia, že sú kvalitné:
– Vápennopieskové tehly zateplené sivým polystyrénom
– Masívna drevostavba z CLT zateplená ťažšou tepelnou izoláciou (drevovláknitá izolácia alebo fúkaná celulóza)
– Ytong (so zateplením Muptipor prípadne ak financie nepustia, tak zateplený sivým polystyrénom)
Vápennopieskové tehly
Vápennopieskové tehly (VPC) spomínam v mojom poradí ako prvé uvažované riešenie. Pri našom úzkom pozemku som ale potreboval šetriť každý centimeter. A pri VPC používame štandardne 300 mm polystyrénu na zateplenie, pretože samotná VPC má minimálne tepelno-izolačné vlastnosti. Múr má potom ale hrúbku 500 mm, čo nám nevyhovuje na úzkom pozemku.
Okrem toho firma, s ktorou spolupracujeme pri realizácií našich projektov z VPC mala v čase mojich plánov stavby všetky stavby v okolí Bratislavy a nechcel som ich ťahať “hore-dole”. Kvalitných realizačných firiem na VPC je okrem toho stále málo. A bežné firmy s tým nechcú veľmi robiť. Preto som túto možnosť vylúčil hlavne kvôli hrúbkam obvodového muriva a čiastočne aj snahe vyhnúť sa polystyrénu na fasáde. Ten tam technicky funguje správne, ale keď si môžem vybrať iné zateplenie, osobne si zvolím iné…
CLT
Najtenšie obvodové steny má v CLT v hrúbke od 80 mm zateplené drevoláknitými doskami hrúbky 200 mm. Ja som plánoval CLT v hrúbke 100mm. To by malo spolu s izoláciou 300 mm, čo je na šírke domu na dvoch stenách dokopy úspora 400 mm oproti VPC. A o 200mm širšia každá detská izba na poschodí fakt poteší.
Samozrejme tepelný odpor v zime takejto konštrukcie pri tejto skladbe je nižší ako pri VPC. Ale pre mňa sú zaujímavejšie parametre pre letné prehrievanie. Tie sú naopak lepšie ako pri VPC s polystyrénom (Pozn.: ide o fázový posun a teplotný útlm konštrukcie). A mňa osobne posledné roky viac trápi práve leto. Určite nechcem reálne využívať žiadnu formu aktívneho chladenia. A “o niečo viac” kúrenia mi preto pri uvažovanej verzii skladby s CLT nevadí.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Všeobecne drevostavba z CLT neizoluje v zime horšie ako kombinácia VPC 175mm + sivý polystyrén 300mm. Skladby s CLT sú rôznorodé a sú aj také, čo izolujú aj podstatne viac Len ja som zvolil tenšiu skladbu kvôli úzkemu pozemku.
Takže som sa pustil do rozkreslenia architektonickej štúdie v prevedení drevostavby z CLT kvôli naceneniu a poslal som pracovnú verziu spoľahlivému realizátorovi drevostavieb.
Pre istotu doplním. Nešlo o firmu Fordom. Zisťujem, že čitatelia nášho blogu si ma “zaškatuľkovali” práve s touto firmou, lebo Fordom naše prvé drevostavby realizoval. Ale nerobili sme spolu žiadnu stavbu už viac ako dva roky.
Jednoducho so žiadnou firmou nemáme výhradnú spoluprácu a ani nebudeme mať …
Vždy sa snažíme vyberať pre našich klientov najlepšiu možnú spoluprácu, čo viem v danej dobe zabezpečiť. Firmy sa musia naozaj “obracať”, aby dostali ďalšie odporučenie na realizáciu. A o tomto rozhoduje hlavne spätná väzba od našich klientov. Preto už medzičasom spolupracujeme s viacerými firmami realizujúcimi drevostavby. Vyberáme podľa požiadaviek vždy vhodnú pre konkrétneho klienta. A novým spoluprácam sme vždy otvorení 🙂 Pár z týchto overených firiem stavajú aj CLT. Medzi nimi mám samozrejme svojho favorita a ten mi spravil nacenenie v CLT.
CLT osobne preferujem ako priznané v interiéri. Jednoducho sa mi to páči a drevo v interiéri dobre reguluje mikroklímu. Zároveň mi na drevostavbe vyhovuje rýchlosť výstavby a my by sme chceli kvôli deťom bývať v dome čím skôr. Keďže ide o špičkový systém pre drevostavby, cena to samozrejme zohľadňuje, ale aj napriek vyššej cene som bol rozhodnutí do toho ísť.
Ale objavuje sa “háčik”
Pri posudzovaní riešenia pracovnej štúdie našimi špecialistami som ale narazil na jeden zádrheľ. Pre drevostavbu som sa rozhodol aj kvôli tenším konštrukciám na úzkom pozemku. Ale práve tá “nasekaná” lokalita mi doslova “zavarila”. Teda zavarila by, ak by horelo u suseda… Susedova garáž na severe je blízko nášho domu. Prepočty našim projektantom požiarnej ochrany požadujú, aby severná obývačka stena nášho domu bola z nehorľavých materiálov. Ide o špecifické požiarne prepočty a ja ako architekt ich spraviť neviem. Preto toto hlavne pri drevostavbách ešte v štúdii vždy nechávame overiť špecialistom. V tak “nasekanej” lokalite sme zatiaľ drevostavbu neriešili a takýto háčik pri drevostavbe nám doteraz nikde nenastal. Murované domy v nasekaných lokalitách máme, ale tam problém nie je.
Podľa požiarnika nestačí obaliť konštrukciu nehorľavým materiálom, ale aj samotná vnútorná nosná konštrukcia musí byť nehorľavá. Čo podľa normy a aj sedliackeho rozumu samozrejme drevo nie je. Pri prízemnom dome by to takto definované nebolo. Náš dom je ale poschodový a takto to vyžaduje naša platná požiarna norma.
No priznám sa, už dlhšie ma tie slovenské požiarne normy dosť “vytáčajú”, lebo pri požiari drevostavba z masívneho CLT vydrží stáť pokojne dlhšie ako murovaná stavba. A v Rakúsku sa už stavajú v mestách podstatne vyššie stavby ako rodinné domy. Aby prehorel panel hrubý 10cm to fakt trvá dlho. Ale hold, máme u nás takéto normy a s tým ja nič nenarobím. Mimochodom už niekoľko rokov sa revidované požiarne normy pre drevostavby pripravujú, ale stále nie sú schválené…
Do úvahy prichádzali nasledovné možnosti, ako to ešte vyriešiť s CLT:
1/ Spraviť obývačkovú stenu murovanú a zvyšok domu CLT. Do kombinácie murovanej stavby s drevostavbou sa mi ale fakt nechcelo ísť. Nepovažujem to za dobré riešenie kvôli rozdielnemu pracovaniu materiálov. Toto skôr využívame pri rekonštrukciách.
2/ Namiesto vzdušného oplotenia medzi mnou a severným susedom postaviť požiarny plot z betónových tvárnic. Tak toto som tiež rovno zavrhol. Nebudem jednoducho budovať žiadne vysoké betónové ploty na vlastnom pozemku, keď to všeobecne považujem za riešenie, ktoré z obytných zón robí “ležaté paneláky”.
3/ No nebudem tajiť, že v tej chvíli uvažovania, čo s tým ma napadla aj možnosť to jednoducho “obabrať” a do plánovaného projektu pre stavebné povolenie nakresliť murovanú stenu. Potom reálne postaviť tú stenu z CLT a keď to už bude omietnuté, aj tak nik nezistí, čo tam je. Proste také “slovenské riešenie”. Ale osobne neznášam podvody a sám by som toto preto nespravil… Okrem toho v prípade požiaru a reálnej škody sa na “podvod” vždy príde a poisťovňa má akurát dôvod nič neuhradiť. Ale priznávam sa dobrovoľne, napadlo ma to :)))
4/ Vyhľadať iného projektanta požiarnej ochrany 🙂 Aj toto je riešenie, lebo ako v každom inom obore, pri rovnakých normách a zákonoch dvaja rôzni ľudia prídu na dva rôzne výsledky. Ale my sme s našim projektantom požiarnej ochrany spokojní a v tej dobe som nemal “osobnú kapacitu” špekulovať a testovať projektantov, či sa niektorí dopracuje v tej normovej “právničtine” k želanému výsledku. A v podstate je to podobná špekulácia ako v bode 3..
Ani jedna možnosť preto nepripadá do úvahy a tak som CLT vylúčil…
Po pár dňoch som mierne sklamanie rozdýchal a pracovná štúdia na nacenenie drevostavby išla do šuplíka. Už som sa na tú drevostavbu celkom tešil, dokonca aj manželku som ukecal a poťahal som ju po realizáciách s priznaným CLT… Mrzela ma samozrejme aj určitá strata času na príprave podkladov pre naceňovanie a strata času realizátora, ktorý to musel naceňovať. Ale čo už, kvôli domu sa predsa nezbláznime a vždy je to vo fáze štúdie vývojový proces. Hoci šla štúdia z CLT do šuplíka, nové skúsenosti pri riešení detailov, naceňovania a požiarnych vlastností sa zase využijú pri ďalších projektoch pre klientov 🙂
Z čoho teda staviame?
Víťazom po tomto postupnom procese výberu sa stal preto Ytong. Ytong je náš najčastejšie projektovaný systém a dlhodobo je to môj obľúbený murovací systém. Navrhol som si z Ytongu tenšie obvodové steny, ako bežne robíme a tým som sa dostal na “presný kompromis” medzi kombinácie v CLT (300mm) a VPC (500mm). Hrúbka zateplenej steny z Ytongu mi projektovo vyšla na 400mm. Obvodové steny sú z Ytong P2-400 hr. 250mm + plánované je zateplenie hrúbok 150mm a 200mm z Multiporu. Je ešte možné, že časť nahradím sivým polystyrénom. Ideál je pre mňa ale Multipor.
Na poschodí sú už všetky priečky zrealizované z VPC Silka hrúbky 100mm. To je hlavne kvôli akustike medzi izbami, pretože Ytong je v akustike medzi priestormi slabý. Na prízemí máme vpodstate skoro všetky vnútorné steny a priečky nosné z Ytongu P6-650 hrúbky 200mm. Takže tam bude akustika vporiadku aj pri použití Ytongu, keďže je hrubší ako bežné priečky a hlavne skoro 2x ťažší ako na obvodových stenách.
Jedna rýchla foto ešte zo stavu pred montážou okien:
S odstupom času vidím, že mi Ytong vyhovuje vo výsledku hlavne počas realizácie viac ak CLT. Lebo veľa vecí som si nestíhal popri práci pre klientov na vlastnom dome doriešiť. A pri priznanom CLT je potrebné si všetko poriadne dopredu premyslieť. S murovanou stavbou nám to teraz ide síce pomalšie, ale počas realizácie si takto aspoň kľudne doriešujem priebežne detaily, interiér, elektroinštalácie…
Ale to CLT ma z času na čas ešte zamrzí, lebo sa mi fakt páči taký interiér. Takže “keď budem veľký”, postavím si ďalší dom z CLT :)))
V najbližšej časti seriálu prebehnem ďalšie konštrukcie na dome – základy, strechu…
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Páčil sa vám tento článok?
Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch a interiéroch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto knihy tiež zdarma:
Ja som to u vas tiez tipovala na CLT. Skoda tych nasich zastaranych protipoziarnych noriem. Ytong ma u vas dost prekvapuje, druhy tip by u mna bol na drevostavbu so slamenou izolaciou a treti pravdepodobne VPC. Teda o slame ste vobec neuvazovali?
Ale ako vraj vravi cinske prislovie, prvy dom, ktory postavite, treba zburat, druhy predat a v tretom byvat 😀 😀 😀
Ale asi kazdy niektore svoje rozhodnutie trochu prehodnoti pocas vystavby, ked sa uz vela toho zmenit neda. U nas by som tiez uz dala nacenit CLT aj Ecococon len pre porovnanie s pasivnou drevostavbou od tej najpredrazenejsej firmy u nas…
@Katarina: Drevostavbu so slamenou izolaciou som ani neuvazoval. Tam sa musia valit vacsie hrubky, aby to malo rozumny tepelny odpor a hlavne pri systemovych rieseniach ako Ecocoton a pod sa tie ceny splhaju vyssie, ako si mozem zase osobne aktualne dovolit. Ytong dlhodobo patri k mojim favoritom v kombinacii s Multiporom.
@Katarina: Slama, drevo, alebo hlina sa používali po vojne. Teraz máme rozvinutý priemysel a môžeme použiť kvalitné materiály, aký je napríklad pórobetón.
Prajem pekný deň pán Lehocký. Akú hrúbku ytongu ste použil a akú hrúbku izolácie? Predpokladám že budete zatepľovať sivým polystyrénom.
@Peter Kuzma: Ytong 250mm a planujem pri realizacii kombinaciu zateplenia 150 a 200mm. V casti prizemnej obyvacky musim urcite nehorlavy material – cize tam pojde urcite Mutipor. Na poschodovu este zvazujem podla cenovych ponuk, ale tiez chcem Multipor, ale ak uz financie nepustia, tak sivy EPS.
Ja si osobne vazim, ze popri vsetkych svojich povinnostiach mate cas a chut podelit sa s nami o svoje skusenosti a postrehy. Mne ako cloveku, ktory si stavia novy dom svojpomocne to dava novy obzor. Velka vdaka Vam
@Marek: Dakujem 🙂
Pán Lehocký a z čoho bude teda zateplenie? Predpokladám že ten Ytong máte 300. Je to tak?
@Dominik: Uz som to spomenul vyssie: Ytong 250mm a planujem pri realizacii kombinaciu zateplenia 150 a 200mm. V casti prizemnej obyvacky musim urcite nehorlavy material – cize tam pojde urcite Mutipor. Na poschodovu este zvazujem podla cenovych ponuk, ale tiez chcem Multipor, ale ak uz financie nepustia, tak sivy EPS.
Dobry den, aj stropy ste robili z prvkov ytongu? Tiez som kvoli akumulacii, prehrievaniu a jednoduchosti uvazoval o rieseni co najtensi ytong+multipor a murovanych sikmych stropov od ytongu, ale odradili ma komenty na webe, ktore hovorili o predrazenosti daneho riesenia vzhladom na tepelny odpor a stavani akehosi domu v dome – ytong+multipor. Tesim sa na dalsi clanok.
@Karol: Strop nad prizemnou castou poschodovej hmoty je zelezobetonovy, kvoli co najmensej hrubke. Ploche strechy su z Ytong Ekonom.
Strašne mi sedí Váš štýl
Držím palce, nech to rastie do krásy a o Vašej spokojnosti
Tiež Vám dlhodobo držím päste. 🙂
Je veľmi sympatické, že pomáhate ľuďom pri ich stavebných rozhodnutiach.
V prípade, že by ste išli do CLT, bola by v obchodnom reťazci aj spoločnosť http://www.cltsk.info/-kontakt?
CLT, zaujimave, nieco ako skarovka – viac vrstiev rozne kladenych masivnych lat zlepene dokopy do akychsi panelov, prekvapivo sa z toho stavaju aj viacposchodove budovy. Ako sa v tom ale robia napriklad elektricke rozvody? Pisete v “odbocke” ze v zavode sa tam pripravia drazky – cize je to kusova vyroba kazdeho panelu na mieru? Potom chapem, ze treba mat vsetky detialy vopred premyslene.
Ytong bol ale myslim dobra volba, len ako to splna Vase akusticke poziadavky? Budete robit aj priecky z Ytongu? Z akeho hrubeho? Alebo priecky date z vapenopieskovych tvarnic?
@Stano: Rozvody sa v tom robia podla toho, ci to CLT je v interieri priznane alebo nie. Ak nie je, tak klasicka predsadena montazna stena. Ak je priznane, tak sa v hale daju narobit zvisle drazky v niektorej rovine vnutorneho panela s chranickami a potom sa tam od podlahy kable na stavbe ponasuvaju. Pripadne sa robi aj tak, ze kabelaz ide z exterierovej strany pod zateplenim, len vtedy treba riesit vela prestupov kvoli vzduchotennosti.
Co sa tyka akustiky Ytongu, doplnim do clanku ako su myslene priecky. Cast bude VPC…kvoli akustike.
@Fero Lehocký:
Malu tepelnu akumulaciu Ytongu neriesite? Alebo staci par priecok z VPC?
@Ondrej: Na dost realizaciach mame z praxe overene, ze akumulacia Ytongu v kombinacii s betonovymi stropmi, potermi a montovanymi stropmi z Ytongu je dostacujuca aj pre zimu a aj pre leto. A VPC to este vylepsia. Okrem toho vnutorne steny z Ytongu su objemovej hmotnosti 650kg/m3. Len pre predstavu Porotherm 30 ma objemovu hmotnost 800kg/m3.
Keď už je tu reč o priečkach a akustike, prečo nezvoliť sadrokartón?
Útlm lepší ako porobetón a cenovo najvýhodnejšie..
Pretoze ide o murovany dom, kde pocitam s reguluaciov vlhkosti vzduchu s murivom a omietkami. Sadrokarton mi z tohoto pohladu nevyhovuje, pretoze sadra s regulaciou vlkosti vzduchu pracuje podstatne horsie. Ale akusticky mate pravdu, voci Ytongu je to lepsie riesenie, ked je skladba konstrukcie spravena spravne.
Ake boli Vase kriteria pri rozhodovani o type zateplenia? Inymi slovami, co Vas doviedlo k rozhodnutiu, ze idealne riesenie je multipor? Mna tento material tiez laka, len vacsinou citam na forach negativne nazory najma co sa tyka pomeru cena/kvalita (resp. cena/technicke parametre).
@Jano: Kompatibilita systemu Ytong, paropriepustnost, tvrdost materialu po zapracovani, vyssia akumulacia tepla v lete = lepsia ochrana pred prehrievanim (ale nie je to take kriticke pri stenach toto) a zohrava v tom aj velku cast pocitovy faktor, je mi to pocitov prijemnejsi material ako polystyren. Takze pre mna osobne idealny material na zaklade kombinacie kvnatifikovatelnych a nekvantifikovatelnych faktorov 🙂 Neznamena to, ze bude idealny pre niekoho ineho…
@Fero Lehocký: Suhlasim s Vami, co sa tyka pocitu pri porovnani s polystyrenom som na tom rovnako. Ako (by) dopadlo Vase porovnanie s min. vlnou?
@Jano: Jednoducho. Mineralna vlna je drahsia ako EPS, takze potom radsej kompatibilny Multipor. Pri Ytongu mi prave kvoli existencii Multiporu mineralna vlna nedava az taky zmysel ako trebars pri zateplovani palenych tehal.
@Fero Lehocký:
Ako to je s Multiporom a rosnym bodom? Jedna sa defacto o ten isty material, len ovela viac vylahceny, nevadi teda rosny bod v Multipore, ked vadi v samotnom Ytongu?
@Ondrej: No z hladiska prestupu vodnej pary to funguje vlastne rovnako, ako nezateplovane muriva. A tam sa nikto nezaobera ziadnymi rosnymi bodmi, pretoze para prechadza plynule cez konstrukciu az von.
Rosne body a ich pozicie v konsgtrukcii treba riesit v pripade, ak sa za material s lepsou paropriepustnostou (ytong, tehla, drevo a pod..) z exterieru zaradi material s horsou paropriepustnostou. (napr polystyren). Musi sa to navrhnut a spocitat tak, aby vznikajuci kondenz neohrozil celu konstrukciu a nevznikali plesne, hnitoe dreva a pod..
@Fero Lehocký:
Vdaka za info. No predsa len tenkovrstva omietka na konci bude mat asi horsiu paropriepustnost. Nehrozi potom kondenz tesne pod omietkou, v najhorsom pripade zamrznutie kondenzu a uvolnenie omietky?
Je nejaka moznost dat na Multipor aj odvetranu fasadu?
@Ondrej: Ano, omietka na kocni to moze “zabit”. Ale to plati vpopdstate pri kazdom zateplovacom systeme.
Da sa spravit aj prevetavana fasada
@Fero Lehocký: U Multiporu sa uplatňuje kapilárny jav, takže výpočet rosného bodu a realita sú odlišné.
@Stavitel99: Mozes pls k tomu napisat viac?
@Ondrej: Ak sa vam chce citat po nemecky: http://www.multipor.de/de/docs/multipor-mineraldaemmplatten-was-ist-kapillaraktivitaet.pdf
@Ondrej:
Skondenzovaná voda sa kapilárnymi silami dostane do teplejšej oblasti múru, kde po vetraní rýchlo vyschne. Multipor je asi jediný materiál vhodný aj na vnútorné zateplenie.
Kapilárny jav je známy, alebo nájdeš na wikipédii, nebudem obťažovať odbornými článkami ani v slovenčine.
V praxi to vyzerá tak, že pórobetónové múry by mali byť podľa výpočtu kondenzácie vlhké, ale v skutočnosti sú suché. Pórobetónové domy stoja už pol storočia a nič im nie je.
@Stavitel99: Presne, ja som od jedneho roka svojho zivota az do strednej skoly byval v bytovke z porobetonu. Doteraz v nej byvaju ludia uplne vpohode a nic tomu nie je.
neuvažovali ste nad stavebným materialom Liapor? Montovaný z hotových panelov liapor-zateplené polystyrenom.
Tiež mám úzky pozemok a zvažujem každú možnosť z čoho stavať.
@jelen: Neuvazoval, lebo som vyberal len s toho, co mame zatial overene z praxe. Liapor sme este nestavali.
@Fero Lehocký: @jelen: S liaporom sú tuším nejaké problémy.
@Stavitel99: Ake su s nim problemy?
Predpoklad, ze nebudete potrebovat aktivne chladenie, vychadza z coho? Rovna strecha, velke okna, poschodovy dom. Vzdy je dobre mysliet aspon na miesto, kde bude v pripade nutnosti klima.
Bude v strope vzduchova medzera?
@peto: Predpoklad, ze nebudem potrebovat aktivne chladenie je z prepoctov a skusenosti z nasich stavieb, ktore su riesene koncepne ako moj dom. Moja poziadavka je udrzat interierovu teplotu max na 26 stupnov pocas celeho roka. Par dnova teplota 27 stupnov pocas extremnych horucav bude stale akceptovatelna, to je nas rodinny limit komfortu. Lebo nie je tiez uplne zdrave mat extremny rozdiel teplot interier – exterier.
Zakladom je teda nedostat do interieru teplo. Cize exterierove tienenie. Dom mame aj “vdaka” lokalite s mensimi solarnymi ziskami, ako sa teraz domy bezne projektuju. Konstrukcie – steny a strecha budu pre toto dostatocne zateplene, strechy dokonca nadstandardne. Okrem toho planujem zelenu strechu nad prizemim.
Riadene vetranie bude naprogramovane tak, aby minimalizovalo nasavanie horuceho letneho vzduchu do domu a vyuzivalo v noci silnejsie prevetravanie chladnym nocnycm vzduchom na “naakumulovanie” masivnych konstrukcii chladom.
Ale ako pisete, clovek nikdy nevie. Hoci som presvedceny a mame to odskusane na realizacich, ze to bude spolahlivo fungovat v sucasnych podmienkach, co tu mame posledne roky na Slovensku, dal som do izieb a obyvacky na obvodove steny pod stropy priviest privodne elektricke kable, ktore zatial nebudu zapojene v elektrike. Je to rezerva, a ak sa trebars o 10-20 rokov klima tak prudko zhorsi, ze to tak, ako planujem nebude urdzatelne, tak tam tu klimu mozeme domontovat. Odvod kondenzu z klimatizacnej jondotky potom vyriesim trubkou cez fasadu a nech si to tam kvapka… Chcem sa ale tej klime vyhnut, pracuje sa tam s kondenzom, vysokymi zmenami teplot a treba o pravidlene cistit, inak hrozi hygienicky problem.
Som laik, takze mozem vychadzat iba zo skusenosti z vlastneho domu bungalov 130 m2.
Pocitovu teplotu vyrazne zvysuje interierova vlhkost. V lete mam rekuperaciu na 300 m3/h, narazovo 500 m3 viackrat denne. Vlhkost nedostanem pod 50, v dazdoch dokonca pustam klimu na odvlhcovanie. Podotykam, ze dom je z palenej tehly, vyborne vysuseny uz pred stahovanim, Ytong pusta zabudovanu vlhkost este 2 az 3 roky po nastahovani.
Aka je tepelna kapacita Multiporu? Mam na stenach 140 FKD, v strope 35 Steicozell, klime som sa v BA nevyhol. V TN je nadej, ze klimu nebude treba. Podla mna bude.
Z financneho hladiska je klima podstatne lacnejsia ako exterierove rolety, ktore navyse stmavuju miestnost.
Na poschodovom dome ma sice previs strechy obmedzeny vplyv na prehrievanie okien a ochranu fasady pred dazdom, ale na bungalove povazujem rovnu strechu za premarnenu moznost tienit okna a fasadu tymto jednoduchym a efektivnym sposobom.
Uznavam naplno, ze v tomto obdobi je dom s rovnou strechou naozaj cool, Vas dom vyzera takto velmi dobre.
Vzhlad domu je samozrejme dolezity.
Z vlastnej skusenosti mam overene, ze tienit previsom, otocit terasu na sever, a vyuzit proti prehrievanu odvetravanu medzeru a Steicozell bolo ucinne riesenie. V mojom dome teplota stupa v extremnych horucavach kazdy den o 1 stupen, po cca tyzdni nastupuje klima. To znamena pri dvoch obdobiach extremnych horucav klimatizovat 2-3 tyzdne v roku, zvysok roka klimou naopak lacno kurim.
Postupne klima pribuda na okolitych domoch, ktorych majitelia mi este nedavno tvrdili, ze izolacie a rolety dom chrania dostatocne.
@peto: Ono sa to neda takto zovseobecnovat, ze ked to bude takto a takto, tak sa to nebude prehrievat. Kazdy dom sa sprava inak a vplyva na to vela faktorov. Aj lokalita, okolita zastavba, zelen v okoli a podobne. Ja mam napriklad odskusane, ze na nasom pozemku je vzdy o niekolko stupnov menej, ako pri bytovke, kde byvame a je to pritom len asi o kilometer inde. Pri bytovke mame minimum zelene, samy asfalt…
Rovnako je to aj o pouziti materialov. Pisete, ze mate tehlu, predpokladam, ze bezne pouzivane vapenno-cementove omietky. Aj toto ma vplyv na interierovu vlhkost. Ytong a trebars mnou planovane vapenne omietky inak pracuju s vlhkostou. To ze su steny suche neznamena, ze je to prinosne pre interierovu vlhkost, ak s nou nevedia pracovat.
@Fero Lehocký: Strom odparuje vlhkosť a tým chladí. Stačí sa v lete postaviť pod hocijaký strom a cítiť to. Kedysi som rátal chladiaci výkon stromov a vychádali mi ohromné čísla. Žiaľ, vedia to aj mravce a vtáky, ktoré z bývania môžu spraviť peklo.
Aj po citani Vasich blogov mam v strope Steicozell, na stenach vlnu a kvalitnu centralnu rekuperaciu. Az na sadanie Steicozellu som s riesenim maximalne spokojny.
Viete najlepsie, preco vo vlastnom dome pouzijete druhorade riesenia s EPS, nestandardnou rekuperaciou, a nevahate priplatit tisice za Multipor. Ale za dobre rady k mojmu domu dakujem. Vyhol som sa zaluziam, a napriek blizkosti vlaku a letiska je v dome pri zavretych oknach prijemne ticho.
@Fero Lehocký: Aký materiál ako izoláciu plánuješ na plochú strechu? Dúfam že nie polystyrén, na streche je vysoká teplota a polystyrén sa odparuje. Môžem dať typ na izoláciu, ak je záujem.
@Stavitel99: Neskoro 🙂 Uz tam je polystyren. Ale to tych teplotach mi to je jasne, preto planujem zelene strechy, cize tam nebudu take extremne teploty v izolacii, ako ked na foliu prazi prame slnko.
Ale ten tip na izolaciu ma aj tak zaujima 🙂
@Fero Lehocký: Zelená strecha nemá zaručenú teplotu keď je suchá. Polystyrén sa tuším nad 70 C odparuje, nad 95 C má sklovitý prechod. Pod krytinou prakticky zmizne.
Strechu možno izolovať sypaným penosklom. Oproti XPS má:
Výhody
– odolné voči vysokej teplote a mravcom
– nestlačiteľné, možno chodiť po streche
– jednoduché uloženie – bger nasype, ručne sa rozhrnie a vyspáduje, zhutní sa valcom plneným vodou
– možnosť odvetrať vlhkosť kanálmi v hornej časti izolácie
Nevýhody:
– o 4 000 eur drahšie
– o 150 kg/m2 ťažšie
@Stavitel99: No to odparovanie polystyrenu som ja dlhsie po tom patral ale ziadny realny dokaz som nedopatral. Miznutie co viem ja vzdy sposobila nespravna aplikacia s chemicky nezlucitelnym materialom v kontakte. A ak by to tak aj bolo, tak ho mam na streche so slusnou rezervou 🙂 inak ja po tej streche teraz tiez normalne chodim. Ale penove sklo je fajn material.
@fero lehocky: Už je to postavené? Načo som to písal?
@Fero Lehocký: Kolko a akeho polystyrenu ste davali na tu strechu? Vdaka.
@stavitel1: spadove kliny zacinali od 40mm. Potom 2x 150mm. A na hornu som este pridal dodatocne po cenovej ponuke + 80mm.
Na spodnej bez ty dodatocnych 80mm.
EPS 150S Stabil
Osobne si velmi cenim Vas cas, ochotu, profesionalny pristup a velmi mi Vase rady pomahaju pri rozhodovani o buducom domecku 🙂 Prajem vsetko dobre a dakujem za cenne prispevky.
Uf, toto bola pre mňa rana a sklamanie. Ytong? Naozaj?
Ytong, polystyren, plastové okná, plechová strecha a podobné materiály rozhodne nepovažujem za niečo čo by som čakal na stránke s názvom Zdravý dom. Iba ako porovnanie s tým skutočne zdravým a prírodným ako je hlina, drevo, slama, vegetačná strecha a podobne.
Podľa toho súdim, že nič protiprúdne a teda ani nové už tým pádom ani nemôžem z vašich blogov očakávať. O Ytongu mi porozpráva každý murár na Slovensku.
Som sklamaný a smutný, hlavne s vyjadrením že Ytong je najčastejší materiál z ktorí do projektov navrhujete. Vyžaduje si to trh, že? Ľudia to chcú, že?
Opak je pravdou. Architekti, projektanti, stavbári sú tí, ktorí majú moc to zmeniť. Začnite už konečne stavať naozaj zdravo, minimálne na to drevo je tu kopa firiem. Na slamu a hlinu ešte slovač pripravená nie je ale aj to príde.
Ytong…. to snaď nie.
@Robo Dinor: No neviem, ci ste dost pozorne cital, ale drevostavba na nasom pozemku nevychadza poziarne. To bol ideal. Nasledne teda prichadza do uvahy murovana stavba. A o vybere murovanych materialov otvorene pisem v Ebooku z coho stavat, kde rozoberam jednotlive vlastnosti murovacich systemov dostupnych pre kazdeho na Slovensku. Osobne som vyhodnotil ako vapennopieskove tehly a Ytong ako najlepsie z toho, co sa pouziva. Z nepalenej tehly oficialne staticky nosne mury podla noriem stavat nie je mozne, len priecky. Slama je kapitola sama o sebe.
Vyssie pisem, ze ytong volim preto, lebo sa chcem vyhnut polystyrenu na fasade. Aj ked mozno ekonomika nepusti cast bude aj tak.
Zaujima ma, preco je podla vas Ytong nevhodny material pre stavbu zdraveho byvania. Ja som sa nedopatral, nech som patral ako patral k nicomu, v com by som videl problem… konca je “cistejsi” aj ako tie drevene panely CLT, ktore som planoval, pretoze tie sa lepia lepidlami…
Ytong je zlozeny z kremiciteho piesku, vapna, maleho mnozstva cementu a minimalne mnozstvo hlinikoveho prasku kvoli nabublinkovaniu pri vytvrdzovani. Vyhradu by som mozno mal k tomu hlinikovemu prasku. Ma nizsie hodnoty radioaktivity ako hlinena tehla…
A zelena strecha je planovana, okna urcite by som si nedal
plastove 🙂
Hlina a slama je stale okrajova zalezitost. To, ze si ju postavi par ludi za rok je v porovnani cca. 2500 kolaudovanych RD rocne zanedbatelne. Za 10 rokov boli u nas teoreticky traja potencionalny zaujemci, co by slamu chceli. Ale dovod bol, ze ju chceli lacno, co nie je vobec pravda. My sa postupne zameriavame na to, aby sme vyberali a “cistili” to, co sa pouziva vo velkom a pomahali ludom sa v tom zorientovat. Cize napriklad odhovaram kazdeho z polystyrenom zalievanych tvarnic betonom a podobne.
Statisticky sa stale na slovensku stavia len 7 percent drevostavieb oproti murovanym. Z roka na rok sa to zlepsuje verim aj mojou propagaciou, ale kto taky dom nechce nutit ho predsa nebudem. Tak navrheme to najlepsie mozne riesenie pre klienta, o ktorom sme v atelieri presvedceni. To, ze je nejaky material aj komercme uspesny ho zaroven neraraduje medzi zle materialy.
Byt protiprudny a robit uplne vsetko inak nikdy nebolo mojim cielom 🙂 Nechcem sa stavat na nejaku stranu,ci lavu, pravu, zelenu, cervenu… svet je farebny a davame z tej pestrosti dokopy mix v co najlepaom moznom vyskladani v danom kontexte 🙂
@Fero Lehocky:
Nemyslel som tým nič zlé, iba ma to sklamalo. Presne koli tej štatistike ktorú spomínate. Ako málo ľudí na slovensku vôbec uvažuje o niečom inom ako je porobeton…
Ytong neodsudzujem ako značku, ale ako predstaviteľa stavebnej konštrukcie, ktorá je väčšinou zateplená polystyrenom, v lepšom prípade minerálnou vlnou, z vnútra je natiahnutý igelit ako parozábrana a vo vnútri nám hučí vzduchotechnika plná mikrobov aby sme tú vlhkosť odviedli von…
Ako absolvent Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky som bol rekuperáciou uplne nadšený. Keď som sa však začal tomu hlbšie venovať moje nadšenie opadlo. Netvrdím, že je to zlé, to by som si nedovolil, ale nie je to pre mňa a nechcem to. Preferujem difúzne otvorenú konštrukciu, dobre zateplenie a pokiaľ možno hlinené omietky.
Ak sa to dá zvládnuť s Ytongom tak budiž, ale načo zaťažovať prírodu keď drevo rastie samo, viaže uhlík a je obnoviteľné?
Vo vašom prípade chápem, že sa to nedalo lebo požiarne predpisy nepustia…. ok, nedá sa, nedá.
@Robo Dinor: Lenze Ytong je zateplovany na Slovensku polystyrenom hlavne z ekonomickeho hladiska. Samotny vyrobca ma vlastny mineralny zateplovaci system: http://www.ytong.sk/multipor-tepelnoizolacna-doska.php. Cene polystyrenu je velmi tazko konkurovat. Z rovnakeho dovodu jazdime stale skoro vsetci na benzin a naftu a nie na Teslach. A kvoli cene si ale malokto Multipor na dom nalepi. Hoci sa vyrobca snazi material prezentovat a rovnako aj ja nasim klientom, cena vacsinu ludi jednoducho odradi. To ze si to na Zapade na steny davaju a u naas nie, je presne rovnaky problem, ako s kvalitou a cenou potravin v nasich obchodoch. Mame tam presne take potraviny, ake sme si ochotni vacsinovo kupit. Taka je slovenska realita.
@Fero Lehocký: Prečo je cena multiporu podstatne vyššia ako u polystyrénu? Sú jeho výrobné náklady niekoľkokrát vyššie ako u iného pórobetónu? Možno niekde lacno kúpiť alebo vyrobiť ekvivalent Multiporu?
@Stavitel99: Netusim, preco je cena taka, aka je…Marketing a dopyt v nemecku?
Patral som dlhsie po alternative, ale nic som nenasiel, jedine http://www.styrcon.sk/menu/styrcon-200/. Tam mi ale nevyhovuje, ze robia hrubky len do 100mm a zatial som to nikde nazivo realne nevidel a ani ako sa to realne sprava neviem.
@Robo Dinor: Hlina je živý materiál, obsahuje huby a baktérie. Nie je zdravotne nezávadný. Drevo uhlík nie len viaže, ale aj uvoľňuje pri hnití alebo požiari. Živé materiály nie sú vhodné na stavbu.
@stavitel99: no to si teraz riadnu sprostosť tresol. Samozrejme sa používa hlina, ktorá neobsahuje organické zvyšky. Musíš zakopať trochu hlbšie tam už to tak nežije. Okrem toho tie huby by potrebovali vlhkosť a tej v omietkach ne stene difuzne otvorenej konštrukcie veľa nenajdeš. Keď nanesieš čerstvú hlinenú omietku na stenu dáš do nej aj semienko pšenice. Kým je semienko vo vlhkom prostredí tak normálne vyklíči. Keď klíček vyschne vieš že aj omietku máš suchú.
Veľmi podobné je to s drevom. Ak je v suchu tak to máš na celé desaťročia.
Žiadne plesne ani huby nehrozia. Možno tak drevokazný hmyz ale krov máš z dreva aj na murovanom dome, že?
@Robo Dinor: Myslím si že drevo nepatrí do nosnej konštrukcie domu. Pán Lehocký má strechu vyriešenú ako montovanú železo-póro- betónovú. Propagácia drevených konštrukcií sa robí z dôvodu, že na drevo sú najvyššie marže.
@Robo Dinor:
Hlina, slama…mas z toho postavene? Potom sa ohlas. To su take ulety pre hipsterov a pozerov, co sa potrebuju fotit do “lifestylovych” casopisov a byt za kazdu cenu ini. Drevo je tiez neuveritelne zdrave, hlavne to lepidlo a chemicke natery. Ci vsetci natieraju len fermezou? Architekt ma ludi nutit stavat z nejakeho materialu? To snad nie. Moze robit maximalne osvetu, rozhoduje investor.
@Ondrej: No, čo som čakal, že? S názorom, že prírodné staviteľstvo je pre hipsterov neviem a ani nehcem bojovať. To že sa zo slamy postaví 5-6 domov za rok v celom Československu je ale bohužial pravda. Preto takéto domy majú nadšenci prírodného staviteľstva prípadne duchovný vizionári, ktorých podobný projekt nadchýna.
Hlinené stavby sú rozšírenejšie aj keď sa jedná v podstate o chalupy z minulého storočia. To je mimochodom môj prípad. Mám dom z nepálenej hliny.
O hline a slame som sa však vyjadril v zmysle, že na toto ešte slovač nie je pripravená.
V čom slováci zaostávajú sú drevostavby. Teraz nehovorím o známych sendvičových stavbách s formaldehydovými doskami s nalepeným polystyrenom, ale o sendvičoch s drevenou konštrukciou, slamenými panelmi, drevovláknitými doskami alebo o masívnej konštrukcii. Vlastnosti dreva sú úžasné a v spojení s prírodnými izoláciami, hlinenými omietkami, vegetačnou strechou vytvoria úžasnú zdravú atmosféru. V tomto si myslím, že by mohli urobiť projektanti a stavebníci viac, ale to by už mali začať riešiť na škole – nie nútiť niekoho nech stavia z dreva, to som predsa nepísal Ondrej.
V neposlednej rade murované domy zanechávajú značnú ekologickú stopu. A to nehovorím len o výrobe porobetonu alebo pálenej tehly. Hovorím aj o recyklácii. Sused na jeseň zbural domček z nepálenej tehly a na jar ho rozfúrikoval po záhrade. Náklady mal len za odvoz škridly.
Vieš čo je ešte pecka, keď ti odpadne kus omietky tak ju rozrobíš s vodou a natiahneš znova.
Tomu hovorím trvalo obnoviteľné staviteľstvo.
Myslel som že Zdravé bývanie je aj o tom.
Byvajte si v čom chcete. Ja sa snažím nepripustnej konštrukcii obvodových stien, obalenej z vonka polystyrenom a z vnutra igelitom radšej vyhnúť. Neverim totiž že aj ta najlepšia firma dokáže urobiť dom úplne nepriepustný a ak náhodou aj ano tak po rokoch sa tam určite nejaká dierka vytvorí. Tou sa potom do muriva dostane vlhkosť a polystyren ju zastaví, vlhkosť zostane v tehle, múr vlhne a pritom o tom ani neviete.
Preto preferujem konštrukciu priepustnú a na tú je drevo a hlina ideálne.
Mimochodom ošetrenie dreva predsa nie je dnes o brutálnej chémii, maš kopec pripravkov, ktoré su ekologické pre prostredie.
@Robo Dinor: Ani ja nie som zastanca parozabran z rovnakeho dovodu. Preto zasadne projektujeme difuzne otvorene drevostavby bez parozabran na stenach. A moj dom mal byt masivne drevo s drevovlaknitou izolaciou.
Ale nerozumiem, ako ste prisli na to, ze ak sa murivo izoluje z exterieru polystyrenom, ze z interieru je parozabrana. Nic take tam nie je, normalne sa robi omietka. Dolezita je len spravna kombinacia hrubok materialov, aby nenastaval kondenz v murive… Mimochodom para prechadza aj cez polystyren, akurat pomalsie.
@Fero Lehocky:
No, nie som žiadny odborník na prozábranu a parobrzdu hádať sa určite nebudem, ale dvaja moji kolegovia to tak robili a našiel som to aj na internete
https://gyazo.com/8b2a79636c56d3ce1acc5db4fe23bf0f ,alebo
https://gyazo.com/f8f85ba392e7304aec1d3d28f2a46246,
@Robo Dinor: Prva fotka je parozabrana na strope a urcite nie je masivny Ytong alebo beton – bude to dreveny strop. Ta druha je parozabrana na krove, nie na Ytongu. Toto s Ytongom vobec nesuvisi, ale s riesenim skladby strechy. Pri sikmej streche aj so skridlou ta parozabrana je v sucasnosti na kazdom dome, aj drevenom, ak je tam mineralna vlna.. My sa ale bavime o stenach.
@Robo Dinor:
Myslim, ze “klasicki” stavitelia a “prirodni” stavitelia sa nikdy nezhodnu, takze len par poznamok:
– vadi mi hlavne, ze prirodni stavitelia sa tvaria ako nejaki nadludia a vsetci ostatni su menejcenni
– ked sa bavime o ekologii, ti prirodni ludia si vacsinou rovnako vyvazaju prdel v smradlavom diesli (milion km, lebo tu prirodnu stavbu si postavia v hornej dolnej a dochadzaju x km do mesta) + vyuzivaju vasinu neekologickych vychytavok dnesnej doby (az na extremne vynimky), ktore robia ovela vacsiu skazu ako klasicky postaveny dom.
– preco sa asi preslo na moderne materialy, ked ta hlina a slama je taka super?
– potrebujem, aby dom mal nejaky dizajn a nie stenu opatlanu nakrivo hlinou. Roh sa z hliny neda vyrobit, vsetci maju obluky, naozaj krasne…
– babka mala drevenicu so slamenou izolaciou a hlinene omietky, takze nevidel som to len na obrazku. Hlavne problemy s hlodavcami boli super…
– dom nejdem stavat preto, aby som ho pocas svojho zivota bural a rozfurikoval po zahrade, ani dalsia generacia to robit nebude
– drevostavba v pohode, nikomu to neberiem, ak sa mu paci. Ja by som si pripadal ako na chate, takze nie. Ale poniektore “drevostavby” opatlane zvnutra SDK a zvonku OSB plnou lepidla+polystyrenom mi nedavaju zmysel.
– polystyren tiez nemusim, ak nezbankrotujem, tak ho nepouzijem
– ekologicke pripravky na drevo vacsinou prd vydrzia a pokial nechce clovek kazdy rok natierat, je potrebna lepsia chemia
Nebudem tu dalej spamovat a zivit flame, takychto v podstate zbytocnych diskusii su plne internety 🙂
Kazdy nech si stavia z coho chce.
@Ondrej:
– Zásadná diskusná chyba prírodných staviteľov (vegánov, abstinentov…) je že sa tvária ako nadľudia. Chápem ich, chcú za každú cenu zaujať, odlíšiť sa. Ale takto nič nedosiahnu. Je to len chyba komunikácie, nie sú to zlí ľudia. Tiež tu podrypujem, ale to len preto aby som sa zabavil. 🙂
– Moderné priemyselné materiály spĺňajú požiadavky ktorý boli spísané po zlých skúsenostiach s prírodnými materiálmi.
– Prírodné staviteľstvo má význam ak si človek kúpi hektár pôdy a chce sa na ňom živiť, teda je bez príjmu, a prírodných materiálov sa dá postaviť pomerne kvalitný dom. To sú tie skolaudované slamáky. Držím im palce, ale to neznamená že si to musím postaviť tiež.
– Polystyrén má kopa problémov, ale dá sa nahradiť bez toho aby človek zbankrotoval. Multipor je fajn, ale nie je to nutnosť.
– To že prírodné stavby prd vydržia je fakt, a preto človek pracujúci 8 hodín denne chce niečo kvalitné čo nemusí každú chvíľu opravovať.
– Anorganický materiál je vždy zdravší ako prírodný napustený hnusnou chémiou proti škodcom, hoci len boraxom.
– Tiež mám pocit že som zaprasil túto diskusiu mojím pohľadom na vec a trochu ľutujem že som to zabil toľko času.
@Ondrej: suhlasím, nemá cenu o tom diskutovať. Len upresním, ja nie som žiadny prírodný staviteľ, to nie. Neradím sa medzi nich a v podstate poznam asi len dvoch-troch ľudí ktorí sa tomu venujú a tiež sa mi zdajú divní. Rozhodne sa však nepovažujú za nadľudí. To ma prekvapilo. Inak súhlas.
Dobrý deň,
YTONG ako materiál pre murivo je dobrá voľba. 🙂
Mňa len veľmi prekvapilo keď ste písali v blogu že parametre pre letné prehrievanie sú lepšie pri CLT s drevovláknitými doskami ako pri VPC s polystyrénom. VPC sú asi najmasívnejšie murovacie prvky (možno po betónových tvarovkách zalievaných betónom) s objemovou hmotnosťou 1200 – 2200 kg/m3. Aj keď všeliak počítam, prinajmenšom mi vychádza VPC o 40% lepšie ako CLT z hľadiska kapacity pre akumuláciu (pri obj. hm. 1220 kg/m3 bez omietok), ak nie omnoho lepšie. Viete mi vaše tvrdenie pls nejak zdôvodniť?
Vďaka za odpoveď 🙂
@Lukáš Nižník: Samozrejme 🙂
To musite ale vzdy zohladovat celu konstrukciu, hrubky materialov a tak. Nie len nosnu konstrukciu. A VPC sa casto pouzivaju tensie ako ine murovacie materialy. Takze ked date do vypoctu skladby, ktore som porovnaval v clanku vyssie, ich vypoctove výsledky sú:
——————-
CLT 100mm + Steico drevovlakno tvrde dosky 200mm
Teplotny utlum konstrukcie Ny: 637.3
Fázový posun teplotného kmitu Psi:18.8 h
——————-
VCP 175mm + sivý EPS 300mm
Teplotny utlum konstrukcie Ny: 434.4
Fázový posun teplotného kmitu Psi: 11.1 h
——————-
Ytong P2-400 hr.250mm + Multipor 200mm
Teplotny utlum konstrukcie Ny: 626.9
Fázový posun teplotného kmitu Psi: 16.3 h
——————-
A pre predstavu “bezna klasika” poslednych rokov – takto mame postavenu nasu bytovku, kde teraz byvame:
Tehla Porotherm 300mm + polystyren 100mm
Teplotny utlum konstrukcie Ny: 398.4
Fázový posun teplotného kmitu Psi: 13.6 h
Samozrejme mozete pouzit skladby s hrubsim VPC a potom to bude inak.
Pozor ale, toto nehovori ale vela o tepelnom odpore v zimnom obdobi !!!
@Fero Lehocký:
Takze “klasika” ma prekvapivo podobny utlm a ovela lepsi fazovy posun ako “EPD bestseller” = VPC?
Este pootravujem 🙂
Co spravi s klasikou (Porotherm300) 200mm EPS alebo 200mm vaty?
A co spravi s Ytongom 200mm EPS alebo 200mm vaty namiesto Multiporu?
Vdaka.
@Ondrej: Mam este poratanu tuto verziu. Na ostatne prepocty, co sa pytate aktualne nemam cas pocitat.
————–
Ytong P2-400 hr. 250 + sivy EPS hr. 200
Teplotny utlum konstrukcie Ny: 490.4
Fázový posun teplotného kmitu Psi: 12.1 h
@Fero Lehocký: Dobry den pan Lehocky, a co hovorite na kombinaciu porobeton s drevovlaknitou izolaciou (DVI) resp VPC s DVI alebo este tehla s DVI?
@Peter: Este doplnim konkretnejsie – uvazujem s P2-400 + DVI 28cm alebo VPC KM Beta 17,5cm + take iste DVI alebo klasika Porotherm 30 Profi + to iste DVI… Priorita – tepelna pohoda v lete a zdrave byvanie. V zime nie je problem prikurit… 😉
@Peter: Drevovlaknita je urcite kvalita. A ak to viete zaplatit..
@fero lehocky: A nemoze sa stat, ze to bude az moc dobre izolovanr a bude vo vnutri zima? Napr. Pri kombinacii VPC 20cm + DVI 18cm…?
@Peter: to je slaba kombinacia. VPC nema izolacne schopnosti. Hrbka 18cm je malo
@fero lehocky: ano pre zimu to je malo. Finalne to vidim asi na porobeton 30cm + 18cm DVI a vo vnutri priecky z VPC. Len este otazka ci DVI vs Multipor ma naozaj pridanu hodnotu. Predpokladam ze fazovy posuv pre DVI bude podstatne dlhsi, len aby to na jednej strane nebolo moc a nebol dom az moc chladny a na druhej strane koli externym zaluziam asi menej ako 18cm davat nebudem. Pan Lehocky mate nejaku konkretnu skusenost s takouto kombinaciou (porobeton + DVI a vnutri VPC), ze ako sa to realne chova?
Dobrý deň,
rozhodujem sa akú skladbu materiálov použiť a tak trochu ma tie údaje ohľadom fázového posuvu a teplotného útlmu konštrukcie ktoré uvádzate mätú.
Kedže neviem ako sa Ny, a Psi počíta presne, vychádzam z predpokladu, že ak má materiál väcšiu tepelnú kapacitu c (J/kg.K) a vačšiu hustotu “Ro” (kg/m3)…potom má aj úmerne väčšiu schopnosť akumulovať teplo. Pre porovnanie si zobriem m2 steny rôznej hrubky a vypočítam si množstvo tepla, ktoré je schopné tato stena akumulovať ako súčin c*Ro*Objem
pre CLT 100mm + Steico protect 200mm to bude 500kg/m3*1600J/kg.K*1m.1m.0,1m +230kg/m3*2100J/kg.K*1m.1m.0,2m=80000+96600=176600J/K
pre Ytong P400 250mm+ multipor 200mm
400*1000*0,25+115*1300*0,2= 100000+29900=129900 J/K
pre VPC 175mm + EPS 300mm
2000*1000*0,175+25*1270*0,3=350000+9525= 359525 J/K
Porotherm 30 AKU Z 300mm+ISOVER TF Profi 240mm
1000*1000*0,3+20*1020*0,24=300000+4896=304896 J/K
Podľa tohto výpočtu je na tom najlepšie VPC tehla , tehla porotherm a až po nich nasleduje CLT panel a Ytong
Určite sa pri tom presnom výpočte zohľadnuje aj niečo iné ( napr. ako je schopný daný material aj teplo uvolniť, aby sa ochladil), ale stále si myslím, že tie dva parametre s ktorými uvažujem sú rozhodujúce.
Alebo sa mýlim a vstupuje do toho ešte niečo.
Bol by som rád, keby ste sa na to pozreli, pretože ja uvažujem o tej poslednej skladbe (porotehem + Isover)a nie som teraz presvedčený, či je to to pravé. Ďakujem za odpoveď.
Ja presne ten vypocet tiez neviem, ked som to davnejsie porovnaval, pouzil som na to software, kde sa to cele iba materialovo zadalo a ten “vyplul vysledok”. Ale v principe mate pravdu, ze to ovplyvnnuju hlavne tieto dva parametre aj podla mna. Nie som stavebny fyzik, ale je to proste logicke.
Ale be zohladu na to, fazovy posun je podla mna dolezity hlavne pri strechach, lebo na tie cely dom moze svietit slnko, cize su najviac vystavene velkemu teplu. Steny su v skutocnosti osvetlene slnkom podstatne menej hodin, lebo sa okolo domu to Slnko toci. Ak zaroven mate presah strechy, tak tie steny su aj casto v lete dost tienene. Ja mam doma skladbu Ytong P400 250mm+ multipor 200mm a mozem po troch rokoch byvania povedat, ze absolutne nemam pocit, ze by cez tu stenu nastavalo prehrievanie. Cize ma dostacujuce paramtetre a to nie je ani nijako tienena. Podstatne tepelne zisky su u nas hlavne cez okna. Cize vobec by som sa nebal z hladiska prehrievania steny Porotherm 30 AKU Z 300mm+ISOVER TF Profi 240mm. V prvom rade treba mat poriadne zatienene okna. A co je dolezite, uz od polovice aprila. A maj a jun uz je to najhosie teplo a slnko este nie je uplne hore, aby presahy striech dobre tienili. To zavisi od navrhu tienenia. Toto je kriticke na prehrievani. Okna. A samozrejme nasledne riesenie vetrania.
Ďakujem za fundovanú odpoveď p.Lehotský. Áno, uvedomujem si, že práve podkrovie a materiály použité v streche, či pod ňou sú z hľadiska prehrievania rozhodujúce. V mojom prípade, riešim ešte dilemu, ako naprojektovať podkrovie. Keďže sme sa rozhodli pre valbovu strechu (esteticke, ale ja funkčné hľadisko, keďže staviame v podhorskej obci, kde je dosť snehu a kde sa ploche strechy nehodia) nemôžem sa dopracovať ku riešeniu podkrovia, ktoré by ma uspokojovalo. Pôdorys domu má plochu 15m x11m a keďže v podkroví potrebujem iba plochu cca 60m2, chcel som ho naprojektovať tak, aby strecha netvorila vonkajši plášť podkrovných priestorov a zároveň by sa neobyvane priestory nad a po bokoch obývaných dali dobre odvetravať.
Ovbodové steny obytných podkrovných priestorov by mohli byť z porotherm 200 + izolácia z drevovlaknitých materiálov potrebnej hrúbky. Robí mi ale problém presvetlenie týchto priestorov, takže riešením sú z dvoch strán vykiere a v prostriedku nejaký svetlovod.
Nestretli ste sa náhodou s projektom čo by niečo také riešil ?
Použili by ste na zateplenie nosného porothermu exterierove omietatelne drevovlaknite dosky Steico protect dry hladké , alebo pero-drážka?
Obchodný zástupca Steico mi odporučil použiť namiesto vonkajšej strešnej paropriepustne fólie nadkrokvovu izoláciu Steico universal hrúbky 22mm. Vzhľadom na problematickú životnosť týchto fólií sa mi toto riešenie celkom pozdáva,len neviem či je to v praxi overené. Máte s týmto skúsenosť?
Ďakujem pekne za ochotu podeliť sa so svojimi skúsenosťami.
K tomu rieseniu podrovia a presvetlenia to cez internet neviem poradit. To su uz veci, ktore su pracou projektanta a architekta na samotnom projekte…
Pokojne by som dal Steico universal hrúbky 22mm namiesto paropriepustnej folie.
Zdravim pan Lehocký,
staviam uz 4. rok a asi tak dlho uz sledujem aj Vas blog. Chcel som postavit pasivny dom tak sme isli do kombinacie Ytong VPC 25 cm a Multipor 20+16 cm.
Hruba stavba dost pracna zalezitost, vratane rozvodov hlavne drazkovanie elektra a vrtanie rozvodov pre rekuperaciu nie je vo VPC tehle jednoduché.
Pri izolacii bol problem s kotvami dlzky 45cm, jediny kto nemal problem boli montaznici okien – pri predsadenej montazi sa im do VPC dobre kotvilo. Momentalne uz robime interier, v dome je 16 C a vsetkym je tam zima, minule leto sme sa nedostali nad 21 C a dom je v Piestanoch. Na moj vkus je stavba az moc pasivna, stale 16-18 C v zime sme temperovali na 16 C. Teraz stale vetrame aby sme trochu vykurili. Keby som staval znova tak kombinacia bezneho Ytongu s Multiporom je asi idealna z hladiska cost benefitu aj stavebneho komfortu.
Dobra volba, drzim palce a prajem vela uspechov.
@miroslav vytiska: Fuha, to ste pouzili dobre “sialenu” skladbu steny. Ak este nebyvate, tie teploty sa po zabyvani urcite upravia a zastabilizuju vyssie…
Zdravý dom pána Lehockého naživo je dôkazom , že Ytong je z hľadiska rozhodujúcich kritérii pre stavbu RD najvhodnejším materiálom . Mám svoje vlastné skúsenosti po prvých dvoch rokoch bývania. Obvodová stena nosný Ytong 25 cm hr. a sivý polystyrén hr. 15 cm je až teraz fajn. Vlhkosť v lete neprekročí 55 % ak sa prirodzene vetrá oknami. Netreba nútené vetranie. Ale prvý rok bol poznačený tým, že Ytong z výroby potrebuje čas na vysušenie.
Vetranie v budúcnosti bude ideálne podľa mňa technológiou špeciálneho solárneho panelu, ktorý slúži na potrebu automatického vetrania miestnosti s elektronickým riadením výmeny vzduchu cez malý otvor priemeru 10 cm v obvodovej stene. Funguje aj v zime , dokonca vtedy aj ohreje vzduch v interiéri.Solárne vetranie už dnes vyrába firma v Prahe . V Trenčíne Vám to pán Lehocký môže podrobne vysvetliť a realizovať pán Ing. Ján Ižarik – 0905719589. Mňa to riešenie zaujalo.
Plánujem to využiť spolu s fotovoltaikou na výrobu elektriny. Len ešte sledujem, že vývoj batérií na uskladnenie elektriny v dome prinesie kvalitnejší komfort a vyššiu životnosť.
Príjemnú prácu na Vašom dome.
@jkandrik: Dakujem za zelanie 🙂
Vetranie u mna je samostatna kapitola, len narychlo prezradim, ze nebude centralna vetrania jednotka ale nutene vetranie bude…
@Fero Lehocký:
A prezradite narychlo este viac, co to bude, ked nie centralna jednotka? 🙂
@Ondrej: V samostatnom clanku… narychlo to bude iba pliest ludi
@Ondrej: Asi niečo také: http://www.schiedel.sk/aera-comfort .
@Stavitel99: Hmm, jedno prekvapenie za druhym. Ja sam mam obrovsku dilemu, ci davat rekuperaciu.
Pán Lehocký prečo namiesto sivého EPS nepoužijete vatu? Písali ste o vyššej cene. Pri hrúbke 20cm je 1m2 aktuálne cena:
Graywall – 12,00€ U=0,032
Nobasil – 19,28€ U=0,035
Ak by sme chceli zohľadniť celkové U tak treba vaty 22cm kde je cena 21,22€.
Cena je tak vyššia o 9,22€ na 1m2. pri ploche 150m2 (obálka jednopodlažného domu s pôdorysom 120m2 bez otvorov) to predstavuje 1383€. Z môjho pohľadu je to prijateľná cena za difúzne otvorenú konštrukciu.
Samozrejme pre Multipor by to bol rozdiel 28€ na 1m2 čo by bolo 4200€ celkom a nedosiahli by sme dané U. Z tohto pohľadu Multipor 20cm = Vata 16cm, tým sa rozdiel v cene ešte zväčšuje.
Nieje tak použitie vaty výhodnejšie po zohľadnení difúznej otvorenosti, ceny, tepelného odporu a akumulácie?
@Dominik: Z hladiska ekonommiky je urcite mineralna vlna vyhodnejsia ako Multipor. Ale nie vsetko sa riadi len ekonomikou 🙂 A osobne mi velmi mineralna vlna jednoducho pocitovo na Ytongu “nevonia”, kedze existuje kompatibilnejsi Multipor, takze sa jej chcem vyhnut. Ale ani tuto moznost som zatial nezavrhol… Venujem sa teraz inym detailom stavby a zateplenie zatial som nechal otvorene.
Okrem toho mineralna vlna je kriticka pocas zabudovania, ak zaprsi Multipor, nie je to take zle, ako ked zaprsi mineralna vlna…
Zdravim pan Lehocky. Zakladali ste na penovom skle, alebo ako ste riesili zaklady?
@Zuzana: Prečo by staval na penovom skle keď má pórobetón?
@Zuzana: Nie na penovom skle. Na doske ano, ale nie na penovom skle. Spravim o tom samostatny clanok…
@Fero Lehocký: Dakujem 🙂
Dobry den.
Viete uz aka bude asi odhadovana cena holodomu, pripadne do akej sumy sa chcete zmestit bez nabytku?
@Martin Svec: Cena holodomu je vždy podstatne vyššia ako vypočítaná 🙂 Typujem 40-50 tisíc.
@Martin Svec: Doma padlo rozhodnutie, ze ceny o vlastnom dome nebudeme verejne sirit po internete. Musim brat ohlad aj na manzelku, ktorej su niektore moje “vylevy” na blogu niekedy aj proti srsti…ze takto otvorene pisem. Takze dakujem za pochopenie, mozno sa povenujem ciastkovym veciam rozpoctovo… Ale hlavne ceny takto v diskusiach vzdy potom ludi viac zavedu ako pomozu, lebo nevidia, co vsetko v tej cene realne je a nie je, ze u mna v tej cene je aj zahradny domcek ktory nemam samostatne odratany a podobne.
Už je vyriešené elektrické vykurovanie, alebo mám napísať niečo o potlačovaní škodlivého elektromagnetického poľa pomocou polohy a tienenia?
@Stavitel99: Napisat samozrejme treba. Kazdy naxor a vedomost je dobra, moze pomoct ostatnym citatelom, ak ju nevyuzijem priamo ja pri dome.
@fero lehocky: Elektrosmog je širšia problematika. Ako prvé chcem upozorniť na škodlivé elektromagnetické pole (ďalej len EM) káblov domových elektrických rozvodov. Škodí elektrická aj magnetická zložka. Človek je nervózny, horšie spí, ovplyvňuje to zdravie. Uvedomíte si to možno ďaleko v lese, kde sa uvoľníte, každý človek reaguje na EM pole inak.
Elektrická zložka kábla je daná fázovým napätím, magnetická zložka pretekajúcim prúdom a vzdialenosťou vodičov v kábli. Hodnota poľa klesá nepriamo so vzdialenosťou, funkcia 1/x. Elektrická zložka je neškodná typujem vo vzdialenosti 10-ok metrov, magnetická 1-2 metre. Obzvlášť škodlivé sú elektrické okruhy, kde sa človek ocitne v prúdovej slučke. Okruhy sa dnes nepoužívajú, vedenie sa vetví.
EM limity pre nezávadné bývanie:
statické: 100 V/m, 10 sec
50 Hz: 1 V/m, 20 nT
mikrovlny: 6 mV/m = 0,1 µW/m2
radón: 30 Bq/m3
narušenie poľa Zeme o: 100 nT
Hodnoty v svojom obydlí si môžete zmerať na to určenými prístrojmi, vypočítať sa presne nedajú.
Tienenie vodičov potláča elektrickú zložku 50 Hz poľa. Tienenie je tvorené kovovým obalom vo vnútri tienených káblov, v styku s ktorým je vedený tieniaci vodič, a ten sa priskrutkuje na uzol uzemnenia. V každej zásuvke a svorkovnici sa tieniaci (holý bezfarebný) a ochránný (žltozenený) vodič musia spojiť. Tienenie funguje iba ak je uzemnené, stačí zabiť nerezovú uzemňovaciu tyč do trávniku pri dome, hodnota zemiaceho odporu nie je podstatná.
Magnetická zložka sa na malú vzdialenosť dá potlačiť krútením, 10-ky krútení na meter. Alebo možno použiť kobaltovú fóliu ako úpné magnetické tienenie, pozor na sýtenie. Najjednoduchšia je ochrana polohou, kedy sa kábel umiestni na miesto vzdialené 1-2 metre od ľudí, napríklad do stropu bungalovu. Totoplatí predovšetkým pre vykurovacie káble pre elektrické radiátory.
Postele a gauč by nemali byť blízko elektrických zásuviek. Zdravotne aj prakticky je dobré vedenie ťahať po tej strane miestností, kde bude nábytok.
@Stavitel99: Vedeli by ste popisat, ako je to s elektrosmogom pri infrafoliach (heatflow) ulozenych pod 5cm poterom vs vodna podlahovka? Dakujem!
@Ivog: Betóm 50 Hz magnetickú intenzitu nezoslabuje. Získali ste 5 cm odstup, ak sa pokazí tak ju nevymeníte, neviem či nebude vadiť polystyrénu jej teplo. Vodná podlahovka nemá dôvod niečo vyžarovať, plast a voda sú nevodivé.
@Stavitel99:
Ako sa tieto hodnoty meraju?
Co je najcastejsim problemom napr. v panelakoch? Susedova wifina?
Ako sa voci tomu izolovat?
Vlastne, ako poznat pravu pricinu zleho vyspatia sa? 🙂
Moj kamarat postavil bungalov z ytongu 30cm a zateplil min. vatou a nasledne sa nastahovali koncom jesene.To vsetko stihol za jeden rok.Cez zimu mal problem s vysokou vlhkostou v dome, nasledne sa mu vytvorila plesen v spalni, kde spali dvaja rodicia s malym dietatom. Najlepsie na tom bola obyvacka spojena s kuchynou, kde maju kozub. V ostatnych izbach pouzivali odvlhcovac. Pocas tohto leta sa snazili vetrat aby sa to dalsiu zimu neopakovalo. Ak by sa mal rozhodnut znova, tak by nechal dom nezatepleny aby preschol a aby sa vyhol tomuto problemu v zime.
Stojim pred otazkou zateplenia domu, novostavby, ktoru sme zacali stavat min rok 08/2015. Pri vystavbe sme pouzili Ytong tvarnice o rovnakej hrubke ako vy p. Lehocky. Chcel by som zateplit Isoverom Clima 034 o hrubke 16cm, tepelny odpor R=4,7m2.K/W.
Stretavam sa s dvoma nazormi, prvy aby som zateplil, nakolko hrubka tvarnice 25cm nebude dostatocne izolovat a pocas zimy nebude plynovi kotol stihat vykurovat dom cez podlahove kurenie. Rovnako vlhkost vytvorena v zelezobetonovej doske stropu prizemia sa prichodom mrazov dostane do domu. Druhy nazor je opacny a vraj mam nechat vlhkost, ktora je prirodzene v Ytongu preschnut a nezateplovat uz teraz ale pockat a zateplit na dalsi rok v jeseni. Ze kotol sice bude mat vyssiu spotrebu ale s vykurovanim problem nebude mat.
Taktiez som pocul, ze ytong na to aby preschol/vyzrel potrebuje az 6 rokov.
Rad by som pocul na to aj vas nazor, pripadne aky mate harmonogram.
@Peter: ja planujem zateplit koncom septembra tento rok. Multiporom, cize paroprieoustnou izolaciou rovnako ako isover.
Cize v jednom roku postavene na jar mury a na jesen zateplene.
Najzasadnejsie je jednoducho aj dva roky proste vela vetrat aj na ukor kurenia naviac. Presne su kvoli nedostatocnemu vetraniu zvycajne pri velkej vlhkosti.
dobry den, s coho ste nakoniec zateplovali vas dom ? ake su rozdieli pri pouziti multiporu a sedeho eps ?
@jakub: Ostal som pri Multipore a zateplili sme s nim. Rozdiely su hlavne tieto:
– Multipor je dost drahsi ale oproti polystyrenu su pre mna zaujimave rozdiely:
– masivna tepelna izolacia = vyssia tepelna stabilita domu hlavne v lete (http://blog.zdravydom.sk/fazovy-posun/)
– zivotnost materialu je rovnaka ako zivotnost samotneho Ytongu. Pri polystyrene sa stale polemizuje, ze aka bude realna zivostnost…30-40 rokov?
– tvrdost finalneho povrchu je vyssia, polystyren na slnku v horucavach makne
– prirodny material
– paropriepustnejsi ako polystyren
tipy ako zdravo bývať
http://amulety.sk/
Dobrý den,
jen se chci zeptat, zda bude i avizovaný článek o střeše na Vašem domu. Díky :-).
@Marek: aj na tej pride cas 🙂
Dobrý deň,
prečo Ytong a nie Porfix. Je mi jasné že hlavne z dôvodu systémového riešenia (multipor), ale bol tam ešte nejaký iný dôvod?
Dôvod otázky, pôvodne som uvažoval nad VPC, ale na poslednú chvílu asi cúvnem a zvolím porobetón o hrúbke 250mm v P4 prevedení čiže P4-500 PD od ytongu alebo P4-600 PDK od porfixu.
Pre Ytong hrá lepšia odpor pre porfix cena a hmotnosť, tak hľadám ďalšie argumenty 🙂
Zateplovať budem minerálnou vlnou do celkovej hrúbky muriva 400 mm
Ďakujem za odpoveď
Peter
@Peter Kikta: Ked si mam vybrat medzi bielym porobetonom (napr. Ytong), alebo sivym (porfix), tak si jednoznacne vyberam kvoli pouzitym materialom Ytong. Ci to bude ina znacka bieleho porobetonu to uz je ina otazka. Porfix tiez ma od nedavna biely porobeton. Takze ak myslite ten, voci nemu vyhrady nemam, ale sam by som si na dom sivy popolceekovy nedal.
Viac o tom vybere pisem v ebooku tu: http://blog.zdravydom.sk/z_coho_stavat_dom/
Dobry den,
neviete čí v Ytongu časovo sa nenazbiera vlhkosť a ne straty schopnosti?
@Angel: ked do neho trvale netecie voda, tak nie je dovod. Uvazuje sa vzdy s urcitou zabudovanu vlhkostou a s nou sa pocita aj v statike a aj pri tepelnotechnickych prepoctoch.
Dobry den pan Lehocky,
z coho by ste stavali dom a cim zateplili, ak by bol este navyse cely oblozeny klasickou palenou tehlou bez dier? Uvazovali sme zatial o palenej tehle dierovanej zateplenej pomocou technickeho konope. Je to podla vas dobra kombinacia?
@Viera: Myslite, ak tam bude este primurovana tehla – cize hrubka povedzme 65mm, alebo len lepene obkladove pasiky (tie su hr. cca 25mm). Lebo to je rozdiel a je to podstatne finance tiez rozdielne.
Zvycajne sa do skladby dava mineralna vlna – vid napriklad: http://klinker.sk/images/content/postupy/odvetrana_fasada.pdf
Moze tam byt asi aj konope (este sme neriesili), ale nejake vyrazne prinosy to v tomto pripade podla mna nema oproti mineralnej vlne
@Fero Lehocký: Ďakujem za odpoveď pán Lehocký. Áno, máme záujem murovanú fasádu zo starej pálenej tehly. Dôvod pre voľbu konope bol predpoklad zvýšenej vlhkosti v odvetrávanej fasáde a znížená efektivita minerálnej vlny v takomto prostredí. Máme určité pochybnosti, ci by bola takáto voľba správna, nakoľko sme sa doposiaľ nedopracovali k riešeniu ako správne nadimenzovať zateplenie, aby to bolo efektívne.
Ešte by ma zaujímalo, či je možné exaktne vyjadriť efekt takejto fasády na vlastnosti budovy. Ďakujem
@Viera: Priznam sa, ze neviem vyjadrit exaktne efekt takejto fasady na budovu. Ked je tam ta prevetravana fasada, ani sa to nezapocitava zmysluplne do tepelnotechnickych vlasnosti. Urcite zabranuje prehrievaniu konstrukcie v lete, ale nakolko, to by sa musel spravit specialny vypocet..
Celkovo sme my v atelieri takuto skladbu este nikdy nerobili, lebo kvoli cenovej narocnosti to klienti napriek vlastnym poziadavkam na takuto skladbu po prepocte cien nechali tak, a riesili sme to formou obkladovych pasikov priamo na zateplovaci system.
Dobrý deň,
Viete rozviezť prečo uprednostnjuete multipor pred eps neo?
Budem stavať z YTONG 300mm a zateplovať 200mm a neviem sa rozhodnúť či EPS neo alebo Multipor.
@Peter: 40 cm porobetónu 400 kg/m3 + 10 cm porobetónu 150 kg/m3, má ten istý tepelný odpor ako tvoja stena. Širšia nosná stena je stabilnejšia, lepšie tlmí zvuk, ľahšie sa opracováva. Polystyrén je horľavý, môžu ho poškodiť škodce, je pružný, slabo prepúšťa pary.
@energia: To su vpodstate dovody: Nehorlavost, vysoka paropriepustnost, prirodny material, vyssia miera tepelnej akumulacie (o nieco menej sa dom v lete moze prehrievat, ale nie je to az take zasadne kriterium). Z hladiska zimy ale polytyren izoluje lepsie ako Multipor. Tazke toto rozhodnutie medzi EPS a Multiporom je naozaj velmi tazke spravit kvoli dost velkemu cenovemu rozdielu.
@Fero Lehocký:
V čom nie je jasný pojem “rovnaký tepelný odpor”? Ak má multipor väčšiu životnosť ako polystyrén, je lacnejší. Pojem “prírodný materiál” nechápem, skôr by ma zaujal “zdravotne nezávadný”.
@energia: Prírodný materiál je myslené, že nejde o plast a na vyrobu su pouzite rovnake suroviny ako trebars do malty a betonu.. bez ropy. Cize ohladuplnejsi k zivotnemu prostrediu… Zdravotne nezavadny s tymto pojmom suvis nemusi mat.
Pri rovnakej hrubke ma polystyren lepsie izolacne vlastnosti.
@Fero Lehocký: Fasádny polystyrén bežne izoluje horšie, ak je podfukovaný cez netesnosti. Zdravotná nezávadnosť ma zaujíma – radón, styrén, elektrosmog… Nie je fuk či platím za prírodné kamene alebo za výrobok z fabriky?
Fasádny polystyrén bežne izoluje horšie, ak je podfukovaný cez netesnosti. Zdravotná nezávadnosť ma zaujíma dosť – radón, styrén, elektrosmog… Nie je fuk či platím za prírodné kamene alebo za výrobok z fabriky?
Dobry den pan Lehotsky,
Chcem sa opytat ci idete robit drevenu fasadu na Multipor. Ak ano ako mate riesene detaily? Napojenie na multipor, atiku, … popripade existuje nejaky manual. Dakujem za kazdu informaciu.
Prajem pekny zvysok dna.
David
Dobry den. Priamo cez Multipor do ytongu nakotvime sirsie laty – dreveny rost. Cize tie laty sa opru o “naklebrovany” multipor. Na to pojde uz normalne drevena fasada.
V mieste atiky je pripraveny vacsi presah oplechovania, aby ten dreveny obklad pod to vosiel pekne. Tam nie je ziadna komplikacia.
Dakujem za rychlu odpoved!
Uz to mate zrealizovane? Ak ano bude aj nejaka foto? 🙂
Ja som volal priamo do xely a pytal sa ich na tieto detaily no povedali my ze to oni neriesia…. a ze ten rost musi byt kotveny priamo do ytongu nie na multipor a medzi multipor a rost sa ma vkladat vata (2cm pasik) z dovodu roztaznosti dreva a neroztaznosi multiporu.
PS: cim ste kotvili tie laty?
Este raz vdaka. Velmi ste mi celym tymto vasim blogom a skusenostami o ktore sa delite pomohli.
Este sme to nerobili. Je to iba pripravene…ked budu peniaze a chut, dorobim 🙂
Dobry den pan Lehotsky,
zaujima ma, ze ci ste uvazovali pri nenosnych prieckach aj nepalene tehly? A ak hej, preco ste sa rozhodli pre vapenno-pieskove tvarnice?
A preco ste pouzili Ytong + multipor a nie rovno Ytong YQ?
Vsetko dobre prajem a dakujem za inspirativny blog, rad ho citam.
Martin
Uvazoval som aj nepalene tehly Helz Nature Plus. Ale kvoli jednoduchosti logistiky som pouzil VPC. Az tak vela ich pouzitych nemame a nahanat od ineho dodavatela nepalenu tehlu pri sposobe vystavby, aky som zvolil mi prislo uz zbytocna komplikacia pre finalny prinos. V casti su pouzite na kupelni, takze by sme ich pouzili menej ako VPC.
Neprojektujeme nezateplovane muriva. To je na dlshiu debatu a treba vidiet fotky z detailov realnych stavieb. Niekolko bdov, preco je zateplenie lepsie:
– pripadne chyby pri hrubej stavbe zateplenie schova
– zateplenie vytvori homogenny podklad pre finalne omietky (pri koplikovanejsom tvare domu mate na fasade pri nezateplovanych murivach plno inych izolacii XPS, EPS a pod na prekladoch, vencoch..) Tam je potom otazka, ako spravit finalny povrch na meniacich sa materialoch (riziko praskania napriklad)
– ale hlavne je to o detailoch, ako zaluziove boxy, kastliky a pod – zmena hrubky steny pre vsadene drevene fasady, detialy pri sokli..
– a vo finale je zateplovana stena izolacne lepsia. Nemozete brat udaj oba za stenu pri YQ. Lebo v stene je plno tepelnych mostov a ked to cele spriemerujete, tak tepelny odpor skutocny steny nikdy nie je “papierovy”. Co pri zateplovanej stene je “papierovy” skoro realny…
Dobrý deň,
máme rovnako obvodové tvárnice P2-400 25cm. Následne som sa dostal k článku “Akustika zateplovacích systémů ETICS”, ktorý uvádza možné zníženie nepriezvučnosti steny pri zateplení s EPS o -4dB Rw.
Stretli ste sa vo Vašej praxi s podobným efektom, že by sa hluk z ulice ľahšie prenášal do domu po zateplení?
Priamo z nasich realizovanych stavieb to povedat neviem. Pretoze gro stavieb su novostavby, kde sa priamo zateplenie nalepilo, cize nikto nevie posudit ako by to bolo bez zateplenia a ako po jeho nalepeni. Cize toto skor vedia posudit ludia, co byvaju v starych bytovkach a nasledne zateplili. Celkovo ale polystyren je “akusticke blato”. To som si uz preveril aj na nasom dome, kde mam polystyren v podlahe pod poterom (kvoli jednoduchosti a cene) a ta podlaha kvoli tomu viac duni, ked sa po nej dupe…
Porobneton je principialne tiez “akusticke blato”, takze ak chcete dosiahnut lepsie akusticke parametre s Ytongom, tak treba zateplit niecim inym ako polystyrenom. Ja mam Multipor, ale ten som si nedaval kvoli zlepseniu akustiky, ale z ineho dovodu (napr podmienka poziarnej odolnosti). A ten Multipor je tiez akusticky slaby, akurat nemam k nemu udaje, ci vobec nieco zlepsi alebo zhorsi. Skor by som povedal, ze Multipor neurobi nic zasadne – ani nezlepsi a ani nezhorsi akustiku. Ale je iba to moj dohad… Celkovo ta skadba Ytong250mm + Multipor 200mm nie je z hladiska akustiky bohvieco. Mam to odskusane u nas doma…
Zdravím pán Lehotský,
mal by som na Vás teoretickú otázku, chcel by som sa spýtať či by ste už po reálnych skúsenostiach bývania vo Vašom dome, ak by ste mali teraz voliť systém zatepľovania zvolili niečo iné alebo by ste ostali pri Multipore.
Pýtam sa lebo riešim osobnú dilemu čím zatepliť podobný dom ako máte postavený s tým, že obodové mury sú z Ytong štandard a 300mm široké s tým, že zateplenie bude 200 mm a celkom ma to ťahá k min. vate z dôvodu, že to bude pri rušnej ceste a chcel by som vyťažiť viac akusticky oproti ESP a multiporu.
Prave kvoli akustike by som Multipor v rusnom prostredi nedal. Takze bud mineralna vlna, alebo drevovlakno
Dobry den, hladam doslednu firmu so skusenostami s vpc tehalami.vedeli by ste mi prosim odporucit?
Tu neviem ci niekto odporuci… Skuste v nasej facebook skupine, kde ludia uz stavali s VPC niektori mozno poradia: https://www.facebook.com/groups/zdravydom
Dobrý deň,
pán Lehocký, ak ste pripravovali tú CLT verziu na nacenenie, nemáte náhodou nejaké porovnanie o koľko (percent) sa tá cena líšila od verzie s Ytong skladbou? Predpokladám, že takéto konkrétne porovnanie môže byť o niečo výpovednejšie ako porovnanie ceny na m2 (aj pre ten veľký rozdiel v úžitkovej ploche pri rovnakej zastavanej) Vďaka.
Nerobil som si vo vysledku porovanie, lebo ponuka na CLT bola z roku 2015…a my sme stavali neskor dalsie vpodsate 2 roky, cize to porovnanie uz aj tak by nebolo objektivne. Ale v tej dobe tak ako som to mal nacenene to vyslo dost porovnatelne, co si pamatam, lebo sme pouzili pri murovanej verzii niektore riesenia drahsie, ako bezne pouzivame. Napriklad Multipor a pod. A zaroven som si niektore veci na stavbe riesil svojpomocou. Cize tazko sa mi to porovnava a nerobil som to porovnanie preto. Musel by som si ktomu sadnut asi tak na dva dni, vsetko prehrabat a popocitat 🙂
Ďakujem za rýchlu odpoveď. Prepočítavať to spätne samozrejme nemá význam (iná doba, iné ceny). Len mi napadlo, či také porovnanie nemáte niekde zaznamenané. Zaujímal by ma takýto konkrétny príklad pri viacpodlažnom dome. Ale nevadí. Každopádne chválim knihy a blog. Sú vecné, bez reklám…na jednotku 🙂 Len tak ďalej!
Ono to na tie m2 viac menej sedi. Neuvazujeme s narastom vnutornej plochy. Uvazuje sa, ze plocha interieru – uzitkova plocha je rovnaka, meni sa zastavana plocha. A to porovnanie je preto vzdy pre uzitkovo rovnako velke domy. Tu je mame odsledovane orientacne cisla: https://inardex.sk/informacie/stavebne-systemy/cena-realizacie/
Tieto orientačné čísla som našiel, akurát ma to zaujímalo na konkrétnom príklade. No nič, chce to konkrétne štúdie a konkrétne nacenenia 🙂 To slovíčko ‘porovnateľné’ ma presviedča, že cena za štúdiu naviac za to stojí.
Dobrý deň p. Lehotský,
Prečo prosím dávate na VPC 175mm izoláciu zo sivého polystyrénu až 300mm, veď dostatočne je aj 200mm? Či je za tým nejaký konkrétny dôvod?
Ďakujem
VPC ma zanedbatelne izolacne vlasnosti. Vpodstate podobne ako beton. A system prioritne pouzivame pre pasivne domy, kde 200mm je malo. Okrem toho ak mame dat do zateplenia aj kastliky na zaluziove boxy trebars, tak to 200mm nam na preklady vychadza potom malo izolacie – lebo preklady su tiez VPC alebo beton. Preto je lepei pouzit vacsiu hrubku ako 200mm. Nie je to len o nejakej norme, treba to zobrat s ohladom na detialy. Okrem toho okna davame predsadene do tepelnej izolacie. Cize minimalne by som uvazoval ns VPC 240-260mm izolacie a ked uz tam lepime polystyren bez kotvenia, tak ci sa lepi 250 alebo 300 je dozdiel v cene iba v samotnom materialy polystyrenu. Vsetko ostant je rovnake (lepidlo, lesenie, praca, omietka a pod..)
Dobrý deň pán Lehocký,
aj na základe Vášho e-booku uvažujem s výstavbou priečok na prízemí z Heluz Nature Energy. Obvodové steny budú z pórobetónu 30 cm, suterén je kombinácia DT30 po obvodoch a nosné steny z bytblokov 25.
Vy ste neuvažovali nad priečkami z nepálených tehál? Myslíte, že budú nepálené tehly vhodné pre použitie na priečky v celom dome (aj kúpeľňa, špajza, …)? A ako čo najvhodnejšie vyriešiť napojenie na obvodové steny?
Ďakujem a prajem pekný deň
Uvazoval som aj nad Heluz Nature, ale potom som zvolil VPC Silka. Hlavne kvoli tomu, ze to slo od jedneho dodavatela. Take kombinacie, co pisete mame postavene. funguje to dobre. Akurat ich nedavame do priestorov, kde by mohlo dojst k poruche vody – cize kupelne nie. Predsa len voda tehlu z nepalenej tehly dokaze podstatne rychlejsie znicit ako z palenej, pripadne porobetonu alebo VPC.
Ďakujem za odpoveď – a v kúpeľni to teda nahrádzate akým materiálom? Je to vo výsledku teda napr.:
obvod – pórobetón,
priečky – nepálená tehla,
priečky kúpeľne – vápennopieskové tehly? Alebo opäť pórobetón? (aj keď pri pórobetóne v kúpeľni by sa zrejme míňal akustický účinok tehál celého domu).
Zase aby to nebolo prekomplikovane. Ak je obvod Ytong, a kupelna priamo nesusedi s izbou, tak tiez Ytong. Alebo sa da spravit Ytong a pred to predsadeny sadrokarton, kde su vedene rozvody, cim sa zvuk nesiri priamo do stien). Ak je obvod tehla, tak palena tehla.
Obvod Ytong a spálňa priamo vedľa kúpeľne, takže akustika tečúcej vody zaručená 🙂
Inak mozete obvodovu stenu v mieste priecky prerusit…napr 50mm a strcit tam mineralnu vlnu. Cim sa prerusi sirenie zvuku po obvodovej stene. Treba to potom presietkovat z obocvh stran, aby tade nefucalo a zvonku to prekryje tepelna izolacia. Zatial sme to projektovali raz ako experiment, ale este sa to nestavalo, nemam to odskusane uplne.
Dobrý deň p.Lehocký čitame aj s manželkou Vaše Ebook aj blog a sme Vám vďačný že sa delíte so svojimi skúsenosťami aj s okolím. Plánujeme približne o rok stavať dom a veľmi sa nám pozdáva riešenie z VPC tehál avšak máme veľkú obavu z toho ako by dopadla realizácia keď tu na Slovensku mi príde že s tým nie sú až také skúsenosti. Máte u Vás overené firmy,s ktorými sú spokojný aj majitelia domov ktoré ste navrhovali? Ak by sme mali záujem o návrh domu od Vás je možnosť sa predtým kontaktovať s niekým kto má dom z VPC tehál už postavený ?
Na VPC máme pár overených firiem. Projektujeme to viac menej iba vtedy, ak ľudia takýto typ stavby chcú a viac menej sa počíta s realizáciou s firmami, ktoré máme overené.
Samozrejme vieme poskytnúť aj kontakty na klientov, čo majú domy z VPC postavené podľa našich projektov. Pred tým len overujeme, čo kontakt môžeme poskytnúť. Zatiaľ nikto neodmietol 🙂
Dobrý deň prajem, aj ja sa pripájam k ostatným s poďakovaním za inšpiratívny a poučný blok. Váš prístup k stavebným riešeniam je mi blízky. Chcel by som sa opýtať ako ste vo Vašom dome riešili napojenie VPC priečok na obvodové porobetónové murivo vrátane povrchových úprav. A ako sa tieto spoje po čase správajú. Nakoľko ide o rôzne materiály s podstatným rozdielom objemových hmotností a s rôznou tepelnou rozťažnosťou. Ako ste to riešili pri omietkach a pri keramickom obklade. Pači sa mi myšlienka porobetónovej tzv. izolačnej obálky a vápennocementového akumulačného a zvukovo izolačného jadra pri úspore podlahovej plochy. Avšak odhovárajú ma ľudia zo stavebníctva s tzv. starým sedliackym rozumom, ktorý tvrdia, že netreba špekulovať, že v jednoduchosti je krása a kvôli tomu že to mám spraviť z jedného materiálu. Zaťaľ som rozhodnutý že obvodové steny budú z porobetónu s obj. hm.440kg/m3 a hrúbkou 30cm + 20 cm zateplenie, vnútorná nosná stena bude z porobetónu 650 kg/m3 a hr. 20 cm. A rozmýšľam že čo vybrať na vnútorné nenosné priečky. Zvukovo odizolovať by som chcel spálňu od detskej a pracovňu resp. detskú od kuchyne. Mám dve varianty: 1. Porobetónová varianta v ktorej pri menovaných priečkach by sa použila porobet. tvárnica hr. 125 mm a pri ostatných priečkach s hr. 100 mm. 2. VPC varianta, pri ktorej by boli všetky priečky z VPC tvárnic hr. 100 mm. Ďakujem dopredu za Váš názor. s pozdravom Martin
Nerobil som pri spajani priecok s VPC a obvodovych stien z Ytongu ziadne specialne upravy. A spoje popraskali.. co sa samozrejme dalo cakat. Niekde popraskali mienej a niekde viac. Ale do velkej miery za to aj mohlo to, ze sme robili stropnu dosku hrubky 150mm a slo spravila samozrejme priehyb. Hrubsiu som ale uz nechcel, kvoli schodom.
Cize popraskalo to, a pri najblizsom malovani sa to vyspravi a bude to menej viditelne. Je to cisto vizualna vec, na nic ine to vplyv nema. Vacsinou je to za zavesmi, takze to nie je bezne vidno.
Chvilu ma to “sr..” pardon, stvalo 🙂 Ale nerobim si uz z toho tazku hlavu.
Ak chcete minimalizovat praskanie, tak vsetko z jedneho materialu. Ale Ytong priecky pod 150mm by som ani nerobil. Ytogn sam o sebe je biedny akusticky material.
My mame tie 100mm VPC. Tam hlavne pozor, ze akustiku najviac pokazia zasuvky v stene (ostane v tom mieste iba 50mm materialu za krabicou) a aby neboli presne oproti sebe.
Ja osobne som s riesenim s VPC spokojny.
Inak vyhnut sa na 100 percent popraskaniu omietok je aj tak nerealne. Nech robite co robite, niekde nieco aj tak praskne.. tak sa proste vyspravi a vymaluje. Netreba z toho robit prilis velku vedu 🙂
Dobry den,
My riesime projekt domu a tlacia nas do Ytongu. A prave kvoli zlym akustickym vlastnostiam uvazujem o inej alternative na vnutorne priecky. Pozdava sa mi VPC, ale s tym maju problem majstri. Uvazovala som aj o nepalenej tehle, ktora dobre pracuje s vlhkostou a vytraja prijemnu mikroklimu, ale neviem ci je to vhodne kombinovat. Co by ste radili ako najvhodnejsi material na vnutorne priecky z hladiska akustiky, akumulacie tepla a zdravej mikroklimy??
Akustika domu závisí od viacerých vecí, napríklad dispozícia domu, materiály stien, murovaný plot. Už staviate či kreslíte?
Kreslime,na 80% mame hotovy projekt. Jedna sa o bungalov s rovnou strechou tvar obdlznika.
Porobetón je materiál pre amatérov, “majstrov”, podnikateľov. Je lacný, blbovzdorný, nesklame ani nepoteší. VPC tvorí rovné steny, treba minižeriav. Betónové murovacie tvárnice potrebujú viac malty a presnosť murovania.
https://www.asb.sk/stavebnictvo/zaklady-a-hruba-stavba/priecky/poziadavky-na-zvukovu-izolaciu-vnutornych-deliacich-konstrukcii-budov
https://www.betonove-vyrobky.sk/murovacie-tvarovky/
Ak staviate na rovine, možno by bola lepšia základová doska ako pásy. Ušetríte kopa práce.
Bez akumulácie sa dá vlhkosť v zime zvýšiť kvetinkami v črepníkoch. Vlhkosť akumuluje rovnako 2 cm omietky, dreva, sádry.
Veľkú tepelnú akumuláciu môže mať dom z betónových tvárnic a s montovaným betónovým stropom – žb nosníky + betónové tvarovky, alebo z panelov. Neviem či potrebujete akumuláciu.
Ak zvolíte jednoduchú technológiu, stavbu zvládnete sami alebo ju za vás spravia stroje. Treba sa vyhnúť ľudskému faktoru – majstrom čo chcú rozkazovať.
Fú, napísal som dlhý komentár a zmizol. Viete o lepšom fóre?
Stihla som precitat. Nad betonovymi tvarnicami zatial neuvazujeme. Poznam modru strechu ale nie som tam registrovana.
VPC nezvládnete sami?
Komentar som teraz bol rucne povolit. System ho automaticky zastavil ako spam, asi kvoli odkazom. Inak asi pokracujte na konci v diskusii, prilis dlhe vlanko sa zacne stale viac zuzovat a na mobiloch sa to uz potom neda citat.
Môžeš ho zmazať, je tu 2-krát.
Ešte raz, kratší komentár:
Porobetón je materiál pre amatérov a podnikateľov. Je lacný, blbovzdorný, nesklame ani nepoteší.
Je dobré použiť také technológie, ktoré zvládnete sami alebo ich spravia stroje. Vyhnite sa ľudskému faktoru. Stroje nesklamú nikdy, ľudia skoro vždy.
Ak máte čas, môžete stavať z betónových murovacích tvárnic. Ak staviate na rovine môžete spraviť základovú dosku, nie pásy. Ušetríte kopa práce.
Dokončenie:
Vlhkosť zo vzduchu akumuluje rovnako 2 cm omietky, dreva, sádry. Bez akumulácie možno vlhkosť zvýšiť kvetinkami v črepníkoch.
Teplo dobre akumuluje aj betón, napríklad betónové steny a betónový montovaný strop. Neviem načo potrebujete akumulovať teplo.
Môžete sem dať projekt. Je lepšie 10x krát prekresliť, ako 1x zle postaviť.
Staviame na pozemku ktory vlastni stavebna firma. Cize podmienka pre kupu pozemku je, ze oni budu stavat dom ktory dame navrhnut. A tlacia nas do ytongu kedze asi majstri VPC nemaju radi alebo s nim ani nepracovali. Ale voci ytongu som skepticka, byvane v 3 rocnej novostavbe z ytong lambda 375mm+ zateplenie nobasil a kazdu zimu mame problem s vlhkostou a nasledne plesnami v hornych kutoch.
Ak dom bude stavať firma, tak ho odflákne tiež. Prečo si nekúpite vlastný pozemok?
Problem je ze developeri castokrat vykupia vsetky dobre pozemky a rozdelia na mensie parcely. Dost tazke je zohnat pozemok za dobru cenu v dobrej lokalite ktory nevlastni nejaky developer. A manzel je informatik.. 😀
Čo vám dovolí developer? Len nakresliť dispozíciu? Môžete aspoň dozerať na stavbu?
to ale asi bude problem vencov, nie samotneho Ytongu. Bohvie ako su spravene vence a ako ich zateplili. Otazna je aj hrubka toho nobasilu. Cize toto nemozete takto porovnavat, ze teraz mate plesne a potom budu tiez. Vzdy ide o spravne alebo nespravne kombinacie hrubok, materialov, a aj ako casto sa vetra a na aku teplotu sa kuri.
Ak si dobre pamatam tak 10cm nobasil. Ale pravdepodobne bude nieco zle spravene, lebo vlhnu vsetky 4 vonkajsie rohy, kurime podlahovym na 22-23 stupnov.
To je trochu divne, lebo aj ked takuto skladbu nepozuivame, zo skusenosti a odhadov by som povedal, ze tam nie je dovod na vlhnutie.
Aku mate v zime relativnu vlhkost vzduchu pri tej teplote?
Neviem presne ako zmerat relativnu vlhkost, ale mame odvlhcovac vzduchu a ukazuje 47%.
To je v zime vcelku vpohode vlhkost, takze to vlhnutie rohov je potom fakt divne…
Prepáčte, ak to na vašom fóre niekde je uvedené (kľudne dajte link) – ako správne zatepliť vence a preklady? V prípade obvodov z pórobetónu hr. 300 mm.
Vyslovene na to clanok nie je. Ak mame zateplenie hrubky 200mm a kompletne prechadza cez veniec, tak nie je nutne doplnat do vecna. Ak je ale veniec napriklad sucastou prekladov a pred nim su exterierove zaluzie, tak do vencov vkladame 50mm XPS. Ak to tam proste date vsade to zateplenie bez ohladu na co pisem, nic nepokazite a mate istotu dobreho zateplenia vencov.
Ale ja neviem, ake hrube budete mat zateplenie, cize pisem nasu casto pouzivanu kombinaciu.
1-vrstvová stena zvukovo izoluje nad 250 kg/m2. Viacvrstvová aj ľahšia.
Ďakujem za odpoveď. Ešte by som sa opýtal, akým spôsobom ste previedli spoje? Pevným pripojením s premaltovaním styčnej škáry alebo pružným napojením, kde sa medzi murivá vkladá pružná vrstva (min. vlna resp. PUR pena)? Použili sa aj nerezové murivové spojky? Podľa toho čo píšete je to najviac medzi spálňou a detskou na poschodí. Ako je natom obklad v kúpelni na poschodí a na prízemí? Ja riešim prízemný dom, preto ma priehyb netrápi. Rozmýšľal som že či by nepomohlo pružné napojenie a či by sa nenašiel nejaký rohový dilatačný omietkový profil.Malé praskliny by mi nevadili, ale vačšie už áno. A ak by som použil na všetky priečky VPC a tie spoje by dopraskali, tak to mám v celom dome. Asi by som potom radšej oželel akustiku aj s akumulaciou. Ďakujem
Porobetón praská vždy, lebo neznesie bodové zaťaženie, a na stavbách sa nedodržujú technologické postupy.
Osobne som presvedceny, ze najvacsi problem praskania v sucasnosti je pouzivanie tenkostennych lepidiel a malt.. tie muriva potom nemaju ziadne miesta, kde by mohli zapracovat, ako ked sa murovalo v minulosti na pruznejsiu maltu. Ale s tym uz malokto chce robit..
Akú technológiu mált by si odporúčal?
No standardna malta spred 15-20 rokov… a tehly na vysku 238mm nie iba na par mm na lepidlo, ktore je totalne nepruzne.
Inak priznam sa, ze si nemapamam, ci tam davali murivove spojky. Skor nie. Nebol som v tom case na stavbe, ked to robili… Nemal som tolko casu. A urcite tam nie je vlozena separacna vrstva.
Dobrý deň pán Lehocký,
chcem sa vás opýtať, inšpiroval som sa vašim E-bookom . A rozhodol som sa pre dom -> obvodové priečky YTONG 300mm, vnútorné nosné Silka 200mm, a zvyšné priečky uvažujem Silka 100mm alebo 150 mm. Pri tej Silka 100mm ide stredom diera na elektroinštaláciu, čo sa bojím , že by mohlo ovplyvniť akustiku . Ísť radšej do tej 150 mm ? Čítam názory, že 100 mm priečka málo .
S podzravom Lukáš
100-ku Silku mam doma. Tie krabicky elektriky to samozrejme pokazia. Takze 100ku davat iba v pripade, ze sa fakt setri miesto. Ja som potreboval fakt setrit sirku domu. Realne to az tak nevadi nam doma. Ale ak to chcete lepsie, dajte 150-ku…
A ideal je do Ytongu nezasekavat vodu, ale radsej potiahnut vodu v predsadenej priecne zo sadrokartnou, aby sa zvuk neprenasal do steny.. TO bude vacsi problem ako ta priecka 100-ka zo Silky..
Ďakujem za odpoveď.
Ale máte tu silku 100 s tým elipsovým otvorom na káblové vedenia čo prechádza stredom tehly ?
Hej, ale kable sa tade netahali… normlane to drazkovali
Dobrý deň,
Prosím Vás, multiporom bol zatepleny aj spodok stavby (doska a prvy rad muriva)?
Ako ste riešili ich hydroizolaciu?
Ďakujem.
Mame vodostavebny beton – tu som o tom pisal samostatne:
https://inardex.sk/dom-architekta-05/
Multipor zacina na urovni vnutornej podlahy. Doska je uz zateplena XPS.